Slovenská národná rada 1955

II. volebné obdobie

11. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 11. schôdzky Slovenskej národnej rady 19. decembra 1955 v Bratislave

Obsah:

Oznámenia užšieho predsedníctva:
Neprítomnosť poslancov ........	3
Rozdaná tlač ...........	3, 22
Program:
1. Zpráva užšieho predsedníctva o návrhu poslancov Milana Rázusa, Ondreja Súletyho, Gejzu Jána a spoločníkov na rozšírenie právneho výboru na 13-členný a na voľbu nových 6 členov výboru....	3
Zpráva zpravodajcu podpredsedu Michala Žákoviča ..............	3
Návrh na rozšírenie právneho výboru na 13-členný a na voľbu nových 6 členov výboru prijatý.	4
2. Zpráva poverníka stavebníctva inž. Samuela Takáča o situácii v stavebníctve na Slovensku, jeho úlohách v roku 1956 a o zabezpečení plnenia uznesení strany a vlády o spriemyselnení stavebníctva.	4
3. Rozprava o zpráve povereníka stavebníctva.	14
Reč poslanca Egyda Pepicha ......	15
Reč poslanca Ondreja Súletyho .....	17
Reč poslanca Pavla Töröka ......	19
Reč poslanca Jána Bertu .......	22
Reč poslanca Júliusa Kusého ......	27
Reč poslanca Stanislava Hollého .....	29
Zpráva užšieho predsedníctva o návrhu poslancov Egyda Pepicha, Ondreja Melišku, Stanislava Hollého a spoločníkov na uznesenie k zpráve povereníka stavebníctva .........	30
Zpráva zpravodajcu podpredsedu Františka Déneša	30
Zpráva povereníka stavebníctva schválená	32
Uznesenie prijaté .........	32

 

(Začiatok o 9.00 hod.)

Prítomní:

Predseda Slovenskej národnej rady František Kubač.

Podpredsedovia Slovenskej národnej rady: Irena Ďurišová, František Déneš, Michal Žákovič.

Členovia Sboru povereníkov:

podpredseda Sboru povereníkov a povereník vnútra Oskár Jeleň,

podpredseda Sboru povereníkov Štefan Šebesta,

povereníci: dr. h. c. Alexander Horák, Ondrej Klokoč, Ján Marcelly, inž. Ján Marko, Ernest Sýkora, Ján Šebík, inž. Samuel Takáč, Vojtech Török, František Tupík.

Zástupcovia Revolučného odborového hnutia,

Československého sväzu mládeže,

Výboru čs. žien na Slovensku,

experti Úradu predsedníctva Sboru povereníkov a jednotlivých povereníctiev,

osvedčení pracovníci z rôznych pracovísk stavebníctva a poľnohospodárstva.

Za kanceláriu Slovenskej národnej rady: vedúci Jozef Ilčík.

Predseda Kubač (cengá):

Otváram 11. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Svoju neprítomnosť na dnešnej schôdzke ospravedlnili:

podpredseda slovenskej národnej rady Jozef Mjartan,

minister spravodlivosti dr. Ján Bartuška,

predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj,

podpredseda Sboru povereníkov a povereník pôdohospodárstva Michal Chudík,

povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling,

povereník pracovných síl Jozef Gajdošík,

povereník obchodu inž. Ján Bušniak,

povereník spojov dr. h. c. Jozef Lukačovič,

poslanci Slovenskej národnej rady: Vasil Biľak, Mária Feková, Mária Gregorová, Michal Karafa, inž. Ondrej Levrinc, Viktor Strmeň, Jozef Tokár a gen. Jaroslav Ťokan.

Obvyklé oznámenie pre dnešnú schôdzku vydalo užšie predsedníctvo písomne. Tieto oznámenia boli rozdané.

Na dnešnej schôdzke bola rozdaná táto tlač:

stenografická zpráva o 9. a 10. schôdzke Slovenskej národnej rady,

návrh poslancov Milana Rázusa, Ondreja Súletyho, Gejzu Jána a spoločníkov na rozšírenie právneho výboru na 13-členný a na voľbu nových 6 členov výboru a

zpráva užšieho predsedníctva o tomto návrhu.

