Čtvrtek 18. června 1953

ných i tých najsložitejších výskumných problémoch chémie, anorganickej i organickej, vo fyzike, mechanike, stavebníctve, agrobiologii, geológii, geochémii, hutníctve atď., v najrozmanitejších laboratóriách, v takých vedných odboroch, ktoré predtým na Slovensku ani podľa mena nepoznali. V novej Slovenskej akadémii vied pôjde o to, aby sa zabezpečil ďalší, ešte rýchlejší rozvoj prírodných a technických vied, pretože doterajšie tempo ich rozvoja vôbec nestačí mohutnému prúdu socialistickej industrializácie a socialistickej prestavby nášho poľnohospodárstva. Išli sme dosiaľ rýchle, no musíme ísť ešte rýchlejšie, ak chceme zabezpečiť rozvíjajúce sa potreby nášho hospodárstva. Pritom, pravda, nijako nechceme zanedbať ani vedy spoločenské, ktoré musia v novej Akadémii oveľa účinnejšie ako dosiaľ pomáhať ľudu v boji proti nepriateľským ideológiám, proti buržoáznemu nacionalizmu, proti tmárstvu všetkých mastí, za rozšírenie a prehĺbenie vedeckého marxisticko-leninského svetonázoru a uvedomenia vo všetkých vrstvách obyvateľstva, za rozvoj socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu.

Zriadenie Akadémie vied na Slovensku je nový, žiarivý dôkaz správnosti leninskostalinskej národnostnej politiky v našej vlasti, tej politiky, ktorú od začiatku hlásal a presadzoval nezabudnuteľný s. Klement Gottwald. Zriadenie Slovenskej akadémie vied, ako to vysoko vyzdvihol súdruh Široký na X. sjazde Komunistickej strany Slovenska, znamená ďalší vklad pre rozvoj slovenskej kultúry, socialistickej obsahom, národnej formou. Voda hrá rozhodujúcu roľu v rozvoji národnej kultúry. A nielen kultúry, jej sféra, najmä na úseku prírodných a technických vied, je oveľa širšia, súvisí ona priamo, bezprostredne s rozvojom výrobných síl, prostriedkov, s upevnením ekonomickej základne našej socializmus budujúcej spoločnosti. Preto treba vidieť v založení Akadémie príspevok k celkovému rýchlejšiemu hospodárskemu i kultúrnemu rozvoju Slovenska.

Súčasne treba si uvedomiť, že Slovenská akadémia vied bude významná súčasť celkovej celoštátnej organizácie vedeckej práce. Triumf správnej národnostnej politiky neprejavuje sa totiž len v tom, že sa zakladá samostatná národná vedecká akadémia, ale hlavne v tom, že mladej sloven-

skej vede dostáva sa každodenne najvšestrannejšej pomoci od vyspelejšej a rozvitejšej českej vedy. Už pri prípravách Slovenskej akadémie vied opierali sme sa o túto pomoc. Pracovali sme podľa tých istých zásad ako predtým vládna komisia, ktorá pripravila otvorenie Československej akadémie vied. A hneď od počiatku rodiace sa orgány a pracoviská Slovenskej akadémie vied našly ochotnú pomoc v korešpondujúcich útvaroch Československej akadémie vied. Túto spoluprácu, opretie sa o pomoc českých vedeckých pracovníkov, budeme ďalej prehlbovať. Pomoc českej vedy vede slovenskej, pomoc českých vedeckých pracovníkov vedeckým pracovníkom slovenským je hlavná podmienka rýchleho rozvoja vedy na Slovensku. Je to jedna z mnohých foriem pomoci, ktorú poskytuje český pracujúci ľud ľudu slovenskému. Aj na úseku vedeckej práce rozvíja a upevňuje sa bratstvo našich národov, rozvíja sa na nový, kvalitatívne vyšší stupeň odvekej, cez stáročia idúcej vzájomnosti českého a slovenského ľudu, vzájomnosti, bratstva, ktoré sa stáva významnou súčiastkou nového socialistického československého vlastenectva.

