Podpredsedníčka Ďurišová:
Ďakujem podpredsedovi Dénešovi za prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi dr. Krnovi.
Poslanec dr. Krno:
Kultúra sa nedá vážiť na tony, ani merať na metre. Skorej ju obsiahnu myšlienky a city ľudí, ich napätie, veľkosť a hĺbka. Človek, ktorý ešte včera veril vo večnú vládu zla a v ľudskú nemohúcnosť, ktorý nedúfal, že ľudská ruka zbúra čínsky múr medzi biedou a blahobytom a rozseje šťastie medzi všetkých ľudí, človek, pre ktorého bol život zemským zatratením a smrť vykúpením od utrpenia, tento človek spoznal svoju cenu, svoju silu a vôľu, ktorá pretvára život - vyháňa zlo a rozsieva šťastie v našej vlasti. Človek, ktorý pociťoval život ako ťažký kríž po tŕnistej ceste, pociťuje ho dnes ako radosť, vykúpenú krvou a znásobenú slobodnou prácou. Kedysi plný nedôvery i k svojim najbližším, obracia sa k ľuďom s dôverou i láskou a bičom nenávisti plieska na tú stranu, odkiaľ počuje slová, ktoré by ho chceli sotiť nazad do minulosti, vovliecť zo svetla do tmy, slnečného zo dňa do čiernej, bezútešnej noci.
Je to nový človek, človek socialistickej spoločnosti nášho zajtrajška, aký nám už masovo rastie nielen v mestách, ale i po dedinách. V jeho duši sa deje nevídaný prevrat, o ktorý sa zaslúžili búrlivé vlny našej kultúrnej revolúcie. Nový človek - vzor pre ostatných je jej reálnym a hrdým plodom.
Ťažko by sa bol tento človek tak mocne, tak sebavedome postavil na nohy, ťažko by bol tak hrdo narovnal chrbát, keby mu naša Komunistická strana Československa a vláda Národného frontu neboli dali do rúk väčší kus chleba, keby mu neposkytli možnosť dôstojnej, budovateľskej práce, keby mu nesprístupnili stánok vedy i umenia.
Kultúra sa dá tedy merať myšlienkami a citmi tohto nového človeka, ktorý už dýcha medzi nami. No sú aj vonkajšie znaky, ktoré svedčia o rýchlosti pohybu kultúrnej revolúcie v našej československej vlasti.
Dovoľte mi uviesť len niekoľko údajov, ktoré svedčia o tom, čo všetko naša strana a vláda venovali pre kultúrny rast nášho človeka, ktoré tiež súčasne svedčia o tom, ako sa náš človek stáva z roka na rok hladnejším i náročnejším konzumentom kultúrnych hodnôt.
Nechcem spomínať rozsiahlu výstavbu škôl, kde z tejto položky v celoštátnom rozpočte dostáva Slovensko skoro polovicu, čo je dôkazom bratskej pomoci českej robotníckej triedy Slovensku.
Jedným z najmasovejších prostriedkov šírenia kultúry je rozhlas a popri ňom nastupuje aj televízia. V celej republike pripadá dnes skoro na každého štvrtého obyvateľa rozhlasový prijímač a na každého 175-teho televízny aparát. Počet majiteľov rádioprijímačov na Slovensku za posledných dvadsať rokov sa späťnásobil.
O návštevnosti kín, ktorých počet sa za posledných dvanásť rokov zoštvornásobil, hovorí štatistika: vlani navštívilo naše kiná 40 miliónov ľudí, čiže počítajúc do toho aj deti, každý občan bol do roka desaťkrát v kine. Vlani sme mali v celej republike 3275 stálych a 216 putovných kín okrem 9.000 premietacích aparatúr osvetových besied, klubov jednotných roľníckych družstiev a Revolučného odborového hnutia.
Prvý rok po oslobodení navštívilo divadlá na Slovensku 290.000 divákov, vlani 1,900.000. Počet koncertov Slovenskej filharmónie, založenej po oslobodení, stúpol z piatich na 69, pričom každý z koncertov navštívil najväčší možný počet, 2.000 poslucháčov. Pred šiestimi rokmi mali sme 7 estrádnych programov Hudobnej artistickej ústredne, vlani 520.
