Sobota 13. prosince 1958
Slovenská národná rada 1958
II. volebné obdobie 29. schôdzka
Stenografická zpráva
o priebehu slávnostnej (29.) schôdzky Slovenskej národnej rady z 13. decembra 1958 v Bratislave
Obsah: |
|
1. Otvorenie ................ |
2 |
2. Zaklúčenie ................. |
8 |
Program: |
|
1. Slávnostný prejav predsedu Slovenskej národnej rady Ľudovíta Benadu ...... |
2 |
2. Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na pozdravný telegram prvému tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezidentovi republiky Antonínovi Novotnému .... |
7 |
Pozdravný telegram schválený ........ |
8 |
(Začiatok o 10.00 hod.)
Prítomní:
predseda Slovenskej národnej rady Ľudovít Benada,
podpredsedovia Slovenskej národnej rady Irena Ďurišová, František Ďéneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič;
člen politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Pavol David, členovia a kandidáti byra Ústredného výboru Komunistické] strany Slovenska a tajomníci ÚV KSS;
prvý podpredseda Sboru povereníkov a povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling, podpredseda Sboru povereníkov Ján Štencl, podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Ján Marko;
povereníci: Ľudovít Bortel, Karol Fajnor, Jozef Gajdošík, Miloš Hrušovský, Michal Chudík, Oskár Jeleň, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Ján Marcelly, inž. Samuel Takáč a Vojtech Török;
členovia konzulárneho sboru v Bratislave;
Predsedníctvo ÚV Slovenského národného frontu, predsedovia KNV, rektori vysokých škôl, vedúci oddelení ÚV KSS;
91 poslancov;
za Kanceláriu SNR: vedúci Jozef Ilčík.
Ospravedlnení:
predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj, povereník inž. Štefan Krčmárik, poslanci: Milan Rázus, Ján Berta, Egýd Pepich, Vladimír Križko, dr. Ivan Štefánik, Vasil Biľak, Pavol Dubovský, Ján Mockovčiak.
(Odznela československá a sovietska štátna hymna.)
Podpredseda Déneš:
Vážená Slovenská národná rada!
Vážení hostia!
Súdružky a súdruhovia!
Slovenská národná rada schádza sa na dnešnú slávnostnú schôdzu z príležitosti 15. výročia podpísania Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym sväzom, aby tak vyjadrila spolu so všetkými pracujúcimi našej vlasti vďaku, úprimnú radosť a odhodlanie navždy kráčať po boku národov Sovietskeho sväzu k ďalším víťazstvám na ceste k socializmu a komunizmu. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Otváram dnešné slávnostné zasadnutie Slovenskej národnej rady, na ktorom srdečne vítam
člena politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Československa s. Pavla Davida (potlesk) a členov byra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska
tajomníkov Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (potlesk).
Na dnešnom zasadnutí osobitne vítam generálneho konzula Sväzu sovietskych socialistických republik súdruha Michaila Jakovleviča Kaprana (potlesk.)
Vítam ďalej členov konzulárneho sboru v Bratislave a ďalších prítomných hostí (potlesk).
Slávnostný prejav prednesie predseda Slovenskej národnej rady súdruh Ľudovít Benada, prosím ho, aby sa ujal slova.
Predseda Benada:
Vážená Slovenská národná rada!
Vážení hostia!
Súdružky a súdruhovia!
Pred 15. rokmi, uprostred požiaru druhej svetovej imperialistickej vojny, uprostred úporného boja našich národov s fašistickými uchvátiteľmi bola medzi Československou republikou a Sovietskym sväzom podpísaná Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.
Tento historický dokument nesmierneho významu sa stal výrazom odhodlania Čechov a Slovákov v nerozbornej jednote kráčať bok po boku, druh vedľa druha s hrdinským ľudorrf Sovietskeho sväzu, s tvorcom prvého štátu robotníkov a roľníkov, s budovateľom socializmu a komunizmu.
15. výročie podpísania zmluvy všetok pracujúci ľud Československa oslavuje v období, keď národy Sovietskeho sväzu a spolu s nimi všetko pokrokové ľudstvo na svete oslávilo 41. výročie svetodejinného víťazstva ruského proletariátu vo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii, keď naši pracujúci v priebehu Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva novými pracovnými úspechmi prejavili vrelú lásku k Sovietskemu sväzu, keď mierumilovné národy pod jeho vedením a záštitou vynakladajú všetko úsilie za zachovanie a upevnenie svetového mieru.
V tomto roku sme si pripomenuli aj 40. výročie vzniku Československej republiky a 20 výročie hanebnej mníchovskej zrady, ktorej sa voči národom Československa dopustili takzvaní západní spojenci spolu so zradcovskou domácou buržoáziou.
