Zmeny, ktoré sa týkajú slovenských národných orgánov, sú súčiastkou rozvíjajúcej sa demokratizácie celého nášho života, ktorá ráta s najširším rozvojom iniciatívy, nadšenia a budovateľského úsilia nášho ľudu.
Slovenská národná rada je novým ústavným zákonom zvýraznená ako národný orgán štátnej moci na Slovensku.
Toto základné postavenie Slovenskej národnej rady sa potom prejavuje aj v ďalších ustanoveniach ústavného zákona, a to aj vo vzťahu k Sboru povereníkov, ktorý má v ústavnom zákone zvýraznené postavenie národného orgánu moci vládnej a výkonnej, zodpovedného za všetku svoju činnosť popri vláde Slovenskej národnej rade.
Tomuto postaveniu Slovenskej národnej rady ako národnému orgánu štátnej moci na Slovensku zodpovedá aj oprávnenie Slovenskej národnej rady menovať a odvolávať Sbor povereníkov a jeho jednotlivých členov, rozšírenie zákonodarnej právomoci a kontrolnej činnosti Slovenskej národnej rady. Slovenská národná rada môže upraviť zákonom všetky veci národnej a regionálnej povahy, ktoré vyžadujú na zabezpečenie plného hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska osobitnú úpravu. Podstatne sa zvyšuje právomoc Slovenskej národnej rady v tom, že môže právne záväzným spôsobom prejednávať a schvaľovať plán a rozpočet Slovenska v rámci jednotného plánu Československej republiky. Kontrolnú funkciu vykonáva Slovenská národná rada predovšetkým voči Sboru povereníkov a povereníkom, prislúcha jej však aj právo a povinnosť bdieť nad úspešným budovaním socializmu na Slovensku.
V tomto zmysle má právo prerokúvať zprávy Sboru povereníkov a jednotlivých povereníkov o otázkach výstavby socializmu na Slovensku.
S kontrolnou funkciou Slovenskej národnej rady súvisí aj právo poslancov interpelovať Sbor povereníkov a jednotlivých povereníkov.
Slovenská národná rada okrem toho, že menuje a odvoláva Sbor Dôverníkov a jednotlivých jeho Členov, ustanovuje ich počet a určuje, ktorý z nich riadi ktoré poverníctvo, vytvára si aj svoje orgány, predovšetkým predsedníctvo, ktoré podľa nového ústavného zákona nadobúda aj niektoré významné oprávnenia orgánu štátnej moci. Vymenúva a odvoláva Sbor poverníkov a jednotlivých povereníkov v čase, keď Slovenská národná rada nezasadá. Svoje rozhodnutia predkladá potom na schválenie najbližšiemu zasadnutiu Slovenskej národnej rady.
Slovenská národná rada si taktiež vytvára iné svoje orgány, predovšetkým výbory, u ktorých sa aj v zmysle nového ústavného zákona predpokladá zintenzívnenie ich činnosti, a nielen pri príprave zákonov Slovenskej národnej rady, ale aj pri výkone iných funkcií, predovšetkým funkcie kontrolnej.
Sbor povereníkov bude v zmysle svojho postavenia národného orgánu moci vládnej a výkonnej riadiť všetky odvetvia a úseky štátnej správy mimo tých, ktoré si vyžadujú jednotné, celoštátne riadenie. Sú to napríklad zahraničné veci, zahraničný obchod, obrana štátu, ťažký priemysel pod. Aj v podnikoch riadených celoštátne má Sbor poverníkov právo a povinnosť sledovať plnenie plánu, kontrolovať činnosť závodov a podávať príslušnému ministrovi a predsedníctvu vlády svoje návrhy na zlepšenie riadenia podnikov a upozorňovať ich na nedostatky v závodoch.
