Zahraničný a ústavnoprávny výbor
doporučuje plénu Národného zhromaždenia
Republiky československej vyjadriť súhlas so
zmluvou medzi ČSR a SSSR o právnej pomoci vo veciach
občianskych, rodinných a trestných, podpísanou
v Moskve dňa 31. augusta 1957. (Potlesk.)
Místopředseda dr. Polansky: Hlásí
se někdo o slovo k tomuto bodu pořadu? (Nikdo.)
Do rozpravy se nikdo nehlásí, budeme tedy hlasovat,
a to podle předložené výborové
zprávy.
Souhlasíte s tímto způsobem hlasování?
(Souhlas.)
Nikdo nemá námitky.
Kdo tedy souhlasí s tím, aby Národní
shromáždění republiky Československé
vyslovilo souhlas se Smlouvou mezi Československou republikou
a Svazem sovětských socialistických republik
o právní pomoci ve věcech občanských,
rodinných a trestních, podepsanou v Moskvě
dne 31. srpna 1957, nechť zvedne ruku! (Děje se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Děkuji. - Tím Národní shromáždění
projevilo s touto Smlouvou svůj jednomyslný souhlas.
(Potlesk.)
Skončili jsme tím jednání o sedmém
bodu denního pořadu.
Osmým bodem schváleného denního pořadu
je
8. Zpráva výboru zahraničního k
vládnímu návrhu, kterým se předkládá
Národnímu shromáždění
republiky Československé k projevu souhlasu Dohoda
mezi Československou republikou a Svazem sovětských
socialistických republik o konečném vypořádání
majetkových a finančních otázek, souvisících
se sjednocením Zakarpatské Ukrajiny s Ukrajinskou
sovětskou socialistickou republikou, podepsaná v
Moskvě dne 6. července 1957 (tisk 182).
Zpravodajem je poslanec Šavel, dávám
mu slovo.
Zpravodajca posl. Šavel: Súdružky a súdruhovia!
Dňa 29. júna 1945 bola uzavretá zmluva medzi
SSSR a Československou republikou o zjednotení Zakarpatskej
Ukrajiny s Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou. Toto
riešenie bolo jedine možným spravodlivým
riešením nenormálnych a nespravodlivých
pomerov. ktoré v tejto oblasti boli po prvej svetovej vojne
nastolené a nadiktované imperialistickými
mocnosťami neprávom.
Po uzavretí uvedenej zmluvy v zmysle jej článkov
a v zmysle protokolov mali byť urýchlene vyriešené
všetky majetkoprávne a finančné otázky,
týkajúce sa ako fysickych, tak právnických
osôb, tak, ako ich teraz rieši Dohoda uzavretá
v Moskve dňa 6. júla 1957 medzi Československou
republikou a SSSR. To, že vyššie uvedené
otázky sú definitívne riešené
až teraz, teda po viac ako 12 rokoch, je výsledkom
politiky vtedajších buržoáznych kruhov,
ktoré sedeli na ministerstve zahraničných
vecí do roku 1948. Buržoázne kruhy na ministerstve
zahraničných vecí až do roku 1948 stanovovali
také finančné požiadavky ako náhradu,
ktoré ani pri najlepšej vôli nemohli byť
pre Sovietsky sväz prijateľné. Likvidačná
komisia tak postupne prestala pracovať a až tohto roku
boli z iniciatívy Sovietskeho sväzu práce znova
zahájené a v predloženej Dohode veci vyriešené.
Uzavretou Dohodou sú medzištátne vyporiadané
zásadne všetky majetkové a finančné
nároky a záväzky zmluvných strán,
ich občanov a právnických osôb. Ide
tu najmä o také záväzky, ako sú
nároky na náhradu za nemovitý majetok, ktorý
bol zanechaný osobami českej alebo slovenskej národnosti
na Zakarpatskej Ukrajine. Pravda, jedná sa len o osoby,
ktoré mali trvalé bydlisko na území
Zakarpatskej Ukrajiny a podľa zmluvy medzi ČSR a SSSR
o Zakarpatskej Ukrajine z 29. júna 1945 optovali pre občianstvo
ČSR. Ďalej sa to týka osôb českej
a slovenskej národnosti, ktoré museli v dôsledku
nepriateľskej okupácie opustiť územie
Zakarpatskej Ukrajiny, a im na roveň postavených
právnických osôb, ktoré vzhľadom
k národnostnému zloženiu ich štatutárnych
orgánov, ako boli pred okupáciou, treba považovať
za české alebo slovenské.
