Slovenská národná rada 1954
Stenografický zápis
o priebehu 28. zasadnutia
Slovenskej národnej rady, ktoré bolo 4. novembra 1954
v Bratislave.
Obsah:
Oznámenia predsedníctva:
Oznámenie o neprítomnosti poslancov - - - 3
Zakľúčenie zasadnutia - - - - - - - 26
Program:
1. Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o čin-
nosti Slovenskej národnej rady - - - - - 3
2. Rozprava o zpráve predsedníctva Slovenskej národ-
nej rady - - - - - - - -------12
Reč poslanca-povereníka miestneho hospodárstva
Jozefa Gajdošíka - - - - - - - 12
Reč poslanca Jozefa Árvayho - - - - 15
Reč poslanca Michala Žákoviča - - - - 21
Reč poslanca Jána Prokipčáka- - - - 23
Hlasovanie o zpráve predsedníctva Slovenskej národ-
nej rady - _____ - _ - - 26
Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady
schválená - - - - - - - - - - 26
28. zasadnutie SNR 4. novembra 1954 3
(Začiatok o 10. 00 hod. )
Prítomní:
predseda Slovenskej národnej rady
František K u b a č;
podpredsedovia Slovenskej národnej
rady: Štefan Kušík, dr. Ivan Rohaľ-
Iľkiv, Irena Ďurišová, Jozef M j a r-
t a n;
členovia Sboru poverníkov:
podpredseda SP Michal B a ku ľ a;
povereníci: Jozef Li e t a v e c, Jozef
G a j d o š í k, dr. h. c. Alexander Horák,
dr. h. c. Jozef Lukačovič, inž. Samuel
T a k á č, Jozef H o j č, Peter M a r u š i a k,
František T u p í k.
84 poslancov.
Za kanceláriu Slovenskej národnej ra-
dy: prednosta Jozef I ľč í k.
Podpredseda dr. Rohaľ-Iľkiv:
Otváram 28. zasadnutie Slovenskej ná-
rodnej rady a zisťujem, že Slovenská ná-
rodná rada je spôsobilá sa uznášať.
Svoju neprítomnosť na tomto za-
sadnutí ospravedlnili:
minister lesov a drevárskeho priemys-
lu Marek Smida;
predseda Sboru povereníkov Rudolf
Strechaj, povereník financií inž. Ján
Marko, povereník pôdohospodárstva
Štefan G a ž í k, povereník školstva Ernest
Sýkora, povereník zdravotníctva Voj-
tech Török, povereník obchodu inž. Ján
Bušniak;
poslanci: Ľudovít Gabriel, Ján
H v i z d á k a Oľga V a c k o v á.
Obvyklé oznámenia pre dnešné zasad-
nutie vydalo predsedníctvo písomne a boli
rozdané.
Prikročíme k rokovaniu.
Prvým bodom programu je
zpráva predsedníctva Slovenskej ná-
rodnej rady o činnosti Slovenskej národ-
nej rady.
Prosím predsedu Slovenskej národnej
rady, súdruha K u ba č a, aby sa ujal
slova.
Predseda Kubač:
Slávna Slovenská národná rada, vážení
poslanci a poslankyne, súdružky a súdru-
hovia, milí priatelia!
Slovenská národná rada, národný or-
gán moci zákonodarnej končí svoje šesť-
ročné volebné obdobie. Ako zastupiteľský
sbor ľudu považuje Slovenská národná ra-
da za svoju samozrejmú povinnosť, aby
na konci svojho volebného obdobia skla-
dala pred našim pracujúcim ľudom účty zo
svojej práce. Slovenská národná rada ako
celok, každý jej orgán, i všetci jej poslan-
ci majú povinnosť a aj chcú povedať na-
šim pracujúcim, ako splnili im dané pove-
renie, ako uplatňovali vôľu ľudu na tom
úseku nášho veľkého budovateľského die-
la, ktorý naše ľudovodemokratické zria-
denie vyhradilo Slovenskej národnej rade.
