Decentralizáciou úloh do priameho riadenia národných výborov vzrástol ich podiel na príjmoch rozpočtu Slovenska zo 4,9% v roku 1956 na 7,9% v roku 1957 a na výdavkoch z 35% na 45%.

Príjmy a výdavky rozpočtu Slovenska, pravda, aj po vykonanej decentralizácii nezahrňujú celkové úlohy rozvoja hospodárstva na Slovensku. Rozvoj energetiky, rudných baní, hút, strojárenstva, chémie, železničnej a leteckej dopravy, zahraničného obchodu a podobne je rozpočtovaný ústredne.

Z príjmov rozpočtu Slovenska vzrastajú najmä príjmy od socialistického sektora o 11,6%, naproti tomu príjmy od obyvateľstva klesajú o 1,7%.

Z prostriedkov na hospodárstvo najväčšia časť - 2865 mil. Kčs - je určená na rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Je to viac o 19,3% ako v lanskom roku.

Poľnohospodárska výroba sa má zvýšiť oproti skutočnosti lanského roku o 13%. Vyššie výrobné úlohy v poľnohospodárstve vyžadujú rozšíriť a hospodársky upevniť družstevný sektor na dedine, zlepšiť práce ŠM a STS, zvýšiť technickú úroveň, produktivitu a intenzitu poľnohospodárskej výroby. Rozpočet Slovenska finančne plne zabezpečuje tieto úlohy. Z rozpočtu financujeme širokú sieť poľnohospodárskych inštruktorov, zootechnikov, veterinárov a podobne. Zvyšujeme prostriedky na poľnohospodárske technické a učňovské školy, ako aj na zimné školy poľnohospodárskej mládeže.

Pre ďalšiu socializáciu našej dediny vytvárame v rozpočte Slovenska na rok 1957 potrebné predpoklady aj tým, že na rozšírenie a upevnenie JRD zabezpečujeme 175 mil. Kčs, z čoho 43 mil. Kčs ako príspevky na svojpomocnú investičnú výstavbu.

Investičná výstavba najmä v živočíšnej výrobe má veľký význam pre konsolidáciu JRD. Výstavba priestorov pre spoločné chovy hospodárskych zvierat upevňuje kolektívne hospodárenie, lebo umožňuje mechanizáciu namáhavých prác, zvyšuje úžitkovosť zvierat a znižuje výrobné náklady. V súlade s tým pre zvýšenú investičnú výstavbu JRD v roku 1957 zabezpečujeme družstvám výhodný dlhodobý úver v sume 596 mil. Kčs.

Skúsenosti z minulého roku i predchádzajúcich rokov ukazujú, že prostriedky určené na investičnú výstavbu JRD sa plne nevyužívali. V roku 1956 zostalo nepoužitých 45, 5 mil. Kčs. Boli značné neporiadky najmä v zásobovaní materiálom a jeho rozmiesťovaní. Tieto a podobné nedostatky zapríčiňujú, že sa doba výstavby hospodárskych objektov JRD značne predlžuje, takže rozostavanosť vzrástla z 220 mil. Kčs koncom roku 1955 na 362 mil. Kčs koncom roku 1956.

Investičné náklady na ustajnenie jedného kusa dobytka sa v poslednom čase podstatne zvýšili. Podľa teraz užívaných typových projektov pre kraviny investičné náklady pre ustajnenie jedného kusa robia od 6 400 Kčs do 7 400 Kčs. Vysoké investičné náklady znižujú rentabilitu živočíšnej výroby JRD a zaťažujú napríklad vyprodukovaný liter mlieka 12-14 haliermi.

Vážnou úlohou pre rozvoj investičnej výstavby JRD je zvýšiť podiel prác vykonávaných družstevníkmi svojpomocou. Zatiaľ čo v roku 1952 z celkového počtu pracovníkov na stavbách JRD pracovalo až 62% družstevníkov, v roku 1956 pracovalo už len 25%. Otázky investičnej výstavby by na okresoch mali oveľa aktívnejšie riešiť okresné stavebné komisie.

