Slovenská národná rada 1957

II. volebné obdobie

21. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 21. schôdzky Slovenskej národnej rady 14. decembra 1957 v Bratislave

Obsah:
Oznámenie Užšieho predsedníctva:
Neprítomnosť poslancov - - - - - - -	3
Rozdaná tlač - - - - - -	3
Program:
Schválenie programu rokovania - - - - -	3
1. Zpráva mandátového výboru o overení platnosti voľby poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka - - - - - -	3
Reč zpravodajcu poslanca, Stanislava Hollého -	3
Platnosť voľby poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka overená - - - - - - -	4
Sľub poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka - - - - -	4
2. Voľba Predsedníctva Slovenskej národnej rady - - - - - -	4
3. Návrh Užšieho predsedníctva na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady - - - - -	4
Návrh Užšieho predsedníctva schválený - - -	5
4. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch - - - - - - -	5
Reč zpravodajcu poslanca Ondreja Súletyho -	5
Reč poslanca Gejzu Hanzela - - - - - -	7
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch prijatý - - - - - - -	9

 

(Začiatok schôdzky o 10.00 hod.)

Prítomní:

predseda Slovenskej národnej rady František Kubač;

podpredsedovia Slovenskej národnej rady: Irena Ďurišová, František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič;

členovia Sboru povereníkov:

podpredseda Sboru povereníkov inž. Ján Marko,

povereníci: Karol Fajnor, Ľudovít Bortel, Jozef Gajdošík, dr. h. c. Alexander Horák, Miloš Hrušovský, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Ján Marcelly, Ernest Sýkora, inž. Samuel Takáč a Vojtech Török;

96 poslancov;

za Kanceláriu Slovenskej národnej rady: vedúci Jozef Ilčík.

Predseda Kubač (cengá):

Slávna Slovenská národná rada!

Otváram 21. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Svoju neprítomnosť na dnešnej schôdzke ospravedlnili: predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj, prvý podpredseda Sboru povereníkov a povereník predseda SPÚ Pavol Majling, povereníci: Ľudovít Benada, Michal Chudík, Oskár Jeleň, dr. Mikuláš Kapusňák a inž. Štefan Krčmárik, poslanci: Vojtech Daubner, Jolana Hercková, Michal Kanda, Štefan Mockovčiak, Anton Mrázik a František Ulrich.

Na dnešnej schôdzke bola rozdaná táto tlač:

Zpráva mandátového výboru o overení platnosti voľby poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka,

návrh poslancov Ondreja Melišku, Viktora Strmeňa, Márie Gregorovej, Rudolfa Benčurika a spoločníkov na voľbu Predsedníctva Slovenskej národnej rady,

návrh užšieho predsedníctva na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady,

zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch.

Súdruhom poslancom bola tiež rozdaná Zpráva predsedníctva o činnosti Slovenskej národnej rady za uplynulé obdobie.

Súdruhovia poslanci zprávu na včerajších poradách prerokovali a uplatnili k nej svoje pripomienky. Tieto pripomienky prerokuje užšie predsedníctvo a o výsledku súdruhov poslancov vyrozumie.

Nasleduje

schválenie programu 21. schôdzky Slovenskej národnej rady podľa § 14 ods. 1 pracovného a rokovacieho poriadku.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby Slovenská národná rada určila pre dnešné svoje rokovanie tento program:

1. Zpráva mandátového výboru o overení platnosti voľby poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka.

2. Návrh poslancov Ondreja Melišku, Viktora Strmeňa, Márie Gregorovej, Rudolfa Benčurika a spoločníkov na voľbu Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

3. Návrh Užšieho predsedníctva na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady.

4. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na Vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch.

Má niekto pripomienky k tomuto návrhu programu, prípadne návrh na zmenu alebo doplnenie programu?

Pretože k navrhnutému programu rokovania pripomienok niet, dám o návrhu hlasovať.

Kto schvaľuje program rokovania, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada program rokovania schválila.

Začneme rokovať.

Prvým bodom programu je

zpráva mandátového výboru o overení platnosti voľby poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka.

Zpravodajcom je poslanec Stanislav Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca poslanec Hollý:

Vážená Slovenská národná rada!

Mandátový výbor na svojej schôdzke konanej 13 decembra 1957 preskúmal podľa § 49 zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1954 Zb. SNR o voľbách do Slovenskej náhodnej rady platnosť voľby poslancov, ktorí boli 19. mája 1957 v doplňovacích voľbách podľa § 47 uvedeného zákona Slovenskej národnej rady zvolení za poslancov Slovenskej národnej rady.