Je to bilancia práce Slovenskej národ-
nej rady od víťazného februára 1948, kto-
rý po porážke reakcie aj na pôde Sloven-
skej národnej rady umožnil, aby slovenské
národné orgány, Slovenská národná rada
a Sbor povereníkov zakotvili v Gottvvaldo-
vej Ústave 9. mája a rozvinuli nehatene
svoju činnosť.
Treba preto položiť otázku, ako Sloven-
ská národná rada za svoje volebné obdo-
bie od roku 1948 toto Ústavou jej uložené
poslanie plnila, aby sa čo najrýchlejšie za-
bezpečila hospodárska a sociálna rovnová-
ha obidvoch národov a tak zaručila poli-
tická jednota našej republiky.
Pri účtovaní zo šesťročnej činnosti
Slovenskej národnej rady treba predovše-
tkým zdôrazniť, že Slovenská národná ra-
da bola si pri svojej práci vedomá, že jej
volebné obdobie spadá do obdobia v histó-
rii nášho Slovenska priamo epochálneho.
Táto Slovenská národná rada pracovala
v období prvej Gottwaldovej päťročnice,
ktorá za neoceniteľnej všestrannej pomoci
bratského Sovietskeho sväzu a podľa jeho
žiarivého vzoru položila pevné základy vy-
budovania socializmu v našej vlasti, upev-
4 28. zasadnutie SNR 4. novembra 1954
nila naše ľudovodemokratické zriadenie a
bola cenným príspevkom nášho usilovné-
ho pracujúceho ľudu pre upevnenie sve-
tového mieru.
Vybudovali sme mohutný priemysel.
Naše poľnohospodárstvo prežíva priamo
historický prerod od individuálnej, zaosta-
lej a nevýnosnej malovýroby k zmechani-
zovanej, kolektívnej veľkovýrobe. Zazna-
menávame na poli kultúrnom taký roz-
mach, na aký sa za kapitalizmu nemohlo
ani pomyslieť. A v rámci tohto veľkolepého
budovateľského rozmachu prežívalo a pre-
žíva naše Slovensko historický prerod. Sme
toho svedkami nielen my, ale potvrdiť to
musí každý nezaujatý človek, ktorý poznal
Slovensko ako zaostalý agrárny prívesok
predmníchovskej republiky, ktorý sa pa-
mätá na vykoristené a vojnou zničené Slo-
vensko na konci druhej svetovej vojny a
kto chodí s otvorenými očami po Slovensku
dnes. Krajina, ktorá podľa názoru pán-
skych režimov a im prisluhujúcich tak-
zvaných národohospodárov bola po stáročia
nevyhnutne odsúdená na živorenie, biedu,
nezamestnanosť a kultúrnu zaostalosť,
krajina, ktorá nevedela uživiť svoj ľud,
sťahujúci sa v státisícoch za chlebom do
cudziny, vyrástla pred našimi očami v hos-
podársky i kultúrne vyspelú priemyselno-
poľnohospodársku krajinu. Dnešné Sloven-
sko nepozná už žobrákov, bedárov, neza-
mestnaných, nepozná horekujúcich vysťa-
hovalcov, nepozná exekútorov, ktorí berú
poslednú kravičku, hlavnicu spod hlavy. Vo
veľkorysej socialistickej výstavbe Česko-
slovenska, ktorej významnou súčasťou je
industrializácia Slovenska, vyrástli po ce-
lom Slovensku i v najzapadlejších kútoch
krásne moderné diela socialistického sprie-
myselnenia, v ktorých našli trvalý chlieb a
podmienky šťastného, spokojného života
státisíce pracovitých slovenských ľudí. Tak
priliehavé to povedal z tohto miesta posla-
nec Slovenskej národnej rady, že ľud Ora-
vy pochoval svoju biedu, svoje drotárske
krosne na dne Oravskej priehrady.
Dielo, ktoré sa na Slovensku vybudova-
lo, naplňuje náš ľud oprávnenou hrdosťou
a nadchýna ho k novým pracovným víťaz-
stvám.
Pripomeňme predovšetkým rozvoj náš-
ho ľahkého priemyslu.
V porovnaní s rokom 1948 roku 1953
vzrástla hrubá výroba o 77. 2%, počet ro-
botníkov sa zvýšil o 13. 5%, produktivita
práce stúpla o 60. 6%, priemerné ročné zá-
robky robotníkov vzrástli o 35. 3%.