Zvýšenú všestrannú pomoc treba poskytnúť zaostávajúcim JRD. Pre zvýšenie ich tržnej produkcie treba predovšetkým doplniť stavy najmä hovädzieho dobytka. Rozpočet pamätá na doplňovanie základného stáda tým, že umožňuje uhradiť družstvám rozdiel medzi nákupnou (voľnou) a výkupnou cenou chovných jalovíc. No, doplňovanie stavov hovädzieho dobytka nákupom nemožno považovať za konečné riešenie. Osobitnú starostlivosť musia preto JRD venovať skvalitneniu plemenárstva vo vlastných spoločných chovoch.

Značné finančné výhody získavajú družstvá tým, že za práce STS platia len 43% z vynaložených nákladov a že sa im poskytujú zľavy pri dodávkach umelých hnojív. V roku 1957 zľavy pri dodávkach umelých hnojív predstavujú 38 mil. Kčs.

Rast výroby a vyššie tržné dodávky umožnili zlepšiť výsledky hospodárenia JRD. Život na našej dedine sa prevratne mení. Družstvá sa politicky a ekonomicky upevnili a trvalé sa upevňujú. Postupne sa odstraňujú namáhavé práce roľníkov, zostáva viac času na vzdelávanie a kultúrny život, zlepšuje sa bytová kultúra, vyrovnáva sa rozdiel medzi mestom a dedinou.

Môžem - iste nielen za seba - z tohto miesta prehlásiť, že neľutujeme prostriedky na upevnenie družstevného hnutia, lebo tieto prostriedky umožnili a umožňujú rozmach výrobných síl na dedine, znamenajú stále kultúrnejší a blahobytnejší život našich družstevníkov. Rovnako však treba pripomenúť, že prostriedky poskytnuté z rozpočtu majú slúžiť všestrannému rozvoju materiálnej základne družstiev a že by bolo veľkou chybou používať ich neúčelne a nehospodárne.

Významnú úlohu v rozvoji nášho poľnohospodárstva majú Štátne majetky, na financovanie ktorých je v rozpočte Slovenska určené 675 mil. Kčs, z čoho 429 mil. Kčs na plánovanú úhradu nákladov.

V lanskom roku štátne majetky prekročili plánovanú stratu o 194 mil. Kčs, pričom ich celkové straty z roka na rok vzrastajú. V roku 1954 mali 491 mil. Kčs straty, v lanskom roku však už 596 mil. Kčs.

Takéto výsledky sa docieľujú preto, že otázky hospodárnosti stále ešte nie sú v popredí záujmu vedúcich pracovníkov štátnych majetkov. Prejavuje sa to vo vývoji nákladov, ktoré na jednotku výroby narastajú. Štátne majetky napríklad produkovali 1 liter mlieka v roku 1954 pri nákladoch 2, 16 Kčs, v roku 1955 za 2, 19 Kčs a v lanskom roku už za 2, 41 Kčs. Náklady narastajú aj pri produkcii hovädzieho a bravčového mäsa i iných výrobkov. Tržná produkcia poľnohospodárskych výrobkov však od roku 1954 vzrástla o celú štvrtinu. To je správne a žiadúce. Súčasne so vzrastom výroby mali by sa znižovať aj výrobné náklady na jednotku výroby. Vinou značných nedostatkov v riadení a organizácii výroby skutočnosť je práve opačná. Pri mnohých dôležitých výrobkoch náklady a tým aj straty ŠM stúpajú.

Plánovanú stratu na 1 ha poľnohospodárskej pôdy majú štátne majetky znížiť v roku 1957 oproti lanskému roku o 13,7% najmä zvýšením hektárových výnosov a úžitkovosti hospodárskych zvierat a znížením nákladov.

Splnenie tejto náročnej úlohy vyžaduje podstatný obrat v hospodárení. Štátne majetky musia predovšetkým lepšie využiť veľké existujúce rezervy.

Rezervy sú v produkcii a obstarávaní krmív. Štátne majetky sa majú oprieť predovšetkým o vlastnú produkciu krmív. Splnenie plánovanej vlastnej produkcie krmív by im umožnilo znížiť náklady o viac ako 69 mil. Kčs. Súčasne by sa zmenšili požiadavky na dovoz.

