novcov, novátorov priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. No nemožno zaostať žiadnemu vedeckému pracovníkovi ani v osvojovaní si výsledkov spoločenských vied Sovietskeho sväzu, ktoré majú pre každú prácu nesmierny význam. Pomáhajú správne skúmať úspechy a nedostatky našej výstavby, učia nás, ako využívať vedecký odkaz minulosti pre riešenie naliehavých úloh dneška. Sovietska veda celá slúži človeku, slúži príprave jeho lepšej, šťastnejšej budúcnosti, umožňuje človeku naširoko uplatniť svoje skúsenosti fyzické aj duševné. Tak lekárska veda ho chráni pred chorobami, ktorým je vydaný napospas človek kapitalistickej spoločnosti, a v tom je hlboký, pokrokový, životodarný mierový charakter sovietskej vedy, na rozdiel od vedy buržoáznej, ktorá stojí v službách monopolov a slúži protiľudovým, protihumánnym cieľom nenásytnej, zverskej buržoázie, ktorá v záujme zabezpečenia maximálnych ziskov spôsobuje a stále pripravuje ľudstvu nové utrpenia. Buržoázna veda sa spreneverila poslaniu opravdivej vedy, ona si nevytyčuje za úlohu pravdivé poznanie zákonov prírody a spoločnosti, ale naopak, usiluje sa všetkými prostriedkami zastrieť túto zákonitosť, zabrániť ľudu, aby poznal pravdu, aby sa nedozvedel o príčinách svojej biedy. Buržoázna veda odmieta platnosť objektívnych zákonov rozvoja prírody a spoločnosti. Namiesto nich hlása bludy, tmárstvo, zatemňuje a otravuje myseľ ľudí zverskými, neľudskými teóriami maltuzianstva, nacionalizmu, kozmopolitizmu a rasizmu. Tak sa usiluje buržoázna paveda ubiť poslednú iskierku ľudskosti v človeku, aby z neho urobila povoľný, nemysliaci, slepý nástroj vojnového vraždenia, a v tom je jej neľudský, reakčný charakter.

Štúdium života mikróbov a baktérii vedie sovietskych vedcov k tomu, aby chránili ľudí pred nákazlivými chorobami. Buržoázni predajní biológovia ho využívajú na pestovanie choroboplodných zárodkov v obrovskom množstve, aby v bakteriovej vojne nimi zamorili ľudstvo, ako to začali robiť na Kórei. Atómová energia v rukách sovietskych ľudí pretvára prírodu, premieňa púšte na úrodné polia. Táto energia v rukách imperialistických lokajov pripravuje zbraň masového vraždenia. Tak by sme mohli rad-radom preberať jedno vedecké odvetvie za druhým a všade by sme sa presvedčili, ako tie isté vedecké objavy a výsledky slúžia v rukách soviet-

skych ľudí budovaniu mierového života a v rukách imperialistov prinášajú vojnu a smrť.

Imperialistom sa nepodarí otráviť vedomie ľudí. Súčasné udalosti vo svete svedčia o tom, ako pravdivé boly slová s. Stalina, ktoré vyjadrujú jeho hlbokú vieru v človeka, keď povedal, že "... mier bude zachovaný a upevnený, ak národy vezmú vec zachovania mieru do svojich rúk a budú ju brániť do konca... "

Cestní ľudia celého sveta obracajú dnes zrak k Sovietskemu sväzu ako k svojej záštite a dychtivo sledujú a osvojujú si výsledky sovietskej mierovej vedy, ktorá im v ich prostredí neistoty a zúfalstva otvára oči, ukazuje perspektívy lepšej budúcnosti, posilňuje ich, upevňuje vieru, že túto budúcnosť si raz vydobyjú. Našou úlohou ako jednej z úderných brigád je osvojovať si hlboko ľudský, mierový charakter sovietskej vedy, učiť sa ju uplatňovať vo svojej práci a na vlastných tvorivých výsledkoch ukázať jej pravdivosť, veľký význam a pretvárajúcu silu. Očakávame, že naši vedeckí pracovnici splnia sľub, ktorý dal za nich súdruh Pavlík, a že v tesnej spolupráci s vedeckými pracovníkmi českými a podľa vzoru sovietskej vedy splnia svoj sľub a túžby nášho ľudu, ktoré chcú tiež zachovať mier. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv:

Ďakujem súdružke poslankyni Bohušovej za prejav.