Doplňovacie voľby do Slovenskej národnej rady sa 19. mája 1957 konali vo volebných obvodoch č. 95 - Michalovce a č. 103 - StropkovMedzilaborce-Humenné. Zvolení boli poslanci: Ján Pirč za volebný obvod č. 95 - Michalovce a Michal Radvak za volebný obvod č. 103 Stropkov-Medzilaborce-Humenné.

Po preskúmaní zápisníc obvodných volebných komisií č. 95 a 103 z 18. apríla 1957 o registrácii kandidátov za poslancov Slovenskej národnej rady, zápisnice o sčítaní hlasov obvodnej volebnej komisie volebného obvodu č. 95 z 20. mája 1957, zápisnice o sčítaní hlasov obvodne 1 volebnej komisie volebného obvodu č. 103 z 19. mája 1957, zápisnice zo zasadnutia Ústrednej volebnej komisie pre doplňovacie voľby do Slovenskej národnej rady z 21. mája 1957 mandátový výbor zistil, že doplňovacie voľby vo volebných obvodoch č. 95 a č. 103 sa vykonali v plnom súhlase s ustanoveniami ústavného zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady a zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady. Mandátovému výboru nedošli zprávy alebo sťažnosti na porušenie zákonných ustanovení o voľbách do Slovenskej národnej rady.

Mandátový výbor preto odporúča Slovenskej národnej rade, aby prijala toto uznesenie:

"Doplňovacie voľby poslancov Slovenskej národnej rady Jána Pirča a Michala Radvaka sa vykonali v súhlase so zákonnými predpismi o voľbách do Slovenskej národnej rady a niet dôvodu pre zrušenie ich platnosti.

Slovenská národná rada overuje preto podľa § 5 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch a podľa § 49 zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1954 Zb. SNR o voľbách do Slovenskej národnej rady platnosť voľby poslancov Jana Pirča a Michala Radvaka".

Predseda Kubač:

Pretože sa k tejto zpráve nik o slovo neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať

o návrhu mandátového výboru, aby Slovenská národná rada overila platnosť voľby poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka podľa § 5 ústavného zákona č. 33/1956 Zb.

Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada voľbu poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka overila.

Obaja menovaní poslanci boli na dnešnú schôdzku riadne pozvaní a majú podľa § 6 úst. zákona č. 33/1956 Zb. zložiť poslanecký sľub.

Žiadam poslancov Jána Pirča a Michala Radvaka, aby predstúpili na zloženie sľubu.

Žiadam, aby bol prečítaný text sľubu a aby noví poslanci slovom "Sľubujem!" a podaním ruky zložili sľub.

Vedúci Kancelárie SNR Ilčík (číta):

"Sľubujem, že budem verný Československej republike, jej ľudovodemokratickému zriadeniu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem zachovávať jej zákony a vykonávať svoj mandát podľa najlepšieho vedomia a svedomia na prospech ľudu a štátu."

Predseda Kubač:

Prosím podpredsedníčku Slovenskej národnej rady Irenu Ďurišovú, aby prevzala predsedníctvo.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je

voľba Predsedníctva Slovenskej národnej rady pódia § 9 odseku 1 ústavného zákona číslo 33/1956 Zb.

Žiadam aby bol prečítaný podaný návrh poslancov.

Vedúci Kancelárie SNR Ilčík (číta):

Návrh poslancov Ondreja Melišku, Viktora Strmeňa, Márie Gregorovej, Rudolfa Benčurika a spoločníkov na voľbu Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Podpísaní navrhujú, aby si Slovenská národná rada podľa ustanovení §§ 8 a 9 ústavného zákona č 33/1956 Zb. zvolila predsedníctvo v tomto zložení:

za predsedu: Františka Kubača;

za podpredsedov: Irenu Ďurišovú,

Františka Déneša,

Jozefa Mjartana a

Michala Žákoviča;

za členov predsedníctva:

Vojtecha Daubnera,

Milana Rázusa,

Andreja Bagara,

Vasila Biľaka,

inž. Michala Hrubého a

Jozefa Kríža.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, počuli ste návrh na voľbu predsedníctva.

Pýtam sa súdruhov poslancov, či sa niekto hlási o slovo, prípadne či má niekto iný návrh alebo pozmeňujúci návrh?

Pretože sa o slovo nikto nehlási, nasleduje voľba predsedníctva podľa podaného návrhu.