Štátne majetky v mnohých ukazovateľoch zaostávajú za poľnohospodárskymi ekonómiami podnikov potravinárskeho priemyslu. Ekonómie majú hektárové výnosy, úžitkovosť a náklady oveľa priaznivejšie ako štátne majetky. Napríklad štátne majetky mali v lanskom roku u cukrovej repy hektárové výnosy nižšie o 45%. Náklady na 1 q cukrovej repy mali štátne majetky vyššie o 36%, na 1 liter mlieka o 23% a na 1 odstavca o 5,7%.

I keď berieme do úvahy čiastočne lepšie podmienky hospodárenia poľnohospodárskych ekonómií, takéto neúmerné rozdiely ukazujú na možnosti podstatného zníženia strát štátnych majetkov.

Na plnenie úloh strojnotraktorových staníc zabezpečujeme v rozpočte Slovenska 952 mil. Kčs, čo je viac o 7,2% ako v lanskom roku.

V roku 1957 celkový objem mechanizovaných prác vykonaných STS vzrastie o 11%. STS dostanú 1170 traktorov, 770 samoviazačov, 400 rozmetávadiel maštaľného hnoja, 500 úzkoriadkových sejačiek, 360 mláťačiek atď. v hodnote 230 mil. Kčs.

Nové mechanizačné prostriedky umožnia lepšie plniť úlohy, ktoré v našom poľnohospodárstve majú strojnotraktorové stanice. Je však potrebné, aby úsilie po dosiahnutí čo najvyššej efektívnosti v našom hospodárstve si osvojili aj pracovníci STS. Efektívnosť vynakladaných prostriedkov zabezpečia podstatne lepším využitím strojov a oveľa väčšou starostlivosťou o ich údržbu, ako je to doteraz. V tejto úlohe treba vidieť tiež ťažisko zníženia vlastných nákladov na priemerný hektár o 5,1%.

Treba dosiahnuť rozhodnú nápravu v platení za vykonané práce STS. Ešte aj v lanskom roku splnili STS plán príjmov len na 82,8%. Súkromne hospodáriaci roľníci zostali ku koncu lanského roka dlžní za práce STS 23,6 mil. Kčs. Pritom, ako je známe, ich príjmy sa v dôsledku vzrastajúceho podielu štátneho nákupu za výhodnejšie ceny z roka na rok zvyšujú.

Slabá starostlivosť, ba dokonca i ľahostajnosť vedúcich pracovníkov STS o inkaso za vykonané práce je jednou z hlavných príčin neplnenia príjmov STS. Na STS Fiľakovo pohľadávky vlani narastali a pracovníci STS neplnenie príjmov odôvodňovali platobnou neschopnosťou roľníkov. No, brigáda pracovníkov dokázala bez väčších ťažkostí za jediný deň zinkasovať od roľníkov vyše 80 000 Kčs. V ďalších prípadoch sa roľníci zaviazali zaplatiť svoje záväzky postupne. Na mnohých STS sú veľké neporiadky vo fakturácii a evidencii platieb. V obci Parchoviany z 36 prípadov, ktoré STS viedla ako pohľadávky, roľníci v 19 prípadoch preukázali, že už predtým zaplatili, v 4 prípadoch bola nesprávne uvedená adresa odberateľa a v 8 prípadoch boli pohľadávky na mieste zinkasované.

V roku 1957 stávajú sa príjmy STS plne zdrojom príjmov rozpočtov národných výborov. Neplnenie príjmov STS môže ohroziť financovanie a plnenie úloh národných výborov.

Podobne ako v štátnych majetkoch a STS treba v tomto roku zabezpečiť lepšie hospodárenie aj v organizáciách lesného hospodárstva.

Podniky lesného hospodárstva majú stále vysoké neplánované straty. Je to najmä preto, že náklady na ťažbu dreva sa sústavne zvyšujú. Náklady na jeden vyťažený plnometer dreva v roku 1954 boli 133 Kčs, v lanskom roku už 150 Kčs. K stúpaniu nákladov dochádza pri stále vyššom stave mechanizačných prostriedkov, ktoré sa nedostatočne využívajú. Na úhradu plánovaných strát podnikov lesného hospodárstva dáva sa z rozpočtu Slovenska 299 mil. Kčs.

V tomto roku pôjde v celom našom poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve okrem plnenia výrobných a investičných úloh tiež o to, aby pracovníci pôdohospodárskej správy rezortu a národných výborov s oveľa väčším dôrazom dbali na čo najúčinnejšie využitie rozpočtových prostriedkov, aby iniciatívne hľadali všetky možnosti ako zlepšiť hospodárske výsledky.