Ako ďalšiemu dávam slovo súdruhovi poslancovi Jozefovi H a š o v i.

Poslanec Jozef Haša: Slávna Slovenská národná rada!

Ak zisťujeme charakter, ktorým sa naše storočie líši od predchádzajúcich, je to hlavne vplyv, ktorým pôsobí v našich dňoch veda na život. Boly doby, ktoré v umení vytvorily skvelejšie diela, boly doby, v ktorých spoločnosť prešla veľkými zmenami podobnými zmenám našim, a boly objavy, ktoré v oblasti vedy nemenej zapôsobily, ako vynálezy našej doby; ale storočie, v ktorom by veda na všetko tak rozhodne a všeobecne bola zapôsobila, ako v prítomnosti, nenachádzame v dejinách. A keď azda v našej dobe mená učencov neskvejú sa tak, ako mená Galilei,

K e p l e r, K o p e r n i k, N e w t o n, je to preto, lebo obecná úroveň vedomostí stala sa vyššou a počet tých, ktorí na poli vedy dosiahli veľkých úspechov, je väčší.

V našich dňoch, ak slobodne tu použiť toho slova: veda, ako všetko, sa demokratizovala, čiže: z privilégia jednotlivcov stala sa spoločným majetkom. Niet odboru, kde by sme nevedeli poukázať na vplyv, ktorým pôsobí veda na naše pomery, a tento vplyv nie je menší na štát a spoločnosť, ako v oblasti nášho hmotného rozvoja. Hrdé tvrdenie, že -,, veda je mocou", stalo sa skutočnosťou - aspoň natoľko, že nieto viac moci bez vedy. Aj postavenie, ktoré zaujímajú štáty vo vzájomných vzťahoch, je viac dôsledkom tých prednosti, ktoré im zabezpečuje ich kultúrny rozvoj, než tých, ktoré môžu ďakovať prírode, geografickej polohe a azda darom šťasteny. Tieto uváženia viedly zaiste aj naše zákonodarstvo, keď pri toľkých úlohách, ktoré sa zdajú byť naliehavejšími, nezameškáva venovať pozornosť ani kultúrnemu vývinu narodia a snaží sa položiť bezpečné základy predovšetkým ľudovému vzdelaniu, lebo dobre vie, že všetko naše úsilie, zamerané na zvýšenie blahobytu, zostalo by jalovým pokusom, ak by kultúrne pomery nezodpovedaly politickým inštitúciám.

Nieto zaiste nikoho, kto by neuznal prvoradú dôležitosť ľudovýchovy, veď bolo by protirečením vyhlásiť ľud za suveréna a nechať ho v nevedomosti. No nepopierateľné je i to, že ľudovýchova ešte nemôže povzniesť národ na tú úroveň vzdelanosti, ktorá je cieľom nášho snaženia.

V dobe, charakterizovanej vysokým stupňom kultúry, národ, ktorý sa nezúčastní na kultúrnych snaženiach ľudstva a vo svojom vedeckom rozvoji zaostáva, nemôže udržať svoje postavenie a i jeho trvanie sa stane ľahostajným pre záujmy ľudstva. Platí to o všetkých, vedách, ale dvojnásobne to platí o vedách, ktorými sa učíme využiť poklady prírody a stávame sa tak z obyvateľov zeme jej pánmi, čo je prvou podmienkou nášho hmotného blahobytu. Vyššiu vedu teda nemôžeme pokladať len za krásnu ozdobu, za akýsi luxusný článok, ktorého získanie možno ponechať oduševneniu alebo ctižiadosti jednotlivcov a na ktoré národ nič nemusí obetovať.