Vo výročiach všetkých týchto udalostí znovu a znovu si pripomínajú naše národy, čo znamenalo pre nás a pre našu slobodu víťazstvo ruského proletariátu v slávnom Októbri, čo znamená pre náš ďalší slobodný život nerozborné priateľstvo s národmi Sovietskeho sväzu a jeho nezištná pomoc pri výstavbe socializmu v našej vlasti.
Dnes už nik neverí buržoázii, ktorá chcela nahovoriť nášmu ľudu, že len zásluhou západných kapitalistických štátov a predovšetkým zásluhou Spojených štátov amerických bola pred 40. rokmi vytvorená samostatná Československá republika. Dobre vieme, že rozhodujúce slovo tu mali iné dejinné sily. Rozklad i pád habsburgskej monarchie a vznik Československej republiky bol priamy zákonný dôsledok mohutného prívalu revolučných akcií medzinárodného proletariátu, ktoré sa prevalili svetom po epochálnom víťazstve Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku. Nenávisť a hnev pracujúceho ľudu vyústili v odhodlanie navždy skoncovať s režimom, ktorý zapríčinil útlak, utrpenie a strádanie miliónových más pracujúcich. Príklad ruského revolučného proletariátu priniesol do boja našich národov nové smery, na základe ktorých sa už pri vzniku Československej republiky započal zápas o to, či nový štát bude v pravom slova zmysle demokratický, ľudový a pôjde cestou socializmu, alebo či sa stane základom triednych záujmov bankárov, továrnikov a veľkostatkárov.
Pomocou zrady sociálnej demokracie sa buržoázii podarilo strhnúť všetku vládnu moc do svojich rúk a Československá republika, ktorá vznikla z revolučného boja ľudových más, bola zapojená do protisovietskej imperialistickej sústavy západných veľmocí.
Trpké skúsenosti a poznatky, získané v zápase o charakter Československej republiky, viedli pracujúci ľud našej vlasti predovšetkým k poznaniu, že robotnícka trieda bez strany typu i sovietskej strany boľševikov, vyzbrojenej marxisticko-leninskou revolučnou teóriou a schopnej viesť proletariát do rozhodujúcich bojov za moc a prestavbu spoločnosti na základoch socializmu, nemôže dosiahnuť vytýčených revolučných cieľov. Preto vznik Komunistickej strany Československa mal nedoceniteľný význam pre ďalší sociálno-politický i kultúrny vývoj v našej vlasti.
Neúnavný a nepretržitý boj viedla Komunistická strana Československa proti všetkým snahám buržoázie o obmedzovanie práv pracujúcich, proti nezamestnanosti a zbedačovaniu robotníkov a roľníkov v predmníchovskej republike pod heslom boja za chlieb, prácu a slobodu. Neustále burcovala ľud do boja proti fašizmu a pevne stála v čele ľudového frontu v boji o záchranu republiky. Vždy bola s ľudom a opierala sa o ľud.
V tomto boji ostala jedinou silou vernou našim národom aj v tých najťažších chvíľach, kým ostatné strany spolu s buržoáznou vládou hanebne zradili republiku.
V čase mníchovskej zrady a nacistickej okupácie sa najširšie ľudové masy presvedčili, kam zaviedla našu vlasť vláda zradnej buržoázie a aká bola cena spojeneckých zmlúv so západnými imperialistickými mocnosťami.
V tragických dňoch našich národov sa znovu ukázalo, kto je opravdivým spojencom a priateľom Československa, kto je odhodlaný postaviť sa aj so zbraňou v ruke na ochranu našej slobody. Sovietsky sväz napriek tomu, že zmluva z roku 1935 viazala jeho pomoc Československu na súčasnú pomoc buržoázneho Francúzska, ponúkol svoje vojenské sily Československu. Avšak buržoázna vláda predmníchovskej republiky v strachu o svoje zisky, v strachu o svoje mocenské pozície túto pomoc neprijala a uvrhla náš ľud priamo do strašného fašistického otroctva.
Pre hitlerovské Nemecko bolo to len povzbudením k jeho ďalším výbojom a chúťkam na ovládnutie národov celého sveta. Prepadnutie ďalších štátov, vojna proti takzvaným našim spojencom, ktorí obetovali slobodu českého a slovenského ľudu, aby dosiahli čo najväčšie zisky zo vzniklej situácie, zákerný útok na Sovietsky sväz, to boli činy, ktoré uvrhli celý svet do strašnej vojny, do katastrofy, ktorá zapríčinila strádanie a utrpenie predovšetkým pracujúceho ľudu a ktorá zničila alebo zmrzačila milióny nevinných ľudí.
V najťažších chvíľach národov Československa ľud pochopil, že jedinou cestou z potupnej poroby je boj s fašizmom na život a na smrť. To bola cesta, ktorou šiel Sovietsky sväz, to bola cesta Komunistickej strany. Ľud Československa si vtedy plne uvedomil, že rozhodujúcu pomoc v jeho boji za slobodu môže dostať len z východu, od sovietskeho ľudu a jeho nepremožiteľnej armády, a že svoje konečné sociálne a národné oslobodenie môže dosiahnuť iba pod vedením Komunistickej strany.
