Jedným z prvoradých poslaní nášho rozpočtu je zvyšovanie životnej úrovne pracujúceho ľudu. Nemožno si ho však predstaviť bez zakladania nových jednotných roľníckych družstiev a bez rozširovania ich členskej a pôdnej základne. Preto je našou úlohou v druhej päťročnici získať do konca roku 1960 prevažnú väčšinu pôdy do socialistického obrábania. Čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu treba zamerať tak, aby našu cestu kolektivizácie urýchľovalo.

Jedným zo základných odvetví poľnohospodárskej výroby je výroba rastlinná. Pre jej zveľadenie určuje rozpočet 40 miliónov Kčs. Poznamenávam, že pre zvyšovanie rastlinnej výroby slúžia aj prostriedky určené na meliorácie, hospodárske - technické úpravy pozemkov, rekultiváciu a umelé hnojivá v sume ďalších 27 miliónov Kčs. Podarilo sa nám značne zvýšiť hektárové výnosy oproti minulosti. Najlepšie nám to ukáže porovnanie hektárových výnosov za roky 1945 a 1956. Kým v roku 1945 hektárové výnosy pšenice činili 11,1 q, v roku 1956 dosiahli sme na 1 hektári 18,8 q. Podobné zvýšenie vykazujeme aj u raži a jačmeňa. U kukurice v zrne dosiahli sme v roku 1945 výnos 14,3 q, tento sme každým rokom zvyšovali a v roku 1956 činil priemerný výnos už 21,5 q. Pri porovnávaní produkcie zemiakov činí zvýšenie temer 100%. Hektárové výnosy v roku 1945 činili 70,3 q. V roku 1956 až 134,4 q. Avšak to nijako neznamená, že už niet ďalšej možnosti ich zvyšovania.

Úlohy v živočíšnej výrobe nemožno splniť bez dostatočnej krmovinovej základne. Touto vážnou otázkou zaoberal sa i pôdohospodársky výbor Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí 27. februára 1957. Jeho uznesenia sa v súčasnej dobe už realizujú. Prejavuje sa to najmä vo zvýšenej miere pri úprave a hnojení lúk a pasienkov a vo zvýšenom oseve krmovín na ornej pôde. V budúcnosti sa musíme zamerať na pestovanie semien ďatelinovín a luceriek, aby sme sa vyhli dovozu zo zahraničia. Príklad z Jednotného roľníckeho družstva Ocova dokazuje, že pestovanie semena ďatelinovín sa vypláca. Vlani očovskí družstevníci dodali 4 vagóny semena, za ktoré dostali 1,250.000 Kčs. Okrem toho si sami nechali 50 q pre zabezpečenie vlastnej krmovinovej základne.

Značne zvýšené úlohy v živočíšnej výrobe sú vyjadrené y rozpočte sumou 250,081.000 Kčs. Najvážnejšie úlohy v živočíšnej výrobe sú vo zveľadení chovu hovädzieho dobytka, čo chceme dosiahnuť zvýšením stavov, ale predovšetkým zvýšením ich úžitkovosti. Na doplnenie plánovaných stavov dobytka tam, kde tieto plánované stavy z vlastného chovu nebudú môcť byť splnené, bude sa organizovať nákup chovných kráv a jalovíc pre jednotné roľnícke družstvá na zvodoch. Na tento nákup má povereníctvo zaistené v rozpočte pre Slovensko 3,500.000 Kčs na úhradu cenového rozdielu medzi výkupnou a nákupnou cenou. Pri čerpaní rozpočtových prostriedkov na úseku živočíšnej výroby treba mať na pamäti konečný cieľ, to jest splnenie plánovaných výrobných úloh.

Na rozvoj štátnych majetkov zabezpečuje rozpočet sumu 656,710.000 Kčs okrem ich vlastných príjmov. Ich doterajšie hospodárenie vyžadovalo by si hlbšieho rozboru. Celkove nesplnili úlohy, na úseku poľnohospodárskej výroby v roku 1956 a vykazujú vo svojom hospodárení za tento rok značné neplánované straty.