Podľa ustanovenia § 9 odseku 1 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. koná sa voľba predsedu a podpredsedov osobitným hlasovaním.

Pýtam sa súdruhov poslancov, kto je za to. aby za predsedu Slovenskej národnej rady bol zvolený doterajší predseda poslanec František Kubač; nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada za svojho predsedu jednomyseľne zvolila súdruha Františka Kubača.

Prosím súdruha Františka Kubača, aby sa ujal predsedníckej funkcie.

Predseda Kubač:

Dávam hlasovať o návrhu na podpredsedov.

Pýtam sa súdruhov poslancov, kto súhlasí s návrhom, aby za podpredsedov Slovenskej národnej rady boli zvolení poslanci Irena Ďurišová, František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že podpredsedovia boli zvolení podľa návrhu jednomyseľne.

Dávam hlasovať o návrhu na ďalších členov predsedníctva.

Pýtam sa súdruhov poslancov, kto súhlasí s podaným návrhom, aby za členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady okrem predsedu a podpredsedov boli zvolení poslanci Vojtech Daubner, Milan Rázus, Andrej Bagar, Vasil Biľak, inž. Michal Hrubý a Jozef Kríž, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že členovia predsedníctva boli zvolení podľa návrhu jednomyseľne.

Dovoľte mi, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, aby som vám v mene svojom a v mene všetkých zvolených členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady poďakoval za vašu dôveru.

Nasleduje tretí bod programu,

návrh Užšieho predsedníctva na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady.

Žiadam vedúceho kancelárie SNR Jozefa Ilčíka, aby návrh prečítal.

Vedúci Kancelárie SNR Ilčík (číta):

Návrh Užšieho predsedníctva Slovenskej národnej rady na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady.

Užšie predsedníctvo vypočulo mienku poslancov jednotlivých krajských združení poslancov o doterajšom zložení výborov Slovenskej národnej rady. Berúc do úvahy ich želania navrhuje, aby Slovenská národná rada upravila zloženie výborov tak, ako je to obsiahnuté v prílohe tohto návrhu, ktorý bol súdruhom poslancom rozdaný.

Predseda Kubač:

Pretože sa o slovo k tomuto bodu nikto neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať

o zmenách v zložení výborov, ako ich navrhuje Užšie predsedníctvo.

Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila zmeny v zložení výborov podľa návrhu Užšieho predsedníctva.

Predseda Kubač:

Nasleduje štvrtý bod programu:

zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch.

Zpravodajcom právneho výboru je poslanec Ondrej Súlety.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca poslanec Súlety:

Vážená Slovenská národná rada!

Sbor povereníkov predložil Slovenskej národnej rade na prerokovanie a schválenie návrh zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestkého národného výboru v Piešťanoch. Účelom pripravovaného zákona je vytvoriť predpoklady, aby Piešťany, toto staré a slávne kúpeľné mesto sa pozdvihlo ešte na vyššiu úroveň a tak mohlo lepšie slúžiť zdraviu pracujúcich.

Slovensko, ako vieme, je veľmi bohaté na rôzne liečivé žriedla, ktoré sa oddávna používajú ako prírodné liečivé kúpele. Avšak naše kúpele začali slúžiť najširším vrstvám pracujúcich len za nášho ľudovodemokratického zriadenia. Za kapitalizmu, keď mnohé kúpele boli v súkromných rukách, ako napríklad aj Piešťany, cieľom súkromných vlastníkov kúpeľných zariadení nebola služba zdraviu pracujúcich, ale čím väčší zisk. Kúpeľníctvo bolo vedené hľadiskom komerčným nielen tam, kde kúpele boli vo vlastníctve účastinných spoločností alebo jednotlivcov, ale aj v prípadoch štátnych kúpeľov. Za kapitalizmu nastal síce určitý rozvoj kúpeľníctva, avšak stavali a budovali, sa kúpeľné zariadenia výlučne pre tých, ktorí si kúpeľnú liečbu mohli zaplatiť. Kúpele neslúžili len bohatým nemocným, ale chodili do nich predovšetkým ľudia, ktorí vykorisťovaním pracujúcich získané peniaze chceli utratiť v mondénnych zábavách. Pre týchto sa stavali rôzne zábavné podniky, herne, bary a podobne.

Pred prvou svetovou vojnou hlavnú časť kúpeľných hostí tvorila aristokracia so svojim služobníctvom, ďalej vysokí štátni úradníci, bohatí priemyselníci a továrnici, neskoršie aj bohatí obchodníci, ale nenachádzame v zoznamoch hostí robotníkov.