Výchova ľudu, ktorú pokladáme za základ pokroku a rovnoprávnosti, ten tak

môže priniesť očakávané ovocie, keď záujmy vedy sa pritom nezanedbávajú. Veď sú aj ony základom pravej ľudovýchovy. V dejinách nepoznáme príklady, že by pokrok vo vedách nepriniesol so sebou aj rozvoj v spoločnosti a v politickom živote. Je nemožné, aby pravdy, ktoré objavila veda, prv či neskôr neboly použité vo všetkých vzťahoch ľudského života. Národ vo svojom rozvoji, pokroku nemôže postrádať prostriedku, nad ktorý mocnejší mu nebol daný na dosiahnutie jeho cieľov, mierového snaženia.

Dnes máme odhlasovať zákon, ktorým sa zriadi Slovenská akadémia vied. Pretože už máme Akadémiu v Prahe, bude to znamenať istý stupeň decentralizácie. Ale ak niekde, teda v odbore vied platí, že centralizácia je možná len po istú hranicu. Je nesporné, že spolupráca síl vedie k veľkým výsledkom; ale práve tak je isté, že vedecký fond, vedecký kapitál len tak môže vzrásť, ak na jeho získavaní pracujú na rôznych miestach. Pre vedecký rozvoj a výchovu vedcov jedno centrum nestačí. Pretože každý národ, ktorý sa zúčasťňuje na vedeckých snaženiach, je novou silou; každá reč, ktorou sa pestuje veda, je novým nástrojom; každá krajina, ktorej prírodné a hospodárske podmienky sa skúmajú, je novým fórom, ktoré sa otvára šíreniu vedomostí. Spoločné záujmy vedy ničím tak nezískavajú, ako keď ich pestujeme v kruhu svojho národa a používame na poznanie pomerov našej vlasti.

V zriadení tejto Akadémie nebude dnes zaiste nikto vidieť akýsi separatizmus, ako to už tu bolo spomenuté, ale v českej Akadémii bude vidieť hlavnú oporu. Ale nielen to. Medzi obidvoma akadémiami nastane zavedenie; závodenie, ktoré nemôže vystať medzi takými, ktorí bežia na jednej dráhe za tým istým cieľom. Závodením sa práca zdokonalí a akadémie získajú na úrovni, vytýčený cieľ sa rýchlejšie dosahuje a následkom každého poctivého behu je tiež, že závodiaci sa vždy viac sbližujú. Slovenská veda sa založením Akadémie nijak neuzatvára pred stykom s vedeckým životom českým. Filozofia Lenina a Stali n a o národnostnom probléme vylučuje s jednej strany hatenie kultúry, ale tiež nacionálnu odlúčenosť na strane druhej. Vzájomné spolužitie Čechov a Slovákov v spoločnom štáte prinášalo už predtým veľké klady, i keď toto spolužitie nebolo vždy správne chápané. Priamym poprením vedeckých zásad o spolunažívaní a spolu-

práci národov bolo, čo sa v tejto sieni hovorilo v roku 1942 pri zakladaní "taktiež akadémie". Hovorilo sa tu, pripomenulo sa tu, že autonomický odboj nebol len odbojom politickým, ale i kultúrnym. Teda boj a nenávisť proti kultúre najbližšieho Slovanského brata a nie pokoj, mier, ku ktorému nutne vedie pravá veda.

Nemožno poprieť, že ako ovládanie prírody, ktoré je hlavným meradlom civilizácie, tak i pokrok, ktorého sa dosiahlo v humanite, bol spôsobený vedou. A ako jednotlivé národy to, čo majú v slobode a blahobyte, môžu ďakovať vede, tak i celé ľudstvo ten blaženejší stav - stav mieru -, pre ktorý toľko myslí sa oduševňovalo, len od vedy môže očakávať. Lebo ak to, čo bolo najkrajším snom šľachetných sŕdc, niekedy sa stane skutočnosťou, keď rôzne národy zeme, pod rôznym podnebím, hovoriace rôznymi jazykmi, prídu k vedomiu toho spoločenstva komunity, ktorá ich sjednotí v spoločenstvo ľudstva: to môže byť dielom vedy, ktorá keď na každom poli sa snaží dosiahnuť pravdu, vytyčuje taký cieľ, u ktorého, vychádzajúc odkiaľkoľvek, konečne sa musíme stretnúť a u ktorého národy v spoločnom myslení, snažení a cítení sa sjednotia.