Štátne majetky majú byť vzorom socialistickej poľnohospodárskej výroby. Túto úlohu zatiaľ neplnia uspokojivo. I keď vieme, že hospodária, často za sťažených podmienok, budú musieť v budúcnosti lepšou organizáciou práce svoje hospodárenie zlepšiť. V roku 1957 ich plán predpokladá totiž zvýšené úlohy ako v rastlinnej, tak, i v živočíšnej výrobe, najmä však na úseku znižovania výrobných nákladov.

Uvedené skutočnosti musia si uvedomiť predovšetkým krajské národné výbory, ktoré prevzali v dôsledku decentralizácie bezprostrednú zodpovednosť za výrobu na štátnych majetkoch.

Našej verejnosti je známe, že kapitalistický, systém hospodárenia nám zanechal lesy priam, v žalostnom stave. Snaha vyťažiť čo najviac a čo najmenej investovať zapríčinila nám veľké škody v podobe holín a neošetrovaných lesov. Náš ľudovodemokratický štát postupne z roka, na rok odstraňuje zdedené nedostatky a v tomto roku rozpočtuje pre lesné hospodárstvo na Slovensku 303,422.000 Kčs.

Veľkú pomoc pre naše poľnohospodárstvo znamenajú strojové a traktorové stanice. V ich výstavbe budeme pokračovať aj v tomto roku, pretože bez ich úspešnej činnosti nemohli by sme zaručiť žiadúci vývoj jednotných roľníckych družstiev. Rozpočet na rok 1957 zabezpečuje pre strojové a traktorové stanice 951,891.000 Kčs. Ide predovšetkým o výstavbu nových strojových a traktorových staníc a brigádnych stredísk.

Tak isto ako pri štátnych majetkoch veľká zodpovednosť spočíva na krajských národných výboroch, aby sa tieto finančné prostriedky čo najúčelnejšie využili pre ďalší rozvoj mechanizácie a uľahčenie práce našich družstevníkov a roľníkov.

Na poľnohospodárske školstvo určuje rozpočet 135 miliónov Kčs. V tomto obnose sú zahrnuté aj výdavky na rozšírenie a skvalitnenie úrovne družstevných škôl práce, v ktorých sa školí okolo 32.000 družstevníkov. V najbližšom období je hlavnou úlohou poľnohospodárskeho školstva zabezpečiť popri číselnom aj vzrast úrovne vyučovania. Je potrebné rady učiteľov poľnohospodárskych škôl doplniť vysoko kvalifikovanými odborníkmi z praxe, čím sa zaručí nielen vysoká úroveň teoretického vyučovania, ale i praktického školenia žiakov.

Veľký význam pri zaisťovaní výživy nášho ľudu má aj úsek potravinárskeho priemyslu a výkupu poľnohospodárskych výrobkov. V roku 1956 si svoje úlohy neplnil uspokojivo. Vyskytli sa nedostatky najmä pri výkupe zeleniny a ovocia, kde sa veľké množstvá skrmovali dobytkom. Naproti tomu sme ovocie a zeleninu museli dovážať zo zahraničia. Povereníctvo potravinárskeho priemyslu a výkupu poľnohospodárskych výrobkov musí vyvinúť v budúcnosti veľké úsilie, aby týmto nedostatkom zabránilo.

Doteraz som hovoril o výdavkoch na úseku nášho poľnohospodárstva v roku 1957 i o spôsobe ich najúčelnejšieho využitia. Nie menšiu pozornosť si zasluhuje aj príjmová časť rozpočtu, ktorá predstavuje sumu 647,177.000 Kčs.

