Pre technický rozvoj majú význam nielen veľké a nákladné projekty, ale aj malá mechanizácia a zlepšovacie námety. Týmto otázkam naše podniky nevenujú dostatočnú pozornosť.

Pre modernizáciu výroby nie sú stále ešte uspokojivo využívané ani prostriedky podnikových fondov pracujúcich, ani racionalizačné úvery.

Z prostriedkov podnikových fondov pracujúcich ostalo k 31. decembru 1956 nevyužitých 602 mil. Kčs. Značná časť týchto prostriedkov sa môže použiť práve na technický rozvoj.

V roku 1956 plánovalo sa zvýšenie úverov na racionalizačné opatrenia vo výške 350 mil. Kčs. Z tejto čiastky sa použilo len 106 mil. Kčs. V Ministerstve ťažkého strojárenstva činili úvery len 4 mil. Kčs, v Ministerstve automobilového priemyslu a poľnohospodárskych strojov 8 mil. Kčs a v Ministerstve presného strojárenstva 1 mil. Kčs. Naproti tomu vcelku úspešne využívajú tieto úvery podniky Ministerstva hutníckeho priemyslu a rudných baní.

Ako možno za pomoci týchto úverov dosiahnuť významné úspory, o tom svedčí príklad Železiarní V. M. Molotova v Třinci. Rekonštrukciou pecí, vybudovaním novej triediarne a prechodom na nový spôsob úpravy rúd magnetizačným pražením zvýši sa výroba surového železa o 120.000 ton ročne v hodnote 60 mil. Kčs. Týmto zvýšením výroby na starých vysokých peciach sa ušetrí na výstavbe nových kapacít 72 milión Kčs a na vlastných nákladoch 10,8 mil. Kčs. Možno predpokladať, že výnosy budú ešte vyššie.

Finančné prostriedky na tieto racionalizačné opatrenia získali sa poskytnutím úveru vo výške 11,3 mil. Kčs.

Neustály vzostup techniky a jej najširšie uplatňovanie je v najvlastnejšom záujme všetkých pracujúcich. To však vyžaduje, aby milióny pracujúcich ovládli techniku, aby zvyšovali svoju účasť na riadení výroby a organizácie práce, aby rozvíjali formy vyššej, kolektívnej morálky a pracovnej disciplíny.

Pre ďalšie zvýšenie účinnosti vynaloženej práce má mimoriadny význam upevňovanie zásady osobnej hmotnej zainteresovanosti. Jej správne uplatňovanie rozvíja u každého jednotlivého pracujúceho vedomie jednoty jeho osobných životných záujmov so spoločnými záujmami všetkých pracujúcich.

Prekračovanie mzdových fondov, zneužívanie prémií, vysoká absencia, práca nad čas a nízka úroveň normovania práce dosvedčujú, že zatiaľ nedostatočne uplatňujeme zákon o odmeňovaní podľa zásluhy.

V roku 1956 nebol dodržaný plánovaný pomer produktivity práce a priemerných miezd. Plán produktivity práce v priemysle bol splnený na 101,9 %, avšak plán priemerných miezd robotníkov bol splnený na 102,6 %. Toto prekročenie znamená niekoľko sto milión korún.

Aj v prvých mesiacoch tohto roku dochádza v mnohých podnikoch k prekračovaniu miezd a k porušovaniu plánovaného pomeru medzi produktivitou a mzdami. Napríklad v Ministerstve ťažkého strojárenstva bol plán produktivity práce za január a február splnený na 97,9 %, avšak priemerné mzdy boli prekročené na 100,4 %. Stále sa opakujú tendencie prekračovať a zvyšovať mzdy i iné príjmy obyvateľstva bez príslušného zvýšenia výroby.

Vedenie podniku musí preto dôslednejšie odstraňovať príčiny, ktoré vedú k prekračovaniu mzdových fondov a k porušovaniu správneho pomeru medzi rastom priemerných miezd a produktivity práce.

K známym nedostatkom v technickom normovaní práce pristupujú v poslednom čase aj vážne nedostatky v používaní prémií.

Výrobné plány sú neraz v rámci štvrťroku i v rámci roku rozpisované nerovnomerne, nie sú rozpísané úplne a menia sa s úmyslom dosiahnuť výplatu prémií najmä v prvých dvoch mesiacoch každého štvrťroku.

O takomto porušovaní plánovacej i mzdovej disciplíny svedčí príklad Hlavnej správy vlny, ktorá rozpísala na podriadené podniky mzdové fondy v plnej výške, ale výrobu rozpísala o 10 miliónov nižšiu, ako ukladal plán. Dodatočný rozpis vykonala až v decembri.

Mzdová prax, keď zárobky a prémie nie sú podložené zvýšením výroby, rastom produktivity práce a hospodárnosťou, narušuje správne rozdelenie nášho národného dôchodku. Preto nemôžeme robiť žiadne ústupky v otázkach porušovania zákona o odmeňovaní podľa zásluhy.