Z rozpočtu Slovenska financujeme už aj výkup pôdohospodárskych výrobkov v sume 1140 mil. Kčs. Pomerne vysokými sumami na intervencie a príplatky na štátny nákup - 913 mil. Kčs podporujeme zvyšovanie poľnohospodárskej výroby.

Pri systéme dvojitých - výkupných a nákupných - cien neplnenie povinných dodávok tisíckami poľnohospodárskych závodov znamená veľké zaťaženie rozpočtu, pretože chýbajúce fondy musíme zabezpečovať štátnym nákupom za vyššie ceny.

Neplnením povinných dodávok sa vlani vyčerpalo z rozpočtu len pri štátnom nákupe hovädzieho dobytka 66 mil. Kčs a u mlieka 70 mil. Kčs. V tomto roku je nevyhnutné dôslednou kontrolou príplatkov na štátny nákup a včasnými opatreniami na splnenie povinných dodávok obmedziť na najnižšiu možnú mieru neoprávnený tlak na štátny rozpočet.

Z rozpočtu Slovenska vydávame značné prostriedky na rozvoj priemyslu. Hrubá priemyselná výroba v roku 1957 vzrastie na Slovensku o 8,8%. Podiel Slovenska na celkovej priemyselnej výrobe republiky stúpne na 16,7%.

Na plnenie úloh priemyselných podnikov povereníctiev a stavebno-montážnych organizácii Povereníctva stavebníctva zabezpečujeme v rozpočte Slovenska 2 564 mil. Kčs okrem 598 mil. Kčs vlastných zdrojov.

V rozpočte Slovenska po prvý raz sú zahrnuté aj prostriedky pre uholné bane a naftový priemysel, ktoré prešli do priameho riadenia Sboru povereníkov.

Pre novozriadené Povereníctvo miestnych palív a naftového priemyslu zabezpečujeme v rozpočte Slovenska 492 mil. Kčs, z toho na investičnú výstavbu 243 mil. Kčs a na úhradu plánovaných strát 178 mil. Kčs.

V našich uhoľných baniach je bezpodmienečne nutné vytvoriť predpoklady pre stabilizáciu pracovníkov, lepšie využitie mechanizmov, údržbu chodieb a organizáciu práce. Pritom však nemožno zabúdať na hospodárnosť a treba zabrániť ďalšiemu narastaniu nákladov na 1 tonu vyťaženého uhlia. V uhoľných baniach na Slovensku rok čo rok vzrastajú náklady na tonu uhlia, hoci sa v nich uskutočnili rozsiahle investície.

Rozpočet Slovenska zabezpečuje potrebné prostriedky na rozvoj vodného hospodárstva. Na výstavbu vodných diel je určené 409 mil. Kčs. V tomto roku dáme do prevádzky časť vodných diel v Nosiciach a Krpeľanoch, postaví sa ďalších 169 km vodovodnej siete, 60 km kanalizácií, 54 km hrádzí a odvodní sa 1392 ha pôdy.

Na výstavbu a údržbu ciest a mostov dávame z rozpočtu Slovenska 711 mil. Kčs, čo je o 55 mil. Kčs viac ako v minulom roku. V roku 1957 sa vybuduje 72 km nových ciest a 46 mostov. Výdavky na generálne opravy ciest sa oproti lanskému roku zvyšujú až o 40%.

Starostlivosť strany a vlády o sústavné zlepšenie životných podmienok nášho obyvateľstva je zvýraznená aj každoročným zvyšovaním rozpočtových prostriedkov na zdravotníctvo, sociálne opatrenia, školstvo a kultúru. V rozpočte Slovenska na rok 1957 sa zvyšujú tieto výdavky o 1 031 mil. Kčs, t. j. o 15,4% a dosahujú sumu 7 miliárd 724 mil. Kčs.

Zo štátneho rozpočtu sa uhradzujú prakticky všetky náklady na zdravotnú starostlivosť o pracujúcich. Zdravotné služby sa dnes bezplatne poskytujú takmer 9/10 obyvateľstva. V rozpočte Slovenska na rok 1957 je pre zdravotníctvo určené 1 505 mil. Kčs, čo je o 90 mil. Kčs viac ako v lanskom roku.