Pri tejto príležitosti považujem za potrebné zdôrazniť potrebu včasného platenia poľnohospodárskych daní a dávok národného poistenia, zvlášť u súkromne hospodáriacich roľníkov, u ktorých v minulosti i v súčasnej dobe platobná morálka na tomto úseku značne zaostáva.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Náš pracujúci ľud s pozornosťou sleduje, všetky naše hospodárske úspechy, ale i nedostatky v našom hospodárení. Neslobodno preto ani na chvíľu spúšťať so zreteľa, že sumu, 2.865,551.000 Kčs, rozpočtovanú pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo na Slovensku v roku 1957, treba čo najhospodárnejšie, a najúčelnejšie využiť. Zákon o rozpočte Slovenska jasne ukazuje silu vlády pracujúceho, ľudu, jasne dokumentuje správnosť politiky Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu. Uznesenia celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa, III. celoštátneho sjazdu jednotných roľníckych, družstiev i sjazdu Komunistickej strany Slovenska o pozdvihnutí poľnohospodárskej výroby úspešne uskutočňujeme. Záväzky, ktoré si naši pracujúci dávajú k 40. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, sú dôkazom toho, že máme všetky predpoklady plánované úlohy nielen splniť, ale aj prekročiť. V pevnom spolužití s bratským národom českým, verní odkazu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie staviame sa všetci jednotne za vládu Národného frontu, vedenú Komunistickou stranou Československa, a pod jej vedením náš rozpočet nielen splníme, ale v príjmových čiastkach aj prekročíme. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Hraškovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Tokárovi.

Poslanec Tokár:

Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!

Chcel by som hovoriť k jednej z najzávažnejších otázok budovania socializmu, o starostlivosti o človeka, o jeho zdravie, pretože človek je ústrednou postavou cieľov výstavby socializmu. Preň, pre náš ľud celý ten revolučný proces v ekonomike a kultúre Slovenska. Chcem diskutovať k niektorým otázkam zdravotníctva, nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.

Socialistické zdravotníctvo sa vyznačuje štátnou sústavou všestrannej ochrany zdravia. Jeho podstatným znakom je plánovitosť zdravotníckej starostlivosti, všeobecná dostupnosť, organizačná jednota, vedecký základ, jeho preventívne zameranie, vysoká odborná úroveň a konečne aktívna účasť širokej verejnosti na zdravotníckej práci. Tieto zásady plne odrážajú právo, nášho občana na ochranu zdravia, ktoré mu zaručuje naša ústava a naše zákony.

Výsledky, ktoré sme dosiahli v niektorých základných ukazovateľoch na tomto úseku, sú priamo pýchou nášho zriadenia a zdravotníctva. Uvediem len niektoré:

Slovensko za kapitalizmu bolo známe mimoriadne vysokou úmrtnosťou dojčat a novonarodených detí. Situácia bola taká, že niektoré vtedajšie lekárske kapacity upozorňovali na nebezpečie, že Slovensko zostane v niekoľkých desaťročiach bez dorastu a navrhovali aj riešenie, a, to rôzne náboženské a charitatívne zákroky, ktoré mali Slovensko pred týmto nebezpečím uchrániť. Tieto "vedecké kapacity" v úvodzovkách zabúdali na to, že základom pre odstránenie takéhoto nebezpečia je rozvoj ekonomických síl a dôsledná starostlivosť štátu o človeka od jeho narodenia, ba ešte pred jeho narodením. A čo dokázalo naše zriadenie a jeho zdravotníctvo? Oproti roku 1937, keď z 1000 živonarodených zomieralo 149,8%, dosiahli sme, že z 1000 narodených deti v roku 1956 zomrelo už len 41,2%.

Tiež na úseku boja proti chytľavým chorobám bolo dosiahnutých veľmi dobrých výsledkov. Dnes organizovaným bojom proti infekčným chorobám, a to nielen samotným liečením akútnych prípadov, ale už na základe prevencie podstatne klesol počet infekčne chorých, prípadne počet úmrtí. Tak napríklad v roku 1945, na 100.000 obyvateľov bolo 167 prípadov ochorenia na brušný týfus a minulý rok už len 17,6 prípadov. To je temer desaťkrát menej. K vysokej úmrtnosti deti na Slovensku za kapitalizmu prispieval najmä záškrt. Na Slovensku zo 100.000 obyvateľov v roku 1937 zomieralo 10,6 detí a vlani 1,1. V roku 1937 zomieralo zo 100.000 obyvateľov 130,4 na tuberkulózu, dnes len 39,7. Pracujúci človek na Slovensku ani nevedel si predstaviť, žeby akási štátna zdravotná správa vysielala lekárov do jeho rodiny, aby aktívne vyhľadávala choroby, o ktorých ani nevedel. Naše socialistické zdravotníctvo priamo vyhľadáva choroby u obyvateľstva, aby včasným zákrokom mohlo zachraňovať životy ľudí. Tak napríklad v roku 1956 bolo vyšetrených na Slovensku vyše 165.000 žien, aby sme včas zachytili počiatočné štádiá rakoviny u žien.