Za prvých 9 mesiacov 1954 dosiahol
ľahký priemysel na Slovensku tieto vý-
sledky:
plán hrubej výroby splnil na 109. 6%,
plán produktivity práce na 103. 4%,
vlastné náklady znížil o 1. 1%,
akumuláciu splnil na 101. 5%,
kvalitu výrobkov zvýšil o 0. 2%.
Za prvých 8 mesiacov 1954 splnil plán
sortimentu na 100. 2%. Účinným pomocní-
kom pri plnení úloh plánu je socialistická
súťaž, metódy sovietskych stachanovcov
a našich novátorov. V III. štvrťroku 1954
súťažilo 80. 3% všetkých pracujúcich. V II.
štvrťroku 1954 zlepšovalo akosť výrobkov
podľa metódy Alexandra Čutkicha 16. 970
pracujúcich; metódou Lýdie Korabelníko-
vej šetrilo materiálom 10. 021 ľudí; podľa
metódy Niny Ameľčenkovej zlepšovalo
kvalitu prvej voľby 497 pracujúcich; po-
dľa metódy Usanovovej znižovalo pretrh
nití 300 pracujúcich; metódou majstra Vo-
rošina pracovalo 1. 194 majstrov a Kovale-
vovu metódu uplatňovalo a výrobné po-
stupy ňou zlepšovalo 37 ľudí.
Podľa uznesenia vlády a Ústredného
výboru Komunistickej strany Českoslo-
venska zo 7. mája 1954 rozvíja sa v zá-
vodoch ľahkého priemyslu boj o česť to-
várenskej značky. Pritom sa závody opie-
rajú najmä o metódu majstra Čutkicha,
ktorou koncom III. štvrťroku 1954 praco-
valo už 16. 333 robotníkov.
Zvyšovať úroveň riadenia práce podni-
kov, zlepšovať kvalitu výrobkov, prehlbo-
vať režim hospodárnosti a pracujúcich
hmotne zainteresovávať na dosiahnutých
výsledkoch pomáha vnútropodnikový choz-
rasčot. Všetky závody ľahkého priemyslu
na Slovensku prijali výzvu Tatrasvitu za-
viesť vnútropodnikový chozrasčot do kon-
ca tohto roku.
Rozvoj našej poľnohospodárskej výro-
by zaznamenal ďalšie významné úspechy.
V uplynulých šiestich rokoch sme podstat-
ne postúpili vpred v socialistickej preme-
ne našej dediny. Zatiaľ čo koncom roku
1948 sme mali len niekoľko výrobných poľ-
nohospodárskych družstiev, ktoré hospo-
dárili na 1080 hektároch, dnes máme jed-
notné roľnícke družstvá vyššieho typu v
43% obcí a tieto družstvá obhospodaru-
28. zasadnutie SNR 4. novembra 1954 5
jú viac ako pol milióna hektárov ornej pô-
dy. Socialistický sektor v poľnohospodár-
stve, jednotné roľnícke družstvá, štátne
majetky a niektoré účelové majetky hos-
podária dnes na 40. 5% ornej pôdy. Jed-
notné roľnícke družstvá dosahujú stále
lepších hospodárskych výsledkov, zazna-
menávajú podstatne lepšie výnosy v obi-
lovinách. V tomto roku dosiahli už i v cuk-
rovej repe vyššie výnosy ako súkromní
roľníci. V priemere dobré sú výsledky jed-
notných roľníckych družstiev v chove oší-
paných a oviec.
Okrem toho náš štát vytvoril v poľno-
hospodárstve mohutné výrobné sily -
strojno-traktorové stanice, ktoré sústre-
ďujú veľký počet moderných výkonných
poľnohospodárskych strojov, traktorov,
kombajnov, mláťačiek, samoviazačov a
iného moderného poľnohospodárskeho ná-
radia. Strojové vybavenie nášho poľnohos-
podárstva sa oproti predvojnovému stavu
niekoľkokrát znásobilo. Počet traktorov
v poľnohospodárstve je dnes 8 krát vyšší.