Nadviazanie najužšej spolupráce Slovenskej akadémie vied s Československou akadémiou vied, primknutie, opretie sa o pomoc vrcholnej celoštátnej vedeckej ustanovizne je základná zásada organizácie rodiacej sa Slovenskej akadémie vied.

Považoval som za potrebné zdôrazniť týchto niekoľko organizačných a iných zásad Slovenskej akadémie vied. Pravda, vieme dobre, že organizácia, nech by bola akákoľvek umná a dokonalá, nemôže vystačiť. Organizácia je len forma. A forma je síce tiež dôležitá, ale koniec-koncov rozhoduje všade obsah, vnútorná náplň. Uvedomujeme si akiste všetci, že Slovenská akadémia vied bude sa môcť zdarné rozvíjať len vtedy, keď sa popri dobrej organizácii všetkej práce nezabudne aspoň na tieto tri hlavné zásady, zákony rozvoja socialistickej vedy:

Prvá zásada hovorí: veda sa bude rozvíjať tým úspešnejšie, čím viac bude spojená s potrebami nášho priemyslu, poľnohospodárstva, s celkovou výstavbou socializmu. Jednota teórie a praxe, spojenie vedy s výrobou, úzke spojenie a spolupráca vedeckých pracovníkov s robotníkmi, družstevníkmi, novátormi, úderníkmi to je základ zdravého a rýchleho rozvoja všetkých vied.

Druhá zásada hovorí: naša veda bude sa rozvíjať tým úspešnejšie a rýchlejšie, čim rozhodnejšie budú naši vedeckí pracovníci bojovať proti prežitkom idealistickej ideológie; čim lepšie sa naučia narábať s mohutnou zbraňou dialektického materializmu, marxizmu-leninizmu.

A tretia zásada je: rozvoj našej vedy bude tým rýchlejší a úspešnejší, čím viac sa naši vedeckí pracovníci budú oboznamovať s najvyspelejšou vedou na svete, so Sovietskou vedou, osvojovať si nielen jej výsledky, ale aj metódy práce, metódy bádania. Táto tretia zásada vyplýva a nevyhnutne súvisí s predchádzajúcimi.

Budovaním socializmu na Slovensku vytvorily sa nebývalé priaznivé podmienky pre rozvoj vied. Pracujúci ľud ochotne a štedro dáva všetky potreby a prostriedky pre vedeckých pracovníkov. Dnes im sveruje do rúk aj takú významnú organizáciu, ako je Akadémia vied. Bude teraz ma vedeckých pracovníkoch záležať, či budú vedieť využiť všetky tieto možnosti. Niet sporu, že tak urobia a pomôžu robotníkom, roľníkom a ostatnej pracujúcej inteligencii v budovaní socialistickej Československej republiky. (Potlesk. )

Podpredsedníčka Irena Ďurišová:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Michalovi Chorváthovi.

Poslanec Michal Chorváth:

Slávna Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Deň, v ktorom tento sbor pristupuje k prerokovaniu a schváleniu návrhu o ustanovení Slovenskej akadémie vied, aby zákonodarným činom dovŕšil a rozšíril starostlivosť nášho ľudovodemokratického štátu o mohutný socialistický rozvoj aj na Slovensko, ako to už bolo začaté a naznačené pred nedávnom vynesením zákona o Československej akadémii vied, nie je malým dňom v histórii Slovenska a Československej republiky. V ňom dokumentuje sa pred tvárou celej našej pracujúcej pospolitosti a pred tvárou celého sveta, že kultúrna vzájomnosť Cechov a Slovákov, založená na reálnej vzájomnosti politickej a hospodárskej, je zdrojom našej nerozboriteľnej štátnej jednoty, našej sily a nášho ustavičného rastu. V ňom prehlasuje sa slávnostne, ale zároveň vecne, že starostlivosť o plánovitý a veľko-

rysý rozvoj vedy zodpovedá našim potrebám, daným budovaním mocného socialistického štátu, zodpovedá tvorivým silám českého a slovenského ľudu, zodpovedá napokon tej veľkej budúcnosti, ktorú sme si určili v znamení stalinskej rovnoprávnosti a spolupráce pre oba naše národy.

