Vážené Národné zhromaždenie!

Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájamnej pomoci a na jej základe prijaté uznesenie o vytvorení spojeného velenia ozbrojených síl štátov zúčastnených na Zmluve zaručuje v najvyššej miere bezpečnosť našej vlasti proti akejkoľvek agresii. Zmluva predovšetkým zabezpečuje, aby sa po vzájomnej dohode a za súčinnosti všetkých zúčastnených krajín už zavčasu robili všetky potrebné kroky na odvrátenie samotného nebezpečenstva agresie, aby sa hneď v zárodku odstránilo každé nebezpečenstvo útoku. Vytvorenie tak významného orgánu, akým je politický poradný výbor, umožní plnú koordináciu všetkých opatrení, smerujúcich k zaručeniu bezpečnosti a mieru. Pre prípad otvorenej agresie Zmluva predvída, že každý štát zúčastnený na Zmluve, poskytne napadnutému štátu okamžitú pomoc všetkými prostriedkami - i prostriedkami ozbrojených síl. Okrem toho vytvoria zúčastnené štáty spojené velenie svojich ozbrojených síl, ktoré budú po vzájomnej dohode do kompetencie tohto spojeného velenia vyčlenené. Práve toto opatrenie má z hľadiska obrannej sily našich krajín a najmä z hľadiska bezpečnosti našej republiky obzvlášť veľký význam. Spojenie obranných síl pokojamilovných krajín, zúčastnených na Zmluve, má mimoriadny význam aj preto, že oficiálni predstavitelia agresívnych blokov na Západe nenechávajú nikoho na pochybách, že súčasťou ich útočných plánov proti našim štátom je použitie zbraní hromadného ničenia, najmä atómových a vodíkových zbraní. Po rôznych vyhláseniach oficiálnych predstaviteľov USA i bývalý britský premiér Churchill vo svojom útočnom prejave dňa 1. marca t. r. otvorene zdôraznil, že vo svojich vojnových plánov kladú agresívne sily Západu dôraz na moment prekvapenia, aby tak mohli - ako doslova povedal - ťv niekoľkých prvých hodináchŤ či ťna samom začiatkuŤ vojny urobiť rozhodujúci nápor zbraňami hromadného ničenia.

Za takejto situácie je rozhodujúcou otázkou pre vybudovanie pevnej obrany našej vlasti, aby proti agresívnym silám západných blokov bola neustále pohotove taká sila, ktorá je schopná víťazne odraziť a rýchle rozdrviť agresora, vyzbrojeného najmodernejšími technickými bojovými prostriedkami. Tieto požiadavky môže spoľahlivo splniť jedine spojenie obrannej sily pokojamilovných štátov, vytvorenie spojeného velenia ozbrojených síl našich krajín.

Vytvorenie spojeného velenia zabezpečí, aby sa naše obranné sily rozvíjali na základe najpokrokovejšej vojenskej vedy, aby sa pri ich výcviku ešte viac a účinnejšie uplatňovali bohaté skúsenosti a tradície slávnej Sovietskej armády; umožní výcvik našich ozbrojených síl na vysokej úrovni a v plnom súlade s potrebami účinnej a víťaznej obrany proti akýmkoľvek útočným silám a prostriedkom agresorov. Vytvorenie spojeného velenia vyčlenených ozbrojených síl zaručí, že proti akýmkoľvek útočným prostriedkom agresívnych západných blokov budú mať naše krajiny vždy, v ktorýkoľvek okamžik pohotove všetky potrebné sily a prostriedky na rozdrvenie a zničenie útočníka.

Zárukou toho, že spojené velenie dôsledne splní všetko, čo od neho očakávajú pokojamilovné národy, je už osoba hlavného veliteľa spojených ozbrojených síl - maršala Sovietskeho sväzu Ivana Stepanoviča Koneva. (Potlesk.) V jeho osobe bude velenie týchto síl opravdu v dobrých, spoľahlivých a nanajvýš skúsených rukách. Všetok československý ľud s láskou a vďačnosťou spomína jeho nesmrteľných zásluh za Veľkej vlasteneckej vojny, najmä keď pod jeho velením vojská 1. ukrajinského frontu dobyli spolu s vojskami 1. bieloruského frontu Berlín, aby sa potom v strhujúcom nástupe obrátili na pomoc Prahe. V súdruhovi Konevovi náš ľud právom vidí záchrancu a osloboditeľa Prahy a dobrého a oddaného priateľa Československa. (Potlesk.)