Kombajnami a samoviazačmi sa v tomto
roku zožalo skoro 40% obilia, hoci pred
vojnou a tiež v roku 1948 sme temer ne-
mali mechanizáciu toho druhu.
Prechod desaťtisícov roľníkov na druž-
stevnú veľkovýrobu a mohutná mechani-
zácia poľnohospodárstva, ako i zvýšená
technická pomoc malému a strednému
roľníkovi v zvýšených dodávkach umelých
hnojív a osív zabezpečili zvýšenie poľno-
hospodárskej výroby. Tak napríklad hek-
tárové výnosy najdôležitejších druhov plo-
dín sa v roku 1954 zvýšili oproti roku 1947
u obilovín o 25%
u cukrovky o 35%
u zemiakov zostávajú na tej istej úrov-
ni.
Naše poľnohospodárstvo podstatne roz-
šírilo osev technických plodín. Osevná plo-
cha týchto bola v roku 1954 vyššia oproti
roku 1948 o 71%. Zvýšil sa najmä osev
ľanu - o 127%, konopí o 84%. Plocha
cukrovky sa zvýšila o 44%.
Poľnohospodárstvo sa v tomto období
preorientovávalo viac na živočíšnu výro-
bu. Začiatkom tohto roku sa zvýšili stavy
hospodárskych zvierat oproti roku 1947
u hovädzieho dobytka o 22%
u kráv o 11%
u ošípaných o 21%
u oviec o 67%
u sliepok o 21%.
Oproti predvojnovému stavu je úroveň
v dnešnej poľnohospodárskej výrobe asi
o 12% vyššia.
Mechanizácia poľnohospodárstva a
rýchle spriemyselňovanie Slovenska umož-
nili dosiahnuť týchto výsledkov s podstat-
ne nižším počtom pracovníkov. V dôsled-
ku toho sa v poľnohospodárstve citeľne
zvýšila produktivita práce, i schopnosť
nášho poľnohospodárstva produkovať pre
trh.
Zvyšovanie životnej úrovne pracujú-
cich sa výrazne prejavuje v rozvoji nášho
socialistického obchodu.
Obchod na Slovensku, rovnako ako v
celej našej republike, je najmladším socia-
listickým sektorom. Do víťazného februá-
ra bol v rukách súkromných podnikateľov.
Od tohto pamätného roku prešiel obchod
búrlivým vzrastom. Súkromno-kapitalis-
tickí podnikatelia boli postupne vytláčaní
štátnym sektorom. V roku 1949 súkrom-
nokapitalistický sektor činí už len 23. 47
percenta, a v roku 1954 0. 12%. Vzrast ma-
loobchodného obratu v roku 1953 robil o
83. 7% viac ako v roku 1949. Predpokladá
sa, že v roku 1954 maloobchodný obrat
bude vyšší oproti roku 1949 o celých 113. 3
percenta.
Rozhodujúcim medzníkom vo vývoji
obchodu bolo zavedenie jednotného trhu.
Táto významná udalosť vytvorila priaznivé
podmienky pre búrlivý rozvoj našej výro-
by a v súvislosti s tým aj maloobchodného
obratu. Obchod začal plniť skutočné úlo-
hy obchodu socialistického. Lepšie odčer-
pával kúpnu silu obyvateľstva. Práve na
tomto odčerpávaní vidíme najlepšie, ako
rýchle rastie spotreba, ako rýchle sa zvy-
šuje životná úroveň nášho obyvateľstva.
Tak napríklad u ryže priemerný mesačný
predaj po zavedení jednotného trhu stú-
pol skoro o 600%, u bravčovej masti o 55
percent, u rastlinných tukov o 25%, a u
mäsa o 10%. Ešte prenikavejší je vzrast
spotreby priemyselného tovaru, napríklad
tkanín, rozhlasových prijímačov, domácich
pračiek, elektrických ľadničiek, šijacích
strojov, cementu, tehál, guľatiny atď.
Zavedením jednotného trhu došlo aj k
rozšíreniu sortimentu jednotlivých dru-
hov tovaru a k zlepšeniu kvality. Na trh
prišli také tovary, ktoré v období dvoji-
tého trhu náš spotrebiteľ vôbec nepoznal.