Pri veciach riadených celoštátne, najmä na hospodárskom úseku, opiera sa vláda o spoluprácu so Sborom povereníkov. Rozsiahly úsek hospodárskej a kultúrnej výstavby Slovenska, ktorý bude riadiť a o ňom s konečnou platnosťou rozhodovať Sbor poverníkov, tvorí nedeliteľnú súčasť celého národného hospodárstva republiky. Sbor povereníkov a jednotliví povereníci sú povinní riadiť sa vo svojej práci zákonmi Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady, ako aj zásadnými smernicami vlády a ministrovi Zásadnými smernicami vlády a ministrov, ktoré z hľadiska celoštátneho záujmu musia byť dodržiavané tak v Čechách, ako aj na Slovensku, sú napríklad otázky miezd, normy výkupu, ceny tovaru a pod. Podľa nového ústavného zákona bude Slovenská národná rada a Sbor povereníkov zabezpečovať priaznivé podmienky pre hospodársky a kultúrny život občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti. Vyzdvihujeme tým veľký význam správneho marxisticko-leninského riešenia národnostnej otázky u nás, podľa ktorého správne uplatňujeme v praxi zásady proletárskeho internacionalizmu.
Výsledky, ktoré sme doteraz dosiahli pri výstavbe socializmu v našej vlasti, sme mohli zabezpečiť len dobrou prácou nášho ľudovodemokratického štátneho aparátu, na Slovensku slovenských národných orgánov i národných výborov. Treba však priznať, že v doterajšej našej práci, slovenských národných orgánov i národných výborov na Slovensku, bolo ešte aj veľa nedostatkov. Nezabezpečili sme ešte plný rozvoj tvorivých síl najširších más nášho ľudu.
Keď hovoríme o práci Slovenskej národnej rady, treba zdôrazniť, že aj v rámci doterajších ustanovení Ústavy 9. mája bolo. možné a bolo treba oveľa širšie uplatniť iniciatívu a vplyv Slovenskej národnej rady na socialistickú výstavbu Slovenska. Práve tak bolo treba širšie uplatniť najdemokratickejšie zásady a rozvinúť rôzne formy účasti pracujúcich más na riadení štátu. Nestalo sa tak pre nesprávne, strnulé zotrvávanie na starých spôsoboch práce, ako aj pre nedostatočnú inicatívu poslancov Slovenskej národnej rady i niektorých povereníctiev.
Až v novom volebnom období, za pomoci našich poslancov Slovenskej národnej rady, poväčšine popredných pracovníkov zo závodov, JRD, politických pracovníkov, ako aj poslancov z radov inteligencie, začali sme aj v Slovenskej národnej rade prekonávať staré metódy práce. Priama, otvorená kritika, ktorá sa v poslednom období rozvinula medzi najširšími masami nášho ľudu, pomohla odstrániť niektoré nedostatky aj v práci Slovenskej národnej rady. Mnohí poslanci Slovenskej národnej rady pracujú už dnes vo všetkých orgánoch Slovenskej národnej rady aj medzi pracujúcim ľudom s vedomím plnej zodpovednosti za svoju činnosť pred svojimi voličmi. Z našich výborov, krajských združení poslancov na Slovensku sa stávajú stále živšie orgány, v ktorých sa sústreďujú prostredníctvom poslancov skúsenosti širokých más, kde sa predkladajú na riešenie problémy, s ktorými sa v práci i v živote naši pracujúci stretávajú, a kde poslanci prichádzajú s návrhmi, ako odstraňovať nedostatky, ktoré ešte brzdia našu cestu k socializmu. V tejto práci máme dosiaľ ešte len prvé a malé skúsenosti.
K splneniu úloh, ktoré nás podľa nového ústavného zákona o slovenských národných orgánoch čakajú, bude treba dobré skúsenosti z práce Slovenskej národnej rady a jej poslancov veľmi široko rozvinúť, podstatne zlepšiť a priblížiť ich ešte viac k ľudu, zabezpečiť, aby sa poslanci Slovenskej národnej rady stali nepostrádateľnými radcami svojich voličov a aby s láskou a starostlivosťou viedli našich pracujúcich k plneniu a prekračovaniu všetkých úloh našej druhej päťročnice.