Na Slovensku máme Vysokú školu múzických umení, Štátne konzervatórium, Vysokú školu výtvarného umenia, Národnú galériu, hudobné školy skoro v každom okresnom meste.
V minulom roku navštívilo múzeá a výstavné galérie v republike skoro 6 miliónov ľudí. štátny rozpočet venoval v roku 1955 154 miliónov Kčs obnove a starostlivosti o kultúrne a historické pamiatky. Rozpočet zabezpečuje v tomto roku o 2 milióny Kčs viac ako vlani.
Vlani vychádzalo v republike 1301 časopisov s vyšším nákladom ako 1 miliarda výtlačkov, vyšlo 4444 kníh v celkovom náklade 42,5 miliónov výtlačkov, čo je o 10 miliónov viac ako pred vojnou.
Vlani sme mali 1035 osvetových besied a 1390 osvetových izieb. V tomto roku bude 1249 osvetových besied a 1428 osvetových izieb.
Každý ôsmy občan nášho štátu si požičiava knihy z ľudovej knižnice, ktorých je na Slovensku 1209 oproti 1127 v roku 1956, nerátajúc vyše 2.000 knižníc osvetových izieb.
Za podmienok veľkej starostlivosti strany a vlády o hmotné zabezpečenie umeleckých pracovníkov podarilo sa našim spisovateľom, hudobným skladateľom a výtvarníkom dať svojmu ľudu významné diela, ktoré spolu s našimi umeleckými kolektívmi, ako je Slovenský ľudový umelecký kolektív a Lúčnica, preslávili meno nového Slovenska aj za hranicami našej vlasti.
Treba vziať na vedomie, že napriek mnohým chybám, roky budovania socialistickej spoločnosti nášho ľudu zaznamenali nevídaný rast hodnôt aj na poli kultúrnom. Iba kolísavci, odtrhnutí od života ľudu s čiernymi okuliarmi na očiach, ktorí pre stromy nevidia les, ktorí pre kvapky nedostatkov nevidia more úspechov, môžu zo svojho vysokého piedestálu na hlinených nohách popierať rozmach kultúrnej revolúcie našej vlasti, môžu nevidieť nového človeka, ktorý ich neraz o hlavu prevyšuje.
Sľubné perspektívy i pri vedomí všetkých ťažkostí má náš ľud do tohto roku. Priemyslová výroba má vzrásť o 7.8%, pôdohospodárska o 6.8%, národný dôchodok o 7% a osobná spotreba o ďalších 8.6% oproti roku minulému.
Z tohto vychádza i nový štátny rozpočet, ktorý venuje na rozvoj školstva a kultúry Slovenska 1966 miliónov Kčs, čo znamená vzrast oproti roku 1956 o 9.1%, zatiaľ čo v celoštátnom meradle vzrast činí 6.3%.
Aj tento fakt vyvracia každú buržoázne-nacionalistickú teóriu, ako keby tu nebola výdatná pomoc českej robotníckej triedy Slovensku.
Výdavky na jedného obyvateľa na kultúrne a sociálne opatrenia na Slovensku činili pred siedmimi rokmi 811.- Kčs, vlani už 1818.- Kčs. Celkové výdavky pre kultúrne a sociálne opatrenia na Slovensku v tomto roku zaznamenajú obnos 7.724 miliónov Kčs.
Pôjde nám o to, aby sme v tomto roku viac a účelnejšie využili rozpočet pre úsek školstva a kultúry a aby sme odstránili celý rad nedostatkov.
Pálčivým problémom na našich dedinách je výstavba nových kultúrnych domovov. Bolo by dobré, keby sa čím viac obcí zapojilo do svojpomocnej akcie výstavby kultúrnych domovov, na čo už máme na Slovensku veľa a veľa krásnych príkladov. Takto by sa urýchlene zúžila priepasť medzi dnešnými možnosťami rozpočtu a túžbami obyvateľstva.
Treba ďalej vynaložiť všetko úsilie o to, aby knižnice - hlavne na dedinách - boli lepšie umiestnené, v príjemnejšom prostredí. Naše národné výbory vedeli to dokázať, keď išlo o sňatkové miestnosti, mali by to vedieť dokázať aj dnes, keď nám ide o pritiahnutie desaťtisícov čitateľov a predovšetkým mládeže k dobrej knihe.