Uskutočnená decentralizácia a zvýšenie právomoci vyžadujú, aby vedenie podniku za aktívneho spolupôsobenia odborovej organizácie s plnou zodpovednosťou hospodárilo so zvereným mzdovým fondom a dôsledne zachovávalo zásady mzdovej politík, lebo tieto vyjadrujú záujmy celej robotníckej triedy. Štátne a hospodárske orgány musia v úzkej spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia odstraňovať príčiny porušovania zásady odmeňovania podľa zásluhy. Musia osvetľovať mzdové otázky všetkým robotníkom i ostatným zamestnancom, aby sme všetci jasne videli ekonomické súvislosti medzi zvyšovaním výroby, národného dôchodku, produktivity práce a hospodárnosti na jednej strane a zvyšovaním miezd, znižovaním cien, zlepšením národného poistenia a skracovaním pracovného času na druhej strane. To je dôležitá súčasť výchovy pracujúcich más k socialistickému uvedomeniu.

Aj finančné orgány majú sa viacej usilovať, aby sa v praxi správne uplatňovala zásada hmotnej zainteresovanosti a aby sa dosiahli lepšie kvalitatívne výsledky.

Novo bola upravená kontrola mzdových fondov a zvýšila sa právomoc i zodpovednosť pobočiek bánk. Treba, aby pracovníci bánk pri tejto svojej činnosti hlbšie vnikali do problémov výroby a opierali sa o pracujúcich v podnikoch, lebo táto spoločenská kontrola sa vykonáva v záujme pracujúcich.

V roku 1956 sa znížili náklady v priemysle len o 2 %. Podľa plánu mali v roku 1956 činiť náklady na 1 Kčs tovaru 91,83 haliera. Na návrh ministerstiev a podnikov bol však v priebehu roku plán nákladov zmäkčený na 92,86 haliera a skutočnosť bola 93,07 haliera. Nesplnenie pôvodného plánu znamená pre národné hospodárstvo stratu 1.400 mil. Kčs.

Na rok 1957 sa plánuje zníženie vlastných nákladov v priemysle (na porovnateľnej základni) o 2,8 %. Je to menšie zníženie, než s akým sa počítalo v smerniciach pre druhú päťročnicu. Preto treba túto úlohu považovať za minimálnu a v priebehu roku dosiahnuť väčšie zníženie vlastných nákladov.

Pre ďalšie zvýšenie efektívnosti hospodárenia má teraz pre nás obzvlášť veľký význam podstatné zníženie materiálových nákladov, účinnejšie využívanie spredmetnenej práce.

V roku 1957 chceme znížením nákladov na materiál, palivo a energiu v priemysle dosiahnuť úsporu vyše miliardy korún.

Zníženie materiálových nákladov je tým dôležitejšie, že naša bilancia palív, energie a niektorých iných dôležitých materiálov je napätá.

Všetci si musíme dobre uvedomiť, že lepšie využitie každého kilogramu kovu a paliva, každej kilowatthodiny elektriny a každého stroja nakoniec rozhoduje o tom, že z nášho spoločenského produktu odpočítame menej na materiálové náklady a že ostane viac na národný dôchodok, t. j. na spotrebu a akumuláciu. Len nepodarky v roku 1956 nám zmenšili množstvo výrobkov pre spotrebu a ďalší rozvoj národného hospodárstva o 870 mil. Kčs.

Preto sa musíme sústrediť na čo najúplnejšie využitie surovín a materiálu, na vysokú technologickú úroveň výrobných procesov, na znižovanie váhy výrobkov pri súčasnom zlepšení ich funkčných vlastností, na upevňovanie technicko-hospodárskych noriem, na lepšie využívanie základných i obežných fondov, na znižovanie nepodarkovosti i na odstránenie ostatných nežiadúcich nákladov.

Zníženie materiálových nákladov je tiež dôležitým zdrojom ďalšieho zvýšenia výroby.

Pri výrobe traktoru Zetor 25 činí napríklad váha materiálu na 1 HP 7
8,1 kg. Pri výrobe anglického traktoru Ferguson však činí váha materiálu na 1 HP len 43,8 kg. Pri ročnej výrobe 14.000 traktorov Zetor 25 vyrobili by sme z tohto rozdielu ďalších 10.957 traktorov.

Takto hospodárime s kovmi aj pri výrobe iných strojov. Keby sme pri konštrukcii a výrobe strojov lepšie hospodárili s kovmi, mohli by sme z ušetreného materiálu ďalej zvýšiť výrobu a priaznivo ovplyvniť rentabilitu zahraničného obchodu.

Správne to pochopili pracovníci v podnikoch HIS 2 Ministerstva automobilového priemyslu a poľnohospodárskych strojov a rozvinuli súťaž na úsporu 10.000 ton hutníckeho materiálu. Tak isto v Kráľovopolskej strojárni sa pracujúci zaviazali ušetriť 1.000 ton hutníckeho materiálu.