Akciou hromadného štítkovania sa každoročne zisťujú u státisíc obyvateľov najrôznejšie druhy tuberkulózy.

Najtypickejším prejavom priamo úzkostlivej starostlivosti nášho zriadenia o zdravie človeka je v súčasnom období uskutočňovaná očkovacia akcia u detí proti detskej obrne. V našom štáte predsa detská obrna nie je takou masovou chorobou ako napríklad v Spojených štátoch amerických a vôbec v západných imperialistických štátoch. A predsa štát obstaráva najúčinnejšie očkovacie látky, aby sa u nás táto choroba pokiaľ možno úplne znemožnila. V tejto akcii bude celkove očkovaných na Slovensku vyše 150.000 detí. V tom vidieť, ako sa stará naša strana a vláda o novú smenu.

Zvýšená starostlivosť o obyvateľstvo sa premieta tiež v stálom zvyšovaní priemerného ľudského veku. Priemerná dĺžka života u nás sa od roku 1930 predĺžila temer o 15 rokov a v posledných piatich rokoch temer o 5 a pol roka. Celková úmrtnosť na 1000 obyvateľov tiež podstatne klesá. Keď v roku 1937 z 1000 obyvateľov na Slovensku zomieralo 14, v roku 1956 zomiera 8,6. Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov v roku 1937 na Slovensku bol 8,6 a v roku 1956 činí 17,6.

Slovensko bolo známe i malým počtom pôrodníc. Rodenie v pôrodniciach bolo považované za privilégium žien z majetnejších vrstiev obyvateľstva. Pre pracujúce ženy nemocnica bola nedostupná, a dnes? 66,5% matiek na Slovensku rodí v nemocniciach a máme niektoré kraje alebo okresy, kde je toto percento oveľa, oveľa vyššie. Zaiste nie je chválou bývalého kapitalistického zriadenia, že na Slovensku rodilo v nemocniciach len 7,2% matiek. Už od 1. januára 1957 je bezplatná ústavná starostlivosť pri pôrode zabezpečená všetkým matkám bez rozdielu, či sú poistené alebo nie. Uvážme, aký je to rozdiel oproti minulosti.

Z roka na rok vzrastá počet zariadení. Tak napríklad počet postelí na Slovensku v roku 1937 bol vyše 9.000, v roku 1946 vyše 11.000 a v roku 1956 vyše 20.000. K tomu dopomáhajú predovšetkým plánované investície v zdravotníctve.

Neustále sa zvyšuje tiež počet lekárov. V roku 1952 bolo na Slovensku 2,717 lekárov a ku koncu roku 1956 sa tento počet zvýšil na vyše 4.000, t. j. za päť rokov viac ako o 1/3. Pritom treba podotknúť, že sa venuje obrovské úsilie rastu kvality lekárov. Slúžia k tomu nielen také metódy, ako je doškoľovanie, ale aj najrôznejšie formy štúdia nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pritom je prirodzené, že naše zdravotníctvo čerpá skúsenosti najmä zo sovietskeho zdravotníctva, ktoré dosiahlo úspechov svetového významu. Pochopiteľne, že sa naše zdravotníctvo nijakým spôsobom neuzatvára, ale naopak, čerpá i z najnovších poznatkov lekárskej vedy aj zo západu. Takto sa umožňuje našim lekárom získať najlepšie poznatky lekárskej vedy vôbec. Rozhodujúce ďalej je však to, že obvodový systém lekárskej práce, budovaný na základe skúseností Sovietskeho sväzu, dáva za povinnosť ostatným lekárom a ostatným zdravotníckym pracovníkom vyhľadávať občanov, zisťovať ich zdravotný stav, zariaďovať v prípade potreby liečenie a poskytnúť všetky prostriedky nielen v rámci liečenia, ale už aj v rámci prevencie.