Výdavky na dôchodkové zabezpečenie sa oproti lanskému roku zvyšujú o 399 mil. Kčs. Na nemocenské poistenie sa zabezpečuje v rozpočte Slovenska 1627 mil. Kčs. Opravou dávok počas nemoci a materstva získajú pracujúci o 252 mil. Kčs viac ako v lanskom roku.

V lanskom roku výdavky zdravotnej starostlivosti na jedného obyvateľa vzrástli o 5,8%, súčasne však vzrástli výdavky nemocenského poistenia o 6,6%. Podľa plánu mala práceneschopnosť z celkového počtu poistencov robiť 4,36%, v skutočnosti však bola 4,63%, čo si vyžiadalo vyššie náklady o 23, 6 mil. Kčs. Situácia vo vývoji práceneschopnosti sa v tomto roku ďalej zhoršuje. To ukazuje na skutočnosť, že výhody prestavby národného poistenia sa zneužívajú. Veľkú zodpovednosť za správny vývoj majú tu pracovníci zdravotníctva a komisie národného poistenia pri závodných výboroch ROH.

Na školstvo a kultúru sa venuje 1.965 mil. Kčs, t. j. o 164 mil. Kčs viac ako v lanskom roku.

V súlade s potrebami národného hospodárstva sa rozširuje sieť vysokých a odborných škôl. Viac ako 18000 pracujúcich si dopĺňa svoje vzdelanie mimoriadnymi formami štúdia na odborných školách a 8 417 na vysokých školách.

V rozpočte Slovenska pamätáme na hmotné zabezpečenie študujúcich. Na štipendiá dávame 108 mil. Kčs, na výučbu žiakov štátnych pracovných záloh 147 mil. Kčs.

Vysoká fluktuácia absolventov štátnych pracovných záloh znižuje efektívnosť vynaložených prostriedkov. Nemalý počet žiakov počas výučby zanecháva učenie alebo po vyučení nenastupuje do odborov, pre ktoré sa vyučil. Hospodárske a finančné škody spôsobujú pracovníci - absolventi pracovných záloh - ktorí do zamestnania nastupujú, ale po krátkom čase zo svojho odboru povolania odchádzajú. V tomto smere zvlášť neuspokojivá je situácia v banskom priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctve. Zo stavebníctva v posledných troch rokoch odišlo zhruba 1300 murárov, absolventov pracovných záloh, ktorých výučba stála cca 27 miliónov Kčs.

Nezabúdame ani na údržbu historických pamiatok a rozširovanie slovenských múzeí. Na tento účel zabezpečuje sa v rozpočte Slovenska vyše 20 mil. Kčs.

Na rozvoj vedeckého bádania a výskumu v ústavoch Slovenskej akadémie vied sa poskytuje z rozpočtu 95 mil. Kčs.

Rast výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia je u nás zákonitým zjavom, neznamená to však, že s prostriedkami možno nakladať nehospodárne, že už netreba prihliadať k našim možnostiam. Keď si viac nevyrobíme a dosť nezgazdujeme, nemôžeme viac rozdeliť.

Tri štvrtiny výdavkov na divadlá sa uhradzujú zo štátneho rozpočtu. Pravda, nie preto, že by naše divadlá mali núdzu o návštevníkov. V bratislavských divadlách napríklad je takmer stálym zjavom, že lístky sú už niekoľko dní pred predstavením vypredané. Na príčine nízkej sebestačnosti je medziiným aj precenenie finančných a materiálových možností pri inscenácii nových hier. Náklady na niektoré inscenácie v bratislavských divadlách dosahovali 200 až 300 tisíc Kčs.

Lekárske a ústavné ošetrenie, lieky a podobne sa bezplatne poskytujú každému pracujúcemu. Pritom sa však s liekmi nakladá často nehospodárne. Iste by dnes nebola u nás taká obrovská spotreba liekov, keby sa za ne muselo, ako kedysi, platiť. To, že ich dnes dáva štát bezplatne každému pracujúcemu, neznamená, že sa má nimi plytvať, že si ich treba zhromažďovať do zásoby a podobne.