Dôkazom toho bolo aj uzavretie dohody v roku 1941 medzi vládou Sovietskeho sväzu a československou vládou v Londýne o spoločnom postupe vo vojne proti fašistickému Nemecku, na čas vojny i mieru. Bolo to úplné uznanie Československa ako suverénneho, právne existujúceho štátu a rovnoprávneho spojenca. Až potom nasledovalo úplné uznanie Československa aj inými štátmi.
Bol to teda zase len Sovietsky sväz, ktorý v kritickom čase uznal našu republiku a tým položil jeden zo základných kameňov jej ďalšej existencie.
Po ťažkých bojoch Komunistickej strany Československa proti rôznym buržoáznym koncepciám a tajným želaniam všetkých mníchovanov i celého západného kapitalistického sveta vytvoriť v Európe pásmo brániace vplyvu Sovietskeho sväzu na ostatnú Európu, a najmä po víťazstve sovietskych armád pod Stalingradom sa všetky ilúzie imperialistov vytvoriť znovu pásmo štátov, ktoré by boli nástupišťom proti Sovietskemu sväzu — zrútili. Československá vláda v Londýne bola pod tlakom Komunistickej strany Československa i pokrokovej emigrácie nútená uzavrieť v decembri 1943 sovietsko-česko-slovenskú zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.
Uzavretie zmluvy bolo veľkým povzbudením pre náš ľud, dodávalo mu vtedy pevnú vieru v budúce dni a odvahu k ďalšiemu nezmieriteľnému boju proti nenávidenému fašizmu. Náš pracujúci ľud bol si vedomý, že len v spojení so Sovietskym sväzom, s jeho hrdinským ľudom sa znásobia jeho sily a bude zabezpečená jeho ozajstná sloboda a samostatnosť.
Preto tak spontánne išiel do povstania a do partizánskej vojny, lebo sa mohol spoľahnúť na všestrannú pomoc Sovietskeho sväzu a jeho hrdinského ľudu.
Že naše spojenectvo s hrdinským sovietskym ľudom nikdy nebolo a nikdy nebude len paktom, aké medzi sebou uzatvárajú kapitalistické štáty, ukázal už prvý rok od uzavretia zmluvy. Sovietska armáda a po jej boku československý armádny sbor v Sovietskom sväze hnali pred sebou nenávideného nepriateľa a hrdinsky bojovali na hraniciach Československa, aby oslobodili našu vlasť od fašistického otroctva a priniesli nášmu ľudu tak túžobne očakávanú slobodu. To bola naša spoločná oslava prvého výročia zmluvy.
Spoločne preliata krv sovietskych i našich hrdinov v boji proti fašizmu, v boji za slobodu našej vlasti dáva osobitný charakter obsahu a významu československo-sovietskej zmluvy o priateľstve. Preto naše spojenectvo so Sovietskym sväzom znamená oveľa viac, ako je iba ochrana našich hraníc, alebo pomoc vo vojne. Náš pracujúci ľud má v Sovietskom sväze príklad nového, spravodlivého spoločenského poriadku, novej cesty ku šťastiu, k všestrannému rozvoju a blahobytu.
Takto to chápali milióny našich pracujúcich aj vtedy, keď koncom decembra 1943 hovoril o novej zmluve z moskovského rozhlasu náš nezabudnuteľný súdruh Klement Gottwald.. Takto to chápu všetci naši pracujúci aj dnes, keď v tábore socialistických štátov sa ešte viac upevnilo priateľstvo našich národov s národmi Sovietskeho sväzu, keď československý a sovietsky človek je navždy spojený citmi bratskej lásky a spoločnou cestou kráča k vybudovaniu socialistickej a komunistickej spoločnosti.
Buržoázia a jej politikovia nikdy nepochopia a nemôžu ani pochopiť, že spojenecké zmluvy a priateľské zväzky medzi socialistickými štátmi sú pevným súdružským putom miliónov pracujúcich ľudí, že vyjadrujú ich najzákladnejšie túžby po slobodnom, ľudskom živote, po spravodlivejšej spoločnosti bez vykorisťovateľov.
A toto vyjadruje aj zmluva medzi Československom a Sovietskym sväzom, ktorá zaručuje našu radostnú prítomnosť i budúcnosť.
Pracovitý a nadaný ľud Československa si svojou usilovnou prácou buduje socializmus a naše národy stoja dnes bezprostredne pred krásnou perspektívou dovŕšenia socialistickej výstavby v našej vlasti. Milióny našich pracujúcich vidia svoj žiarivý príklad a vyskúšanú cestu v 41-ročnej bohatej histórii sovietskych národov. Celý náš ľud s vďačnosťou čerpá cenné ponaučenia zo slávnej histórie Sovietskeho sväzu, sovietskeho ľudu a jeho rodnej, v nespočetných bojoch zocelenej Komunistickej strany Sovietskeho sväzu a s obdivom sa pozerá na gigantické budovanie materiálno-technickej základne komunizmu vo víťaznej sovietskej, socialistickej krajine. (Potlesk).