Oslobodením zpod fašistického jarma, odstránením kapitalistického vykorisťovania a vykorisťovateľov a nastolením ľudovodemokratického zriadenia začína pre slovenský ľud nová epocha všestranného rozvoja. Industrializácia Slovenska na stupeň českých zemí, ktorá je jej dôsledkom, je hmatateľným dôkazom o socialistickom poňatí národnostnej rovnoprávnosti a o skutočnej snahe prekonať stáročnú slovenskú zaostalosť výdatnou a nezištnou pomocou vyspelejšieho spoločníka. Boli sme svedkami, že jedine z tohto základu počína sa ohromujúci rozmach slovenskej kultúry, menovite vedy, ktorý obdobne s rozmachom hospodárskym doháňa v kratučkom období to, čo sa inde budovalo celé stáročia.

Úsilie o vybudovanie slovenskej kultúry a vedy začína aj u nás od počiatkov prebudenia národného vedomia, menovite však od začatia vlády buržoázie. Zdar tejto snahy závisí však za podmienok kapitalistického zriadenia od zdaní úsilia buržoázie daného národa o vybudovanie samostatného národného trhu a samostatnej hospodárskej sústavy. Keďže však sa pre rozličné historické podmienky, najmä však pre nerevolučnosť slovenskej buržoázie toto úsilie nepodarilo, zaostalo aj budovanie slovenskej národnej kultúry. Táto štrbina pociťovala a pociťuje sa ešte aj dnes, najmä v oblasti slovenskej vedy. Nevyspelosť slovenského hospodárstva spôsobila, že zaostal vývin prírodných a technických vied, ktoré boly v minulom storočí osou kultúrneho pokroku, čo malo zpätný účinok na priebojnosť všetkých kultúrnych disciplín, najmä však vedy. Za takýchto okolnosti priam heroické úsilie izolovaných pokrokových vedeckých pracovníkov slovenských prinášalo pre slovenský ľud plody síce cenné, no okyptené a neúmerné ani vynaloženej námahe, ani potrebám.

Ani prevrat v roku 1918, ktorý znamenal u nás umocnenie kapitalistického zriadenia a plný prechod do imperializmu, nepriniesol podstatné zmeny. Veď podľa

Stalina "k pojmu základného ekonomického zákona kapitalizmu sa najviac približuje zákon nadhodnoty, zákon zrodu a vzrastu kapitalistického zisku... " Charakteristickou črtou kapitalizmu, ktorý vyplýva, z tohto princípu, je ďalej zákon konkurencie a zákon nerovnomerného vývinu jednotlivých národných hospodárskych systémov. Za takýchto okolnosti nielen že nesmierna väčšina slovenského ľudu je predmetom vykorisťovania kapitalistov cudzích i domácich, nielen že slovenské hospodárstvo podlieha konkurencii cudzieho kapitálu a upadá, ale upadá aj slovenská kultúra a slovenská veda. V období imperializmu nadobúda charakter kapitalizmu ešte ostrejšie podoby. Podľa Stalina hlavné črty a požiadavky základného ekonomického zákona súčasného kapitalizmu by bolo možno sformulovať asi takto: "zabezpečenie maximálneho kapitalistického zisku vykorisťovaním., zbedačovaním a ožobračovaním väčšiny obyvateľstva danej krajiny, najmä zaostalých krajín, a napokon vojnami a militarizáciou národného hospodárstva, ktoré sa využívajú na zabezpečenie najvyšších ziskov". Skúsenosťami v nedávnej minulosti presvedčili sme sa na vlastnej koži, Česi, ale najmä my Slováci, že táto formulácia zodpovedá doslova skutočnosti a že v prípade víťazstva imperializmu odsúdení sme hospodársky a preto aj kultúrne klesnúť na úroveň koloniálneho, vykorisťovaného národa.