Na rok 1957 sa rozpočtujú výdavky na správu vo výške 833 mil. Kčs. Ich podiel na celkových výdavkoch rozpočtu Slovenska klesá z 5,6% v lanskom roku na 4,9%.

V minulom roku vystúpili nástojčivo do popredia otázky pružnejšej a účinnejšej práce riadiacich orgánov. V duchu uznesenia celoštátnej konferencie KSČ urobili sa už niektoré organizačné opatrenia, ako zlúčenie povereníctiev, niektorých podnikov a organizácií a podobne. Ďalej sa uskutočnili niektoré opatrenia na zjednodušenie administratívy.

Ďalšie rezervy vo výdavkoch na správu treba odkryť účinnou kontrolou čerpania prostriedkov na cestovné, ktoré má byť znížené na úroveň roku 1955, ďalej na prevádzku motorových vozidiel, spoje a kancelárske potreby.

V rozpočte Slovenska sú zabezpečené 3 miliardy 606 miliónov Kčs na financovanie investícií. Investičná výstavba v povereníckych úsekoch vzrastá o 3,4%.

Základnou úlohou v investičnej výstavbe v roku 1957 je sústrediť prostriedky a sily na urýchlené dokončenie rozostavaných objektov. Novú výstavbu treba začať len vtedy, keď už niet možnosti zväčšiť kapacity rekonštrukciou alebo modernizáciou existujúcich závodov.

Odbytové ceny investícií sa z roka na rok zvyšujú. Drahá, nepremyslená a zdĺhavá investičná výstavba nás zbytočne pripravuje o značné prírastky výrobných kapacít, bytov, škôl a nemocníc. Preto vzrast investícií v hodnotovom vyjadrení nezodpovedá prírastku v technických jednotkách. Náklad na bytovú jednotku na Slovensku bol v roku 1952 74 900 Kčs, v roku 1954 83 800 Kčs a v roku 1956 92 300 Kčs. Okrem nákladných architektonických úprav je to aj nadmernosť vybavenia bytov, čo zvyšuje náklady na bytovú výstavbu.

Veľkú pozornosť treba venovať kultúrnej a sociálnej výstavbe. Z celoštátnej výstavby zdravotníckych zariadení pripadá na Slovensko v tomto roku 40% a v školskej výstavbe takmer 50%.

Dosahované výsledky nás však nemôžu uspokojiť, lebo náklady u stavieb všeobecne vzdelávacích škôl robili v roku 1954 asi 7 450 Kčs na miesto pre jedného žiaka, v roku 1955 sa zvýšili na 8 550 Kčs a v lanskom roku už na 10 110 Kčs. Ešte väčší rast nákladov na jedno miesto je u materských škôl.

Príčiny tohto nezdravého vývoja sú v tom, že sa školské budovy stavali podľa individuálnych projektov často s nadmerným vybavením. Zníženie nákladov na školskú výstavbu ako aj zmiernenie nedostatku školských učební vyžaduje urýchlene vypracovať a schváliť typové projekty školských stavieb.

Pred nami je reálna a splniteľná úloha - podstatne zlacniť celú investičnú výstavbu. Otvára sa tu široké pole pôsobnosti najmä národným výborom, ktorým je zverené 46% investičnej výstavby. Očakávame, že projektanti, investori a stavebnomontážne organizácie už v tomto roku významne prispejú k jej zhospodárneniu.

Pre splnenie úloh, ktoré zabezpečujeme v tomto roku v rozpočte Slovenska, je potrebné vytvoriť v našom hospodárstve nemalé finančné zdroje.

Zdroje nášho rozpočtu v rozhodujúcej miere vyplývajú z výroby, opierajú sa o jej rovnomerné plnenie, o neustále zvyšovanie spoločenskej produktivity práce a upevňovanie režimu hospodárnosti.

Z príjmov rozpočtu Slovenska na rok 1957 robia

príjmy od socialistického sektora 11 863 mil. Kčs (80,7%),

príjmy od obyvateľstva 2 186 mil. Kčs (14,9%)

a ostatné príjmy 650 mil. Kčs (4,4%).

Najväčší podiel na príjmoch od socialistického sektora majú odvody národných a komunálnych podnikov.