Nasleduje

schválenie programu 11. schôdzky Slovenskej národnej rady podľa § 14 odseku 1 pracovného a rokovacieho poriadku.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby Slovenská národná rada určila pre dnešné svoje rokovanie tento program:

1. Zpráva užšieho predsedníctva o návrhu poslancov Milana Rázusa, Ondreja Súletyho, Gejzu Jána a spoločníkov na rozšírenie právneho výboru na 13-členný a na voľbu nových 6 členov výboru.

2. Zpráva povereníka stavebníctva inž. Samuela Takáča o situácii v stavebníctve na Slovensku, jeho úlohách v roku 1956 a o zabezpečení plnenia uznesení strany a vlády o spriemyselnení stavebníctva.

Poludňajšia prestávka do 14.30 hodiny.

3. Rozprava o odznelej zpráve povereníka stavebníctva.

Sú pripomienky k tomuto návrhu, prípadne návrhy na zmenu alebo doplnenie navrhnutého programu?

(Neboli.)

Pretože k programu rokovania pripomienky nie sú, dám o návrhu hlasovať.

Kto schvaľuje program rokovania, ako ho navrhlo užšie predsedníctvo, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada program rokovania schválila podľa návrhu užšieho predsedníctva.

Začneme rokovať.

Prvým bodom programu je

zpráva užšieho predsedníctva o návrhu poslancov Milana Rázusa, Ondreja Súletyho, Gejzu Jána a spoločníkov na rozšírenie právneho výboru na 13-členný a na voľbu nových 6 členov výboru.

Zpravodajcom je podpredseda Michal Žákovič.

Dávam mu slovo.

Podpredseda Žákovič:

Vážená Slovenská národná rada!

Užšie predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 8 bodu 2 pracovného a rokovacieho poriadku prerokovalo návrh poslancov Milana Rázusa, Ondreja Súletyho, Gejzu Jána a spoločníkov, aby Slovenská národná rada rozšírila doterajší 7-členný právny výbor na 13členný a aby za nových 6 členov výboru zvolila poslancov

Jozefa Tokára,

dr. Ivana Štefánika,

Jozefa Hojča, Jána Merčáka, Annu Molnárovú a Vladimíra Križku.

Užšie predsedníctvo súhlasí s navrhovateľmi a s dôvodmi návrhu a uznieslo sa odporúčať Slovenskej národnej rade, aby sa podľa návrhu uzniesla na rozšírení právneho výboru a zvolila do tohto výboru navrhnutých poslancov.

Predseda Kubač:

Pretože sa do rozpravy o tejto zpráve nikto neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať

o návrhu na rozšírenie právneho výboru na 13-členný a na voľbu nových 6 členov výboru.

Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila rozšírenie právneho výboru na 13-členný a zvolila nových 6 členov tohto výboru podľa návrhu užšieho predsedníctva.

Nasleduje druhý bod programu:

zpráva povereníka stavebníctva inž. Samuela Takáča o situácii v stavebníctve na Slovensku, jeho úlohách v roku 1956 a o zabezpečení plnenia uznesení strany a vlády o spriemyselnení stavebníctva.

Prosím súdruha povereníka, aby sa ujal slova.

Povereník Takáč:

Slávna Slovenská národná rada!

Súdruhovia poslanci, súdružky poslankyne!

Mojou úlohou je rozobrať situáciu v tom odvetví nášho národného hospodárstva, ktoré malo v doterajšom rozvoji a bude mať i v rozvoji v budúcich rokoch veľmi dôležité poslanie. Je to naše stavebníctvo. Toto odvetvie v posledných rokoch vážne zaostáva. Od roku 1952 neplní stavebníctvo plán. Stalo sa hamovkou celkovej výstavby a s tým aj zvyšovania životnej úrovne.

Na nebezpečenstvo, ktoré z oneskorenia investičnej výstavby hrozilo nášmu ďalšiemu napredovaniu, upozornil na tohoročnom sjazde Komunistickej strany Slovenska prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa súdruh Novotný, keď konštatoval, že stavebníctvo je na Slovensku najslabším hospodárskym článkom a vážne ohrozuje socialistickú industrializáciu Slovenska.