Vážená Slovenská národná rada!

Na niektorých miestach počujeme kritiku na obvodový systém. V mnohých miestach sa uviedol do praxe a plne sa osvedčil. Lekári, ktorí zaviedli tento systém práce, dnes už nemajú svoje ordinačné miestnosti preplnené chorými, a zo 120 i viac pacientov - ako to bývalo - im poklesol počet na 30-40. Je to zásluhou evidencie zdravotného stavu obyvateľstva, hliadok Československého červeného kríža, zdravotníckej osvety, ľudových hygienikov, ktorí všetci tvoria náplň obvodového systému.

Najviac kritiky na obvodový systém je v mestách, kde sa ešte neprekonal taký stav, že pacient verí len určitému lekárovi. V mnohých prípadoch je však kritika opodstatnená. Oprávnená kritika je najmä v tom, že naša zdravotná správa dosiaľ nedokázala odstrániť roztrieštenosť odborných lekárskych služieb a pacient je často šibovaný z jedného zariadenia do druhého. Treba si ďalej povšimnúť niekedy ešte nesprávneho vzťahu mnohých lekárov a zdravotníckych pracovníkov vôbec k pacientom. Je pravdou, že máme tisíce lekárov a stredného zdravotníckeho personálu, ktorí sa už zabudli pozerať na pacienta ako na prípad a vidia v ňom chorého človeka. Oproti tomu je ešte časť takých, ktorí nenašli správny prístup k pacientovi ako ku chorému človekovi. S pacientmi jednajú bez ľudského vzťahu a je pochopiteľné, že takíto nepodporujú, aby pracujúci človek mal už tú najväčšiu dôveru k našim zdravotným orgánom. Naša zdravotná správa bude musieť oproti týmto zjavom účinne bojovať, najmä prevýchovou svojich kádrov. Rovnako úporné treba však bojovať proti príliš náročným pacientom, ktorí si myslia, že svojej chorobe lepšie rozumejú ako lekár a priam sa domáhajú len určitých liekov, určitých lekárskych zákrokov, určitého spôsobu liečenia. Treba hľadať nápravu v správnej prevýchove aj u pacientov, v čom môžu naši lekári, zdravotnícki pracovníci, ale najmä naše národné výbory pomôcť.

V našom štáte, ako na to poukázal súdruh podpredseda Marko, závažnou je otázka súčasných vysokých nákladov na lieky. Zatiaľ sme snáď jediným štátom na svete, ktorý poskytuje pacientom liečivá zdarma. To si vyžaduje obrovského nákladu. Pre rok 1957 rozpočet Slovenska počíta s nákladom na lieky v sume 192,379.000 Kčs a v roku 1956 vyčerpalo sa z plánovanej sumy na lieky 134,002.311 Kčs. Rozpočet teda počíta so značným zvýšením. Neboli by sme dobrí hospodári, keby sme nevedeli zabrániť, aby sa s liekmi neplytvalo. Niekedy sú na vine lekári a niekedy pacienti. Lekári napríklad predpisujú viac druhov liekov naraz, ďalej predpisujú liečivá, ktorými sa neliečia základné choroby, ale len jej príznaky, predpisujú lieky bez dostatočného vyšetrenia pacienta, alebo predpisujú väčšie množstvo liekov naraz, ako je potrebné. Je radostnou skutočnosťou, že v našom štáte sami vyrábame liečivá svetovej úrovne. Naproti tomu mnohé liečivá i dovážame a budeme ešte dovážať. Liečivá majú slúžiť k navráteniu zdravia človeka, a nie preto, aby sa z nich robili domáce sklady alebo sa zahadzovali. Často k plytvaniu s liekmi prichádza z viny pacientov. Modlikajú na lekároch najdrahšie lieky a v čo najväčšom množstve, alebo navštevujú niekoľkých lekárov a od každého žiadajú predpísanie liekov. Nakoniec ich všetky nepoužijú a buď ich zbytočne zhromažďujú, alebo vyhadzujú. Toto si však i pri tak veľkorysej a rozsiahlej starostlivosti o zdravie našich občanov nemôžeme dovoliť. Bolo by preto na čase, aby sa plytvaniu liekov zabránilo dôslednejšou kontrolou, než tomu bolo doteraz. Veď u nás dostane každý občan i ten najdrahší liek, keď ho potrebuje, a dostane ho v takom množstve, ako je potrebné k vyliečeniu z nemoci.