Odvody podnikov oproti lanskému roku vzrastajú o 1 328 mil. Kčs, t. j. o 15,6%. Sú ťažiskom úhrady potrieb nášho hospodárstva a ich zabezpečovaniu treba preto venovať sústavnú starostlivosť.

Daň z obratu je hlavným príjmovým zdrojom rozpočtu Slovenska, lebo predstavuje 50,2% celkových príjmov.

Hoci daň z obratu oproti lanskému roku so vzrastom výroby a maloobchodného obratu rastie, jej podiel - sústavným znižovaním štátnych maloobchodných cien - na celkových príjmoch z roka na rok klesá.

Značné rezervy pre zvýšenie dane z obratu sú najmä v spotrebnom priemysle. V tomto odvetví tvorba dane nedosahuje úroveň výroby a odbytu, lebo najmä odevné podniky nedodržiavajú plánovanú sortimentnú skladbu výrobkov. Rezervy sú aj v kvalite výrobkov. V lanskom roku sa zvýšil objem zliav poskytnutých na chyby tovaru v sektore bavlna o 21% a v sektore vlna o 8%.

Ďalšie rezervy máme v podnikoch miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva a v mäsospracujúcich podnikoch. Miestny priemysel by mal viac využívať možnosti doplnkovej výroby nedostatkových tovarov a tak lepšie uspokojovať potreby pracujúcich a zvyšovať zdroje rozpočtu.

Pravda, treba mať na zreteli, že aj v budúcnosti budeme zvyšovať životnú úroveň znižovaním maloobchodných cien. Rast výroby, zvyšovanie produktivity práce a celkovej efektívnosti nášho hospodárstva sa preto v budúcnosti stále viac prejaví v druhom akumulačnom zdroji nášho rozpočtu - v tvorbe zisku.

Na tento rok plánujeme zisky národných a komunálnych podnikov vo výške 2 212 mil. Kčs, čo je oproti lanskému roku viac o 622 mil. Kčs, t. j. o 39%. Dôsledným využitím rezerv na všetkých úsekoch nášho hospodárstva túto náročnú úlohu možno dobre splniť. V lanskom roku väčšina podnikov zlepšila svoje hospodárenie. Plán zisku sa v úhrne splnil na 99,3 %, čo je doteraz najlepšie plnenie. Pritom veľký počet podnikov dosiahol nadplánované zisky.

V našej výrobe sa nám už podarilo zainteresovať pracujúcich na plnení a prekračovaní výrobných úloh. Výsledok sa prejavil v prekročení plánu výroby v lanskom i predlanskom roku.

Nemožno však povedať, že by sa nám to bolo dostatočne podarilo aj pokiaľ ide o ekonomickú stránku výroby, t. j. o plnenie kvalitatívnych ukazovateľov plánu. Preto aj kvalitatívne ukazovatele stále ešte zaostávajú za ukazovateľmi kvantitatívnymi.

Podniky potravinárskeho priemyslu splnili v lanskom roku plán výroby tovaru na 103,6%, celkovú akumulačnú úlohu na 101,3%. Priemyselné podniky Povereníctva stavebníctva pri plnení výroby tovaru na 102,4% prekročili plánované straty o 13,6%. Podobne podniky Povereníctva spotrebného priemyslu splnili plán výroby tovaru na 103%, plánované hospodárske výsledky však na 100,4%, pričom vlastné náklady prekročili o 14,5 mil. Kčs.

Podstatne väčšie disproporcie boli na úrovni podnikov. Napríklad všetky podniky spotrebného priemyslu - až na jeden - splnili plán výroby tovaru, avšak plánované hospodárske výsledky splnili sotva dve tretiny podnikov.

Máme v tomto roku aj naďalej usilovať o prekračovanie výrobných úloh, no nie na úkor hospodárskych výsledkov. Prekračovanie výroby sa má odraziť v nižších nákladoch na jednotku výroby a vo zvýšenej tvorbe zisku.

Ďalšie rezervy pre dosiahnutie lepších výsledkov hospodárenia sú v zaostávajúcich podnikoch, a to aj u povereníctiev, ktoré hospodárske výsledky v lanskom roku splnili. Zle hospodáriace podniky sa vlastne priživujú na výsledkoch dobre hospodáriacich podnikov. Máme aj takých vedúcich pracovníkov, ktorých tento stav len málo znepokojuje.