No stavebníctvo aj v celoštátnom meradle zaostávalo, nekráčalo vpred takým krokom ako ostatné, najmä priemyselné odvetvia. Preto sa stavebníctvom veľmi podrobne zaoberal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa v októbri tohto roku a tiež naša vláda urobila zásadné rozhodnutia, ako rýchle dosiahnuť toho, aby stavebníctvo zvládlo v budúcnosti úlohy, ktoré pred ním stoja, aby sa zo stavebníctva, ktoré bolo doteraz v podstate remeslom len so slabými prvkami priemyslu, stal moderný veľkopriemysel, vysoko zmechanizovaný najmodernejšími strojmi a s vysokou úrovňou organizácie práce.

Stavebníctvo teda dnes stojí pred revolučnými premenami. Organizovane ich uskutočniť znamená sústavne na každom kroku uplatňovať novú techniku a priemyselné metódy v stavebnej výrobe. Pokrokovou technikou a modernou organizáciou práce zvládnuť zvýšené úlohy v budúcom roku i v ďalších rokoch našej druhej päťročnice.

Aby stavebníctvo úspešne napredovalo na ceste svojho spriemyselnenia, potrebuje i účinnú pomoc z vonka, a to pomoc všetkého občianstva. Vítam preto, že sa problémami stavebníctva zaoberá i Slovenská národná rada, poslanci ľudu. Vec je u nás o to vážnejšia, že po niektorých stránkach je situácia stavebníctva na Slovensku povážlivejšia ako stavebníctva v českých krajoch, lebo okrem celkového zaostávania stavebníctva zaostávame na Slovensku i v pomere k českým krajom. Máme nižšiu úroveň organizačnú, nižšiu produktivitu práce a horšie hospodárske výsledky.

Pritom je však nesporné, že podiel stavebníctva na veľkom diele industrializácie Slovenska je značný, že pracovníci v stavebníctve na Slovensku tiež vďaka rozsiahlej a účinnej pomoci českých technikov dokázali už vybudovať krásne diela, ako napríklad Oravskú priehradu, Dobšinské vodné dielo, celý rad hydrocentrál na Váhu, Trať družby a premnoho mohutných krásnych tovární, nemocníc, škôl a desaťtisícky bytov. Toto dokazuje, že sú tu i sily i schopnosť a že pôjde len o to, lepšie a systematickejšie viesť pracovníkov v stavebníctve, lepšie prácu organizovať a na každom kroku usilovať o uplatnenie novej techniky, aby sme prestali stavať dlho, draho a nekvalitne.

Aká je situácia v stavebnej výrobe?

Plnenie ročného plánu stavebno-montážnych prác dosiahne v tomto roku asi 93%, pričom objem výroby vzrastie oproti - minulému roku o 3%. Produktivitu práce plníme na 95% a vzrástla oproti minulému roku asi o 12 %.V akumulácii je plnenie asi 55% - vzrast oproti minulému roku asi 20 %.

Na začiatku týchto nesporne nedobrých výsledkov je projekčná nepripravenosť a na konci naše vlastné nedostatky. V projekčnej pripravenosti je u nás horšia situácia ako v Čechách. Mnoho stavieb nebolo včas dokončených, lebo pre oneskorenie a nekvalitnosť projektovej a rozpočtovej dokumentácie nemohli byť včas začaté. Roztrieštenosť projekčných organizácií do viacerých rezortov, uchyľovanie sa k individuálnym projektom na úkor typovej projekcie znamenali spomalenie tempa v napredovaní stavebnej výroby. Naši projektanti ešte málo uvažujú a ešte menej používajú pokrokové metódy stavania a progresívne konštrukcie a materiály. Možno právom povedať: aký projekt, taká stavba.