Domy osvety v okresoch vyvíjajú stále čulejšiu činnosť. Na mnohých miestach sú už veľmi populárne ich večery otázok a odpovedí. Chyba je v odťažitosti týchto večerov od hlavných politických, hospodárskych a kultúrnych otázok nášho života.
Z hľadiska víťazného boja o myslenie nášho človeka mali by byť dôslednejšie využívané fondy tvorivých sväzov, podľa neho by sa mala ďaleko dôslednejšie ako dosiaľ orientovať edičná politika našich vydavateľstiev, repertoáry divadiel i práca nášho štátneho filmu.
Viac pozornosti otázkam osvety mala by venovať celá naša tlač, ako aj rozhlas.
Vedecká úroveň vysokých škôl, predovšetkým nových, nie je uspokojivá a vedecká práca býva často odtrhnutá od praxe. Treba zriadiť na vysokých školách a tiež zlepšiť v Slovenskej akadémii vied výskumné pracoviská, vybaviť ich modernými laboratóriami a odbornými kádrami.
Investície do kultúrnej výstavby neprinášajú priamy národohospodársky efekt. No bez kultúrnej revolúcie, bez jej rozmachu nemohli by sme docieliť u nás vykryštalizovanie socialistickej spoločnosti. A túto pravdu musia mať pred očami funkcionári v mestách i na dedinách, na okresoch i krajoch, musia s ňou počítať - popri industrializácii i kolektivizácii - pri svojej každodennej práci.
Rozpočet pre úsek kultúry je reálny a ak bude múdro využitý, prinesie nevídané plody našej vlasti. Rozpočet dodá energie motoru našej kultúrnej revolúcie, podporí jej mohutné krídla, urýchli jej let. Preto odporúčam Slovenskej národnej rade návrh rozpočtu prijať a schváliť. (Potlesk.)
Podpredsedníčka Ďurišová:
Ďakujem poslancovi dr. Krnovi za prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Píšovi.
Poslanec Píš:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia!
Už naši dedovia a otcovia bojovali a mreli za to, aby slovenský národ mal svoje čestné miesto medzi ostatnými kultúrnymi národmi sveta a aby sa vymanil z odvekej biedy, vysťahovalectva a exekúcií. Vinou predchádzajúcich kapitalistických a polofeudálnych poriadkov naše sociálne a hospodárske zaostávanie bolo oproti iným stredoeurópskym a západoeurópskym krajinám veľmi veľké a v porovnaní s bratským českým národom sa oneskorilo o niekoľko desiatok rokov.
Reálne predpoklady pre odstránenie krívd minulosti sa začali slovenskému národu črtať až oslobodením Československa Sovietskou armádou a utvorením vlády Národného frontu Čechov a Slovákov pod vedením Komunistickej strany Československa. Základným programom revolučných premien, k uskutočneniu ktorých pristúpila vláda Národného frontu spolu so všetkým ľudom, bol Košický vládny program vyhlásený v apríli 1945. V ňom boli zakotvené túžby slovenského ľudu, za ktoré bojoval v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944, a jeho uplatňovaním v živote začal sa uskutočňovať program industrializácie Slovenska, vytýčený komunistami na krajinskej konferencii Komunistickej strany Československa v Banskej Bystrici v roku 1937.
Základy socialistickej industrializácie Slovenska sa položili vďaka českej robotníckej triede už v rokoch 1946-1947, keď boli na Slovensko premiestnené stroje a výrobné zariadenia z 337 závodov českých krajov. Len presunom týchto závodov Slovensko získalo 24 tisíc pracovných príležitosti a robotnícka trieda Slovenska prvýkrát zaznamenala vo svojej histórii takýto prudký vzrast svojej početnosti za tak krátke obdobie.