6 28. zasadnutie SNR 4. novembra 1954
Od roku 1948 sa v podstate upevnila
materiálno-technická základňa obchodu.
Obchodná sieť sa skvalitňovala. V tomto
roku pracujúci dostali už 119 veľkých ná-
kupných stredísk, v ktorých sú spotrebi-
telia lepšie a pohodlnejšie obslúžení. Do
obchodov a za pulty prichádzajú noví, mla-
dí ľudia, ktorí majú lásku ku svojmu po-
volaniu.
Rast predaja tovarov hromadnej spo-
treby, rozšírenie sortimentov a zvyšovanie
kvality niektorých výrobkov dokazuje, že
pracujúci nášho Slovenska živia sa, satia
sa a bývajú stále lepšie. Potvrdzuje to
správnosť politiky našej Komunistickej
strany Československa, ktorá celé úsilie
zameriava k jednému cieľu: vytvoriť hoj-
nosť potravín, hojnosť priemyselného to-
varu, vybudovať socialistickú spoločnosť.
Veľké úspechy dosiahlo Slovensko na
úseku školstva. Školy, ktoré sme po kapi-
talistoch zdedili, nevyhovovali pre nové,
ľudovodemokratické zriadenie ani svojou
náplňou, ani čo do organizačnej štruktú-
ry. Preto už nariadenie Slovenskej národ-
nej rady z roku 1944 poštátnilo celé škol-
stvo na Slovensku, čím zjednotilo výchovu
a vyučovanie, odstránilo zo školy nežiadú-
ce reakčné vplyvy.
Po februárovom víťazstve pracujúce-
ho ľudu bol uzákonený nový školský zá-
kon, ktorého hlavným cieľom bolo pod-
statne pozdvihnúť vzdelanostnú úroveň
pracujúcich. Kým pred rokom 1948 dostá-
valo sa stredného vzdelania len úzkej
vrstve detí buržoázie a meštiactva v tak-
zvaných meštianskych školách, zákon z
roku 1948 zrušil privilegované meštianske
školy a vytvoril nový typ strednej školy,
ktorej absolvovanie stalo sa povinným pre
všetky deti. Počet stredných škôl zvýšil sa
do konca roku 1950 na 929, zatiaľ čo pred
školským zákonom v roku 1945 bolo len
397 meštianskych škôl.
V snahe prispôsobiť sa potrebám výro-
by, nebývalou mierou sa rozvinula sieť na-
jmä škôl pre prípravu odborných kádrov.
V porovnaní s rokom 1948 do konca roku
1953 vzrástol počet priemyselných škôl z
10 na 46.
Počet vysokých škôl vzrástol z 5 na 11,
počet poslucháčov na vysokých školách z
9. 642 na 13. 126. Zdravotnícke školy
vzrástli z 13 na 18, počet pedagogických
škôl sa zvýšil z 18 na 28. Na odborných
školách študovalo spolu v roku 1953 33. 500
žiakov, t. j. viac ako dvojnásobok oproti
roku 1948.
V mimoriadnych formách štúdia zís-
kavalo si vyšší stupeň vzdelania na odbor-
ných a výberových školách 4. 000, na vyso-
kých školách vyše 7. 000 pracujúcich po-
pri zamestnaní. Za päťročnicu dodali slo-
venské školy národnému hospodárstvu
celkom 6. 500 vysokokvalifikovaných ľudí,
z toho 1. 600 lekárov a 2. 800 inžinierov.
Aby sa umožnilo zamestnávanie čo
najväčšieho počtu žien, naširoko sa rozvi-
nula sieť materských škôl, družín mládeže
a školských jedální. Dnes už prakticky v
každej väčšej obci, alebo v každej obci kde
je aspoň 10 detí zamestnaných matiek v
príslušnom veku, máme materskú školu
a školskú jedáleň.
Pomocou študijných podpôr a podstat-
ným rozšírením kapacity žiackych a štu-
dentských domovov, otvorili sa dokorán
dvere výberových i vysokých škôl robot-
níckej i roľníckej mládeži. Významným
spôsobom sa zmenila obsahová náplň ško-
ly, ktorá z roka na rok čoraz viac uspô-
sobuje našu školu pre splnenie jej hlavné-
ho cieľa - vychovať človeka novej epo-
chy, človeka socializmu.