Dnes, pri oslave 15. výročia spojeneckej zmluvy so Sovietskym sväzom s radosťou a so sebavedomím si pripomíname historický výrok, ktorý k uzavretiu zmluvy v roku 1943 predniesol súdruh Gottwald v moskovskom rozhlase:
"A my všetci vieme: moc Sovietskeho sväzu, ktorá je už teraz ohromná a ktorá bude v budúcnosti ešte väčšia, rovnako ako slovo Sovietskeho sväzu, na ktorom možno budovať ako na skale — to je pre nás záruka, že Mníchov a všetko, čo po ňom nasledovalo, sa už opakovť nebude." (Dlhotrvajúci potlesk.)
Sme svedkami toho a napĺňa nás to úprimnou radosťou, ako moc Sovietskeho sväzu za roky sovietskej vlasti narástla, ako hrdinský ľud, ktorý bol za cárskeho samoderžavia nesmierne utláčaný zahraničnými i domácimi vykorisťovateľmi, vybudoval zo svojej krajiny mohutnú socialistickú veľmoc, vyzdvihol svoju krajinu zo zaostalosti k nevídanému rozkvetu a neochvejne kráča na ceste budovania komunistickej spoločnosti.
Obrovské úspechy Sovietskeho sväzu pri uskutočňovaní záverov XX. sjazdu a nádherné perspektívy, ktoré v príprave na XXI. sjazd vytýčila pred sovietsky ľud jeho rodná komunistická strana, dávajú jasnú perspektívu eště rýchlejšieho a mohutnejšieho rozvoja sovietskej krajiny, jej nadaného a hrdinského ľudu - prvého budovateľa novej komunistickej spoločnosti.
Vďaka nezištnej, veľkorysej bratskej pomoci tohto ľudu, vďaka Sovietskemu sväzu hneď po oslobodení našej vlasti hrdinskou Sovietskou armádou mohli sme v neuveriteľne krátkom čase odstrániť hlboké rany fašistickej okupácie a úspešne započať s výstavbou socializmu v našej vlasti.
Na každom kroku sa stretávame s dôkazmi, že na tejto ceste sme už postúpili značne vpred. Búrlivé tempo vzrastu našej priemyselnej výroby v uplynulých rokoch prinieslo nám jej zvýšenie v ročnom priemere o 11-12 a na Slovensku o 15 percent. Hlavné kapitalistické štáty naproti tomu zaznamenali iba 4-5 percentné zvýšenie. Len naše strojárenstvo vzrástlo oproti roku 1948 viac ako štyri a polkrát a na Slovensku takmer 5,8 krát. V ťažbe uhlia, vo výrobe ocele, elektrickej energie, vo výrobe obrábacích strojov, parných a vodných turbín a v mnohých ďalších výrobných odvetviach je naša krajina na predných miestach vo svete. V poľnohospodárstve sa rozvíja socialistická veľkovýroba, o čom svedčí skutočnosť, že naši družstevní roľníci už viac ako v 12 tisíc a na Slovensku takmer v 2400 jednotných roľníckych družstvách obhospodaruiú celoštátne viac ako štyri milióny hektárov, z čoho pripadá na Slovensko skoro jeden a pol milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Socialistický sektor v poľnohospodárstve hospodári už na viac ako 75 percent, a na Slovensku viac ako 65 percent všetkej pôdy. S postupom budovania socializmu sústavne vzrastá hmotná i kultúrna úroveň ľudu. Napríklad spotreba masla na obyvateľa ročne je u nás takmer o jeden kilogram vyššia než v Spojených štátoch amerických a takmer o tri a pol kilogramu vyššia než v Taliansku. Spotreba cukru oproti Talian je vyššia o 17 kilogramov a oproti západnému Nemecku je vyššia o sedem kilogramov ročne.