Pokroková kultúra a veda slovenská a jej nositeľ, slovenská pokroková inteligencia, spojená s ľudom a jeho túžbami, od prvopočiatku dáva sa inštinktívne do služieb boja ľudu za oslobodenie. Naši najlepší dejatelia usilovali sa o založenie kultúrnych ustanovizní, do ktorých by sústredili tieto snahy. V učených spoločnostiach Tatríne a Matici tvorili akýsi základ Akadémie, v ktorej by podľa podobných vzorov našli nástroj oslobodzovacích snáh. Vo svojej snahe opierali sa o ľud, a vo svojom diele vychádzali často z praktických potrieb, a v tom bola záruka ich úspechu. No keďže nemali spoľahlivú metódu poznania a vedeckej tvorby, ale vychádzali z nesprávnych, idealistických predpokladov, upadali do špekulácie a strácali revolučnú a pokrokovú perspektívu. Akokoľvek si ceníme výsledky ich práce, ktoré spočívajú v tom, že vytvorili základy slovenskej kultúry a vedy v službách oslobodenia slovenského ľudu, mu-

síme uznať, že veľká časť viny za neúspech spadá aj na nich, keďže nevedeli prelomiť rámec buržoázneho idealistického svetonázoru.

Treba nám konštatovať, že oslobodenie slovenského ľudu a vytvorenie celistvej národnej kultúry v rámci kapitalistického poriadku a buržoázneho idealistického svetonázoru za daných historických okolností bolo nemožné. Prelomenie týchto osudových faktorov nastalo až vtedy, keď na dejinnú scénu vystupuje nový činiteľ, priemyslové robotníctvo, ozbrojené revolučným vedeckým svetonázorom, dialektickým a historickým materializmom, marxizmom-leninizmom. Jedine víťazstvo robotníckej triedy a budovanie socialistického zriadenia dáva slovenskému ľudu možnosť na slobodných základoch vystavať svoju celistvú národnú kultúru. A my sme tá šťastná generácia, ktorá sa dožila tejto veľkolepej dejinnej epochy.

Socialistické usporiadanie spoločnosti, o ktoré dnes usilujeme, dáva nám plnú záruku všestranného, a teda aj kultúrneho rozvoja. Jeho smer a rozsah ukazuje nám táto geniálna definícia Stalinova. " Podstatné črty a požiadavky základného ekonomického zákona socializmu by bolo možné sformulovať asi takto: zabezpečenie maximálneho uspokojenia neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb celej spoločnosti nepretržitým rastom a zdokonaľovaním socialistickej výroby na základe najvyššej techniky". Ako nás teda učí táto definícia, odstraňuje socializmus princíp zisku, vykorisťovania a tým aj princíp konkurencie a nerovnomerného vývinu a zamieňa ho zásadou spolupráce a plánovaného rozvoja hospodárstva a kultúry. Všestranný rozvoj hospodársky a kultúrny každého národa, jeho najširších pracujúcich vrstiev je teda postulátom, ktorý nás stavia na roveň všetkým tým národom, ktoré usilujú jednakými prostriedkami o jednaké ciele. Blahodarné ovocie týchto zásad pociťujeme aj my, keď sa nám dostáva spolupráce a pomoci českej robotníckej triedy a jej kultúry.