Každé víťazstvo ľudskosti je víťazstvom vedy. Veda zbystruje oko teleskopom a mikroskopom, ucho mikrofónom, hlas šíri do diaľky telefónom, rádiom. Mení ohromnú silu prúdiacich a rútiacich sa vodných más vo svetlo ako deň, činí ruku človeka temer všemocnou nesmiernou silou malého kvanta výbušnej látky, ktorú objavuje veda nie aby ničila, ako to bolo spomínané predrečníkmi, ale aby pomohla človekovi vytvoriť diela veľkolepejšie a učinila život radostnejším. Veda študuje mikróby, nie však aby hubila ľudí morom a cholerou, nie aby dala bezohľadnému dobývačovi nástroj, ako prinútiť svojho protivníka k tomu, aby myslel a cítil ako on. Svetonáhľad nemožno nanútiť ani bombami, ani bakté-

riami. Vedec musí vedieť najlepšie, ako ťažko je budovať a ľahko, veľmi ľahko ničiť. Ľahko je zničiť za zlom minúty nielen jednu ulicu, ale celé veľké mestá, ale ťažko, veľmi ťažko vybudovať čo len jeden dom. Ľahko je zničiť život tisícov ľudí, ale ťažko, veľmi ťažko je vychovať jediného človeka. Pravá veda nikdy sa nespreneverí veci mieru a preto u nás nikdy nebude treba § 15 zákona o Slovenskej akadémii vied, ktorý obsahuje sankcie proti takým, ktorí sa proti veci mieru previnili.

Slovák nehľadá slávu na vojnových poliach, nejde za výbojom. Chápe sa zbrane, keď je napadnutý, keď sa mu siaha na slobodu, a v týchto svojich bojoch dokazuje, že mu nechýba ani sila, ani vojenské cnosti. I v roku 1944 povstáva proti najbarbarskejšiemu dobývačovi a jeho nehoráznemu svetonáhľadu; nejde na výboj, ale chce v slobode pracovať - neúnavne pracovať, ako to len on vie - na rozkvete svojej vlasti. I dnes chce mať pokoj k svojej práca, ktorá jedine môže mu priniesť lepší život a blahobyt. A v tomto mu má pomáhať aj veda. Úspechy jeho mierovej práce sú dostatočne známe, každému viditeľné a práve v týchto dňoch hovoril tu, v tomto meste o nich pán prezident a pán predseda vlády.

Nie iné je želanie i úsilie aj jeho ľudovodemokratických spojencov a hlavne veľkého Sovietskeho sväzu. Sovietsky sväz hľadal hneď na začiatku svojho jestvovania pomoc u vedy. Ohrozovaný nebezpečenstvom medzinárodnej situácie budoval svoj svet za stálej zbrojnej prípravy na očakávanú nutnú obranu, ale už vtedy, ako o tom píše napríklad Bogolepov vo svojom diele o sovietskych financiách, vo svojom štátnom rozpočte po najväčšej položke výdavkov na financovanie národného hospodárstva zaujímajú svojou výškou druhé miesto výdavky na ukojenie sociálno-kultúrnych potrieb obyvateľstva. Je zaujímavé poznamenať pritom jednu skutočnosť. Štátny rozpočet Sovietskeho sväzu dosiahol svojím úhrnom výšky roku

1913 v roku 1926/27. Avšak na samom začiatku dvadsiatych rokov, keď rozpočet nemnoho prevyšoval jednu tretinu rozpočtu z roku 1913, v oblasti národnej výchovy a vody sa už dosiahlo výsledkov, prevyšujúcich čísla danej oblasti v roku 1913. Taká zvýšená starostlivosť o kultúrny rozvoj krajiny je nezmenená po všetky roky sovietskych dejín a táto tendencia zostala i v rokoch ťažkých skúšok a mimoriadnej námahy v dobe Veľkej vlasteneckej vojny.