Projektanti, ale aj investori stále ešte dávajú prednosť individuálnym projektom a zanedbávajú často aj hospodársku stránku stavby. Napríklad tohoto času typové projekty robia len niečo vyše 2% celkového objemu projekčných prác. Najviac pritom zaostáva typové projektovanie dôležitých a z hľadiska typizácie jednoduchých stavieb, ako sú stavby pre poľnohospodárstvo a školy.

Projektanti a architekti vidia často v typových projektoch obmedzovanie svojich tvorčích schopností. Zabúdajú pritom, že práve typové projektovanie je náročnejšie i na odborné i na umelecké spracovanie.

Vytvárať krásne stavby pri najnižších nákladoch a s použitím najvyššej techniky je úloha veľmi náročná a v nej musia vidieť naši projektanti cieľ a zmysel svojej práce. Aj naši projektanti si musia v plnej miere osvojiť rozhodnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho sväzu a Rady ministrov SSSR o zlepšení úrovne projektovania.

Niektoré vážne nedostatky v stavebníctve majú svoje korene už v nevyjasnenosti investičných plánov u investorov, ktorí sa usilujú zaradiť do plánu i stavby technologicky neujasnené a projektové i rozpočtové neúplné. V priebehu výstavby dochádza potom k častým doplnkom a zmenám v projektoch, čo nijako neprispieva ku konsolidácii a vyššej úrovni práce na stavbe.

Ďalšou príčinou našich nedostatkov je veľká roztrieštenosť a nesprávne rozmiestenie výrobných síl. Výstavba je rozdrobená do veľkého počtu stavenísk, ktoré sa ťažko vybavujú pracovnými silami a výrobnými prostriedkami, ťažšie sa riadia a kontrolujú. Čas trvania stavieb sa tak predlžuje a stavby sa zdražujú.

Na Slovensku pracujeme len v rezorte Povereníctva stavebníctva takmer na 3.000 objektoch a na jeden objekt v priemere pripadajú napríklad ani nie dvaja murári. Táto veľká roztrieštenosť nepodporuje, ale sťažuje vytváranie stálych pracovných kolektívov s potrebnými výrobnými skúsenosťami, ktoré sú najbezpečnejšou zárukou úspechu.

V minulých rokoch naučili sme sa už dobre stavať inžinierske stavby. Na týchto stavbách sa vytvorili a potom aj upevnili dobré kolektívy, ktoré svoje skúsenosti uplatňujú postupne na ďalších stavbách podobného druhu. Napríklad na stavbe Oravskej priehrady vyrástli nám odborníci, ktorí svoje skúsenosti s úspechom uplatňujú na vodných dielach v Krpeľanoch a Sučanoch.

Takýto stav by bol želateľný i na stavbách pozemných - teda na výstavbe bytov, priemyselných závodov, škôl a poľnohospodárskych objektov. Je preto potrebné, aby aj naši investori a rozhodne aj krajské národné výbory dbali o také miestne i časové rozloženie investícií, ktoré by umožnilo vytvárať stále kolektívy a plánovité ich presunovať z jednej stavby na druhú. Účelné sústredenie investícií povedie k zrýchleniu, zlacneniu i skvalitneniu stavieb. Možno povedať, že sústredenie investícií je jedným z rozhodujúcich predpokladov spriemyselnenia stavebníctva a treba vítať, že už plán na rok 1956 znižuje počet účelových stavieb z 1.182 v roku 1955 na 972.

Neuspokojivý rast výroby a produktivity práce vyplýva v značnej miere i z pomalého technického rozvoja stavebníctva. Naši vedúci pracovníci sa doteraz zväčša spoliehali na množstvo a osobné výkony robotníkov a v tom videli kapacitu výroby. Pritom zanedbávali techniku, ktorou možno rýchlejšie a hospodárnejšie rozvíjať kapacitu. Na tých stavbách, kde sme techniku uplatnili, dosahujeme aj pozoruhodné výsledky. Tak napríklad na stavbe hydrocentrály na Skalke pri Trenčíne dôsledným využívaním a rozvíjaním techniky skracujú organizátori a pracujúci i smelo postavené termíny a dosahujú dobré hospodárske výsledky.