Ďalší rozsah industrializácie Slovenska umožnili veľké investície, prevažne na výstavbu nových priemyselných podnikov v dvojročnom pláne rokov 1947-1948. V dvojročnici sa investovalo do rozvoja slovenského hospodárstva 3,78 miliárd Kčs, čo predstavovalo 32,3% celoštátnych investícií. Rozvojom socialistickej industrializácie sa v priebehu dvojročnice definitívne zlikvidovala nezamestnanosť, ktorá bola po dlhé desaťročia metlou slovenského pracujúceho ľudu. Zamestnanosť vzrástla ku koncu roku 1948 v porovnaní s rokom 1937 len v samotnom priemysle o 66,3%. Veľký vzrast priemyselnej výroby sa priaznivo prejavil aj na vzraste národného dôchodku Slovenska, ktorý za dvojročnicu vzrástol o 38% a súčasne stúpol aj jeho podiel na národnom dôchodku Československej republiky.
Ako náš pracujúci ľud oceňoval uskutočňovanie industrializácie svojej domoviny, najlepšie sa prejavilo vo februári 1948, keď bok po boku s bratským českým národom sa pevne postavil za iniciátorku industrializácie Slovenska - Komunistickú stranu Československa. Kontrarevolučný puč sa nepodaril a jeho osnovatelia - zarytí nepriatelia pracujúceho ľudu - boli vyhnaní z rozhodujúcich politických a hospodárskych miest, aby už nikdy viacej svojou obštrukčnou politikou nehatili naše napredovanie k socializmu. Koleso dejín sa neobrátilo - dvadsiaty rok sa buržoázii nepodaril zopakovať. Február jasne ukázal túžby nášho ľudu a Komunistická strana Československa, opierajúc sa o silu robotníckej triedy, jej uvedomenie a tvorivú iniciatívu, ešte energickejšie vytýčila cesty a smer budovania socializmu. Vďaka tomuto historickému víťazstvu, ľud sa stal skutočným hospodárom vo svojej vlasti. Už nič neprekážalo tomu, aby tempo rastu výroby sa ďalej zvyšovalo a aby hospodárska moc našej vlasti ďalej stúpala. Smelé plány vytýčené Komunistickou stranou Československa boli zakotvené v našom prvom päťročnom hospodárskom pláne, ktorý po prerokovaní v Národnom zhromaždení v októbri 1948 sa stal zákonom.
Prvý päťročný plán stanovil pre Slovensko ďalší rýchly hospodársky vzostup, a to predovšetkým pokračovaním v započatej industrializácii, zvyšovaním produktivity práce v poľnohospodárstve, rozširovaním kádrov kvalifikovaných pracovníkov a intenzívnym prieskumom všetkých zdrojov prírodného bohatstva. V priebehu plnenia prvej päťročnice sa ukázalo, že náš ľud je schopnejší, ako sa pôvodne počítalo, lebo úlohy stanovené pre rok 1953 splnil a prekročil už v roku 1951. Objem priemyselnej výroby na Slovensku mal podľa plánu stúpnuť v roku 1953 v porovnaní s rokom 1948 o 75%. Keď však už v roku 1951 bol zaznamenaný vzrast o 77,7%, bolo nutné zvýšiť úlohy určené plánom. Zvýšené úlohy priemyslu na roky 1951-1953 boli stanovené na základe smerníc IX. s jazdu Komunistickej strany Slovenska z mája roku 1950 a smerníc ÚV KSČ z februára 1951. Podľa týchto smerníc sa podstatne zrýchlilo tempo rozvoja ťažkého priemyslu a tým sa zmenili proporcie rastu jednotlivých priemyslových odvetví v prospech priemyslu výrobných prostriedkov. Vo väčších množstvách sa začali vyrábať suroviny, energia, železo, oceľ, chemické zariadenia. Mohutný vzrast zaznamenala najmä strojárenská výroba, ktorej podiel na celkovej priemyselnej výrobe Slovenska vzrástol z 12,70% v roku 1948 na 25,6% v roku 1953.
Priemysel na Slovensku sa počas päťročného plánu rozvíjal rýchlejšie ako priemysel v rámci celej Československej republiky, čo nielen že prispelo k ekonomickému vyrovnávaniu Slovenska v pomere k českým zemiam, ale podstatne upevnilo zväzok medzi českým a slovenským ľudom.