Až po prvej svetovej vojne dochádza k malej zmene v zložení návštevníkov kúpeľov, keď nemocenské poisťovne zakladajú v kúpeľných mestách liečebné domy pre príslušníkov svojich nemocenských pokladníc. Vtedy sa po prvý raz objavujú v zoznamoch kúpeľných hostí aj robotníci, i keď v nepatrnom počte.

Za tzv. slovenského štátu prestal v Piešťanoch skoro úplne kúpeľný život a kúpele boli využívané skoro výlučne pre nemeckú armádu. Vojnové události značne poškodili kúpele.

K podstatnej zmene došlo v živote našich kúpeľov aj v živote Piešťan v roku 1945, najmä ale po februári 1948, keď začína obdobie znárodnenia našich kúpeľov. Aj kúpele Piešťany boli začlenené do sústavy zdravotníckych zariadení a začali dostávať nový socialistický obsah. Kúpele už patria pracujúcim a slúžia výlučne preventívnej a liečebnej starostlivosti o pracujúceho človeka.

Socialistické kúpeľníctvo poskytuje možnosť kúpeľnej liečby všetkým, ktorí ju potrebujú vzhľadom na svoj zdravotný stav, najmä tým, ktorí z hľadiska spoločenského významu svojej práce si ju najviac zaslúžia. Z roka na rok stúpa počet robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, ktorým sa dostáva kúpeľné liečenie.

Najvýraznejším znakom nášho socialistického kúpeľníctva je veľká starostlivosť, ktorú KSČ a vláda Národného frontu venujú jeho ďalšiemu rozvoju. Dokumentuje to najmä zákon číslo 43/1955 Zb. o československých kúpeľoch a žriedlach. Vyslovuje sa v ňom zásada, že prírodné liečivé kúpele sú zariadením preventívnej a liečebnej starostlivosti a že sa im poskytuje osobitná ochrana a vytvárajú sa najpriaznivejšie podmienky pre ich rozvoj. Zákon ukladá národným výborom v kúpeľných miestach starať sa o všestranný rozkvet prírodných liečivých kúpeľov, starať sa o stále zdokonaľovanie všetkých zariadení, ktoré slúžia ich návštevníkom a vytvárať vo svojich obvodoch priaznivé podmienky kúpeľného prostredia.

Aký význam prikladá strana a vláda ďalšiemu rozvoju kúpeľov, vidieť aj z ustanovenia § 7 tohto zákona, že vláda môže vo významných kúpeľných miestach nariadením upraviť organizáciu a postavenie národných výborov a ich výkonných orgánov tak, aby sa mohli predovšetkým zamerať na plnenie úloh súvisiacich s výstavbou týchto kúpeľných miest a na starostlivosť o ich návštevníkov.

Avšak aj napriek veľkej starostlivosti o naše kúpele a veľkým pokrokom v ich využívaní v prospech zdravia našich pracujúcich, máme ešte aj dosť nedostatkov a bude treba odstraňovať aj chyby, ktoré sa robili. Mnohokrát sa úplne nerozmyslene rušili kúpeľné hotely; kúpeľné budovy sa zaberali pre kancelárie úradov a podnikov; rekreanti sa posielali do kúpeľných miest, čím sa obmedzoval počet pacientov, ktorí kúpeľnú liečbu potrebovali a podobne.

Z dôvodovej zprávy k predloženému návrhu zákona Slovenskej národnej rady vidíme, že v Piešťanoch oproti roku 1929, keď tam bolo okolo 3.000 postelí okrem asi 600 postelí, ktoré kúpeľným hosťom poskytovali majitelia súkromných domov, terajšia kapacita je len 1000 postelí. Piešťany preto musia urýchlene dohoniť to, čo zameškali a tak sa stať zase kúpeľmi svetovej úrovne.

Prvým krokom k tomuto cieľu bolo uznesenie vlády z 18. januára 1956, ktorým sa schválil pre Piešťany osobitný štatút podľa zákona o československých kúpeľoch a žriedlach. Aj Sbor povereníkov sa už niekoľkokrát zapodieval stavom kúpeľníctva, a to aj s osobitným zreteľom na Piešťany, a robil opatrenia, aby sa v Piešťanoch vytvorili podmienky pre ich zdarný rozvoj ako kúpeľného mesta.