Všetky tieto úspechy výrazne svedčia o prednostiach socialistického zriadenia, v ktorom je pánom pracujúci ľud, vedený marxisticko-leninskou stranou, ktorá stavia záujmy a blaho ľudu na najprednejšie miesto. Tieto naše veľké víťazstvá sme mohli dosiahnuť práve vďaka nášmu pevnému spojenectvu s krajinami socialistického tábora, vedeného Sovietskym sväzom. Sústavná podpora a pomoc, ktorú nám poskytuje Sovietsky sväz na všetkých úsekoch politického, hospodárskeho i kultúrneho života, je mocnou záštitou nových víťazstiev našej krajiny. Na základe dosiahnutých úspechov pri budovaní socializmu XI. sjazd našej strany určil zvýšiť priemyselnú výrobu do roku 1965 o 90-95 percent a na Slovensku viac ako dvojnásobne v porovnaní s rokom 1957. Poľnohospodárska výroba na má zvýšiť celoštátne o 40 percent a na Slovensku o 47 percent, čo znamená na Slovensku dosiahnuť ešte rýchlejšie tempo rastu poľnohospodárskej produkcie. V súlade s tým treba zabezpečovať aj sústavný vzostup životnej úrovne ľudu. Všetok náš pracujúci ľud s nadšením započal uskutočňovať tieto veľké úlohy v historickej epoche dovŕšenia výstavby socializmu v našej vlasti, lebo si s vďakou i úprimnou radosťou uvedomuje, že tak ako pri dosiahnutých doterajších výsledkoch sa mohol spoľahlivo opierať o pomoc bratského sovietskeho ľudu, môže i naďalej rátať so všestrannou podporou svojho najvernejšieho spojenca a priateľa. Ľud Československa nikdy nesklame tento výraz lásky a oddanosti svojho priateľa a úspešne dovŕši výstavbu socialistickej spoločnosti v Československej republike. (Potlesk). Dokáže, že naša cesta dovŕšenia socialistickej výstavby v priemyselne vyvinutej krajine je ďalším víťazstvom marxisticko-leninského učenia, novým dôkazom nepremožiteľnosti a životodarnej sily socialistického zriadenia, lebo je posilou v boji bratských strán v kapitalistických krajinách za mier, proti vojnovým plánom imperialistov, za sociálny pokrok a oslobodenie pracujúcich z jarma kapitalizmu. (Potlesk.)
Daromné boli všetky snahy medzinárodného imperializmu a jeho revizionistických pomáhačov narušiť jednotu medzinárodného robotníckeho revolučného hnutia a rozbiť spoluprácu krajín socialistického tábora. Ešte viac sa upevnila žulová jednota komunistických a robotníckych strán a celého socialistického tábora. Deklarácia komunistických a robotníckych strán a Manifest mieru z minulého roku ukazujú, že sa zväzky proletárskeho internacionalizmu, ktoré spojujú socialistické krajiny a celé medzinárodné revolučné hnutie, prehĺbili a ešte viac upevnili. Znova sa v praxi potvrdila vedúca úloha Komunistickej strany Sovietskeho sväzu ako centra medzinárodného revolučného hnutia. (Dlhotrvajúci potlesk.)
V dôsledku obrovských víťazstiev v budovaní socializmu a pevnej mierovej politiky zo dňa na deň neustále rastie autorita Sovietskeho sväzu a celého socialistického tábora. Je celkom prirodzené, že sa Sovietsky sväz dostal na čelo svetového mierového hnutia.
Od začiatku svojej existencie, od vyhlásenia dekrétu o mieri, ktorý je trvalým základom mierovej politiky Sovietskeho sväzu, nepretržite vedie Sovietsky sväz dôslednú mierovú politiku a neúnavne bojuje proti vojne, ktorá prináša ľudstvu len útrapy a ničenie materiálnych a duchovných hodnôt budovaných mnohokrát celými generáciami. Nikdy vo svojej 41-ročnej histórii Sovietsky sväz neviedol proti nikomu útočnú vojnu, ale naopak, vynaložil vždy všetko úsilie na jej odvrátenie. Sovietsky sväz ako socialistická veľmoc je zásadne proti vojne, pretože len v pokojnom mierovom budovaní a v spolupráci národov vidí šťastnú budúcnosť všetkého ľudstva. V duchu týchto zásad si Sovietsky sväz vytýčil aj úlohu v krátkom období dohoniť a predbehnúť priemyslove najvyspelejšie kapitalistické štáty vo výrobe na hlavu, dosiahnuť prvenstvo vo všetkých odvetviach a zabezpečiť tak svojmu ľudu najvyššiu životnú úroveň a najväčší blahobyt na svete. Po jeho boku neochvejne kráčajú aj všetky socialistické krajiny, aby tak prispeli svojim podielom k víťazstvu socializmu nad kapitalizmom, aby sa upevňoval tábor socializmu a mieru. (Potlesk.)
Národy celého sveta s nadšením uvítali reálny podnet Sovietskeho sväzu, aby konferencia na najvyššej úrovni prerokovala celý rad konkrétnych otázok pre zmiernenie medzinárodného napätia a normalizáciu medzinárodných vzťahov, k zastaveniu nezmyselnej studenej vojny a k upevneniu mieru. Okrem mnohých iniciatívnych návrhov Sovietsky sväz a ostatné socialistické krajiny neraz dokázali svoju ochotu k mierovej spolupráci s ostatnými štátmi. Od r. 1955 znížili stavy svojich ozbrojených síl o poltreťa milióna mužov a úmerne znížili svoju výzbroj i výdavky na obranu. Krokom historického významu bolo rozhodnutie Sovietskeho sväzu o jednostrannom zastavení pokusov a výbuchov jadrových zbraní. Sovietsky sväz i ostatné socialistické krajiny podali dosť dôkazov svojej dobrej vôle a ochotu čo najviac prispieť svojím podielom k zmierneniu medzinárodného napätia, k mierovému riešeniu medzinárodných problémov.