Hneď na začiatku som uviedol, že vinou kapitalistických a polofeudálnych poriadkov Slovensko značne zaostalo v sociálnej a hospodárskej úrovni a že v porovnaní s českými zemiami toto zaostávanie činilo niekoľko desiatkov rokov. Pre lepšie pochopenie, búrlivého vývoja priemyselnej výroby na Slovensku stačí uviesť, že Slovensko prevýšilo v prepočte na 1 obyvateľa koncom päťročnice predvojnovú úroveň priemyselnej výroby vyspelých českých krajín o celých 13%. Teda pomerne krátka doba vlády ľudu stačila, aby bola odstránená krivda stáročí.
V roku 1954-1955 priemyslová výroba zaznamenala ďalší vzrast, keď sa v roku 1955 oproti roku 1953 zvýšila o ďalších 20,5% a v porovnaní s rokom 1937 už o 438,4%. Tento vzrast nemohol nemať priaznivý vplyv aj na zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu. Pre porovnanie uvediem aspoň niekoľko údajov. Maloobchodný obrat na Slovensku v cenách r. 1955 činil v roku 1949 10,4 miliárd Kčs a v r. 1955 už 17,9 miliárd Kčs. Stúpajúci trend bol zaznamenaný aj v roku 1956 a progresívne stúpa aj v tomto roku. Oproti roku 1937 zvýšila sa v roku 1956 na Slovensku spotreba na jedného obyvateľa v mase zo 14,7 kg na 31 kg, v masti z 3 kg na 7 kg a v pšeničnej múke z 81 kg na 105 kg. V tomto roku spotreba mäsa a masti vzhľadom na značné zníženie cien koncom minulého roku ďalej podstatne vzrástla. Zvýšenie priemyselnej výroby sa zvlášť výrazne prejavilo najmä v spotrebe predmetov charakteru dlhodobej osobnej spotreby. Tak napríklad v roku 1953 sa predalo v maloobchodnej sieti 1532 motocyklov a v r. 1956 už 9813 kusov, chladničiek pre domácnosť sa predalo v roku 1953 518 kusov a v roku 1956 už 5636 kusov; rozhlasových prijímačov sa predalo v roku 1953 19.553 kusov a v roku 1956 už 48.292 kusov, elektrických práčok sa odpredalo v r. 1953 7.272 ks a v r. 1956 46.176 ks. Zvyšoval sa tiež predaj textilných výrobkov a obuvi. V r. 1953 sa predalo 2,223.000 m vlnených tkanín, v roku 1956 už 3,158.000 m, hodvábnych tkanín sa predalo v r. 1953 2,547.000 m a v r. 1956 4,786.000 m, obuvi sa predalo v roku 1953 9,803.000 párov a v r. 1956 už 13, 186.000 párov. Takýchto príkladov možno uviesť celý rad. Ako z uvedeného vidieť, vyplatilo sa nášmu ľudu zvyšovať výrobu a treba dodať, že by toho bolo ešte viac, keby vo všetkých závodoch a na všetkých pracoviskách sa pracovalo efektívnejšie a keby všetky naše závody plnili odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Žiaľ, ako už spomenul podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Ján Marko, máme ešte celý rad zle hospodáriacich podnikov. Tak napríklad v lanskom roku 20 podnikov potravinárskeho priemyslu zostalo dlžné na hospodárskych vysledkoch 67.4 mil. Kčs. Z podnikov Povereníctva spotrebného priemyslu nesplnilo plánované hospodárske výsledky 24 podnikov, ktoré zostali dlžné nášmu hospodárstvu 25.8 mil. Kčs. V úseku Povereníctva stavebníctva nesplnilo plán zisku 6 podnikov, čo znamená nižší hospodársky výsledok o vyše 41 mil. Kčs, a 8 podnikov výroby stavebných hmôt malo horší hospodársky výsledok o 18,8 mil. Kčs, než bol plánovaný.
Vážne nedostatky sú aj v podnikoch miestneho hospodárstva, kde sa v minulom roku neplnil plán údržby a opráv pre obyvateľstvo. Veľa nespokojnosti je aj s kvalitou, cenou a dodávkovým cyklom poskytovaných služieb. Zlé hospodárske výsledky majú podniky miestneho hospodárstva najmä v Nitrianskom kraji. Výpočet nedostatkov by mohol byť ďaleko širší, lebo nedostatky sú na všetkých rezortoch na Slovensku.