Na jeseň roku 1953 zdôraznila strana a vláda výstavbu bytov, škôl a stavieb pre poľnohospodárstvo. Na týchto stavbách sme úlohy v minulom roku nezvládli a aj tohto roku ich plníme neuspokojivo. Tisíce našich pracujúcich čaká na byty, naša mládež chodí do škôl, v ktorých sa musí vyučovať na 2, ba i na 3 smeny. Pritom práce na väčšine stavieb nepokračujú žiadúcim tempom pre rôzne nedostatky stavebných organizácií a pre nedostatok pracovných síl.

Riadiť a kontrolovať stovky menších stavieb, rozptýlených po všetkých okresoch Slovenska, čo sa nám až dodnes nedarí, je úloha náročná. Na jej zvládnutie potrebujeme pomoc všetkého občianstva, najmä však národných výborov. No naše národné výbory prejavujú, až na čestné výnimky, malý záujem o stavby škôl, bytov, nemocníc, nepomáhajú odstraňovať nedostatky výstavby a neorganizujú aktívnu pomoc občianstva. Mnohé národné výbory trpia dokonca odchod pracovníkov z týchto stavieb, najmä murárov, na súkromné stavby, ktorých počet sa pri známej benevolentnosti národných výborov v udeľovaní stavebných povolení rozrástol do nežiadúcich rozmerov.

Koncom roku 1954 bolo na Slovensku asi 24.000 takýchto stavieb a len na 18.000 boli vydané stavebné povolenia. Tohto roku je stavieb bez povolenia ešte viac. Súkromná výstavba prebieha teda živelne, odčerpáva odborné pracovné sily z našich stavieb a spôsobuje tým vážne národohospodárske škody. Je preto naliehavou úlohou národných výborov udržať uváženým, ale pritom energickým postupom individuálnu bytovú výstavbu v medziach zákonov a postarať sa o jej plánovité riadenie a ovládanie tak, aby nebola prekážkou plnenia štátneho plánu.

Je to úloha ťažká, ale je na čase pristúpiť k jej plneniu. Všetka kompetencia v tejto veci patrí národným výborom. Je len treba, aby si toto stanovisko uvedomil a osvojil každý funkcionár národného výboru a presadzoval verejný záujem pred záujmami súkromnými.

V ďalšom by som sa chcel zaoberať, ako podniky riadené Povereníctvom stavebníctva plnia plán na štyroch najdôležitjších úsekoch investičnej výstavby. Sú to

vybrané, vládou sledované stavby,

byty,

školy,

stavby pre poľnohospodárstvo.

Predom snáď treba poznamenať, že z celkového objemu investičnej výstavby na Slovensku stavia Povereníctvo stavebníctva asi 51 %, pričom zo 132 stavebných organizácií podlieha Povereníctvu stavebníctva 15 stavebných národných podnikov.

Na vybraných, vládou sledovaných stavbách plníme výrobný plán na 101,5%. Dobré výsledky dosahujeme na veľkých inžinierskych stavbách, najmä na vodných dielach, ktoré všetky už ročný plán splnili:

Priehrada mládeže v Nosiciach dňa 19. novembra 1955,

Hydrocentrála v Sučanoch dňa 23. novembra 1955,

Hydrocentrála v Krpeľanoch dňa 23. novembra 1955.

Tento výsledok nie je náhodný. Na stavbách hydrocentrál, ako som už spomenul, sú dobré stále pracovné kolektívy, je dobrá technická i organizačná úroveň, dobré riadenie práce a je preto samozrejmé, že majú i dobré hospodárske výsledky, čo okrem iného treba pripísať aj široko uplatňovanému vnútropodnikovému chozrasčotu. Napríklad stavba hydrocentály Skalka pri Trenčíne, hoci nepatrí medzi vybrané stavby, je vôbec jednou z najprogresívnejších stavieb v republike a pomáha skúsenosťami aj iným stavbám.

Možno preto právom očakávať, že dobre zvládneme výstavbu i ďalších hydrocentrál. Som presvedčený, že s našimi skúsenými a na svoju robotu hrdými kolektívmi, ktoré sa s elánom chystajú do nových úloh a za ne aj bojujú, sa budeme vedieť dobre vyporiadať aj s výstavbou veľkého vodného diela na Dunaji, najmä ak sa budeme sústavne učiť od sovietskych budovateľov gigantických vodných stavieb komunizmu.