Nesplnenie hospodárskych výsledkov v 16 podnikoch Povereníctva stavebníctva znížilo celkové výsledky o 60 mil. Kčs, v 24 podnikoch spotrebného priemyslu o 26 mil. Kčs a v 20 podnikoch potravinárskeho priemyslu o 67 mil. Kčs.

Skutočnosť, že naše podniky s približne rovnakými alebo porovnateľnými podmienkami majú veľmi rozdielne hospodárske výsledky, musí byť vážnym podnetom najmä pre pracovníkov hlavných správ a riaditeľov podnikov.

O prenášaní skúseností netreba len hovoriť, ale vykonať dôkladný rozbor výsledkov práce popredných podnikov. Treba odkryť nielen príčiny nedostatkov, ale aj úspechov. Tvorivé aplikovať skúsenosti podnikov, ktoré dobre hospodária, na podniky zaostávajúce. Treba však pritom úplne odstrániť terajšiu - žiaľ nie výnimočnú - prax, že hlavné správy dokonca pri rozpise plánu priamo "konzervujú" pomery v zaostávajúcich podnikoch. Vychádzajúc z nízkej úrovne v organizácii výroby a techniky im predpisujú nízke, nemobilizačné úlohy.

Možnosti dosiahnutia vyššej efektívnosti výroby a tým aj vytvorenia ďalších príjmových zdrojov rozpočtu Slovenska sú vo všetkých odvetviach našej výroby.

V podnikoch potravinárskeho priemyslu je najvážnejším problémom lepšie využitie surovín a základného materiálu, ktoré predstavujú tri štvrtiny všetkých nákladov a v mäsospracujúcich podnikoch dokonca vyše 80 %. Osobitná starostlivosť by sa mala venovať efektívnejšiemu využitiu domácej suroviny tak, aby sa z nej zhotovili čo najhodnotnejšie výrobky. Takúto možnosť výroby hľadaných hodnotnejších výrobkov majú najmä mliekárenské a hydinárske podniky. Potravinársky priemysel na Slovensku, hoci v poslednom čase dosiahol v tomto smere istý pokrok, ešte značne zaostáva za priemyslom českých krajov.

Máme však už v našich podnikoch mnohých iniciatívnych pracovníkov, ktorí sú zárukou, že sa domáce suroviny budú využívať čím ďalej tým efektívnejšie. Tak pracovníci národného podniku Karpatia v Prievidzi správnym výberom odrôd papriky, lepšou technikou mletia a vhodným balením vytvorili nový - kvalitnejší výrobok. Takto dosiahli prekročenie exportného plánu z úrody roku 1956 o 125 ton papriky, čo je zvýšenie o 50%. Slovenská paprika sa ich pričinením stáva hľadanou na svetovom trhu.

V spotrebnom priemysle sú rezervy v zabezpečení plynulosti výroby. Po celý lanský rok sa plán výroby v podnikoch spotrebného priemyslu plnil veľmi nerovnomerne. Spravidla takmer polovica mesačnej výrobnej úlohy sa dohotovuje v poslednej dekáde, čo oneskoruje aj realizáciu výrobkov.

Značné rezervy v podnikoch spotrebného priemyslu sú aj v kvalite výrobkov. Naše bavlnárske, vinárske a kožiarske podniky musia poskytovať odberateľom stále vyššie zľavy, pretože sa nedodržiava kvalita dojednaná v hospodárskych zmluvách. Zatiaľ čo v roku 1955 objem takto poskytnutých zliav činil necelých 15 mil. Kčs, v lanskom roku bol už vyše 25 mil. Kčs. O tieto hodnoty príslušné podniky ochudobnili naše národné hospodárstvo. Národný podnik Makyta v Púchove pre nevyhovujúcu kvalitu musel vlani odpredať Bazáru takmer 15 000 kusov šiat.

Pravda, zlepšenie výsledkov hospodárenia nemožno dosahovať tak, ako sa to robí v niektorých podnikoch spotrebného priemyslu. Nie sú zriedkavé prípady, že rozširovanie sortimentu a zavádzanie nových výrobkov sa spája s neodôvodneným zvyšovaním štátnych veľkoobchodných cien.