Krajiny, ktoré podpísali Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, majú už pevnú a bohatú tradíciu všestrannej vzájomnej spolupráce a pomoci na poli hospodárskom, kultúrnom i v iných oblastiach. Sú pevne spojené naprostou jednotou svojich cieľov; idey vzájomnej družby a spolupráce pri výstavbe nového života našich národov hlboko zapustili svoje korene. Naše ozbrojené sily sa budú opierať o spoločné idey, ktoré spojujú naše krajiny. Vo všetkých našich štátoch je vládnúcou ideológiou nesmrteľné tvorivé učenie Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina. Ozbrojené sily všetkých našich krajín sú odchované v duchu plamenného socialistického vlastenectva a internacionalizmu, v láske a vernosti pracujúcemu ľudu, v oddanosti veci socializmu, v láske a vernosti k veľkému Sovietskemu sväzu. Netreba preto pochybovať o tom, že spoločné úsilie našich štátov, opreté o tieto veľké spoločné idey, o pevné a tradičné zväzky našich národov, vytvorí i na poli spoločnej obrany slobody, nezávislosti a bezpečnosti našich krajín nezdolnú silu. (Potlesk.)

Sila našich krajín nie je a nikdy nebude namierená proti nikomu, kto chce s nami žiť v mieri a pokoji. Je to v pravom slova zmysle veľká mierová sila. Veď chrániac bezpečnosť našich krajín, bojujúc za odvrátenie nebezpečenstva vojny v Európe a za skrotenie agresívnych síl, chránime bezpečnosť všetkých európskych národov, bojujeme za mier v celej Európe a ve svete. Práve v tom je obranný zväzok našich štátov zväzkom nového typu, zväzkom, ktorý nemá obdoby ani v súčasnom svete, ani v minulosti.

Agresívne sily, ktoré nijako nemôžu počítať s aktívnou podporou národov svojich krajín, podobne ako hitlerovci kladú všetky svoje nádeje do takzvanej bleskovej vojny. Vo svojej zaslepenosti nechcú si vziať ponaučenie zo žalostného krachu bleskovej vojny nacistickej wehrmacht v nedávnej minulosti. Vytvorenie spojeného velenia pokojamilovných krajín pod vedením Sovietskeho sväzu nech je pre nich mementom, že sa prekvapiť nedáme a že akýkoľvek pokus o bleskový útok bude mať ešte žalostnejší koniec, než mala zbankrotovaná Hitlerova stratégia za Veľkej vlasteneckej vojny. (Potlesk.)

Obrovskej podpory veci bezpečnosti a mieru našej vlasti i veci bezpečnosti a mieru v Európe vôbec dostalo sa zo strany mohutnej ázijskej veľmoci - Čínskej ľudovej republiky, ktorá bola na varšavskej konferencii zastúpená svojím pozorovateľom. Čínsky ľud má obrovské skúsenosti z bojov za slobodu, z bojov proti imperialistickým agresorom. Autorita Čínskej ľudovej republiky nesmierne vzrastá nielen v Ázii, ale na celom svete. Vyhlásenia, ktoré na varšavskej konferencii v mene vlády a ľudu Čínskej ľudovej republiky urobil podpredseda Štátnej rady a minister obrany Pen Teh-huaj, sú podložené nesmiernou silou 600 miliónov slobodných ľudí. Preto plným právom s nadšením uvítal všetok náš ľud uistenie, že Čínska ľudová republika sa plne stotožňuje so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci a podporuje ju a že v prípade imperialistickej agresie proti európskym štátom i veľký šesťstomiliónový čínsky ľud bude spoločne s vládami a ľudom našich krajín bojovať proti agresi do víťazného konca. (Potlesk.)

Na varšavskej konferencii bola takto vytvorená medzinárodná sila, s ktorou agresívne sily nemôžu nepočítať.