Nový ústavný zákon Národného zhromaždenia prijímame s vedomím plnej zodpovednosti, prijímame ho ako prejav dôvery všetkého československého ľudu k nám, poslancom Slovenskej národnej rady, ktorým sa zveruje tak významná povinnosť pri zabezpečovaní historických úloh dobudovania socializmu v našej vlasti Dôveru svojho ľudu nikdy nesklameme. (Potlesk.)
Poslanci Slovenskej národnej rady chceme pri tejto príležitosti vyjadriť svoju vďačnosť Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa (potlesk) a vláde Národného frontu a ubezpečiť ich o tom, že povedieme náš ľud Slovenska k ďalšiemu rozvoju jeho iniciatívy, k objavovaniu a uvoľňovaniu nových zdrojov a rezerv nášho hospodárstva. Stále väčším budovateľským rozmachom Slovenska sa bude upevňovať naša krásna vlasť - Československá republika - ako šťastný domov všetkého ľudu a ako pevný článok vo veľkom tábore socializmu a mieru, vedenom našim osloboditeľom a verným priateľom, Sovietskym sväzom. (Potlesk.)
Uvedomujeme si, že ľud je zdrojom všetkej moci v tomto štáte, jediným vládcom vo všetkých orgánoch štátnej moci, od miestnych až po najvyššie. Všetko naše politické, hospodárske a kultúrne snaženie smeruje a bude smerovať k sústavnému zvyšovaniu životnej úrovne všetkých našich pracujúcich.
Poslanci Slovenskej národnej rady si považujeme za veľkú česť, že môžeme dať všetky svoje sily a schopnosti plne do služieb svojho ľudu a usilovnou prácou na svojom pracovisku, medzi svojimi voličmi a v orgánoch Slovenskej národnej rady si zaslúžiť jeho dôveru. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Ďakujem súdružke Ďurišovej za prednesenie zprávy.
Zisťujem, že sa k tomuto bodu súdruhovia poslanci do rozpravy neprihlásili.
Nasleduje schválenie zprávy.
Žiadam súdruhov poslancov, kto súhlasí so zprávou, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada zprávu predsedníctva o zmene Ústavy 9. mája jednomyseľne schválila.
Oznamujem, že o slovo požiadal predseda Národného zhromaždenia s. Zdeněk Fierlinger.
Prosím, aby sa ujal slova.
Predseda Národného zhromaždenia Fierlinger:
Vážená Slovenská národná rada!
Naša delegácia, ktorá sa dnes s radosťou zúčastňuje na vašom zasadaní, ma splnomocnila, aby som vám tlmočil vrelý pozdrav nášho Národného zhromaždenia, ktoré vždy s úprimnými bratskými pocitmi sledovalo činnosť Slovenskej národnej rady. V nej sme vždy videli povolaného a dôstojného predstaviteľa oprávnených túžob slovenského národa po plnom a slobodnom rozvoji všetkých jeho tvorivých šil v oblasti hospodárskej a kultúrnej.
Ujímam sa slova vo významnom okamihu, keď do utešeného rozvoja bratských vzťahov medzi národmi vnášame nový prínos, ktorý môže ešte lepšie zabezpečiť našu zdarnú vzájomnú spoluprácu. Národné zhromaždenie dňa 31. júla ústavným zákonom znovu upresnilo štátoprávne postavenie slovenského národa v rámci našej spoločnej Československej republiky. Malo pritom na zreteli podstatné zmeny, ktoré sa v priebehu desiatich rokov v našej spoločenskej a hospodárskej skladbe, najmä na Slovensku, tak výrazne prejavili.