Nemožno obísť ani určité zjavy v nemocenskom poistení. Nepriaznivým zjavom, ktorý pozorovať u nás od vydania nového zákona o nemocenskom poistení, je povážlivé stúpnutie absencie z tituly choroby. Naša tlač v týchto dňoch doniesla zprávu, že výdavky na nemocenské vzrástli oproti plánu o 40 miliónov Kčs. Za dva mesiace stúpla absencia v celoštátnom meradle na 8,28%, čo predstavuje vyše 300.000 pracovných dní. Tohto nepriaznivého vývoja si treba všimnúť najmä preto, že je to v období, keď u nás na každom úseku sa má bojovať za vysokú efektívnosť výroby. Otvorene hovoríme, že je to zneužívanie nového zákona o nemocenskom poistení, na čom nesú vinu najmä tieto zložky: zdravotná správa, orgány Revolučného odborového hnutia, vedenie závodov a predovšetkým ľudia, ktorí túto vymoženosť špekulatívne využívajú. Je predsa zarážajúce, že zatiaľ čo zaznamenávame pokles infekčných a ostatných chorôb, pracovná neschopnosť z titulu chorobnosti rastie. Tu pomôže výchova, ale dnes predovšetkým tiež dôsledná kontrola, lebo tu nám utekajú milióny. Niekoľko námatkových kontrol ukázalo, že takíto "tiež pacienti" obyčajne nie sú doma, robia fušky alebo inú prácu, obyčajne v poľnohospodárstve.

Odstránenie tohto stavu je predovšetkým úloha samotných pracujúcich za účinnej podpory komisie národného poistenia na závodoch, vedúcich hospodárskych pracovníkov, ale ani zdravotná služba nesmie utekať od zodpovednosti. Má jednak zlepšiť samotné vyšetrenie a určenie diagnóz a zlepšiť prácu lekárskych poradných komisií. Je potrebné bojovať proti akémukoľvek zneužívaniu finančných prostriedkov, ktoré sú venované na ochranu zdravia a starostlivosti o človeka.

S veľkou vďakou a uspokojením prijal náš pracujúci ľud zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 1957. Sociálne zabezpečenie je jedným z dôležitých prostriedkov na uspokojovanie potrieb pracujúceho ľudu, je sústavou hmotného zabezpečenia nielen pracujúcich, ale aj ich rodín. Môžeme hrdo prehlásiť, že popri Sovietskom sväze niet štátu na svete, v ktorom by boli pracujúci tak sociálne zabezpečení, ako je to v našej republike, najmä rozsahom poistenia, ktoré zahrnuje ako námezdných pracujúcich, tak členov výrobných družstiev, jednotných roľníckych družstiev, individuálne hospodáriacich roľníkov a živnostníkov. Slovom všetkých pracujúcich, nech pracujú na akomkoľvek úseku.

Zabezpečenie našich pracujúcich v invalidite a v starobe, ktoré bolo už doteraz lepšie než v kapitalistických štátoch, podľa nového zákona predstihne tieto štáty ešte ďalej. Len ako príklad treba uviesť, že v USA, v Anglii, vo švajčiarsku nie je zavedený napríklad invalidný dôchodok vôbec a starobný dôchodok poskytuje sa v kapitalistických štátoch v 65. roku života a v niektorých ešte neskoršie, ako napríklad vo Švédsku v 67 rokoch. Nehovoriac pritom že výška dôchodku v kapitalistických štátoch klesá na 1/4, 1/3, prípadne na 20% priemerného zárobku. U nás podľa nového zákona starobný alebo invalidný dôchodok činí najmenej 50% priemerného ročného zárobku. Celkove rozpočet na sociálne zabezpečenie na Slovensku činí 1 miliardu 721 miliónov; oproti roku 1956 je to zvýšenie takmer o 300 miliónov Kčs.