Založenie Československej a Slovenskej akadémie vied vyplýva teda z hlbokej potreby rýchlej a harmonickej výstavby nášho socialistického hospodárstva. Akže máme uspokojiť rastúce materiálne a kultúrne nároky našej pracujúcej spoločnosti, musíme sa postarať, aby sa veda

postavila plne do služieb výroby a spoločenskej prestavby. Socialistické zriadenie, ktoré je založené na vedeckom materialistickom základe, posunuje vedu na popredné miesto, dáva jej štedro všetky pracovné možnosti a vysoko oceňuje jej výsledky. Spoločenská potreba vykonáva teda samozrejme korektúru tých nedostatkov, ktorými trpela slovenská kultúra a slovenská veda v minulosti.

Slovenskí kultúrni a vedeckí pracovnici inštinktívne pochopili, čo dejinné veľkolepého prináša robotnícka trieda, prichýlili sa k nej v rozhodujúcom počte i vo svojich najvynikajúcejších príslušníkoch a osvojili si jej triedne i budovateľské úlohy. Siahnuť po marx-leninskej metóde diktuje im nielen solidarita s robotníckou triedou, nielen dialekticko-rnaterialistický svetonázor, nielen žičlivosť nášho štátu k ich potrebám, ale aj skúsenosť, že dialekticko-materialistická metóda poznávania a skúmania je metódou opravdivej vedeckej práce, ktorá od praxe prechádza k teórii a od teórie k praxi. Fakty potvrdzujú, že v krátkom čase niekoľko rokov dosiahla slovenská veda úctyhodné výsledky tam, kde sa dáva viesť príkladom, skúsenosťou a metódou sovietskej vedy, kde sa marx-leninská dialektická metóda, aplikovaná primerane materiálu, stala dokonalým nástrojom. Niekoľkoročné štátne ceny sú živým svedectvom, že slovenská veda prekonáva zaostalosť, stáva sa výdatným pomocníkom budovania a vyrovnáva sa českým i sovietskym vzorom.

Toto však dnes už nestačí ani svojím počtom, ani organizáciou, ani úsilím budovateľskému elánu našej robotníckej triedy a pracujúceho ľudu. Úlohy vyžadujú, aby si slovenská veda kládla veľkorysé ciele, aby obsiahla celok nášho života, aby prekonávala minulosť, zodpovedala dnešku a zahľadiac sa do budúcnosti predvídala a uskutočňovala túžby ľudu. Musí sa dať preniknúť tým veľkým zápalom, ktorý hára v masách robotníctva a roľníctva, ktorý mení prírodné a spoločenské podmienky veľkými dielami socializmu, musí sa inšpirovať nesmiernymi úspechmi sovietskej vedy a výstavbou komunizmu v Sovietskom sväze. Musí vychovať robotníckej triede a pracujúcemu ľudu obrovské kádre tvorivých pracovníkov, ktorí prenesú tento pohyb k cieľom, o nichž dnes len snívame. Slovenskí vedci musia sjednocovať vo svojej osobe vedec-

kú exaktnosť s plamenným nadšením, lebo práve ono je príznakom socialistického nového človeka. Musia v tomto roznietení stotožniť svoj záujem so záujmom robotníckej triedy a pracujúceho ľudu, aby každý ich počin nebol len ich osobným prejavom, ale tvorivým prejavom celej našej pracujúcej spoločnosti.

O jednom nech sú však ubezpečení. Robotnícka trieda nežiada od nich, aby sa venovali jedine praktickým úlohám. Najväčšia osobnosť socializmu, Lenin, učí nás, že nieto dobrej praxe bez dobrej teórie, a vystríha pred čírym prakticizmom. A netreba sa and obávať, že všetka žičlivosť socialistickej spoločnosti bude sa obracať jedine k vedeckým snahám prírodovedným a technickým. Ciele vedy smerujú k celej spoločnosti a ku všetkým jej potrebám a hlavným jej predmetom musí byť predovšetkým človek ako najväčšia hodnota. Všetko ostatné je len prostriedkom a jeho hodnota sa musí odvodzovať len od vzťahu k hlavnému cieľu.