Vieme, aká bola odpoveď zo strany západných mocností. Proti mierovým návrhom a činom Sovietskeho sväzu a ostatných štátov socialistického tábora, proti záujmom a snahám iných mierumilovných štátov imperialistickí agresori neustále zostrujú napätie v medzinárodných vzťahoch. Na šľachetnú výzvu a príklad Sovietskeho sväzu, ktorý sám zastavil jadrové pokusy, odpovedali Spojené štáty a Veľká Británia sériou ďalších pokusov v Tichom oceáne. Namiesto prerokovania otázky zníženia napätia v oblastí Blízkeho a Stredného východu pristúpili agresívne kruhy Spojených štátov a Veľkej Británie k priamej ozbrojenej intervencii v Libanone a v Jordánsku. Keď ich agresívna politika bola aj napôde Organizácie spojených národov odhalená, zosnovali novú vojnovú provokáciu v oblasti Tchajwanu.
Imperialisti sa nepoučili, ani z trpkých skúseností národov s nemeckým militarizmom, ktorý v priebehu jednej generácie zapríčinil dve svetové vojny. Víťazné veľmoci sa po druhej svetovej vo jtie zaviazali Postupimskou dohodou, že nemecký militarizmus a fašizmus treba zničiť, aby sa Nemecko nikdy viac nemohlo stať rušiteľom svetového mieru. Zmluvné strany mali podľa tejto dohody urobiť všetko, aby sa z Nemecka stal demokratický mierumilovný štát.
Západné mocnosti však jednostranne porušili všetky ustanovenia Postupimskej dohody. Pošliapali slávnostne prijaté záväzky a v rozpore sa záujmami mieru a bezpečnosti európskych národov obnovili v Západnom Nemecku nebezpečný militarizmus.
Táto politika Spojených štátov severoamerických a ich spojencov vytvorila z Nemeckej spolkovej republiky najnebezpečnejšie ohnisko vojny s úmyslom využiť militaristami ovládané Západné Nemecko ako údernú silu proti krajinám socialistického tábora.
V úplnom rozpore s Postupimskou dohodou vytvorili zo západnej časti Berlína stredisko diverzie a špionážnych centrál proti Nemeckej demokratickej republike a ostatným štátom socialistického tábora.
V súčasnej dobe je najnaliehavejším problémom v otázke Nemecka vyriešenie postavenia Berlína, na ktorého území ešte dnes, 13 rokov po skončení jrojny sú okupačné vojská. Západné mocnosti sa riešeniu tejto otázky môžu akokoľvek brániť, ale ich vojská budú musieť Berlín opustiť. Nie je mysliteľné, aby na území suverénneho štátu jestvovala vojenská základňa, namierená priamo proti jeho základom a ohrozujúca jeho samostatnosť. Preto Sovietsky s väz tak jednoznačne vystúpil s požiadavkou likvidácie tohto problému a súčasne navrhol aj jeho konkrétne riešenie.
Imperialistom je zo dňa na deň ťažšie vymýšľať a uskutočňovať svoje agresívne plány. Zmarili sa im v Kórei, vo Vietname, v Egypte, v Libanone a v Jordánsku a ani pri ďalších nedosiahnu vytúžené úspechy. Udalosti poslednej doby potvrdzujú, že otázka vojny alebo mierového spolužitia je stále základným problémom svetovej politiky. Pomer síl sa neustále mení v prospech stúpencov mieru. Stráži ho mohutný tábor socializmu na čele so Sovietskym sväzom! Cestou mieru a pokroku, cestou boja proti imperializmu a vojne kráčajú mnohé národy Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Dôsledná mierová politika Sovietskeho sväzu a celého socialistického tábora spolu s miliónmi mierumilovných ľudí na celom svete je zárukou, že agresori pôjdu od porážky k porážke a mierové sily od víťazstva k víťazstvu! (Potlesk.)
Prevaha socialistického spoločenského zriadenia nad kapitalistickým sa prejavuje v celom svetovom diani. Každým rokom sa zvyšuje výroba v socialistických krajinách, rýchlym tempom sa rozvíja celé národné hospodárstvo týchto krajín. Neustále sa zvyšuje ich podiel na svetovej produkcii. V súlade s tým sa zvyšuje aj ich sila, ktorá však nikdy nebola a nebude zneužitá na násilie, ale navždy bude slúžiť iba pre blaho a krajšiu budúcnosť človeka — tvorcu všetkých hodnôt.