Zmluva, podpísaná 14. mája vo Varšave, znamená ďalšie upevnenie, posilnenie a rozvoj všestrannej spolupráce medzi európskymi krajinami demokratického tábora na čelo so Sovietskym sväzom na poli hospodárskom, politickom, obrannom i kultúrnom. Tieto vzťahy sa od začiatku vyznačujú plnou úprimnosťou a nezištnou vzájomnou pomocou s cieľom dosiahnuť spoločný všestranný vzostup. Sú to vzťahy založené na zásadách rovnoprávnosti, vzájomnej úcty, dôsledného rešpektovania štátnej svrchovanosti, nezávislosti a vzájomných záujmov, ako aj nevmiešovania sa do vnútorných vecí iných štátov. O tieto zásady sa opierajú už dvojstranné zmluvy, ktoré naša republika v minulých rokoch uzavrela so Sovietskym sväzom a radom ľudovodemokratických krajín, a rovnako dôsledne sa o tieto zásady opiera i nová mnohostranná Zmluva. V tom je jej veľká vnútorná sila a súdružnosť.

Zmluva, ktorá je vám - vážení poslanci - predložená na schválenie, odlišuje sa teda veľmi podstatne od rozličných paktov, ktoré vo svete uzatvárajú a veľmi často iným štátom nanucujú medzinárodné agresívne kruhy. Ich pakty sú založené na zásade podriadenosti slabšieho silnejšiemu, na prezieravom kolonizátorskom postoji vedúcich imperialistických mocností k ich partnerom, na vzájomnom podozieraní a nenávisti, na porušovaní svrchovanosti iných štátov, na opovrhovaní ich záújmami, na sústavnom a niekedy i výslovne ťuzákonenomŤ vmiešovaní sa do vnútorných vecí ťzmluvnýchŤ partnerov. Práve v tom je hlavná vnútorná slabosť takých imperialistických paktov, ako je takzvaná Západoeurópska únia, NATO, SEATO a podobne.

Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci je jednak novým utužením a prehĺbením našich existujúcich spojeneckých zväzkov, jednak ich rozšírením na ďalšie spriatelené krajiny, s ktorými sme doteraz spojeneckú zmluvu nemali. Československá republika uzavrela už 12. decembra 1943 Zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci so Sovietskym sväzom, ktorá sa stala základným pilierom zahraničnej politiky nášho ľudovodemokratického štátu. V rokoch 1947-1949 uzavrelo Československo zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci s Poľskom, Bulharskom, Rumunskom a Maďarskom. Všetky tieto zmluvy sa plne osvedčili ako dôležitý nástroj mnohostranného rozvoja vzájomnej spolupráce, ako nástroj upevnenia bezpečnosti a mieru. Uzavretím Zmluvy, podpísanej vo Varšave, stávajú sa novými spojencami Československa i Nemecká demokratická republika a Albánska ľudová republika. Zvlášť veľký politický dosah má naše spojenectvo s Nemeckou demokratickou republikou - prvým pokojamilovným demokratickým štátom v dejinách nemeckého ľudu. Počas rokov, ktoré uplynuli od vzniku Nemeckej demokratickej republiky, sa všetok československý ľud nezvratne presvedčil o tom, že v pracujúcom ľude i vo vláde Nemeckej demokratickej republiky má úprimného priateľa a verného spolubojovníka v úsilí o udržanie a upevnenie mieru, o vybudovanie krásnej budúcnosti našich národov. Súčasne si jasne uvedomil obrovský historický význam existencie a ďalšieho rozvoja Nemeckej demokratickej republiky pre boj za vyriešenie nemeckej otázky, za definitívne oslobodenie ľudstva od nebezpečenstva nemeckého militarizmu a za mier v Európe vôbec. S plným súhlasom prijala československá vládna delegácia vo Varšave vyhlásenie predsedu vlády Nemeckej demokratickej republiky Otta Grottewohla pri podpise Zmluvy. Táto Zmluva, ako dôležitý nástroj v boji proti vojnovým parížskym dohodám, proti obnove nemeckého militarizmu a zapojeniu západného Nemecka do agresívnych blokov - čo tvorí hlavnú prekážku zjednotenia Nemecka - je súčasne veľkou podporou nemeckého ľudu v úsilí o mierové a demokratické zjednotenie Nemecka. Vyhlásenie vlády Nemeckej demokratickej republiky, že zjednotené Nemecko má byť oslobodené od všetkých záväzkov, ktoré prevzala jedna či druhá časť Nemecka príslušnými vojenskými a politickými zmluvami, uzavretými pred jeho zjednotením, je podľa názoru československej vlády správnou zásadou, ukazujúcou všetkým Nemcom jasnú, zhodnú a pre všetkých prijateľnú cestu pre uskutočnenie ich oprávnenej národnej požiadavky. Všetok československý ľud považuje nový spojenecký zväzok medzi našimi krajinami za pevnú základňu ďalšieho všestranného rozvoja ich vzájomnej spolupráce, za významný prínos v boji nemeckého ľudu za obnovu národnej jednoty Nemecka, za vytvorenie jednotného, nezávislého, pokojamilovného demokratického štátu.

Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ôsmimi štátmi má ďalekosiahly medzinárodný význam z hľadiska úsilia o nastolenie trvalého mieru medzi národmi. Sovietsky sväz a spolu s ním ostatné pokojamilovné krajiny venovali už veľa úsilia na vytvorenie celoeurópskeho systému kolektívnej bezpečnosti, založeného na účasti všetkých európskych štátov bez ohľadu na ich spoločenské a štátne zriadenie, v ktorom vždy videli a naďalej vidia najlepšiu základňu zaručenia trvalého mieru a bezpečnosti v Európe i spolupráce medzi európskymi krajinami. Zástancovia politiky útočných blokov však znemožnili vytvorenie takejto sústavy a namiesto toho vytvorili nový uzavretý agresívny blok v západnej Európe s cieľom definitívne zmariť zjednotenie mierového úsilia všetkých európskych národov a rozdeliť Európu na dva vyhranené, proti sebe stojace tábory. Tieto kruhy viace-menej nezakryte vyslovovali svoju domnienku, že pokojamilovné krajiny odpovedia vytvorením svojho uzavretého bloku, čím bude rozdelenie Európy dovŕšené. Tieto výpočty sa ukázali úplne falošnými. Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci nevytvára nový uzavretý blok a ani v najmenšom neprispieva k rozdeleniu Európy. Naprosto neznamená ani opustenie politiky kolektívnej bezpečnosti v Európe. Naopak, je významným nástrojom a oporou pokojamilovných národov v boji proti politike blokov, v boji za ich úplné odstránenie. Zmluva je otvorená prístupu ďalších štátov - bez ohľadu na ich spoločenské a štátne zriadenie - ktoré vyjadria ochotu svojou účasťou na Zmluve prispieť k úsiliu pokojamilovných štátov o zaručenie mieru a bezpečnosti národov. Účastníci Zmluvy slávnostne zdôrazňujú svoje úsilie o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti. Len čo bude tento cieľ dosiahnutý a bude vytvorená reálna celoeurópska základňa mieru, bezpečnosti a spolupráce medzi národmi, v tenže deň, keď celoeurópska zmluva o kolektívnej bezpečnosti vstúpi v platnosť, stratí platnosť naša Zmluva ôsmich štátov.

Zmluva, uzavretá vo Varšave, je vo všetkých svojich ustanoveniach založená na základných a všeobecne uznávaných zásadách mierových vzťahov medzi národmi a je v plnom súlade a cieľmi a zásadami Charty Organizácie spojených národov. Je tiež dôležitým príspevkom k nášmu ďalšiemu boju za všeobecné zníženie zbrojenia, za zákaz zbraní hromadného ničenia, najmä atómových a vodíkových zbraní, za vyriešenie otvorených či sporných otázok cestou rokovania, za rozvoj mierovej spolupráce medzi krajinami.

Práve týmto veľkým mierovým cieľom a snahám účastníkov Zmluvy dostalo sa nad iné významného a presvedčivého výrazu veľkorysými návrhmi sovietskej vlády o otázkach zníženia výzbroje, zákazu atómovej zbrane a odstránenia nebezpečenstva novej vojny. Sovietske návrhy, uverejnené v deň otvorenia varšavskej konferencie, boli významnou súčasťou vyhlásenia vedúceho vládnej delegácie Sovietskeho sväzu, predsedu rady ministrov SSSR súdruha Nikolaje Alexandroviča Bulganina a boli nadšene prijaté a podporované všetkými účastníkmi konferencie. Taktiež československá vládna delegácia vyslovila plný súhlas s návrhmi sovietskej vlády a vyhlásila, že československá vláda venuje všetky svoje sily na podporu tejto novej mierovej iniciatívy Sovietskeho sväzu, na prijatie a uskutočnenie jeho návrhov.