Dovoľte mi, aby som aspoň niekoľkými slovami vyzdvihol niektoré skutočnosti, ktoré tento vývoj charakterizujú. Až do nastolenia nášho ľudovodemokratického zriadenia sme počuli tvrdenie o Slovensku, že je krajinou síce obdarenou krásnou a pôvabnou prírodou, ale predsa len krajinou chudobného roľníckeho ľudu, bez perspektívy stať sa rovnocenným partnerom druhých, priemyselnejších oblastí. Ťažký bol údel chudobných slovenských roľníkov, kopaničiarov, pastierov a deputátnikov, pracujúcich na pôde panskej triedy veľkostatkárov. Po celé generácie bol nútený slovenský ľud hľadať obživu v cudzích krajoch, často až za oceánom. Ešte dnes synovia a vnukovia týchto vysťahovalcov pracujú v šachtách Pensylvánie, v oceliarňach Pittsburgu a na jatkách Chicaga. Z potu a mozoľov našich ľudí aj príslušníkov druhých stredoeurópskych národov vyrástlo bohatstvo a moc amerických trustov a monopolov. Ešte za prvej republiky českí priemyselníci tvrdili, že Slovensko je krajinou do tej miery chudobnou na suroviny a energetické zdroje, že sa nevypláca budovať tam priemysel. I niektoré existujúce závody, ako železiarne v Krompachoch boli zastavené. Podbrezovské železiarne, ktoré poskytovali obživu chudobnému roľníckemu ľudu zo širokého Pohronia, sa svojho času stali javiskom zúfalých štrajkov, kruto potlačovaných četníctvom, keď sa českí kapitalisti chystali zavrieť i tieto závody.
Falošnú legendu o osudovej hospodárskej nemohúcnosti Slovenska rozbila razom naša ľudová demokracia. Znamenala zásadný revolučný prerod, ktorý od základov zmenil život na Slovensku. Ako hovorí Peter Jilemnický: "Ľud zasluhuje slobodu a túži po nej, ale pretože sa sloboda na poli nerodí, musí sa vybojovať."
Za posledných 10 rokov s bratskou pomocou českého ľudu sa na Slovensku vytvárali veľké socialistické stavby. Aj v Podbrezovských železiarniach sa rozprúdil nový čulý ruch. V Martine vyrástol mohutný závod ťažkého strojárenstva. V Košiciach máme dnes nové veľké strojárenské závody a aj Prešov pocítil prudký tep urýchlenej industrializácie. V Žiari nad Hronom sa vybudovala veľká hlinikáreň. Bratislava sa obohatila o nové veľké závody, ako je Závod mieru, ktorý dáva nášmu textilu cenné umelé vlákna. Moderné drevárske kombináty, ' vybudované vo Zvolene a v Hencovciach zúžitkujú čo najhospodárnejšie bohatstvo slovenských lesov. Handlovskí baníci rozvinuli boj o slovenské uhlie. Váh spoločne s Oravskou priehradou a kaskádou svojich hydroelektrární dáva stále viac energie, aby sa mohli ešte viac rozkrútiť kolesá všetkých početných závodov, ktoré usilovná ruka slovenského ľudu za taký krátky čas vybudovala. Súčasne s týmto spriemyselnením Slovenska sa buduje dopravná sieť. Naša hlavná dopravná tepna, spájajúca nás so Sovietskym sväzom, je už po celej svojej dĺžke dvojkoľajná.
Sústavný geologický prieskum, v ktorom chceme ešte usilovnejšie pokračovať, ukáže zaiste, že vnútro slovenských hôr je schopné dávať stále viac uhlia, rúd a cenných surovín, aby sa slovenské hospodárstvo mohlo v rámci nášho jednotného plánu ďalej úspešne rozvíjať. Jeho tepelné a Energetické zdroje budú ešte lepšie využité. Elektrárňam a chemickým závodom sa dostane cenný zemný plyn a ku koncu druhej päťročnice začne činnosť mohutný zdroj atomickej energie.
Všetko to svedčí nielen o utešených výsledkoch a výhľadoch vzájomnej spolupráce oboch našich národov, ale i o tvorivej sile ľudu, oduševnelého veľkou socialistickou myšlienkou ľudu, ktorý zavrhol všetky prežitky a povery starého úpadkového poriadku a nastúpil odhodlane cestu socialistického budovania.