Nový zákon o sociálnom zabezpečení je známy. Nie je potrebné uvádzať, aké obrovské výhody prináša pre pracujúceho človeka v zrovnaní so stavom do 31. XII. 1956 a tým viac so stavom za kapitalistickej republiky. Je však charakteristické pre naše ľudovodemokratické zriadenie, že po 12 rokoch vedelo vytvoriť také ekonomické podmienky, že mohla naša strana á vláda uskutočniť, respektíve prikročiť k takémuto sociálnemu zabezpečeniu.

Krikľúni zo západu si dovoľujú túto ohromnú vymoženosť kritizovať a poukazovať na niektoré ustanovenia, prípadne sa oháňať tým, že sa oni o sociálne zabezpečenie pracujúcich dobre starali. Nemáme príčiny s nimi polemizovať, ale pripomíname len niekoľko skutočností. Za celú dobu ich panstva nebolo napríklad zavedené poistenie pre roľníkov. Pre robotníkov bolo zavedené invalidné a starobné poistenie len od roku 1926 a prvý starobný dôchodok robotnícky bol priznaný v roku 1929. Až v roku 1930 začali sa robotnícke starobné a invalidné penzie vyplácať. Pritom výška týchto peňazí sa pohybovala okolo 100 Kčs. Pritom nie je možné vôbec zrovnávať výšku nárokov našich pracujúcich a rozsah celého sociálneho zabezpečenia s poistením za kapitalizmu u nás.

Aké sú doterajšie poznatky a skúseností s vykonávaním nového zákona o sociálnom zabezpečení?

Možno povedať, že ustanovenia nového zákona, ktoré priniesli zmeny najmä v starobnom a invalidnom dôchodku, uvádzajú sa do života tak, ako sa predpokladalo. Napríklad správne pochopili naši pracujúci predpis o 1/3 starobného dôchodku tým, že ich prevažná väčšina zostáva naďalej v zamestnaní a že si takto zvyšujú nielen momentálne svoju životnú úroveň, ale i zabezpečujú vyššie nároky pri odchode do plného dôchodku. Podobne hodnotia veľmi kladne pracujúci spravodlivejšie ustanovenie o výške, či už invalidného alebo starobného dôchodku. Treba však upozorniť, že záleží len na nás, ako zákon o sociálnom zabezpečení bude v plnom súlade s ekonomickým vývojom Slovenska, ako sa na základe rastu produktivity práce a celkovej hospodárnosti budú otázky sociálneho zabezpečenia naďalej vyvíjať. Ak by sa nám napríklad nepodarilo na Slovensku udržať v doterajšom zamestnaní zhruba 10.000 skúsených pracovníkov, zvýšil by sa náklad v poskytovaní plného starobného dôchodku o cca 50 miliónov Kčs ročne.

Mnohé závody a aj ostatné zložky sa bránia prijímať týchto ľudí do zamestnania s argumentáciou, že sú menej výkonní, že robia absenciu a podobne. Zabúdajú pritom, že prijatie týchto ľudí má sa uskutočňovať správnym presunom a vytváraním rezerv zo zdravých pracovníkov, ktorých potrebujeme začleniť na tie hospodárske úseky, kde týchto najviac potrebujeme. To sú napríklad bane, stavebníctvo, ťažká chémia atď.