Kolektívy stavieb v Sučanoch a Krpeľanoch prijali koncom minulého mesiaca záväzky na skrátenie termínov dokončenia obidvoch vodných diel a svedomité sa pripravujú na výstavbu vodného diela v Lipovci. V Nosiciach sa naši pracujúci tiež podrobne zaoberajú možnosťami skrátenia termínov, aby sa tak čo najviac priblížili požiadavke, ktorú formuloval predseda vlády súdruh Široký v referáte o pláne na budúci rok - nestavať elektrárne za 5 rokov alebo i viac, ale za 3 roky.

V dňoch osláv Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie odovzdali sme do užívania veľkú dopravnú tepnu - Trať družby - so Sovietskym sväzom, ktorá je jednou z najväčších stavieb po oslobodení. Začiatkom novembra odovzdali sme do prevádzky prvú časť veľkého drevárskeho a celulózového kombinátu v Hencovciach, začiatkom decembra modernú mraziareň pri Nitre a v týchto dňoch odovzdávame do pokusnej prevádzky penicilínku v Slovenskej Ľupči.

Popri týchto úspechoch zaostávame na iných vládou sledovaných stavbách, najmä na stavbe hutného závodu v Lubeníku a Teplej Vode i v Rudňanoch. Na zaostávajúce stavby sme nevedeli včas získať a udržať na nich pracovné sily a použiť dobré skúsenosti z vodných stavieb.

Na postupe výstavby vybraných stavieb závisí tempo industrializácie Slovenska a celej našej republiky, lebo ide o diela, ktoré budú piliermi hospodárstva celej Československej republiky. Vláda starostlivo a pravidelne sleduje, ako sa stavajú, ako sa na nich plní plán. No rady krajských a okresných národných výborov sa s ich výstavbou pravidelne nezaoberajú, hoci majú veľké možnosti prispieť k ich včasnému odovzdaniu do prevádzky. Podľa uznesenia predsedníctva Sboru povereníkov zišli sa medzi 6. -12. októbrom rady krajských národných výborov na mimoriadne zasadnutia, na ktorých sa zaoberali investičnou výstavbou a príčinami jej zaostávania. Rady krajských národných výborov prijali celý rad opatrení, ktorými mali okresy a miestne národné výbory pomôcť stavebným organizáciám dobehnúť meškanie v plnení plánu. Výsledky týchto opatrení sa však prejavili len v malej miere. Nebolo by preto od veci, keby sa rady krajských národných výborov vrátili k svojim uzneseniam, prekontrolovali a zabezpečili ich plnenie v každom okrese a starali sa o to, aby sa stavby čo najskôr odovzdali do užívania.

Spolupráca národných výborov so stavebnými organizáciami môže priniesť veľa dobrého. Ako príklad uvádzam Krajský národný výbor v Žiline a niektoré okresné národné výbory v tomto kraji, ktoré spoluprácou s hlavnou správou a s Pozemnými stavbami v Žiline podstatne urýchlili nábor pracovných síl. Je dôležitou úlohou národných výborov pravidelne sa zaoberať na zasadnutiach rád krajských a okresných národných výborov investičnou výstavbou a predovšetkým plnením plánu na vybraných stavbách.

Na výstavbe bytov plníme plán za 11 mesiacov na 78 % a k 1. decembru sme dlhovali vyše 1.800 bytov. Najnižšie výsledky sú v krajoch Banská Bystrica, Prešov a Košice.

Bytov, odovzdaných do 1. decembra tohto roku je síce o 2,213 viac, ako sme odovzdali za celý minulý rok, ale to nestačí. To, že sme v tomto roku vcelku uspokojivo plnili plán výstavby bytov v kraji Bratislava a v banských strediskách v Prievidzi a Handlovej, dokazuje, že sme sa niekde už naučili byty plynulé stavať, aj odovzdávať. Teraz pôjde o to, aby sme odovzdávali podľa plánu byty vo všetkých krajoch a okresoch.