Slovensko - krajina predtým prevažne poľnohospodárska, je dnes krajinou priemyselnou. Avšak i v poľnohospodárstve sa stále viac uplatňuje socialistická výroba, ktorá obhospodaruje už 49,3% ornej pôdy. V krajoch Bratislavskom a Nitrianskom nám vyrástli mohutné, prosperujúce družstvá s vysoko mechanizovaným hospodárstvom.
Robotnícka trieda v úzkom zväzku s pracujúcimi roľníkmi a pracujúcou inteligenciou sa stala určujúcou silou na Slovensku. Dochádza k postupnému vyrovnaniu sociálnej skladby Slovenska a českých krajov, čo podporuje ešte lepšiu a intenzívnejšiu spoluprácu a je zárukou zdarného nášho spolunažívania.
Všetky tieto skutočnosti boli podnetom k tomu, aby sme na základe bohatých skúseností minulých rokov pristúpili k novému upresneniu vzájomného ústavnoprávneho pomeru, ktorý už Košický vládny program výrazne vyjadril slovami: "Vláda sa bude ako prvá domáca vláda republiky pokladať za stelesnenie československého štátneho spoločenstva, založeného na nových zásadách. Robiac koniec všetkým starým sporom a vychádzajúc z uznania Slovákov ako nacionálne svojbytného národa, bude vláda od prvých svojich krokov dôsledne sa snažiť, aby v česko-slovenskom pomere bola uskutočnená zásada "rovný s rovným" a aby sa tak uplatnilo skutočné bratstvo medzi obidvomi národmi."
Aj Ústava z 9. mája 1948 túto leninskú zásadu plného zrovnoprávnenia národov prevzala a ďalej rozviedla.
Boli sme si, pravda, už vtedy vedomí veľkej úlohy, ktorá nás čakala pri uskutočňovaní tejto zásady v praxi. Plné zrovnoprávnenie oboch národov nesmie zostať púhym etickým pojmom a politickou požiadavkou, čo aj ústavne zaručenou. Ústava musí byť pre nás skutočným najvyšším zákonom, ktorý preniká celým našim verejným a hospodárskym životom a zaručuje základné práva všetkým občanom. Bolo preto treba zásadu zrovnoprávnenia uplatniť aj v oblasti hospodárskej. Túto úlohu, ako som už naznačil, úspešne plníme. Radostne bije naše srdce, ak si pomyslíme, ako v priebehu približne jednej generácie uskutočňujeme, čo sa predchádzajúcim generáciám mohlo zdať púhym krásnym snom. Žijeme so slovenským národom v jednom štáte, v bratskom pomere, určovanom socialistickou povahou nášho spoločenského poriadku. Sme občanmi silnej a prospievajúcej republiky a naša štátna samostatnosť je pevne zabezpečená súručenstvom veľkého socialistického tábora.
Môžeme povedať, že to všetko je šťastným vyvrcholením logického dejinného vývoja dvoch národov po stáročia vedľa seba žijúcich, štátoprávne síce od seba oddelených, ale predsa len jazykové a kultúrne sebe nesmierne blízkych a príbuzných, po slobode rovnako dychtiacich a preto sa k sebe kloniacich. Na tom nemohli nič zmeniť občasné potýčky a spory našich filológov. Ukázalo to už naše veľké ľudové oslobodzovacie hnutie z doby prvej svetovej vojny, ktoré pod vplyvom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie vyvrcholilo a zmietlo starú spráchnivelú Rakúsko-Uhorskú monarchiu.