Skúsenosti však ukázali, že aj v Piešťanoch je potrebný orgán Štátnej moci takého stupňa a orgán štátnej správy takej náplne, aby vedel úspešne a pružne zabezpečovať všetky osobitné úlohy spojené s ďalším rozvojom Piešťan ako kúpeľného mesta svetovej úrovne. V tomto zmysle vláda už ustavila napríklad v Karlových Varoch, Mariánskych a Františkových Lázňach mestské národné výbory a sama prevzala ich bezprostredné riadenie. Vláda tak postupovala podľa splnomocnenia, ktoré jej dalo už spomenuté ustanovenie zákona o československých kúpeľoch a žriedlach.

Sbor povereníkov, ako sa to uvádza aj v dôvodovej zpráve k predloženému návrhu zákona, môže podľa ústavného zákona č. 33/1956 Zb., o slovenských národných orgánoch vydávať na- ' riadenia v zásade len na vykonanie zákonov Slovenskej národnej rady, a preto nemôže v rámci § 7 zákona č. 43/ 1955 Zb. o československých kúpeľoch a žriedlach sám riešiť svojím nariadením otázky okolo Mestského národného výboru v Piešťanoch, ako to urobila vláda v súvislosti s uvedenými západočeskými kúpeľnými mestami. Podľa návrhu Sboru povereníkov má sa otázka organizácie a pôsobnosti národného výboru v Piešťanoch riešiť ako otázka regionálnej povahy zákonom Slovenskej národnej rady.

Podľa návrhu zákona predloženého Sborom povereníkov v Piešťanoch sa zriadi Mestský národný výbor, ktorý bude plniť úlohy národných výborov všetkých stupňov a bude bezprostredne riadený Sborom povereníkov. Postavenie a organizácia Mestského národného výboru v Piešťanoch má mu umožniť predovšetkým plnenie úloh, ktoré súvisia s výstavbou kúpeľného mesta a so starostlivosťou o jeho návštevníkov.

Toto postavenie národného výboru v kúpeľnom meste je plne v súlade so smernicami o decentralizácii a umožní oveľa rýchlejšie a operatívnejšie riešiť všetky úlohy výstavby i starostlivosti o rast kúpeľov a o kúpeľných hostí.

Návrh zákona počíta s tým, že niektoré úlohy, ktoré nesúvisia s výstavbou Piešťan ako významného kúpeľného mesta a so starostlivosťou o jeho návštevníkov, bude obstarávať Mestský národný výbor v Piešťanoch ako miestny národný výbor podliehajúci okresnému a krajskému národnému výboru.

Pre zvýšené úlohy, ktoré bude plniť, mestský národný výbor, počíta sa aj s príslušným správnym aparátom, ktorý bude pružne a zodpovedne tieto úlohy zabezpečovať a pre orgány štátnej moci pripravovať podklady a návrhy.

V dôsledku uvedeného sa zvýšia aj výdavky Mestského národného výboru v Piešťanoch, ktoré sú zabezpečené a budú vyčíslené v kapitole 24 - Vnútro rozpočtu na rok 1958.

Návrh zákona dáva širokú právomoc Sboru povereníkov meniť pôsobnosť, organizáciu a podriadenosť Mestského národného výboru v Piešťanoch tak, aby mohol čo najlepšie plniť úlohy súvisiace s výstavbou kúpeľného mesta a so starostlivosťou o kúpeľných hostí.

Pripravovaný zákon rieši v zásade danú problematiku obdobne, ako to urobila vláda svojím nariadením č. 27/1956 Zb. o mestských národných výboroch v západočeských kúpeľoch.

Zákon zaiste prispeje k vytvoreniu lepších podmienok pre urýchlené vybudovanie Piešťan ako socialistického kúpeľného mesta, ktoré ešte vo väčšej miere bude vracať zdravie našim pracujúcim než doteraz a ktoré dosiahne svetovú úroveň.

Právny výbor prerokoval návrh zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch na svojej schôdzke 12. decembra t. r. Po rozprave, v ktorej sa osvetlili niektoré konkrétne problémy, právny výbor prijal návrh zákona so zmenami, ako sú uvedené v predloženej zpráve výboru (tlač 40).

Ako zpravodajca právneho výboru odporúčam, aby Slovenská národná rada návrh zákona Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch v znení upravenom právnym výborom schválila.

Predseda Kubač:

Ďakujem zpravodajcovi poslancovi Súletymu za prednesenie zprávy.

Nasleduje

rozprava k zpráve právneho výboru.

O slovo sa prihlásil poslanec Gejza Hanzel.