Podobne sa to týka i nárokov na náhradu za
nemovitý majetok, zanechaný na území
Československej republiky osobami ukrajinskej a ruskej
národnosti, ktoré mali trvalé bydlisko na
území ČSR a optovali pre občianstvo
Sväzu sovietskych socialistických republík
podľa zmluvy medzi ČSR a SSSR zo dňa 29. júna
1945.
Článkom 1 zmienenej Dohody sú tiež vyriešené
nároky na náhradu za nemovitý majetok osôb
ukrajinskej a ruskej národnosti, ktoré boli príslušníkmi
československej jednotky v SSSR, a členov ich rodín,
pokiaľ mali na území Zakarpatskej Ukrajiny
trvalé bydlisko a optovali pre československé
občianstvo.
Ďalej sú vyriešené tiež nároky
ostatných československých občanov,
ktorí ku dňu 29. júna 1945 mali nemovitý
majetok na území Zakarpatskej Ukrajiny.
Článkom 2 sú vyriešené tiež
majetkové a finančné nároky a záväzky,
ktoré vznikli do 29. júna 1945 medzi právnickými
osobami obidvoch zmluvných strán, ako i nároky
a záväzky, ktoré vznikli do tohoto dátumu
v tých prípadoch, keď jednou zo zmluvných
strán - či už veriteľom alebo dlžníkom
- je právnická osoba, ovšem zo sovietskej strany
len potiaľ, pokiaľ ide o fyzické alebo právnické
osoby, ktoré mali k 29. júnu 1945 trvalé
bydlisko na Zakarpatskej Ukrajine. (Predsedníctvo prevzal
podpredseda Žiak.)
Uzavretá Dohoda nerieši nároky a záväzky
medzi fyzickými osobami obidvoch strán. Tieto osoby
majú možnosť riešiť si svoje požiadavky
a nároky cestou práva.
Hlavným rysom podpísanej Dohody je, že s konečnou
platnosťou sa úplne vyriešia a likvidujú
všetky majetkové a finančné otázky,
ktoré vznikli v súvislosti so zjednotením
Zakarpatskej Ukrajiny s USSR na základe Zmluvy medzi ČSR
a SSSR o Zakarpatskej Ukrajine zo dňa 29. júna 1945.
Vyriešením uvedených otázok robíme
ďalší významný krok k neustálemu
posilňovaniu a upevňovaniu našich bratských
svazkov so Sovietskym sväzom.
Predložená Dohoda je tiež dôkazom toho,
ako je možné úspešne riešiť
všetky otázky, ktoré vzniknú medzi dvoma
socialistickými štátmi.
Na základe jednania zahraničného výboru
a z jeho poverenia navrhujem Národnému zhromaždeniu
schváliť predloženú Dohodu a prijať
toto uznesenie:
"Národné zhromaždenie súhlasí
s Dohodou medzi Československou republikou a Sväzom
sovietskych socialistických republík o konečnom
vysporiadaní majetkových a finančných
otázok súvisiacich so zjednotením Zakarpatskej
Ukrajiny s Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou, podpísanou
v Moskve dňa 6. júla 1957." (Potlesk.)
Podpredseda Žiak: Hlási sa niekto k tomuto
bodu do rozpravy? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási. Budeme teda hlasovať,
a to - ak nebudú námietky - podľa predloženej
výborovej zprávy.
Sú proti tomuto spôsobu hlasovania nejaké
námietky? (Neboli.)
Niet ich.
Kto teda súhlasí s tým, aby Národné
zhromaždenie republiky Československej vyslovilo súhlas
s Dohodou medzi Československou republikou a Sväzom
sovietskych socialistických republík o konečnom
vyporiadaní majetkových a finančných
otázok, súvisiacich so zjednotením Zakarpatskej
Ukrajiny s Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou, podpísanou
v Moskve dňa 6. júla 1957, nech zdvihne ruku! (Deje
sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. - Tým Národné zhromaždenie
prejavilo s touto Dohodou svoj jednomyseľný súhlas.
Tým sme prerokovali ôsmy bod denného poriadku.
Teraz prerokujeme deviaty bod denného poriadku, ktorým
je
9. Zpráva výboru zahraničného k
vládnemu návrhu, ktorým sa predkladá
Národnému zhromaždeniu Republiky československej
k prejavu súhlasu Úmluva medzi Československou
republikou a Rumunskou ľudovou republikou o spolupráci
v sociálnych otázkach so Záverečným
protokolom, podpísaná v Prahe dňa 2. mája
1957 (tlač 183).
Dávam slovo spravodajcovi poslancovi Capovi.
Zpravodajca posl. Cap: Vážené Národné
zhromaždenie, súdružky a súdruhovia!