Neplnenie plánu v bytovej výstavbe v tomto a v minulých rokoch má viac vážnych príčin. Ako som už uviedol, nedokázali sme kádrové, organizačne a technicky zabezpečiť prudký vzrast výstavby bytov.

Začiatky nedostatkov sú aj tu v projekcii. Často sú naše stavebné organizácie prinútené k tomu, aby začali so stavbou, ktorá nie je náležité vybavená projektami a rozpočtovou dokumentáciou. Naše stavebnomontážne organizácie mali napríklad zahájiť v roku 1955 spolu 6.238 nových bytov. Pretože investori nám načas nedodali projekty, bolo v I. polroku z plánovaných 3.499 bytov zahájených len 63,5 %.

Pre oneskorené zahájenie prechádzajú bytové stavby do roku 1956 v nevyhovujúcom stupni rozostavanosti. Približne 35% z celého množstva rozostavaných bytov bude k 1. januáru 1956 v štádiu výkopov a betónovania suterénov. Sú to byty, ktorých výstavba bola započatá v septembri a októbri, hoci mali byť zahájené najneskôr do konca júna. Vedie to k rozptýleniu prostriedkov i predĺženiu času výstavby.

Projekčná príprava sa len pomaly zlepšuje a s jej dnešným stavom nemôžeme byť ani zďaleka spokojní. Tak napríklad pre výstavbu v budúcom roku investori nepripravili načas úvodné projekty na 18 sídlisk, čo je viac ako 1.600 bytov, a takmer pre 500 bytov chýbali investičné čiastky. Tým je už teraz ohrozená plynulosť bytovej výstavby v roku 1956 i v roku 1957.

Celkom neuspokojivá je starostlivosť investorov a národných výborov o verejné investície, ktoré súvisia s bytovou výstavbou. Správne by to malo byť tak - a bolo by to aj najhospodárnejšie - že by sa najskôr postavili verejné investície, to znamená cesty, vodovody, kanalizácie a až potom by sa malo prikročiť k samotnej stavbe domov. Doteraz sa to robí naopak a ani v tomto roku sa nič nezlepšilo.

V Žiari nad Hronom býva v nových bytoch už tisíce ľudí, no chodia po blate a po uliciach sú celé hory zeminy. Sídliská stále ešte nemajú vybudované obchody, kultúrne zariadenia, školy a rôzne služby a bývať v takých sídliskách, i keď sú byty pekné a v poriadku, nie je práve najväčšia radosť. Je povinnosťou národných výborov starať sa o všetko, čo patrí k výstavbe bytov. Očakávame, že Oblastný výbor pre bytovú a občiansku výstavbu pomôže, aby sa takéto krikľavé nedostatky čím skôr odstránili.

Výstavba bytov trpí však predovšetkým nedostatkami v stavebníctve, z ktorých najvážnejšie sú: zlá organizácia práce na bytových stavbách, nedostatky v plánovaní, zásobovaní, pomalé rozširovanie pokrokových metód stavania, napríklad stavania prúdom s komplexnými a špecializovanými čatami a remeselný spôsob vykonávania kompletovacích prác. Pri remeselnom spôsobe dokončovacích prác nestačíme kapacitne na plynulé dokončovanie bytov a šturmovanie, ktoré takto vzniká, znižuje kvalitu práce, čo nám obyvatelia novostavieb právom veľmi ostro vytýkajú.

Osvedčenou metódou organizácie výstavby bytov je prúd. Prúd je metóda, ktorá je na stavenisku obdobou pásovej výroby, používanej v priemysle. Prúd uľahčuje prácu technikom a robotníkom, umožňuje sústrediť sa na vlastný výkon, získať zručnosť a tým aj možnosť vyšších zárobkov pri nezvýšenej fyzickej námahe. Použitie prúdu nie je viazané na nové stavebné hmoty, ani na nové stroje a preto môže priniesť zlepšenie na každej stavbe v krátkom čase, bez ohľadu na výrobné vybavenie.