Sovietsky sväz je podivuhodne vybavený pre nehatene hľadanie pravdy, pre používanie vedy v prospech výroby, pretože pôda sama i všetko, čo obsahuje, náleží ľudu. Bohatstvo štátu môže byť odhalené a nakoniec môže byť i plne využité. Neuplatňujú sa tu nijaké zásahy špekulantov. Cárske Rusko malo tiež vedu, ale veda nebola základom v cárskom štáte. Malo svoju Akadémiu vied, založenú Petrom Veľkým a mohlo sa chlúbiť slávnymi menami, ako sú M e n d e l e j e v. Pavlov, Lomonosov, K a r p i n s k i j a iní, ale veda v tej dobe postrádala finančnú podporu a nevzbudzovala väčší záujem a ohlas v ľude.

Nijaká krajina sveta si neváži viac vedy a neposkytuje svojim vedcom lepšie a bohatšie vybavenie, ako Sovietsky sväz. Postoj k vede sa odráža vo vládnej politike i praxi. Priemyselné a pôdohospodárske problémy sú starostlivo premýšľané v ich vzťahu k možnostiam a potrebám vedy a o ich vyriešenie sa starajú horlivé v sovietskom bádaní. Všetci návštevníci Sovietskeho sväzu hovoria o nadšení hlavne mladých ľudí pre vedu. Nadšenie pre vedu je podporované najviac tam, kde kedysi bolo najslabšie - na vidieku, medzi sedliackym ľudom. Tak napríklad laboratórne hnutie rozrastá sa na dedinách a je celkom obvyklé, že nájdeme ako normálne vybavenie dedinského spoločenstva laboratórium. Zaiste veľmi potrebný príklad i pre nás. Toto všetko nie je duch vojny. Nie je treba dnes už naširoko do-

kazovať mierovú tvorbu sovietskej vedy. Svet sa už dozvedel dosť o pokrokoch ruskej vedy, lekárstva, biológie, botaniky a techniky, i sovietskej sociálnej filozofie, aby každý, kto sa nedá mýliť súbojom ideológií, aby pre stromy nevidel les, musí uznať ohromný mierový rast Sovietskeho sväzu a jeho význam tiež pre nás.

Slávna Slovenská národná rada!

Vnucuje sa mi napokon spomienka na minulosť a myslím, že pri uzákonení Slovenskej akadémie vied musíme si s vďakou spomenúť mužov, ktorí v smutných dobách neslobody a útlaku tak v literatúre, ako vo verejnom živote zameriavali všetku svoju snahu na to, aby udržali v národe vedomie jeho osobitnosti, národného ducha, a pestovali hlavne reč, ktorá sa mala stať v budúcnosti nástrojom pokroku. Tí mužovia pracovali zdanlivo bez nádeje, ale s tým väčšou horlivosťou. Dnes, keď prekážky vedeckej činnosti boly odstránené, národ právom žiada väčšie výsledky práce od svojich vedcov, pretože so slobodou, ktorej sme dosiahli, aj naše povinnosti vzrástly. Naša vlasť nie je v tom položení, aby mohla postrádať činné služby ktoréhokoľvek zo svojich synov. Slovák si nemôže dovoliť ten tichý pôžitok, ktorý nachádza vedec vo svojich úvahách a rozjímaniach medzi svojimi knihami. Vedec, ktorý by vo svojej povýšenosti a egoizme sa odvracal od všetkých, mohol by byť niekomu azda predmetom závisti, ale úcty nezasluhuje - práve tak nie ako boháč, ktorý stráži svoje zlaté vrecia. Cena vedy sa skrýva v tom účinku, ktorým pôsobí na život; sláva vedca, ako každá pravá sláva, je v tom, že pracuje na blahobyte a zošľachťovaní ľudí, svieti im na cesty, poskytuje im zbraň, ktorou majú bojovať za najsvätejšie záujmy svojho národa a celého ľudstva. Slovenský vedec má plniť dve povinnosti. Keď sa oduševňuje za vedu, musí mať pred očami ciele, za ktorými ide národ - tie majú byť i cieľom vedca. Jeho veda nemôže ho zbaviť povinností, ktorými je zaviazaný svojej

vlasti. Len tak môžeme očakávať, že Akadémia splní veľké úlohy, ktoré jej tento zákonodarný sbor vytýčil, a zaujme tak čestné miesto medzi podobnými ustanovizňami vzdelaných národov, keď spolu s nimi pracuje na pokroku vedy, a zároveň vlastným národom bude uznávaná za hlavného činiteľa kultúrneho povznesenia, hmotného blahobytu a slobody. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv:

Ďakujem poslancovi H a š o v i za prejav.