Tento cieľ bol hlavným dôvodom i pre
zavedenie nového školského zákona z ap-
ríla 1953. Výroba volala stále viac a viac
po zvýšení počtu kádrov. Preto školský
zákon z roku 1953 skrátil všeobecnú po-
vinnú dochádzku, naproti tomu špeciálnu
prípravu na vysokej škole predĺžil. Týmto
spôsobom sa urýchlila príprava stredných
kádrov a prehĺbila špeciálna príprava na
vysokej škole.
Nový školský systém, ktorým sa naša
škola prispôsobila ku škole sovietskej, vy-
tvoril u nás podmienky pre ďalší rozvoj
všeobecnovzdelávacích škôl. V roku 1952
sme mali 69 gymnázií. V súvislosti s no-
vým školským zákonom zriadilo sa 96 je-
denásťročných stredných škôl. V tomto
školskom roku máme ich už 103. Do jede-
násťročných stredných škôl chodí spolu
79. 000 žiakov.
XIX. sjazd Komunistickej strany So-
vietskeho sväzu dal sovietskej škole per-
spektívu: zaviesť úplne stredoškolské
vzdelanie pre všetku mládež do roku 1960.
Obdobná veľkolepá perspektíva čaká i na-
28. zasadnutie SNR 4. novembra 1954 7
šu školu. Nový školský zákon z roku 1953
vytvoril základňu pre uskutočnenie tej čo
perspektívy.
X. sjazd Komunistickej strany Česko-
slovenska vysoko vyzdvihol úspechy, do-
siahnuté v kultúrnej oblasti. Tieto úspechy
sa odzrkadľujú aj v kultúrnom napredo-
vaní Slovenska. Kultúrni pracovnici si uve-
domujú, že ich práca značne prispieva k
ďalšiemu upevňovaniu morálne politickej
jednoty nášho ľudu a že úlohy v šírení
marxistické leninského učenia medzi ma-
sami pracujúcich sú stále.
Naša literatúra, bojujúc v duchu so-
cialistického realizmu, proti cudzím ideo-
lógiám, slúži záujmom ľudu. Spisovatelia
a básnici nielen svojimi dielami, ale i osob-
nou účasťou na čitateľských konferenciách
a besedách dokazujú, že všetku svoju pra-
cú zasvätili širokými masám pracujúcich.
Výtvarní umelci sprístupňujú plody
svojej práce najširším masám pracujú-
cich. Naše maliarstvo a sochárstvo daka-
zuje jasne svoju zásadnú tematiku - hr-
dinský boj a prácu ľudu.
Rozvoj kinofikácie a profesionálneho
divadelníctva je dôkazom rastúcich kul-
túrnych potrieb širokej verejnosti. Ná-
vštevnosť filmov a divadiel neustále stúpa.
Na úseku vzdelávacej činnosti vyvinuli
kultúrno-osvetoví pracovnici nášho vidie-
ka bohatú prednáškovú činnosť v spolu-
práci so Spoločnosťou pre šírenie politic-
kých a vedeckých poznatkov, zameranú
najmä na pomoc pôdohospodárstvu a na
prírodné vedy. Osvetové zariadenia a ľu-
dové knižnice, ktorých sieť sa rozširuje,
stali sa strediskom kultúrneho a spoločen-
ského života obyvateľov miest a dedín.
Dôkazom nebývalého rozmachu ľudo-
vej umeleckej tvorivosti je veľké množ-
stvo existujúcich tanečných, speváckych,
divadelných a iných súborov, nielen pri
závodoch, ale aj na dedinách.
Na úseku vydavateľskom konštatuje-
me značný vzostup, čo dokazuje, že kniha
sa stala nevyhnutnou potrebou nášho pra-
cujúceho človeka.
