Slovenská národná rada 1958

II. volebné obdobie

24. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu smútočnej (24.) schôdzky Slovenskej národnej rady zo 17. júna 1958 v Bratislave

Program:

(Začiatok o 9.00 hod.)

Prítomní:

podpredsedovia Slovenskej národnej rady: Irena Ďurišová, František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič;

členovia a kandidáti byra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a tajomníci Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska vedení členom politického byra ÚV KSČ a prvým tajomníkom ÚV KSS Karolom Bacílkom;

delegácia Národného zhromaždenia: Jozef Valo, Anežka Hodinová-Spurná, Andrej Žiak, Dionýz Polanský;

členovia Sboru povereníkov:

predseda Rudolf Strechaj, prvý podpredseda a predseda povereník Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling, podpredseda a povereník financií inž. Ján Marko, podpredseda Ján Štencl;

povereníci: Ľudovít Benada, Ľudovít Bortel, Karol Fajnor, Jozef Gajdošík, dr. h. c. Alexander Horák, Miloš Hrušovský, Michal Chudík, dr. Mikuláš Kapusňák, Oskar Jeleň, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Ján Marcelly, Ernest Sýkora, Samuel Takáč a Vojtech Török;

členovia konzulárneho sboru v Bratislave;

zástupcovia strán a zložiek Slovenského národného frontu, delegácie krajských národných výborov, predstavitelia armády a ďalší pozvaní hostia;

90 poslancov Slovenskej národnej rady;

za Kanceláriu SNR: vedúci Jozef Ilčík.

Ospravedlnení:

poslanci: Stanislav Hollý, Štefan Mockovčiak a Ján Schmer.

(Odznel smútočný chorál - hrala vojenská hudba. Prítomní vypočuli chorál stojac.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia!

Po dlhej ťažkej chorobe odišiel spomedzi nás člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, náš predseda Slovenskej národnej rady súdruh František Kubač. Odišiel v čase, keď naša vlasť - Československá republika prežíva v svojej histórii dosiaľ nevídaný rozkvet, keď československý ľud môže už aj užívať plody svojho boja za skutočný ľudský život, za opravdové šťastie pracujúceho človeka.

Tým vďačnejšie spomíname na bohatý plodný život súdruha predsedu Františka Kubača, jedného z tých verných synov robotníckej triedy a nekompromisných revolucionárov, ktorí celý svoj život zasvätili boju za práva slovenskej chudoby, robotníckej triedy a celého ľudu Slovenska, ktorí celý svoj život dali do služieb boja za socializmus.

Zo slovenskej chudoby vyšiel a od svojej mladosti prežíval biedu a vykorisťovateľský poriadok kapitalizmu, úž ako 18-ročný spolu s proletariátom Rakúsko-uhorskej monarchie sa zúčastňoval na posilňovaní bojovej jednoty revolučného robotníckeho hnutia a už v roku 1905 vstúpil za člena robotníckej sociálno-demokratickej strany. Bohaté skúsenosti z bojov proletariátu doma aj za hranicami, bezprostredný styk s masami robotníkov viedli súdruha Kubača k poznaniu a k správnemu chápaniu geniálnych myšlienok Marxa, Engelsa a Lenina. Súdruh František Kubač sa stáva priekopníkom socializmu u nás "a stavia sa do radov tých revolucionárov, ktorí napriek všetkým prekážkam a prenasledovaniu vždy vyššie dvíhali u nás červenú zástavu revolúcie, ktorí sa postavili na Čelo robotníckej triedy, aby ju viedli k vybudovaniu silnej, ideové jednotnej, marx-leninskej strany robotníckej triedy. Bola to naša rodná Komunistická strana Československa, pri zrode ktorej stál aj súdruh František Kubač a ktorá potom viedla jeho kroky po celý jeho život, ktorá ho vychovala tak, že obklopený láskou a dôverou svojho ľudu išiel vždy v predných radoch boja našej robotníckej triedy až k víťazstvu. V súdruhovi Kubačovi ctil a miloval náš ľud jedného z najvernejších synov robotníckej triedy, jedného z najoddanejších členov a funkcionárov Komunistickej strany Československa. Ako funkcionár Komunistickej strany pôsobil najskôr vo svojom rodnom Sereďskom okrese. Neohrožené viedol cukrovarníckych a poľnohospodárskych robotníkov do štrajkov za zlepšenie biednych životných podmienok. Neľakal sa prenasledovania, perzekúcií buržoáznych súdov ä žalárov a tak si získal dôveru širokých proletárskych vrstiev, dôveru svojej strany. S rovnakým zápalom a pracovným elánom sa ujal svojej funkcie, keď ho komunistická strana a dôvera robotníckych más poverili po roku 1929 funkciami poslanca a senátora. Ďalšie perzekúcie, pozbavenie mandátu a odsúdenie do žalára boli dôkazom jeho vernosti k strane a jeho neoblomnosti v revolučnej práci.