Vláda Československej republiky svojím uznesením
číslo 423 zo dňa 29. apríla 1957 schválila
Úmluvu medzi Československou republikou a Rumunskou
ľudovou republikou na úseku vzájomnej spolupráce
v sociálnych otázkach a dnes predkladá Národnému
zhromaždeniu na prejednanie túto dohodu.
Táto dohoda je ďalším prejavom starostlivosti
o človeka a výrazom vzájomnej spolupráce
na základe rovnoprávnosti, ktorá je tak charakteristická
pre tábor socializmu.
Podobné dohody sú dôkazom rozdielnosti v starostlivosti
o pracujúceho človeka u nás a v kapitalistických
štátoch. Kým najvyspelejšie kapitalistické
štáty nemajú vyriešené ani v rámci
vlastného územia dávky zo sociálnej
starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia,
zatiaľ v tábore socializmu sme tak ďaleko, že
v niektorých prípadoch môžeme pristúpiť
k riešeniu týchto problémov aj v prípade,
keď sa pracujúci dostanú mimo územia
vlastného štátu či už do práce,
alebo v čase, keď už majú nárok
na dôchodok. V tom smere vychádza dohoda, rovnako
ako naše obdobné nové dohody s Bulharskom a
Nemeckou demokratickou republikou, zo zásady teritoriality,
čo znamená, že dávky zo sociálnej
starostlivosti poskytne týmto osobám štát,
v ktorom tieto osoby bývajú, a podľa svojich
predpisov, avšak s prihliadnutím k dobe zamestnania
v oboch štátoch. Práca konaná v druhom
štáte je teda hodnotená obdobne ako práca,
konaná vo vlastnom štáte. Pracujúcim
sa týmto spôsobom zabezpečujú i pri
presídlení z jedného štátu do
druhého maximálne spravodlivé nároky,
pričom táto úprava znamená oproti
predošlým systémom i podstatné zjednodušenie
administratívy. Zo zásady teritoriality vyplýva,
že štát, ktorý poskytne dávky podľa
dohody - s prihliadnutím k dobe zamestnania v druhom štáte
- nemôže za ne požadovať náhradu od
tohoto štátu.
Zásada teritoriality sa vzťahuje na dávky dôchodkového
zabezpečenia i nemocenského poistenia, na poskytovanie
preventívnej a liečebnej starostlivosti, taktiež
i na rodinné prídavky, pričom v obidvoch
za sebou uvedených prípadoch zostáva úprava
podrobností vyhradená dohode medzi príslušnými
ústrednými úradmi, resp. orgánmi oboch
strán. Z dôchodkového zabezpečenia
sú vyňaté výslovne len čestné
dôchodky; ináč sa dohoda vzťahuje zásadne
na celé dôchodkové zabezpečenie, to
znamená i na dôchodky vojnových poškodencov
a príslušníkov ozbrojených síl
i na dôchodky obetí vojny a fašistickej perzekúcie,
taktiež i na dôchodkové prilepšenie.
Zásada teritoriality sa vzťahuje na prípady
trvalého presídlenia, k čomu môže
dôjsť len za súhlasu oboch zmluvných
strán.
Finančný dosah dohody, v porovnaní s dnešným
stavom, je nepatrný, nakoľko dôchodky sa už
dnes z obidvoch strán poukazujú do druhého
štátu len výnimočne. Z našej strany
sa poukazuje do Rumunska 12 dôchodkov v celkovej mesačnej
čiastke 1.286,70 Kčs, z Rumunska k nám 1
dôchodok v 600 Kčs mesačnej čiastke.
Poukázanie týchto dôchodkov do druhého
štátu za účinnosti dohody odpadne. Pokiaľ
sa ostatné ustanovenia dohody prejavia, bude finančný
dosah nepatrný a možno predpokladať, že
počet takýchto prípadov bude pre obidve strany
približne vyrovnaný.
Dohoda posilní sociálnu starostlivosť o občana
v obidvoch spriatelených štátoch a bude mať
praktický význam na československej strane
pre našich reemigrantov z Rumunska a na rumunskej strane
pre poľnohospodárskych robotníkov, ktorí
v rokoch 1947-1948 pracovali v Československu.
Taktiež doplní sieť medzinárodných
zmlúv medzi oboma ľudovodemokratickými štátmi.
Dohoda prispeje k ďalšiemu prehĺbeniu a rozvíjaniu,
ako aj k všestrannej vzájomnej spolupráci.
Po prejednaní v zahraničnom výbore doporučujem
Národnému zhromaždeniu schváliť
túto dohodu. (Potlesk.)
Podpredseda Žiak: Hlási sa niekto do rozpravy
k tomuto bodu poriadku? (Nikto.)