Nasleduje prejav povereníka ľahkého priemyslu Štefana Gažíka.

Dávam mu slovo. Poslanec Štefan Gažík:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Máme dnes schváliť významný zákon o zriadení Slovenskej akadémie vied. Ideme uzákoniť inštitúciu, ktorej poslaním je - ako sa hovorí v návrhu zákona o Slovenskej akadémii vied - "plánovitá a organizovaná práca v teoretických a užitých vedách, zabezpečovanie tvorivej účasti slovenskej vedy na rozvoji československého bádania a tvorby, aby čo najúčinnejšie prispela k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Slovenska a tak urýchlila vybudovanie socializmu v Československej republike".

Ako vidieť, je cieľom Akadémie všestranne pomáhať hospodárskemu a kultúrnemu rozmachu nášho ľudu. Tento cieľ je v nerozlučnom súlade s ekonomickým zákonom socializmu, v ktorom sa uvádza ako prostriedok maximálneho uspokojenia neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb celej spoločnosti nepretržitý rast a zdokonaľovanie socialistickej výroby na základe najvyššej techniky.

Ide teda o to, aby veda a technika účinne napomáhaly dosiahnuť tento cieľ. Túto úlohu môže plniť iba veda, ktorá úplne splynie so záujmami pracujúcich,

ktorá sa bude učiť z ľudu a učiť ľud, ktorá vytvorí nerozlučné spojenie vedy s praxou, plánovaním a zaistí kolektívny vedecký výskum.

To si priam žiada búrlivý a dosiaľ na Slovensku nevídaný rozmach hospodárstva a kultúry. Veď v porovnám s rokom 1937 dosiahol objem priemyselnej výroby na Slovensku štyri a polnásobok, pritom výroba ťažkého priemyslu dosiahla sedemnásobok predvojnového objemu.

Na tejto ceste pôjdeme ďalej a preto je žiadúce, aby naša veda nielenže držala krok s týmto búrlivým rozmachom, ale naviac, aby kráčala ako predvoj a svietila na cestu za ďalšími úspechmi.

To môže dokázať iba veda a vedecký pracovníci, ktorí denne bedlivo sledujú život, prácu a potreby nášho ľudu, ako o tom hovoril súdruh Stalin, ktorý na prvej všesväzovej porade stachanovcov 17. novembra 1935 povedal

"Veda sa nazýva vedou práve preto, že neuznáva fetiše, nebojí sa vztiahnuť ruku na odumierajúce, staré a že si pozorne všíma skúsenosti a prax. "

Naša nová, k socializmu sa uberajúca spoločnosť, naše nové pomery vôbec vyžadujú si i novú vedu. Nám dnes už nestačí veda, ktorú vytvorila buržoázia. My vieme a pocítili sme na vlastnej koži účinky buržoáznej vedy, ktorá slúžila kapitalistom na vykorisťovanie a ohlupovanie pracujúcich más.

Dnes veda tohto druhu nemá u nás miesta. Na jej miesto nastupuje veda, ktorá má a musí slúžiť víťaznej a vládnúcej robotníckej triede tohto štátu, veda, ktorá zapustila hlboké korene v marxizme-leninizme, veda a vedec, ktorý všetok svoj um dáva do služieb ľudu, vlasti, veci mieru, demokracie a socializmu. To nás tak učil náš nezabudnuteľný súdruh Klement Gottwald, ktorý 23. júna 1948 v prejave k zástupcom vysokých škôl zdôraznil, že spojenie s ľudom a s jeho záujmami je "najpevnejšou základňou vedeckej prá-

ce, to jej dáva konkrétny smysel a cieľ, i nevyčerpateľný rezervoár nových síl. Ba to je ideálny stav pre rozvoj vedy a umenia: nie otročiť zvoli a chúťkam kapitalistických koristníkov, ale slúžiť uvedomele a s láskou blahu národa a štátu".

Tieto múdre slová súdruha Gottwalda budú smernicou i pre našu Akadémiu, ktorá bude pracovať tak, aby pomáhala našim pracujúcim zbaviť sa predsudkov tmárstva, ktoré sú vážnou prekážkou pri plnení výrobných úloh, a aby podávala presvedčivé dôkazy o tom, že človek a práca je tým činiteľom, ktorý má obrovské možnosti využívania prírody, ktorý pôsobením rúk a umu človeka dá všetko, čo človek potrebuje k svojmu životu.

Náš pracujúci človek musí cítiť, že veda mu pomáha odkrývať bohatstvá zeme, že ho zbavuje najťažšej námahy a že mu pomáha riešiť zložité problémy výroby a výstavby. Ide nám o to, aby sme vytvorili medzi našimi pracujúcimi v továrňach, v závodoch a na poliach na jednej strane a medzi vedeckými pracovníkmi na druhej strane čo najužší pomer a aby socialistický vedec bol opravdivým pomocníkom, priateľom a radcom našich pracujúcich. Keď sa toto našej vede podarí, odrazí sa to blahodarne na práci všetkých odvetví najmä nášho priemyslu.

Veď kto predovšetkým očakáva pomoc od našej vedy? Je to najmä naša výroba. Tejto pomoci sa našej výrobe dosiaľ veľmi málo dostávalo. V tomto smere sa urobily iba prvé kroky. No ešte stále nemáme taký stav, s ktorým by sme mohli byť spokojní.

Príkladom a vzorom, ako pomáha veda výrobe, sú sovietski vedeckí pracovnici, ktorí - plniac smernicu svojej strany a vlády - nielenže dohonili, ale ešte predháňali vedu najvyspelejších kapitalistických krajín. V Sovietskom sväze prináša veda všetkým pracujúcim hmatateľné dobrodenie. Preto sú ľud a veda zajedno.

Súdruh Malenkov podal o tom presvedčivé dôkazy na XIX. sjazde Komunistickej strany Sovietskeho sväzu, kde vysoko ocenil vzrastajúci význam vedy v mohutnom rozvoji výroby a vyzdvihol ustavičnú starostlivosť sovietskej vlády a strany o jej rozvoj.

V nijakom kapitalistickom štáte na svete niet takého záujmu o rozvoj vedy a techniky a takej starostlivosti o ne, ako je tomu v Sovietskom sväze, kde o vedecké a technické výsledky sa zaujíma celá spoločnosť, ktorá tiež výsledky vedeckého bádania plne využíva.

Je nepochybné, že na obrovskom napredovaní sovietskeho priemyslu má veľký podiel stále silnejúca armáda sovietskych vedcov. Ak v piatom päťročnom pláne Sovietskeho sväzu vzrastie priemyslová výroba o 70% a počet pracovných síl iba o 15%, je to tiež nesporný dôkaz toho, že pri tomto obrovskom raste výroby vedecký a technický výskum vykonáva svoju rozhodujúcu prácu.

Toto má inšpirovať všetkých našich vedcov, toto má viesť i našu Akadémiu k tomu, aby sa riadila žiarivým sovietskym príkladom, aby všetkými svojimi vedeckými prostriedkami nám približovala výdobytky sovietskej vedy a techniky.

"Pred nami" - povedal súdruh Široký na X. sjazde Komunistickej strany Slovenska - "je perspektíva složitých a ťažkých úloh, ale súčasne ďalšieho veľkolepého hospodárskeho, kultúrneho rozmachu našej vlasti. " To znamená, že i naša veda bude mať plné ruky práce, aby nášmu hospodárstvu, najmä našej priemyslovej výrobe pomohla riešiť tieto ťažkosti a složité úlohy, a to predovšetkým na tých úsekoch, ktoré sú rozhodujúcimi pre našu výstavbu,, a na úsekoch, v ktorých zaostávame.

Naše stavby socializmu, naše bane, huty, chémia a elektrotechnika a iné odvetvia, všetky naše závody a družstevné polia čakajú s otvorenou náručou našich vedcov

vo viere, že ešte viac ako doteraz priložia ruku k veľkolepému dielu industrializácie Slovenska, ktorá je základom rastu blahobytu Slovenska a predpokladom rastu životnej úrovne všetkých pracujúcich našej republiky. Pracujúci v našich závodoch budú za takúto pomoc veľmi vďační. V úzkom, tvorivom spojení s našimi závodmi, s našimi pracujúcimi obohatia sa vedci nesmierne cennými poznatkami, ktoré niekoľkokrát znásobia a zaiste potom aj znovu vrátia celej našej výrobe.

V tomto spojení so závodmi, s našim umným pracujúcim ľudom musí naša nová Akadémia a naši vedci vidieť nikdy nevyschýnajúci prameň inšpirácie tvoriť nové, ľudu a celej našej spoločnosti prospech prinášajúce hodnoty. Naše závody budú pomoc našich vedcov nielen ochotne prijímať, ale budú túto pomoc štedré oplácať, oplácať tým, že budú na základe použitia výsledkov vedy a výskum zvyšovať produktivitu práce, zlepšovať kvalitu, snižovať vlastné náklady, dobre hospodáriť a so všetkou zodpovednosťou rovnomerne plniť všetky časti plánu.

Naše závody pomôžu Slovenskej akadémii vied pri vyhľadávaní nových talentov, ktoré na našich závodoch nesporne sú a ktoré v úzkej spolupráci s Akadémiou budú po čase vedieť pre našu vedu a teda pre celé naše hospodárske budovanie vykonať veľmi cenné a platné služby.

Schválenie zákona o Slovenskej akadémii vied je dôležitým medzníkom v našom živote. Keď tento zákon ideme schváliť, nesmieme ani na chviľu zabúdať na to, komu patrí hlavná zásluha, že našej vede sa otvárajú možnosti, aké nikdy predtým nemala. Táto zásluha patri našej víťaznej robotníckej triede, vedenej našou rodnou Komunistickou stranou, a jej učiteľke - Komunistickej strane Sovietskeho sväzu. Naša vďaka patrí veľkému priateľovi našich vedcov, nezabudnuteľnému súdruhovi Gottwaldovi, a jeho vernému spolupracovníkovi, milova-

nému prezidentovi súdruhovi Antonínovi Zápotockému. (Potlesk. )

Som presvedčený, že si naši vedci hlboko ocenia starostlivosť našej strany a vlády o rozvoj vedy a že celé svoje snaženie zamerajú na to, aby teóriu spájali s praxou a aby na vedeckom poli riešili tiež základné otázky priemyslu. Tým pomôžu výrobe, aby nepretržite rástla a zdokonaľovala sa na základe najvyššej techniky a aby zabezpečovala maximálne uspokojenie hmotných a kultúrnych potrieb nášho ľudu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv:

Ďakujem povereníkovi súdruhovi G a ž í k o v i za prejav.

Dávam slovo poslankyni Štefánii P o ck o d y.

Poslankyňa Štefánia Pockody:

Slávna Slovenská národná rada! Panie a páni!

Slovenská národná rada, plniac poslanie, ktoré jej bolo ľudom literami Ústavy dané, k svojim doterajším činom na poli rozvoja hmotných a duchovných síl slovenského národného života dnešného dňa pripojuje ďalší stavebný kameň: zákon

o Slovenskej akadémii vied.

Zriadením tejto inštitúcie spájajú sa pokrokové túžby a snahy starších generácií bádateľov-Slovákov po vrcholnej vedeckej ustanovizni s potrebami, ktoré v súčasností nezadržiteľne vyvierajú zo socialistickej výstavby nášho štátu a prestavby nášho života.

Do širokého programu pôsobenia Slovenskej akadémie vied organicky zapadajú

i vedy pôdohospodárske, majúce v nej svoj základ a organizačné stredisko tak isto, ako vedné obory iné.

Prečo? Základom pôdohospodárskej výroby je výroba živých organizmov a ich produktov - teda biologická. Socialistické pôdohospodárstvo však nevystačí len s biologickými zákonitosťami. Vyžaduje aj