Toto hnutie za úsporu materiálu sa rozšírilo do väčšiny strojárenských závodov. Záväzky do polovice apríla predstavujú už 47.000 ton a v podnikoch sa prijímajú stále nové záväzky. (Potlesk.) Napríklad pracujúci Závodov presného strojárenstva v Líšni sa zaviazali ušetriť 2.700 ton, ČKD Stalingrad 2.500 ton, Závodov K. J. Vorošilova v Dubnici 2.100 ton, Automobilových závodov Klementa Gottwalda v Prahe 1.500 ton, Závodov Víťazného februára v Hradci Kráľovej 1.000 ton, Závodov Wilhelma Piecka v Prahe 1.000 ton a Východoslovenských strojární v Košiciach 240 ton.

Veľký význam má socialistický záväzok ostravských elektrární ušetriť v porovnaní s rokom 1956 374.000 ton kvalitného ostravského uhlia a vytvoriť v priebehu roku rezervu 60 000 ton ostravského uhlia pre zabezpečenie plynulej výroby elektriny v budúcom zimnom období. (Potlesk.) Elektráreň v Přerove sa zaviazala, že prejde celkom na spaľovanie hnedého uhlia. Výzvu na úsporu čierneho uhlia prijalo už 60 energetických závodov.

V Závode Juraja Dimitrova v Bratislave vyriešili zužitkovanie kyseliny sírovej, ktorá predtým išla do odpadu. Jej spracovaním sa získalo 1.200 ton kyseliny sírovej a 80 ton kyseliny dusičnej. Tieto i mnohé ďalšie príklady ukazujú, aké veľké rezervy sú v znižovaní materiálových nákladov a ako možno tieto rezervy tvorivou iniciatívou pracujúcich využiť.

Nie je však správne, ak sa niekedy náklady znižujú na úkor kvality. Naopak, treba hľadať možnosti, ako pri úsporách materiálových nákladov dosiahnuť lepším spracovaním zlepšenie kvality.

Ako dobrí hospodári si nepočínali v podniku Pragolak, keď v základných bielych fermežových farbách znížili podiel bieloby zinkovej z pôvodných 72 % na 34 %. Trvanlivosť a životnosť farieb sa tým znížila tak, že úspora materiálu sa zmenila v plytvanie materiálom.

Niektorým podnikom sa síce môže podariť skryť nízku akosť výroby za priaznivé cifry o plnení plánu, avšak škoda pre naše hospodárstvo i pre každého z nás sa tým neodstráni.

Rovnako škodlivé je, keď drahé a často za devízy nakúpené suroviny sa znehodnocujú nedbanlivým spracovaním.

Málo pozornosti sa mnoho ráz venuje baleniu a konečnej úprave výrobkov, čo nás poškodzuje v zahraničnom obchode a vyvoláva nespokojnosť našich spotrebiteľov.

Pracujúci v každom podniku majú zvýšiť svoje úsilie o zvyšovanie kvality výrobkov. Majú si viacej uvedomiť svoju zodpovednosť za bezchybné zásobovanie odberateľov a za česť továrenskej značky. Na zvyšovanie kvality je žiadúce pamätať i v kolektívnych zmluvách.

Nedostatok starostlivosti o kvalitu výroby má za následok aj zníženie náročnosti voči dodávateľom. Tak podniky Ministerstva ťažkého strojárenstva síce označili v roku 1956 chybný materiál ako príčinu 23 % nepodarkov, avšak dodávateľom predpísali k náhrade len 6 % nepodarkov.

Príčinou zhoršovania kvality a niekedy dokonca zničenia výrobkov je aj zlé skladovanie a malá starostlivosť o výrobky pri preberaní a doprave. Tak napríklad nemalé percento tehál sa zničí pri vykladaní.

Náklady sú ďalej zhoršované nedostatočným využívaním základných fondov, ich zlou údržbou a málo efektívnou investičnou výstavbou.

Úspora materiálových nákladov a likvidácia nadnormatívnych zásob, ako aj zrýchlenie obratu obežných prostriedkov umožní aj posilniť centrálne hmotné rezervy, ktoré majú veľký význam pre zabezpečenie plynulosti výroby a sú zároveň predpokladom pre ďalšiu decentralizáciu riadenia národného hospodárstva a pre zvýšenie významu ekonomických stimulov.

Pre splnenie úloh ďalšej socialistickej výstavby majú veľký význam decentralizačné opatrenia na zvýšenie právomoci a zodpovednosti podnikov, národných výborov, hlavných správ a ministerstiev, ako aj opatrenia na zlepšenie organizácie, riadenia, plánovania a financovania národného hospodárstva, uskutočňované a pripravované podľa uznesenia celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa a februárového zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Tieto opatrenia sú významným prejavom uplatňovania zásad socialistickej demokracie, ktorá harmonicky spojuje širokú decentralizáciu s pevným a jednotným celoštátnym riadením. Táto decentralizácia je nezlučiteľná s rôznymi revizionistickými názormi, smerujúcimi k oslabeniu hospodársko-organizátorskej funkcie štátu, k oslabeniu plánovitosti národného hospodárstva, kontroly, evidencie a plánovania, mzdovej a finančnej disciplíny.