Teraz prejdem k plánovaným úlohám pre tento rok. Úlohy tohto roku oproti predchádzajúcim sú do značnej miery sťažené v dôsledku zhoršenej medzinárodnej situácie, o ktorej svedčia súčasné udalosti na Strednom východe, kde západní imperialisti sa snažia svoje agresívne zámery ešte viac vystupňovať.
V priemysle plán vytyčuje zvýšiť hrubú výrobu o 8,8% oproti roku 1956 a zabezpečuje rýchlejší rozvoj priemyselnej výroby na Slovensku oproti celoštátnemu priemeru o 1,2%. Rozhodujúci podiel na dosiahnutí tohto vzrastu výroby majú odvetvia ťažkého priemyslu, kde stúpne najmä ťažba zemného plynu a výroba elektrickej energie.
Z hľadiska problémov národného hospodárstva v roku 1957 rozhodujúcim článkom v priemyselnej výrobe budú uhoľné bane a strojárenstvo. V uhoľných baniach plán ukladá zvýšiť ťažbu uhlia a lignitu o 18,8%. Je to úloha náročná, avšak splniteľná. Naši baníci a banskí technici budú však musieť zlepšiť organizáciu práce, stabilizovať kádre a nesmú pripustiť zaostávanie v prípravných a otváracích prácach. Potreba uhlia bude ďalej stúpať aj v ďalších rokoch a je nutné, aby v súlade s potrebou stúpala aj výroba. Bude nutné otvárať nové bane a tak zvyšovať ťažobný priestor. Toto však bude vyžadovať ďalej pokračovať v uhoľnom prieskume, a to najmä v oblasti Novák, Modrého Kameňa, východného Slovenska a Štúrova, kde sú zatiaľ najväčšie predpoklady úspechu. V tomto roku sa úlohy výstavby sústreďujú na Novácke uhoľné bane. V Handlovej a v Modrom Kameni sa bude vo zvýšenej miere pokračovať na doterajších stavbách, a to vo východnej šachte v Handlovej a výstavbe závodu Dolina v Modrom Kameni.
Mimoriadne dôležitou úlohou bude dôsledne zabezpečiť plnenie plánu plynofikácie. Ťažba zemného plynu sa má zvýšiť o 163,6%. V roku 1957 sa dokončí diaľkový plynovod Zohor-Rača a Nové Mesto-Dubnica a začne sa s výstavbou diaľkovodov Dubnica-Považská Bystrica, Vysoká-Zohor a niektorých ďalších miestnych rozvodov.
Vo výrobe stavebných hmôt si vyžiada mimoriadnu starostlivosť najmä zvládnutie výroby stavebných dielcov, kde i v roku 1956 boli vážne nedostatky.
Popri zabezpečení podstatného rozvoja ambulantnej výroby, ako i úloh mechanizácie a technického rozvoja treba zabezpečiť včasné vybavenie a uvedenie do prevádzok nových výrobných liniek. Bude tiež treba odstrániť doterajšie nedostatky pri výrobe pražcov a pätiek z predpätého betónu. Význačné úlohy sa ukladajú i vo výrobe škridiel, kde bude podstatne rozšírená výroba cementových škridiel a súčasne bude prihliadané, aby ich výroba mohla byť zvyšovaná aj v roku 1958.
V spotrebnom priemysle ukladá plán zvýšiť výrobu na Slovensku o 6,6% pri celoštátnom zvýšení o 4,2% a bude zvýšená najmä výroba obuvníckeho priemyslu. Vážnou úlohou bude zabezpečenie výrobných úloh dovozom surovín, od ktorých závisí nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne plnenie výroby, najmä v textilnom priemysle. V drevárskom priemysle i v tomto roku zostáva hlavnou úlohou zlepšiť využitie drevenej hmoty a nahradzovanie dreva umelými hmotami.
Potravinársky priemysel bude zvyšovať svoju výrobu v porovnaní s rokom 1956 o ďalších 7%. Jeho plnenie bude v prevažnej miere závisieť od zvyšovania výkupu živočíšnych výrobkov. Hlavný podiel na raste výroby bude však vo výrobe cukrovarníckeho odvetvia. Plánované zvýšenie výroby cukru činí 44, 3% a to bude i najzávažnejšou výrobnou úlohou potravinárskeho priemyslu v roku 1957.