Nové sovietske návrhy sú ďalším výstižným dokumentom dôslednej mierovej politiky Sovietskeho sväzu, jeho vytrvalého a neochvejného úsilia o zmiernenie medzinárodného napätie, o odstránenie vojnového nebezpečenstva. Dokazujú hlbokú pravdu slov predsedu rady ministrov SSSR súdruha Nikolaja Alexandroviča Bulganina, ktorý dňa 9. februára 1955 vyhlásil na zasadnutí Najvyššieho sovietu: ťCelou svojou činnosťou sosovietska vláda dokazovala a dokazuje, že je pre mier a že háji vec mieru, že prispieva novými a novými prínosmi k zmierneniu medzinárodného napätia a k upevneniu normálnych vzťahov so všetkými národmi.Ť

Význam sovietskych návrhov je v tom, že predkladajú konkrétne opatrenia na zmiernenie medzinárodného napätia, pre vytvorenie nevyhnutnej elementárnej dôvery v medzinárodných vzťahoch, pre odstránenie nebezpečenstva novej vojny a na vytvorenie podmienok pre mierové spolunažívanie národov. Sovietske návrhy otvárajú cestu k likvidácii takzvanej ťstudenej vojnyŤ, k vyriešeniu otázky Nemecka a Ďalekého východu a k širokému rozvoju mierových vzťahov, vzťahov hospodárskych a kultúrnych medzi všetkými krajinami sveta.

Zvlášť veľký význam má sovietsky návrh na zníženie výzbroje a na zákaz atómových a vodíkových zbraní, ako i presne prepracovaný a plne reálny návrh na medzinárodnú kontrolu nad týmto znížením. Oba sovietske návrhy vychádzajú veľkoryse v ústrety doterajším návrhom a stanoviskám západných mocností, aby bola vytvorená platforma pre spoločné rokovania a pre dohodu o týchto podstatných otázkach mierového spolunažívania národov.

Je preto pochopiteľné, že sovietske návrhy, predložené Organizácii spojených národov, majú neobyčajne široký ohlas a sú predmetom veľkej pozornosti vo všetkých krajinách, vo všetkých svetadieloch. Je pozoruhodné, že i v buržoáznej tlači kapitalistických krajín zaznamenávame početné kladné ohlasy k týmto návrhom. Tieto návrhy charakterizujú sa ako ťprogram koexistencie v svetovom rozsahu.Ť

Ohlas sovietskych návrhov na celom svete je preto tak veľký, lebo ukazujú národom v situácii veľmi napätej a plnej nebezpečenstva a hrozieb nanajvýš reálnu cestu a perspektívu pokojného riešenia základných problémov medzinárodnej politiky, ukazujú na reálne možnosti a prostriedky, ako odstrániť ohniská nedôvery medzi národmi, ako dosiahnuť ich mierovú spoluprácu.

Československo úprimne víta kladné prijatie posledných sovietskych návrhov širokou svetovou verejnosťou, lebo je presvedčené, že dohoda o týchto otázkach môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť vývin svetovej situácie a významne prispieť k rozvoju mierovej spolupráce národov. Proto niet pochybností, že československá vláda a československý ľud urobia všetko pre plný úspech a víťazstvo tohto veľkého mierového počinu.

V dňoch, keď zasadala varšavská konferencia európskych krajín o zaručení mieru a bezpečnosti v Európe, z iniciatívy a na podklade mierovej politiky Sovietskeho sväzu dozrievalo i vyriešenie rakúskej otázky. 15. mája bola predstaviteľmi SSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska a Rakúska podpísaná Štátna zmluva o obnovení nezávislého, demokratického Rakúska. Rakúsko sa obnovuje ako suverénny, nezávislý, demokratický a neutrálny štát v starých hraniciach. Rakúska vláda vyhlásila, že bude zachovávať trvalú neutralitu a vlády štyroch veľmocí vyslovili svoju ochotu neutralitu Rakúska rešpektovať. Rakúska vláda sa zaviazala, že sa nebude pripojovať k žiadnym vojenským paktom a že nedopustí, aby na území Rakúska boli vytvárane cudzie vojenské základne. Štátna zmluva s Rakúskom obsahuje súčasne účinné záruky proti nebezpečenstvu nového anšlusu. Rakúsko sa zaväzuje nedopustiť akúkoľvek pangermánsku a revizionistickú propagandu, netrpieť vytváranie organizácií fašistického typu a pokračovať v úsilí, smerujúcom k vykynoženiu všetkých stôp nacizmu z politického, hospodárskeho a kultúrneho života.