Dnešná naša ľudovodemokratická republika javí sa nám teda ako splnenie najsmelších túžob nášho ľudu a najlepších našich vlastencov počínajúc Kollárom, Šafárikom, Palackým, Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom až po Boženu Nemcovu, Nerudu, Čecha, Heyduka, Hviezdoslava, Tajovského, Šrobára a Petra Jilemnického. Aké veľké nadšenie môžeme čerpať z celého nášho obrodeneckého hnutia a z myšlienok našich buditeľov, odchovancov to svetovej humanistickej pokrokovej filozofie tých čias! Všetci rovnako určovali obidvom našim národom spoločné miesto vo veľkej slovanskej rodine. Boli presvedčení, že príde ich doba oslobodenia a kultúrneho rozkvetu. Ich nádeje sa obracali k veľkému ruskému národu, to jest k oným živým silám kypiaceho kvasu a pokroku, o ktorých boli presvedčení, že zdolajú a roztrhnú nakoniec zotročujúce putá cárskeho absolutizmu.
Rovnakými ideálmi bolo preniknuté slovenské povstanie v auguste 1944. V ňom sa prejavila živelná túžba slovenského ľudu zvrhnúť nenávidenú bábkovú vládu tzv. "slovenského štátu" a po skúsenostiach z rokov predchádzajúcich vybudovať spoločný štát na lepších a trvanlivejších základoch, aké môže dať iba nový spoločenský poriadok, v úzkom súručenstve so Sovietskym sväzom.
Ako predstavitelia novej našej ľudovej demokracie sa cítime zodpovednými vykonávateľmi duchovného a politického závetu najlepších synov našej spoločnej vlasti. Cítime sa šťastnými, že môžeme heslo "rovný s rovným", ktoré súdruh Gottwald pre vzájomný náš pomer razil, uskutočňovať v stále širšej miere i v oblasti nášho spoločného hospodárstva a dať tomuto pomeru i lepšiu a výraznejšiu formu ústavnoprávnu. To tiež odporučila celoštátna konferencia KSČ, riadiac sa zásadou, že naša ľudová demokracia, ktorá chce byť skutočnou socialistickou demokraciou, môže pevne zakotviť len vtedy, keď na správe štátu budú aktívne a iniciatívne zúčastnené najširšie vrstvy občanov a keď normotvorná činnosť a štátna správa bude účelne rozdelená medzi orgány štátnej moci a správy všetkých stupňov v duchu žiadúceho demokratického centralizmu.
V duchu týchto zásad skúmalo Národné zhromaždenie iniciatívny návrh ústavného zákona skupiny slovenských a českých poslancov a po zrelej a bedlivej úvahe a po príslušnej úprave návrh jednomyseľne schválilo.
Nový ústavný zákon, nahradzujúci pôvodnú kapitolu piatu našej ústavy, znamená posilnenie zákonodarnej i kontrolnej činnosti Slovenskej národnej rady, ako i podstatné rozšírenie právomoci Sboru povereníkov, a to najmä vo všetkých záležitostiach, spadajúcich priamo pod ich správu. V tejto správnej oblasti sú povereníci viazaní iba zásadnými smernicami vlády a celoštátnymi ukazovateľmi jednotného plánu rozvoja národného hospodárstva. V ostatných záležitostiach sa právomoc slovenských orgánov rozširuje v zmysle nových všeobecne platných decentrilzačných opatrení vlády Národného frontu. V dôsledku týchto opatrení dochádza k podstatným presunom právomoci vládnych orgánov jednak na nižšie zložky hospodárskej správy, jednak na národné výbory všetkých stupňov. Stoja teda slovenské orgány pred zodpovednou úlohou, ako čo najlepšie zabezpečiť tento dvojaký presun právomoci až na najnižšie zložky štátnej moci a správy, ako čo najlepšie zabezpečiť riadenie národných výborov všetkých stupňov na Slovensku a ako čo najlepšie zabezpečiť ich zdarnú činnosť iniciatívou širokých más a národné výbory k takému chápaniu úloh stále viesť a vychovávať.
Je to veľká a zodpovedná úloha, ktorá pripadá vrcholným slovenským národným orgánom. Treba taktiež pripomenúť, že majú povinnosť zabezpečovať v duchu rovnoprávnosti priaznivé podmienky, pre hospodársky a kultúrny život občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti.