Nástup fašizmu a rozpustenie Komunistickej strany priviedli súdruha Rubača do ilegálneho hnutia. Už v roku 1943 pracuje v partizánskom hnutí a neskôr organizuje revolučné národné výbory. S nezlomnou energiou sa zapája do Slovenského národného povstania a stáva sa povereníkom Slovenskej národnej rady pre sociálnu starostlivosť.

Pred náporom nemeckých okupantov odchádza s partizánmi a účastníkmi Povstania do hôr, aby s nezlomnou vierou vo víťazstvo Sovietskeho sväzu, vo víťazstvo robotníckej triedy bojoval za oslobodenie Československa.

Keď slávna Sovietska armáda, oslobodzuje Slovensko, prechádza súdruh Kubač v marci 1945 cez front do Košíc a odtiaľ z poverenia strany odchádza organizovať národné výbory na západnom Slovensku. Po oslobodení sa stáva členom dočasného Národného zhromaždenia a v roku 1946 členom Slovenskej národnej rady. Po víťazstve nášho pracujúceho ľudu nad reakciou v roku 1948 sa stáva súdruh Kubač podpredsedom Slovenskej národnej rady a v roku 1950 predsedom Slovenskej národnej rady.

V celom svojom živote vo svojej práci vo vysokých štátnych a straníckych funkciách, i vo svojej obetavej práci vo funkcii predsedu Slovenského výboru Sväzu československo-sovietskeho priateľstva i tajomníka Slovenského národného frontu zostal verný svojmu rozhodnutiu, ktoré vyjadril roku 1906 po svojej účasti na demonštrácii osemdesiattisíc robotníkov pred parlamentom vo Viedni týmito slovami: "Od tohoto dňa neexistovalo pre mňa nič, len práca za lepší život pracujúceho ľudu". A táto práca sa skutočne stala zmyslom jeho života. Bola to jeho nesmierna oddanosť strane, húževnatosť, osobná skromnosť, ako aj nezdolná viera v spravodlivosť veci robotníckej triedy, ktorá mu dávala toľko síl do boja i do práce, ktorá prežiarila celý jeho život. Súdruh Kubač bol nekompromisným bojovníkom za upevnenie jednoty našich národov, za upevnenie bratstva a spojenectva s našim osloboditeľom, veľkým Sovietskym sväzom, za upevnenie jednoty socialistického tábora v boji za mier a za najvyššie ideály ľudstva. Naša oslobodená vlasť, naša robotnícka trieda, všetok československý ľud vysoko ocenili zásluhy svojho verného robotníckeho predstaviteľa pracujúceho ľudu Slovenska. K jeho 70. narodeninám mu udelil prezident republiky súdruh Antonín Novotný Rad Klementa Gottwalda.

V súdruhovi predsedovi Kubačovi odchádza nám aj človek krásnych ľudských vlastnosti, ktorý bol príkladom v prác, ktorý preniknutý vierou vo víťazstvo socializmu a komunizmu vyžaroval okolo seba tvorivý optimizmus, ktorý bol každému z nás úprimným súdruhom a priateľom.

Lúčime sa so súdruhom predsedom Kubačom. Odchádza spomedzi nás v dobe, ktorá je už vlastne oslavou jeho obetavej, nezištnej celoživotnej práce, v čase, keď pod múdrym vedením Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu získava naša vlasť, Československá republika nielen uznanie, ale i slávu a obdiv pracujúcich vo všetkých krajinách sveta pre svoje veľké budovateľské úspechy, ktoré dosahuje náš ľud svojou usilovnou prácou, ako aj pre svoj správny, nekompromisný postoj v otázkach výstavby socializmu a zabezpečenia svetového mieru. Odchádza spomedzi nás v čase, keď sa náš pracujúci ľud tak zaslúžene teší z výsledkov svojej práce a keď ich rád a nadšene dáva darom svojej Komunistickej strane, jej slávnemu XI. sjazdu.

Drahý náš súdruh predseda!

Na príklade Tvojho života sa chceme a budeme učiť milovať svoju rodnú stranu, Komunistickú stranu Československa. Na príklade Tvojho života sa budeme učiť zo všetkých síl bojovať za jednotu našich národov a celého socialistického tábora. Budeme vždy milovať Sovietsky sväz tak, ako si ho Ty miloval, tak, aby z našej veľkej družby, spečatenej spoločne preliatou krvou našich hrdinov, vyrástol nový život, život, z ktorého rozkvitne šťastie pracujúceho ľudu celého sveta. Na príklade Tvojho života sa chceme a budeme učiť milovať svoju vlasť Československú republiku a budeme pokračovať v diele výstavby socializmu pre šťastie a dobro nášho slovenského ľudu a všetkých pracujúcich našej vlasti. Ďakujeme Ti, súdruh predseda, za vzor, ktorým nám je celý Tvoj čestný život robotníka - komunistu.

Česť Tvojej pamiatke!

(Poslanci a prítomní povstali a trojminútovým tichom uctili pamiatku zomrelého predsedu Slovenskej národnej rady. Odznela štátna hymna.)

(Koniec smútočnej schôdzky o 9.45 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady.

Číslo: 989/1958.

Za správnosť stenografickej zprávy

v Bratislave 19. júna 1958

Vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:

Ilčík v. r.