Umeleckí a. osvetoví pracovníci obo-
znamujú pracujúcich s najlepšími dielami
svetovej literatúry, vedy a umenia, s po-
krokovými tradíciami iných národov, hlav-
ne Sovietskeho sväzu a ľudovodemokra-
tických krajín. Vyzdvihujú pracovné ví-
ťazstvá nášho ľudu, poukazujú na ďalšie
perspektívy našej socialistickej výstavby,
vyzdvihujú našu úzku spoluprácu na po-
litickom, Hospodárskom a kultúrnom poli
so Sovietskom sväzom a krajinami ľudovej
demokracie a poukazujú na nepremožiteľ-
nú silu mierového tábora.
Uvedomujeme si aj dnes, že tieto
krásne budovateľské úspechy sme dosiah-
li v prvom rade preto, že nás vedie naša
uvedomelá robotnícka trieda a jej revo-
lučný predvoj, Komunistická strana Čes-
koslovenska. Dosiahli sme úspechy vďaka
starostlivosti našej vlády Národného fron-
tu. Napredovali sme a napredujeme pre-
to, že nás ochraňuje a nám všestranne po-
máha bratský Sovietsky sväz. Naša vďaka
patri českej robotníckej triede, ktorej od-
borníci učia našich robotníkov ovládač naj-
náročnejšie úlohy v rozvíjajúcom sa mla-
dom slovenskom priemysle. A rovnako na-
ša vrelá vďaka patrí nášmu statočnému
a usilovnému pracujúcemu ľudu, tvorcovi
krásnej slovenskej prítomnosti i budúc-
nosti.
Uprostred tohto mohutného politické-
ho, hospodárskeho i kultúrneho rozmachu
Slovenska pracovala aj Slovenská národná
rada, ako národný zastupiteľský sbor náš-
ho ľudu. Verná revolučným tradíciám a
odkazu Slovenského národného povstania,
chcela svoju ústavnú právomoc v plnej
miere využiť k tomu, aby pomáhala budo-
vať šťastné Slovensko v socialistickom
Československu. Mala pevnú vôľu ostať v
stálom, úzkom spojení so zdravé pulzujú-
cim životom, s masami nášho ľudu. A keď
na konci svojho volebného obdobia podáva
bilanciu svojej práce, naplňuje nás, po-
slancov-členov Slovenskej národnej rady
pocit dobre vykonanej práce a úprimnej
radosti nad veľkolepými úspechmi, ktoré
naši pracujúci od víťazného februára do-
siahli. Svojou zákonodarnou činnosťou pô-
sobila všade tam, kde to osobitné záujmy
Slovenska vyžadovali, dopĺňajúc tak v pl-
nom súlade s najvyššími celoštátnymi or-
gánmi zákonodarnú činnosť nášho najvyš-
šieho zákonodarného sboru, Národného
zhromaždenia.
Svoju zákonodarnú činnosť zamerala
v prvom rade na pole národnej vzdela-
nosti a kultúry. Aby si slovenský národ
dobudoval svoje vysoké školstvo, svoji mi
zákonmi zriadila Vysokú školu výtvarných
umení v Bratislave, Vysokú školu múzic-
§ 28. zasadnutie SNR 4. novembra 1954
kých umení v Bratislave, Vysokú školu
veterinársku v Košiciach a rozšírila Vy-
sokú školu poľnohospodárskeho a lesníc-
keho inžinierstva v Košiciach.
K rozvoju slovenskej vedy prispela
znovuzriadením Slovenskej akadémie vied,
postaviac túto našu najvyššiu národnú ve-
deckú ustanovizeň na nové, budovaniu so-
cializmu vyhovujúce základy.
Slovenskú maticu, zaslúžilú národnú
ustanovizeň zabezpečila tým, že ju záko-
nom prebudovala na štátny knihovedný
ústav, ktorý sa má starať o našu národ-
nú literárnu klenotnicu.
Zriadením Štátneho meteorologického
a geofyzikálneho observatória v Hurba-
nove prispela Slovenská národná rada k
zaisteniu predpokladov pre rozvoj našej
industrializácie i, poľnohospodárstva.
Významnými krokmi pre zachovanie a
zabezpečenie rozvoja Vysokých Tatier bol
zákon Slovenskej národnej rady o zriade-
ní Tatranského národného parku a zákon o
pôsobnosti, organizácii a územnom obvode
Mestského národného výboru vo Vysokých
Tatrách.