Nikto sa nehlási. Budeme teda hlasovať, a to podľa
predloženej výborovej zprávy, ak nebudú
proti tomuto spôsobu hlasovania námietky.
Má niekto nejaké námietky proti tomuto spôsobu
hlasovania? (Neboli.)
Nemá.
Kto teda súhlasí s tým, aby Národné
zhromaždenie Republiky československej vyslovilo súhlas
s Úmluvou medzi Československou republikou a Rumunskou
ľudovou republikou o spolupráci v sociálnych
otázkach so Záverečným protokolom,
podpísanou v Prahe dňa 2. mája 1957, nech
zdvihne ruku! (Deje sa.)
Je voľakto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. - Národné zhromaždenie tak prejavilo
s touto Úmluvou svoj jednomyseľný súhlas.
Prerokovali sme tým deviaty bod denného poriadku.
Zostáva ešte prerokovať desiaty bod denného
poriadku, ktorým je
10. Zpráva výboru zahraničného
k vládnemu návrhu, ktorým sa predkladá
Národnému zhromaždeniu Republiky československej
k prejavu súhlasu Konzulárna zmluva medzi Československou
republikou a Nemeckou demokratickou republikou, podpísaná
v Berlíne dňa 24. mája 1957 (tlač
184).
Zpravodajcom je poslanec Wait. Dávam mu slovo.
Zpravodaj posl. Wait: Vážené Národní
shromáždění!
Začátkem října oslavila NDR 8. výročí
svého trvání. Po prvé v dějinách
existuje v části Německa mírumilovný
demokratický stát, jehož vnitřní
a zahraniční politika vychází ze zájmů
pracujícího lidu. Občané NDR s mimořádným
úsilím budují nový socialistický
stát a stavějí se za politiku dorozumění
a přátelství mezi národy. Touto cestou
jde NDR důsledně a stala se tak nedílnou
součástí světového tábora
míru a socialismu. Z této základny společného
boje za mír a společné výstavby socialismu
vyrůstalo a upevňovalo se přátelství
lidu NDR a ČSR, jehož odrazem byla především
i naše bezvýhradná podpora úsilí
vlády NDR o vytvoření podmínek pro
sjednocení Německa v demokratický a mírumilovný
stát. V tomto duchu také probíhala jednání
naší vládní delegace, která v
květnu letošního roku NDR navštívila.
Oboustranně měli jsme a máme trvale zájem
nejen na dobrém zvládnutí úkolů
politických, ale též na nejširším
rozvoji vztahů hospodářských a obchodních.
Také v tomto směru má NDR významné
úspěchy a naše spolupráce dobré
výsledky. Tak na příklad v průmyslové
výrobě dosáhla NDR již pátého
místa v Evropě a podstatnou měrou přispívá
k posílení socialistického tábora.
Od roku 1949 zvýšila se hrubá výroba
NDR na 250%, při čemž pouze průmyslová
výroba se více než ztrojnásobila při
současném růstu národního důchodu
na 200%. Důležitým mezníkem v dalších
hospodářských a obchodních stycích
byly výsledky jednání vládní
delegace NDR v Praze počátkem září
roku 1956. Byla podepsána řada závažných
dokumentů, mimo jiné Protokol o vzájemné
hospodářské spolupráci, Smlouva o
právních stycích atd. Významné
dohody byly též uzavřeny v oblasti vědecko-technické
spolupráce. I jmenované dokumenty přinášejí
značné výhody oběma zemím a
podporují zejména růst zahraničního
obchodu. Zahraniční obchod mezi ČSR a NDR
se v roce 1955 ve srovnání s rokem 1948 zvětšil
více než 7,5krát. V roce 1956 byla rozšířena
výměna zboží proti roku 1955 o dalších
40% a pro rok 1957 se podle dohody uzavřené v Praze
v únoru letošního roku předpokládá,
že dojde k dalšímu vzestupu výměny
zboží o jednu třetinu. Podobně rozvíjely
se též vzájemné styky kulturní,
vědecké, sportovní, odborářské
a jiné, takže tento všestranný rozvoj
vzájemných vztahů projevuje se i značným
narůstáním konsulární agendy.
Tak na příklad visová a pasová agenda
vykazuje vzestup z 1.311 případů v roce 1950
na 20.197 případů v roce 1955 a 37.100 případů
v roce 1956. Kromě toho bylo vyřízeno v roce
1956 dalších 28.130 různých přípisů.
Při vyřizování této agendy
měla ČSR v NDR jen jediný zastupitelský
úřad, a to velvyslanectví v demokratickém
sektoru Berlína, které mělo konsulární
oddělení.