Veď chceme iste všetci, aby aj títo naši občania považovali tento štát za svoj, aby sa v ňom cítili ako doma a aby mali v každom ohľade pocit rovnoprávnych občanov. Želáme si úprimne, aby východné okresy Slovenska, kde sa doteraz plne nezlikvidovalo ťažké dedičstvo starej meštiackej vlády, boli spôsobilé poskytnúť rovnakú príležitosť k obžive a vzdelaniu všetkému svojmu obyvateľstvu, ako je to v druhých častiach našej republiky. Chceme, aby naša krajina, spoločný štát Čechov a Slovákov, bola jedinou kvitnúcou záhradou, šťastným domovom všetkého pracujúceho nášho ľudu. Sme o tom hlboko presvedčení, že túto krásnu úlohu spoločnými silami aj splníme.
Musíme vedieť správne hodnotiť význam veľkých súčasných udalostí, ktoré sprevádzajú hlboký revolučný vývoj vo svete v duchu leninských zásad plného zrovnoprávnenia, slobody a bratstva všetkých národov na celom svete. Žiadna moc na svete nie je schopná tento vývoj zastaviť a nemôže umlčať volanie ľudu všetkých krajín po mieri a spokojnom spolunažívaní všetkých národov bez rozdielu ich spoločenského zriadenia. Musíme vedieť správne hodnotiť v tom ohľade ďalekosiahly mravný apolitický význam XX. sjazdu KSSS a sovietskej vnútornej i zahraničnej politiky. Potom pochopíme správne tiež zmysel a význam všetkých opatrení našej vlády, o ktorých pred troma dňami prehovoril v Národnom zhromaždení predseda vlády súdruh Viliam Široký, ktorého prejav Národné zhromaždenie jednomyseľne a nadšene schválilo.
Opierajúc sa o dosiahnuté výsledky našej vnútornej a zahraničnej politiky, nastupujeme rozhodný boj proti všetkým nedostatkom, ktoré našu prácu brzdili a ktoré sú nezlučiteľné s duchom socialistickej demokracie. Chceme všade potláčať bezduchý dogmatizmus, ktorý v mnohých prípadoch zbytočne kalil dobrý pomer medzi komunistami a nestraníkmi. Chceme všade potierať úzkoprsý byrokratizmus, ktorý brzdí elán poctivých a lojálnych pracovníkov a odborníkov, želajúcich si úprimne stužiť národu a vlasti. Nezabudnime, že to bol vždy tento ľudu nepriateľský byrokratizmus, pestovaný v našich úradoch, ktorý vytváral živnú pôdu, priaznivú najrôznejším úzkoprsým nacionalistickým smerom. Je to duch nášmu ľudu cudzí, ochotný vždy skôr vyhľadávať a zdôrazňovať to, čo nás rozdeľuje, než to, čo nás navzájom spája.
Najsilnejším vzájomným putom medzi nami nech je naša úprimná láska k ľudu a nadšené odhodlanie mu slúžiť. V tom sa vždy prejavuje najušľachtilejšie vlastenectvo a to nech i naďalej je zdrojom nášho budovateľského nadšenia a ďalších našich úspechov, ako nás k tomu vyzývajú slová básnika Hviezdoslava:
"K ľudu sa maj, viň sa k nemu,
pristaň každej vo potrebe:
aby lepšie bolo jemu,
aby bolo dobre tebe."