Slovenská národná rada sa postarala o
dôstojné stánky pre zachovanie našich
pokladov na poli výtvarného umenia a
hodnôt z minulosti, keď uzákonila Sloven-
skú národnú galériu a poštátnila naše
najväčšie múzeá, Slovenské národné mú-
zeum v Martine a Slovenské múzeum v
Bratislave.
Zriadením vrcholného stánku na poli
hudobného umenia, Slovenskej filharmó-
nie vytvorila predpoklady pre zveľaďova-
nie bohatých hodnôt našej národnej hud-
by a ľudových piesní.
Odhlasovaním zákona o organizácii a
zložení Slovenského výboru pre telesnú
výchovu a šport položila široké základy pre
masový rozvoj telovýchovy a športu na
Slovensku, ako si to starostlivosť o zdra-
vie našich pracujúcich vyžaduje.
No okrem kultúrneho poľa Slovenská
národná rada sústreďovala svoju pozornosť
aj na iné polia budovateľského života náš-
ho Slovenska.
Na poli hospodárskom treba napríklad
spomenúť odhlasovanie zákona o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a
podobných právnych útvarov.
Podstatný význam pre upevnenie náš-
ho ľudovodemokratického zriadenia a po-
stavenia národných výborov ako orgánov,
prostredníctvom ktorých sa náš ľud zú-
častňuje na výkone štátnej moci, malo vy-
danie zákona o územnej organizácii okre-
sov na Slovensku.
Príprave týchto a iných odhlasovaných
zákonov venovala Slovenská národná rada
a všetky jej orgány plnú starostlivosť.
Výbory, ktorým predsedníctvo návrhy
zákonov na prípravu prideľovalo, zaobe-
rali sa nimi svedomite. V diskusiách tak
zpravodajcovia, ako aj jednotliví poslanci
podrobovali prerokovávanú matériu dô-
kladnému skúmaniu. Rozoberali podľa
skúseností z práce v obvodoch všetky o-
tázky, súvisiace s prerokovávaním záko-
nov a pri úprave zákonov hľadali najlep-
šie riešenie pre každý dotknutý problém.
Keď sa zákon z výborov dostal na od-
hlasovanie do pléna Slovenskej národnej
rady, po podrobnej zpráve, prednesenej
zpravodajcami, poslanci i povereníci sa ži-
vo zúčastňovali na rozpravách. Konštruk-
tívne rozoberali problémy, súvisiace s pre-
rokovávaným zákonom. Vyzdvihovali jeho
význam pre ďalší rozvoj; súčasne rozobe-
rali nadchádzajúce úlohy, ako aj nedostat-
ky na príslušnom úseku a poukazovali na
spôsoby nápravy.
I keď Slovenská národná rada vo svo-
jej zákonodarnej činnosti dosiahla pozo-
ruhodné úspechy, predsa treba konštato-
vať, že na tomto poli sme mohli vykonať
ďaleko viac. Slovenská národná rada moh-
la viac využiť pôsobnosť danú jej Ústavou
a upravovať otázky, na ktorých vyriešení
malo Slovensko záujem. V plnom súlade
s ústrednými orgánmi republiky, menovite
dopĺňajúc celoštátne zákonodarstvo, moh-
la Slovenská národná rada vyniesť viac zá-
konov, ktorými by dopomohla, aby Sloven-
sko čo najskôr dohonilo v pomere k vyspe-
lejším českým krajinám to, čo mu bývalé
režimy upierali, ale čo mu naše ľudovode-
mokratické zriadenie chce ochotne a s lás-
kou dať. Treba tu poukázať najmä na to, že
málo bolo zákonodarnej iniciatívy tak u
niektorých povereníctiev, ako aj medzi po-
slancami. Bolo potrebné viac skúmať mož-
nosti vydania zákonov Slovenskej národnej
rady, viac upozorňovať V orgánoch Sloven-
skej národnej rady na otázky, ktoré by si
vyžadovali riešenie zákonmi Slovenskej
národnej rady. Prejavovali sa tu aj vplyvy