Dávam mu slovo.

Poslanec Hanzel:

Vážená Slovenská národná rada!

Dovoľte, aby som v mene svojho volebného okresu vyjadril veľkú radosť nad tým, že sa dnes v Slovenskej národnej rade prerokúva, a verím, že aj schváli zákon Slovenskej národnej rady o zriadení, organizácii a pôsobnosti Mestského národného výboru v Piešťanoch.

Naša vlasť oplýva nesmiernym bohatstvom prírodných krás a veľkým počtom minerálií a liečivých prameňov, z ktorých viaceré sú svetovou zvláštnosťou. Jedným z nich sú aj kúpele Piešťany. Kúpele Piešťany pre svoju veľmi vhodnú klimatickú polohu a najmä najcennejšiu a najbohatšiu sírovú vodu stali sa známymi už na začiatku 16. storočia a vyše poldruha storočia sú vyhľadávaným liečebným a rekreačným miestom desiatok tisíc domácich i zahraničných hostí, ktorí sa v našich kúpeľoch zbavili nielen reumatických bolestí, ale aj chorôb nervových a najrozmanitejších žalúdočných, črevných i pľúcnych neduhov.

Na svete je len veľmi málo kúpeľov, ktoré tak všestranne liečia najrozmanitejšie choroby. Toto nesmierne cenné bohatstvo neslúžilo však pracujúcim nikdy tak, ako práve dnes v ľudovodemokratickom Československu. V Piešťanoch sa kedysi mohli liečiť len bohatí feudáli alebo priemysloví a obchodní magnáti. Mnohí z nich prišli si do Piešťan skrátiť dlhú chvíľu, odstrániť nudu ich neplodného, bezpracného a príživníckeho života. A zatiaľ veľká väčšina chorých príslušníkov pracujúceho ľudu nemohla ani len pomyslieť na liečenie v svetoznámych Piešťanoch.

Tieto časy triednej a sociálnej poroby pracujúceho ľudu sú už nenávratne za nami. Nášmu ľudu nie je ľúto za nimi, pretože s ich odchodom odišla zo Slovenska jeho odveká hospodárska a kultúrna zaostalosť, jeho večná bieda, nezamestnanosť a vysťahovalectvo.

Dnes všetky hodnoty, ktoré vytvára náš príčinlivý ľud, patria jemu. Všetky bohatstvá, krásy a prírodné zdroje našej vlasti patria a slúžia jedine jemu - tvorcovi všetkých hodnôt. Aj Piešťany, kúpele svetového významu a chýru, sú majetkom celého nášho ľudu, slúžia v prvom rade obnove zdravia robotníkov, roľníkov a našej ľudovej inteligencie. Význam Piešťan pre zdravie ľudu v našej ľudovodemokratickej vlasti mimoriadne stúpol, veď človek je v našom spoločenskom zriadení tým najcennejším kapitálom. Človek, jeho blaho, všestranné rozvinutie jeho vlôh a schopností je cieľom celého nášho snaženia. Zdravie človeka je tým najcennejším majetkom, pretože len zdravie zaručuje človekovi dlhodobú pracovnú schopnosť a radosť z práce. Navracať pracujúcim zdravie a chrániť ich pred chorobami je teda pre spoločnosť, ktorá je založená na práci, nesmierne dôležitou otázkou.

Ako ukazuje štatistika chorobnosti nášho obyvateľstva, práve choroby, ktoré sa úspešne liečia v Piešťanoch, sú chorobami, ktoré sa u nás i na celom svete najčastejšie vyskytujú. Viac ako tretina ľudstva je postihnutá reumatickými, nervovými a inými ochoreniami, pre ktoré sú Piešťany veľmi vhodným liečebným miestom. V štátoch, ktoré nemajú to šťastie ako my, že máme v Piešťanoch a aj na iných miestach sírovú vodu, ktorá je najúčinnejším prostriedkom na liečenie reumatických chorôb, pomáhajú si tak, že si s veľkými nákladmi budujú liečebné zariadenia s umelými sírovými kúpeľmi. Nás však táto sírová voda nič nestojí. Stále vyteká z niekoľkých veľmi bohatých prameňov, poskytuje nám aj veľmi liečivé bahno, ktoré sme vyvážali a vyvážame do celého sveta. Je však potrebné, aby sme tento cenný liečebný prírodný prostriedok ďaleko lepšie využívali ako doteraz a najmä aby sme si ujasnili, či mu venujeme pozornosť a starostlivosť primeranú jeho významu.