Veľkú radosť a nadšenie vyvolali v našej vlasti nedávno vyhlásené smerné čísla rozvoja národného hospodárstva Sovietskeho sväzu na roky 1959-1965. Údaje o všestrannej výstavbe materiálno-technickej základne komunizmu, o ďalšom upevňovaní hospodárskej a obrannej moci Sovietskeho sväzu a súčasne o stále plnšom uspokojovaní rastúcich hmotných a duchovných potrieb sovietskeho ľudu v najbližších siedmich rokoch, vyvolali oprávnený obdiv ale aj zdesenie v kruhoch imperializmu. Po prenikavých úspechoch Sovietskeho sväzu, ktoré v poslednom čase vynikli najmä na úseku vedeckého bádania, sú tu reálne predpoklady ďalšieho prvenstva socializmu nad kapitalizmom, ktoré obrovskou mierou posilní a upevní vec socializmu a mieru na celom svete. (Potlesk.)
Veľkolepé plány výstavby komunizmu v Sväze sovietskych, socialistických republík napĺňajů predovšetkým pracujúci ľud krajín tábora socializmu neohroženou a pevnou vierou, že krásne perspektívy, ktoré si pod vedením svojich marx-leninských strán vytýčil do najbližšej búcnosti, budú úspešné splnené.
Istota a odhodlanie, s ktorými aj ľud Československa prijal smelé úlohy vytýčené XI. sjazdom Komunistickej strany Československa — dovŕšiť výstavbu socializmu — sú pevnou zárukou toho, že naša ľudovodemokratická vlasť bude stále bohatšia a poskytne každému nášmu pracujúcemu občanovi ešte lepšie podmienky pre jeho prácu, kultúru a vzdelanie a stále zvyšovanie životnej úrovne všetkého pracujúceho ľudu.
Preto sa strana obrátila listom na pracujúcich, aby v celonárodnej diskusii svojimi skúsenosťami, svojou radou a svojimi návrhmi sa zúčastnili na rozhodovaní o tom, akými konkrtétnymi cestami a opatreniami čo najúčinnejšie zabezpečiť líniu XI. sjazdu Komunistickej strany Československa k dovŕšeniu socialistickej výstavby v oblasti životnej úrovne, pri zabezpečení ďalšieho rozkvetu našej drahej vlasti a šťastného života všetkého ľudu.
Strana sa radí so všetkými svojimi členmi a so všetkými pracujúcimi našej republiky, rozvíja ich najširšiu iniciatívu pre dosahovanie čo najlepších výsledkov v socialistickej vystavbe.
V diskusii k listu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa na všetkých pracoviskách odkrývajú pracujúci ďalšie rezervy, ktorých využitie nám pomôže dosiahnuť vytýčený cieľ v čo najkratšom čase.
Takáto odpoveď pracujúcich našej vlasti na list Ústredného výboru môže pochádzať iba z ľudu, ktorý si plne uvedomuje, že úsilie o zvýšenie životnej úrovne u nás nie je izolovaný zjav, ale že je to prejav nášho bohatstva a sily. Týmto naším úsilím sa zapájame do mohutnej hospodárskej ofenzívy socialistického tábora. Oprávnenou hrdosťou, istotou a dôverou nás naplňuje vedomie, že i naša krajina sa tak významným podielom zúčastňuje veľkého socialistického nástupu za definitívne ekonomické víťazstvo v súťaži s kapitalistickým režimom. Veď toto víťazstvo je nielen zárukou zvyšovania životnej úrovne, ale je aj zárukou toho najcennejšieho čo máme a po čom túži ľudstvo celého sveta, zachovať a upevniť mier medzi národmi. (Potlesk.)
Vážená Slovenská národná rada!
Súdružky a súdruhovia!
Ľud Československa nikdy nezabudne na veľké obete, ktoré priniesli hrdinské národy Sovietskeho sväzu za našu slobodu.
Bezpríkladné hrdinstvo chrabrých vojakov slávnej Sovietskej armády v bojoch o Duklu, nezištná bratská pomoc slávnych sovietskych partizánov v Slovenskom národnom povstaní, desaťtisíce padlých hrdinov za oslobodenie našej vlasti, spoločne preliata krv v boji proti nenávidenému fašizmu vytvorili večné puto, ktoré nás navždy spája a niet na svete takej sily, ktorá by naše bratské zväzky mohla narušiť. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Bok po boku kráčajú národy Československa s národmi Sovietskeho sväzu pri budovaní socializmu a vzájomnou pomocou i bratskou spoluprácou upevňujú neporušiteľný zväzok krajín socialistického tábora.
Naša Komunistická strana Československa, riadiac sa nesmrteľnými ideami marxizmu-leninizmu, chrániac jeho čistotu proti všetkým snahám súčasného revizionizmu, nás bezpečne vedie k dovŕšeniu socialistickej výstavby v našej drahej vlasti.
Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym sväzom je veľkým zdrojom sily a nerušeného pokoja v ich budovateľskej práci a je pevnou zárukou, že náš ľud pod vedením svojej rodnej Komunistickej strany Československa splní všetky úlohy, ktoré pred nás vytýčil XI. sjazd Komunistickej strany Československa, a tak zo všetkých síl prispeje ku konečnému víťazstvu socializmu a mieru na celom svete. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Nech žije slávna Komunistická strana Sovietskeho sväzu! (Prítomní vstávajú. Búrlivý dlhotrvajúci potlesk.)
Nech žije Sovietsky sväz a jeho hrdinský ľud! (Búrlivý dlhotrvajúci potlesk.)
Nech žije Komunistická strany Československa, inšpirátorka našich víťazstiev! (Búrlivý dlhotrvajúci potlesk.)
Nech žije vláda Národného frontu Čechov a Slovákov! (Búrlivý dlhotrvajúci potlesk.)
V bratskej jednote s ľudom Sovietskeho sväzu vpred za dovŕšenie socialistickej výstavby v našej vlasti! (Búrlivý dlhotrvajúci potlesk. Predsedania sa ujal predseda Ľudovít Benada.)
Predseda Benada:
Vážená Slovenská národná rada!
Oznamujem, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podalo návrh, aby Slovenská národná rada z dnešnej slávnostnej schôdzky odoslala prvému tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezidentovi republiky súdruhovi Antonínovi Novotnému pozdravný telegram.
Prosím podpredsedníčku Slovenskej národnej rady súdružku Irenu Ďurišovú, aby návrh prečítala.
Podpredsedníčka Ďurišová:
Prezidentovi Československej republiky
a prvému tajomníkovi Ústredného výboru
Komunistickej strany Československa
Antonínovi Novotnému
Praha — Hrad.
Slovenská národná rada zo svojej slávnostnej schôdzky pri príležitosti 15. výročia podpísania Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík, v mene všetkého ľudu Slovenska posiela Vám, drahý súdruh prezident, najsrdečnejšie blahoželanie a vrúcne pozdravy.
Slovenský ľud v nerozbornej jednote s bratským českým národom v období, keď pod vedením svojej rodnej Komunistickej strany Československa úspešne dovršuje výstavbu socializmu, pripomína si slávne výročie podpísania historického dokumentu, ktorý sa stal výrazom večného spojenectva a bratstva národov Československa s národmi Sovietskeho sväzu.
Tento zväzok v najťažších chvíľach našich národov bol a navždy ostane nevyčerpateľným prameňom bojového odhodlania: pod vedením našej rodnej strany zo všetkých síl upevňovať tábor socializmu a mieru, ktorý na čele so Sovietskym sväzom je jedinou zárukou šťastnej budúcnosti všetkého ľudstva.
Tak ako pred 15. rokmi v spoločnom boji proti fašizmu chrabrí vojaci našich národov bok po boku s neohrozenými hrdinskými bojovníkmi Sovietskej armády bili nepriateľa po víťaznej ceste od Sokolova po Prahu, tak ako v slávnom Slovenskom národnom povstaní sa prejavilo odhodlanie celého národa zničiť fašistického vraha a oslobodiť drahú Československú republiku pre nový život, tak aj dnes za bratskej pomoci sovietskeho ľudu zúčastňuje sa naša vlasť mierového súťaženia socializmu s kapitalizmom, v ktorom socializmus už teraz víťazí.
Slovenská národná rada a všetok ľud Slovenska naplnený oddanosťou a láskou k Sovietskemu sväzu a k svojej slávnej Komunistickej strane Československa je vďačný bratskej českej robotníckej triede za pomoc v spoločných víťazstvách pri hospodárskej a kultúrnej premene Slovenska. Pri príležitosti tohto významného jubilea Vás, drahý súdruh prezident, ubezpečujeme, že vo svojej spoločnej vlasti Čechov a Slovákov, v drahej Československej republike ruka v ruke s českým pracujúcim ľudom budeme nadšenou a tvorivou prácou rozvíjať a prehlbovať nehynúcu vďaku, priateľstvo a lásku k národom Sovietskeho sväzu, ktorý je najväčšou zárukou všetkých našich víťazstiev na ceste k socializmu a komunizmu.
V Bratislave 13. decembra 1958.
Slovenská národná rada
(Prítomný vstávajú. Búrlivý dlhotrvajúci potlesk.)
Predseda Benada:
Súdruhovia poslanci!
Dávam hlasovať o prečítanom návrhu pozdravného telegramu.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Ďakujem. Zisťujem, že Slovenská národná rada manifestačne a jednomyseľne schválila odoslať z dnešnej slávnostnej schôdzky pozdravný telegram prvému tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezidentovi republiky súdruhovi Antonínovi Novotnému. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Slávnostnú schôdzku Slovenskej národnej rady vyhlasujem za zakľúčenú.
(Odznela Internacionála.)
(Koniec o 11.10 hod.)
Kancelária Slovenskej národnej rady
Č. 1939/1958
Za správnosť stenografickej zprávy
v Bratislave 20. decembra 1958.
Vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:
Ilčík v. r.