Akou cestou však dôjdu slovenskí vedci k vysokej úrovni svojej práce a ako uskoria prestavbu slovenskej vedy na vedu v plnom smysle socialistickú?

Prvou podmienkou je dokonalé osvojenie si metódy dialektického materializmu ako hlavnej vedeckej metódy. Tieto princípy vedeckého bádania sú výsledkom tisícročných skúseností a okrem nich nieto iných. Uložené sú v dielach klasikov marxizmu-leninizmu a na ich osvojenie potrebná je tvrdá práca, húževnatosť i dôslednosť. V týchto dielach boly tieto poučky použité na najrozličnejšie odbory vedeckej činnosti a dávajú teda návod aj na špecifickú aplikáciu. Vo svojom súhrne predstavujú vedu vied a dovoľujú dosiahnuť socialistickému vedcovi prehľad, o akom sa buržoáznym vedcom ani ten nesnívalo.

Druhou podmienkou je, aby sa vedec osvojil špecifické metódy dialektiky, primerané danej vede. Mechanická aplikácia dialektického materializmu nielenže nevedie k cieľu, ale je priam prekážkou zdarilého vedeckého bádania. Dnes zásluhou sovietskych, ale už aj našich československých bádateľov sú metódy marx-leninskej dialektiky prepracované a socialistické vedy predstavujú široký súhrn vedenia daného odboru. Platí to predovšetkým pre politickú ekonómiu a históriu ako kľúčové vedy, ale aj pre všetky spoločenské,

prírodné a technické. Sovietsky sväz dáva nám žičlivo a štedro výsledky svojho skúmania a je na nás, aby sme ich využili. Význam tohto impulzu bude nám zrejmý, keď si uvedomíme, že takmer pred očami vznikajú nám u nás socialistická agrotechnika, biológia, lekárska veda, jazykoveda, literárna veda, estetika, pedagogika, psychológia, aby som uviedol aspoň tie, ktoré sú mi aspoň čiastočne prístupné.

Treťou závažnou podmienkou je, aby sa k vedeckej problematike pristupovalo nie izolovane, ale kolektívne a koordinovane. Treba si uvedomiť, že existuje síce množstvo vedeckých disciplín a poddisciplín, ale že ich súhrn je jediná veda, a že ich problémy sú riešiteľné len plánovitým postupom a rozdelením práce. Čo nezdolá jednotlivec, zdolá kolektív. Nie, pravda, tým spôsobom, že sa jediný problém rozdelí na diely, ale tak, že sa spoločne rozanalyzuje a ustáli postup a prevedie ho potom jednotlivec, aby ho zasa odovzdal kolektívu na plné využitie. Z tejto zásady kladie sa aj postulát výchovy širokých vedeckých kádrov, lebo socialistický vedec sa nebojí podeliť sa o výsledky práce.

Štvrtá hlavná požiadavka je, aby sa vychádzalo z praktickej potreby, aby prax bola zdrojom teoretickej inšpirácie A znova sa cielilo do praxe. Len jednota teórie a praxe je zárukou skutočnej a živej vedy a prináša ovocie, ktoré spoločnosť oceňuje. Z toho vyplýva potreba ustavičného kontaktu s masami pracujúcich a s celou spoločnosťou.

A práve tak, ako existujú pozitívne princípy socialistického poňatia vedy, existujú aj princípy negatívne, proti ktorým treba bojovať hlavne v našich podmienkach spoločenského prerodu a vyostreného triedneho boja.

Socialistický vedec musí prekonávať zastaralé nevedecké metódy skúmania, vystríhať sa ich vo vlastnej práci, overovať si vlastné výsledky porovnaním s klasickými vzormi marx-leninskej vedy. Najmä sa musí varovať pred objektivizmom a komparativizmorn. Musí stratiť neodôvodnenú úctu pred metódami a veličinami buržoázneho vedeckého skúmania, naopak, má ich odhaľovať a pranierovať.