Zvýšené úlohy vyjadrené plánom na rok 1957, ako aj zabezpečením rozšírenia socialistickej reprodukcie a výroby pre ďalšie roky sú zabezpečené v pláne investičnej výstavby, ktorá bude v porovnaní s rokom 1956 vyššia o 6%, pritom stavebné práce sa zvyšujú o 7, 5%. Tempo investičnej výstavby na Slovensku pre rok 1957 dočasne nedosahuje priemerného tempa plánovaného na druhú päťročnicu a zvýšenie nastane už v budúcom roku.
Vážené súdružky a súdruhovia! Všetky tieto úlohy nášho priemyslu sú zabezpečené finančnými prostriedkami z nášho rozpočtu. No to by však bolo málo. Úlohou všetkých našich robotníkov, majstrov, technikov a vedúcich hospodárskych pracovníkov bude, aby vo svojich technicko-organizačných opatreniach a najmä v kolektívnych zmluvách, zabezpečili, aby prostriedky štátom vynakladané boli čerpané s maximálnou efektívnosťou. Tisícky uzavretých individuálnych a stovky kolektívnych záväzkov na počesť 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie dokazujú, že úlohy sú primerané našim možnostiam a že ich možno aj prekročiť. Treba, aby bola podchytená iniciatíva pracujúcich na našich závodoch a aby vo väčšej miere sa rozvíjalo socialistické súťaženie, a to ako medzi jednotlivými dielňami v rámci závodov, tak aj medzi závodmi. Treba nám viac závodov, ktoré vzorne plnia svoje exportné záväzky, a závodov, ktorých hospodárske výsledky boli ocenené udelením červených zástav vlády a Ústrednej rady odborov, ministerstiev a ústredných výborov odborových sväzov. Zvlášť treba vyzdvihnúť mimoriadne úspechy a úsilie našich modrokamenských baníkov, ktorých výsledky ocenila aj naša vláda, keď na jej návrh bol Modrokamenským uhoľným baniam v Potri z príležitosti sviatku pracujúcich 1. mája udelený prezidentom Československej republiky Rad práce.
Vedenia našich závodov budú musieť plne využívať možnosti, ktoré im boli dané decentralizáciou. Decentralizačné opatrenia sledujú v prvom rade zvýšenie operatívnej samostatnosti a doterajšie opatrenia nie sú konečné. Ďalšie zvyšovanie právomoci vedenia našich závodov bude sa rozširovať úmerne s rastom organizačných schopností, najmä vedúcich pracovníkov v závodoch. Niet pochýb o tom, že organizátorská a technická úroveň vedúcich pracovníkov v priemysle bude vzrastať, že naše závody podstatne budú zvyšovať svoju výrobu, a to i bez investovania nových veľkých finančných prostriedkov. Pôjde len o to, aby boli odhaľované všetky výrobné rezervy, ako na to upozorňoval riadny sjazd Komunistickej strany Slovenska, konaný v dňoch 26. -28. apríla t. r., a to najmä rýchlou realizáciou zlepšovacích návrhov, znižovaním a odstraňovaním prestojov, znižovaním absencie a fluktuácie a maximálnym využitím nášho strojového parku zvlášť pri výrobe takých výrobkov, ktorých je nedostatok.
Pri zavádzaní novej techniky a technológie do výroby čakajú veľké úlohy aj našich vedeckých a výskumných pracovníkov. Pri svojich podujatiach treba im vychádzať z toho, že sa musí znižovať spotreba živej práce a zvyšovať produktivita práce. Príkladom by mali slúžiť doterajšie krásne výsledky, ktoré dosiahli pracovníci Zváračského výskumného ústavu v Bratislave. Ich diela vzbudili zaslúženú pozornosť nielen v našej republike, ale takmer na celom svete. Tu naši vedci a výskumníci ukázali, ako treba spojovať teoretické poznatky s praktickým životom.
Vážená Slovenská národná rada! Dovoľte mi v závere poznamenať a súčasne vysloviť presvedčenie, že náš pracujúci ľud s radosťou prijme ďalšie plánované zvýšenie objemu priemyselnej výroby na Slovensku a že v jej zvýšení bude predovšetkým vidieť ďalší svoj hmotný a kultúrny rast a súčasne aj posilnenie našej republiky a celého tábora mieru, vedeného našim veľkým priateľom a bratom - Sovietskym sväzom.
Doporučujem, aby Slovenská národná rada schválila návrh zákona o rozpočte Slovenska a rozpočet Slovenska na rok 1957. (Potlesk.)
Podpredsedníčka Ďurišová:
Ďakujem poslancovi Píšovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Ondrejkovi.
Poslanec Ondrejka:
Vážená Slovenská národná rada! Súdružky a súdruhovia!
Rok 1956 bol ďalším významným krokom v budovateľskom rozvoji Slovenska a v plnení úloh na dobudovaní socializmu v našej vlasti.
Tento rok bol zvlášť významným rokom vo vývoji Prešovského kraja, v prekonávaní ťažkostí i jeho ďalšej hospodárskej a kultúrnej výstavby. Možno povedať, že pracujúci ľud tohto kraja dosiahol v uplynulom roku vcelku najlepšie výsledky v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Plán hrubej priemyselnej výroby bol splnený na 101.5%, pričom celkový objem výroby vzrástol v porovnaní s rokom 1955 skoro o 19%.
Poľnohospodárska výroba vzrástla o 5,5%. V priebehu uplynulého roku bolo založených 28 nových jednotných roľníckych družstiev, am sa ich členská základňa rozšírila o 823 roľníkov, včítane existujúcich družstiev. Rozvoj družstiev však pokračuje naďalej i tohto roku a k dnešnému dňu bolo založených ďalších 31 nových jednotných roľníckych družstiev. Rok 1956 znamenal prelom do sektárskej politiky niektorých existujúcich jednotných roľníckych družstiev, ktoré sa uzatvárali a bránili ďalšiemu prijímaniu členov.
Lepším plnením úloh poľnohospodárskej výroby, zlepšením organizátorskej práce a zlepšením dodávkovej morálky splnil Prešovský kraj výkup obilia pred stanoveným termínom a výkup zemiakov ako prvý v republike. Tieto výsledky podstatne upevnili zväzok robotníkov a roľníkov, čím sa znásobila morálno-politická sila pracujúcich celého kraja.
Rok 1956 znamenal zásadný obrat v plnení investičného plánu. Celkove bolo v minulom roku preinvestované o 3 milióny Kčs viac ako v roku 1955, pritom v stavebno-montážnych prácach až o 84 miliónov korún viac. Investičný plán nebol splnený na viacerých úsekoch ústredne riadených, zatiaľ čo na úsekoch riadených krajským národným výborom sa plán splnil na 102, 6% a bolo preinvestované o 38 miliónov korún viac ako v roku 1955. Zlepšila sa najmä výstavba škôl, bytov a hospodárskych objektov jednotných roľníckych družstiev.
Rozvoj materiálnej, výroby a služieb podporil ďalší rast zamestnanosti v kraji, ktorá bola zvýšená o 4.500 pracovníkov. Mimo toho bolo v rámci organizovaného náboru presunuté na dôležité hospodársko-výrobné úseky 3.240 pracovníkov, ale plán náboru do bani zatiaľ splnený nebol.
Vyššia zamestnanosť, rast vo výrobe a službách, úprava dôchodku a dávok sociálneho poistenia, úprava platov najmä v školstve a zdravotníctve, rast priemerných miezd, rast hodnoty pracovných jednotiek v jednotných roľníckych družstvách, vyšší predaj poľnohospodárskych výrobkov na štátny nákup - toto všetko prinieslo vyššie príjmy pracujúcim kraja, ktorí si mohli kúpiť viac a kvalitnejších tovarov. V dôsledku toho maloobchodný obrat bol splnený na 101,4% a nákup tovarov bol o 119 miliónov Kčs vyšší ako v roku 1955. V príjmoch a výdavkoch na jedného obyvateľa sa však Prešovský kraj ešte stále nedostal na úroveň ostatných slovenských krajov.