Máme slovenský ľud úprimne radi. Pre jeho citlivú dušu a živú radostnú povahu, pre jeho čestnosť a pracovitosť. Tieto jeho vlastnosti sú bohatým nevyčerpateľným prameňom prekrásneho ľudového umenia a hudobnosti, sú cenným prínosom k našej spoločnej kultúre, ktorá sa vytvára v ovzduší spoločného socialistického úsilia. Slovenský ľud je iste schopný nadchnúť sa pre veľké a krásne úlohy, ktoré pred ním stoja a splnenie ktorých urobí slovenskú krajinu ešte krajšou a bohatšou. Chceme i naďalej ísť s ním ruka v ruke ako "rovný s rovným", v plnej vzájomnej dôvere k ešte lepšiemu a šťastnejšiemu zajtrajšku. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Ďakujem predsedovi Národného zhromaždenia s. Zdenkovi Fierlingerovi za prejav.
Nasleduje druhý bod, ktorým je
voľba predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Návrh poslancov prednesie prvý z navrhovateľov, poslanec s. Ján Mockovčiak.
Dávam mu slovo.
(Predsedníctva sa ujala podpredsedníčka s. Ďurišová.)
Poslanec Mockovčiak:
Vážení hostia, vážená Slovenská národná rada!
Poslanci Slovenskej národnej rady Ján Mockovčiak, Viktor Strmeň, Rudolf Benčurik, Ondrej Súlety, Mária Cedrová a spoločníci navrhujú, aby Slovenská národná rada v dôsledku vydania ústavného zákona č. 33/56 Zb. podľa § 8 ods. 1 a 2 tohto zákona si zvolila predsedníctvo v tomto zložení:
za predsedu s. Františka Kubača (búrlivý potlesk),
za štyroch podpredsedov: Irenu Ďurišovú, Františka Déneša, Jozefa Mjartana a Michala Žákoviča (potlesk),
za členov predsedníctva: Vojtecha Daubnera, Milana Rázusa, Andreja Bagara, Vasila Biľaka, inž. Michala Hrubého a Jozefa Kríža. (Potlesk.)
doporučujem váženej Slovenskej národnej rade, aby prednesený návrh schválila.
Podpredsedníčka Ďurišová:
Súdružky a súdruhovia poslanci, počuli ste návrh na voľbu predsedníctva.
Pýtam sa súdruhov poslancov, či sa niekto hlási o slovo, prípadne či má niekto iný návrh alebo pozmeňujúci návrh?
Pretože sa o slovo nikto nehlási, nasleduje voľba predsedníctva podľa podaného návrhu.
Budeme hlasovať osobitne o predsedovi, osobitne o podpredsedoch a potom o ďalších členoch predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Pýtam sa súdruhov poslancov, kto je za to, aby za predsedu Slovenskej národnej rady bol zvolený doterajší predseda s. František Kubač, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada za svojho predsedu jednomyseľne zvolila s. Františka Kubača.
Prosím s. Františka Kubača, aby sa ujal predsedníckej funkcie.
(Predsedníctvo prevzal predseda František Kubač.)
Predseda Kubač:
Dávam hlasovať o návrhu na podpredsedov.
Pýtam sa súdruhov poslancov, kto súhlasí s podaným návrhom, aby za podpredsedov Slovenskej národnej rady boli zvolení poslanci Irena Ďurišová, František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že podpredsedovia boli zvolení podľa návrhu jednomyseľne.
Dávam hlasovať o návrhu na ďalších členov predsedníctva.
Pýtam sa súdruhov poslancov, kto súhlasí s podaným návrhom, aby za členov predsedníctva Slovenskej národnej rady okrem predsedu a podpredsedov boli zvolení poslanci Vojtech Daubner, Milan Rázus, Andrej Bagar, Vasil Biľak, inž. Michal Hrubý a Jozef Kříž, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Ďakujem!
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že členovia predsedníctva boli zvolení podľa návrhu jednomyseľne. (Potlesk.)
Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, aby som vám v mene svojom a v mene všetkých zvolených členov predsedníctva Slovenskej národnej rady poďakoval za vašu dôveru.
Zakľučujem 13. schôdzku a oznamujem, že užšie predsedníctvo zvoláva 14. schôdzku Slovenskej národnej rady po 20-minútovej prestávke.
(Koniec schôdzky o 10. hod. 30 min.)