Socialistický vedec neuspokojuje sa iba so sebakritikou, ale kritizuje bojovne aj svojich druhov. Nečiní to však preto, aby ich snížil, ale aby im pomohol. Nega-

tivistická kritika nepomáha vedeckému rastu, ale ho ubíja. Naopak, pozitívna kritika veľmi napomáha odborný vzrast spolupracovníkov.

V našich podmienkach prerodu treba veľmi ostro bojovať u seba i u druhov proti buržoázno-nacionalistickým a kozmopolitickým nánosom vo vede. Hoci najväčšie nebezpečenstvo hrozí vo vedách spoločenských, jednako tieto odboru, v ktorom by sa tieto predsudky nenašly. (Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Štefan Kušík. )

Slovenskej akadémii vied prináleží úloha, aby viedla, podnecovala, koordinovala a organizovala vedeckú prácu v tých intenciách, ktoré znamenajú upevnenie a rozšírenie socialistickej slovenskej vedy. Aby túto úlohu splnila, o to sa bude starať štát svojimi orgánmi, robotnícka trieda a jej Komunistická strana. Prispievať bude k tomu svojou pomocou, starostlivosťou a láskou, v prípade potreby aj kritikou proti všetkým nesprávnostiam. Je však potrebné, aby všetci vedeckí pracovnici uznali veľkomyseľnosť daru, ktorý sa im dostáva, a ocenenie statočnej vedeckej práce, a aby sa s ochotou tomuto vedeniu podrobili a ho všemožne napomáhali.

Dovoľte mi vysloviť skalopevné presvedčenie, že Slovenská akadémia vied v najužšej spolupráci s Československou akadémiou vied a českými vedcami, pod vedením slovenskej robotníckej triedy v jednote s robotníckou triedou českou splní tie veľké úlohy, ktoré jej štát a pracujúci ľud ukladajú. Verím, že slovenskí vedci ako kolektív i ako jednotlivci nájdu si čestné miesto v budovaní našej socialistickej vlasti. Prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby predložený návrh schválila. (Potlesk. )

Podpredseda Štefan Kušík:

Dávam slovo poslancovi súdruhovi Júliovi Kalinákovi.

Poslanec Július Kalinák:

Slávna Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Naša ľudovodemokratická vláda, celý Národný front, vedený našou rodnou Komunistickou stranou Československa, venujú všetku pozornosť a starostlivosť o rozvoj politického, hospodárskeho a kultúrneho života nášho pracujúceho ľudu.

Touto cestou zabezpečuje sa v našej slobodnej vlasti, vďaka Sovietskemu sväzu, jeho slávnej Červenej armáde, základný ekonomický zákon socializmu, ako ho formuloval veľký génius ľudstva, náš nezabudnuteľný súdruh Stalin.

K uskutočneniu tohto zákona je povolaná robotnícka trieda, vedená Komunistickou stranou Československa, ktorá sa po oslobodení stala vládnucou mocou a preto je plne zodpovedná za celý ďalší vývoj našej spoločnosti.

Súdruh Stalin nás učí, že zabezpečenie maximálneho uspokojenia neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb celej spoločnosti môže sa uskutočniť len nepretržitým rastom a zdokonaľovaním socialistickej výroby na základe najvyššej techniky.

Veľký úkol pripadá pre vytvorenie potrebných podmienok, pre zdokonaľovanie techniky našim vedeckým pracovníkom, ktorí v úzkej spolupráci s našimi robotníkmi-zlepšovateľmi musia sa pričiniť o to, aby sa otázka vedeckej práce stala záujmom celej robotníckej triedy.