Napokon sa chcem zmieniť o situácii v poistení našich roľníkov. Naši roľníci vítajú nové ustanovenia v ich sociálnom zabezpečení. Nároky zo sociálneho zabezpečenia predpokladajú však, že roľníci budú si riadne platiť poistné a túto otázku už nepochopila ani časť roľníkov a ani miestne národné výbory. Situácia je taká, že nielenže sú veľké nedoplatky na poistnom, ale mnohí roľníci neplatia ani bežné poistné. Niekde miestne a okresné národné výbory a orgány sociálneho zabezpečenia miesto toho, aby roľníkom dôkladne vysvetlili, čo vlastne pre nich nový zákon znamená, uspokojujú sa terajším stavom. U roľníka je predsa potrebné vyvinúť väčšie úsilie, aby pochopil, že sociálne zabezpečenie, pokiaľ ide nielen o jeho nárok, ale aj povinnosť, je jeho najvlastnejším záujmom. Kapitalistické zriadenie naučilo nedôverovať, dnes sa mu zdá divné, ak mu naše ľudovodemokratické zriadenie dáva priznaním dôchodku za jeden rok presne toľko, ako on na poistnom zaplatí za 20 rokov, alebo súkromne hospodáriacemu roľníkovi za rok a 18 mesiacov toľko, koľko zaplatil za 20 rokov. Orgány sociálneho zabezpečenia, ale najmä miestne národné výbory, mali by si v plnej miere uvedomiť, že zákonom zaručené práva majú uplatňovať voči roľníkovi nie ako povinnosť, ale ako jeho ochranu. Na túto úlohu by nemali naše národné výbory zabúdať práve teraz v období prípravy volieb do národných výborov, v období posjazdovej kampane Komunistickej strany Slovenska, keď je náš ľud oboznamovaný s najdôležitejšími úlohami, ktorých uskutočnenie všestranne zlepší jeho život. Naše sociálne zabezpečenie zahrňuje dnes komplex sociálnej starostlivosti okrem spomenutých niekoľkých údajov. Poskytujú sa podpory sociálne potrebným občanom prostredníctvom národných výborov, ďalej detské príspevky na výchovu detí, ktorých výživa nie je zabezpečená, príspevky na výživu osôb tuberkulóznych a príspevky rodinným príslušníkom osôb, vykonávajúcim vojenskú službu. Na tieto dávky počíta sa sumou 113 miliónov Kčs. Mimoriadna pozornosť sa venuje domovom dôchodcov pre osamelých a prestárlych občanov a ku koncu roku 1957 má sa dosiahnuť kapacita týchto domovov 4.519 postelí.

Vážená Slovenská národná rada!

Naše nové, radostné perspektívy ukazuje pre tento rok rozpočet Slovenska, ktorý tvorí nedielnu súčasť celoštátneho rozpočtu na rok 1957. Je výrazom politiky Komunistickej strany Československa na základe hospodárskeho rozkvetu našej vlasti zvyšovať životnú úroveň ľudu a po každej stránke sa starať o jeho lepší zajtrajšok. Rozpočet plne zodpovedá záujmom nášho ľudu a podporuje úsilie o víťazstvo svetových mierových síl. Budeme zaň preto všetci poslanci Slovenskej národnej rady hlasovať. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Tokárovi za prejav.

Viac rečníkov sa o slovo neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu o štvrtom bode programu za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajcovi poslancovi Mrázikom.

Zpravodajca Mrázik:

Vzdávam sa záverečného slova.

Predseda Kubač:

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dávam hlasovať

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1957 a o návrhu rozpočtu Slovenska, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona, a to v znení zprávy výborov.

V rozpočte Slovenska sú obsiahnuté príjmy

Súčiastkou rozpočtu Slovenska sú rozpočty národných výborov, ktorých príjmy činia 7.641,472.000 Kčs a v rovnakej výške sú určené aj ich výdavky.

Rozpočty jednotlivých krajov pozostávajú z príjmov a výdavkov, ako sú uvedené v druhej prílohe zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1957.

Kto teda súhlasí s návrhom zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1957 a s návrhom rozpočtu Slovenska na rok 1957, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona, a to podľa zpráv výborov, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada jednomyseľne schválila návrh zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1957 a rozpočet Slovenska na rok 1957, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona.

Tým je program 18. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšiu schôdzku zvolá užšie predsedníctvo písomne.

Záverom ďakujem našej vládnej delegácii za účasť na našom zasadnutí. (Potlesk.)

18. schôdzku Slovenskej národnej rady vyhlasujem za zakľúčenú. (Potlesk.)

(Koniec o 17.00 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 750/1957

Za správnosť stenografickej zprávy v Bratislave 22. mája 1957

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:

Ilčík v. r.