Veľkým pomocníkom v tomto úsilí bude pre našich vedeckých pracovníkov Československá akadémia vied, ako i Slovenská akadémia vied, o uzákonení ktorej má Slovenská národná rada rozhodnúť. Jej pripadá zaoberať sa problematikou výstavby nášho Slovenska. Tento zákon iste radostne uvítajú rovnako všetci vedeckí pracovníci, ktorí sú odhodlaní verne slúžiť robotníckej triede, svojmu národu, z ktorého vyšli, ako i celá pracujúca pospolitosť, najmä naša robotnícka trieda. Uvítajú ho nielen preto, že zabezpečí rozvoj našej vede, ale aj preto, že úspešná činnosť Akadémie vied bude významným pomocníkom pri výstavbe socializmu v našej vlasti a pozdvihne našu národnú kultúru.

Utvorením Slovenskej akadémie vied umožňuje sa našim slovenským vedeckým pracovníkom uplatniť svoje tvorčie sily pre blaho národa v úzkom spojení a spolupráci s robotníckou triedou, ktorá bola vždy nositeľkou pokroku. Takejto pomoci, akú poskytuje vedeckým pracovníkom naša Komunistická strana Československa, vláda a celá robotnícka trieda, sa im nikdy v minulosti nedostávalo.

Robotnícka trieda mala vždy kladný pomer k vede, lebo celá jej politika spočí-

vala na vedeckom podklade. Ona sa riadi vedou všetkých vied, marxizmom-leninizmom, na základe pravdivého poznania vývoja prírody a spoločnosti s hľadiska dialektickohistorického materializmu, ktorá bude základom vedeckej činnosti Slovenskej akadémie vied. Veda nemohla a nemôže v kapitalistickom zriadení slúžiť záujmom pracujúcich, keďže prekážkou tomu je základný ekonomický zákon kapitalizmu, t. z. zabezpečenie maximálnych kapitalistických ziskov vykorisťovaním, zbedačovaním a ožobračovaním väčšiny obyvateľstva danej krajiny. Buržoázia zneužívala vedcov a celú vedu, ktorá je v každom spoločenskom zriadení hybnou silou všetkého diania, v prospech svojich vykorisťovateľských záujmov. Nedovoľovala využívať tvorčie schopnosti vedcov v prospech blaha národa a jeho kultúry, ale využívala ich k agresívnym cieľom v záujme svojich vysokých ziskov.

Pokrokoví a vedeckí pracovníci, ktorých záujmy boly srastené so záujmom vykorisťovaných tried, vystupovali za pomoci robotníckej triedy proti zneužívaniu vedy, za čo boli vo svojom úsilí kapitalistami znemožňovaní a často aj väznení. Vedci, ktorí sa nepodrobili poslušnosti buržoázii, boli postihnutí rovnakým osudom, ako tisícky nezamestnaných robotníkov, ktorí boli v dôsledku vynájdenia nových strojov odsúdení k pomalej hladovej smrti.

Vedec bol nútený proti svojej vôli zaprieť skutočnú pravdu a stať sa služobníkom buržoázie za milodary z nadziskov kapitalistov. Takýto bol a je osud vedca v kapitalistickom zriadení nielen v technickej vede, pomocou ktorej potláčala pracujúcich. Všetky úseky vedy boly zamerané na zatajovanie skutočnosti, na klamanie robotníckej triedy a vynášanie falošných názorov o nutnosti existencie kapitalizmu. Samotná lekárska veda, ktorá má ochraňovať zdravie každého človeka, slúžila v prvom rade bohatým. Chudobný robotník bol liečený viac-menej formálne najlacnejšími liekmi, kým bohatým boly k dispozícii všetky liečebné ústavy a sanatória. Tejto smutnej skutočnosti boli sme sami svedkami za vlády kapitalistov do oslobodenia.

Buržoázia v záujme svojho vykorisťovateľského panstva vytvorila neprístupnú hrádzu medzi vedcami a pracujúcimi masami, aby ich udržala v zaostalosti, v ne-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP