Národní shromáždění republiky Československé 1950.

I. volební období. 5. zasedání.

520.

Zpráva

výboru ústavno-právneho k vládnemu návrhu zákona (tlač 510) o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok).

Ústavno-právny výbor prejednal na svojich schôdzkach dňa 11. a 12. októbra 1950 po zprávách hlavného zpravodajcu posl. Dr. H a i m a a dielčich zpravodajcov posl. Dr. P r o k e š a, Dr. P á t k o v e j a Dr. J e l í nk a vládny návrh zákona o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) a previedol o nej podrobnú rozpravu.

Po tomto jednaní sa ústavno-právny výbor takto jednomysel'ne usniesol:

I.

Základy zľudovenia nášho súdnictva, ako ich zakotvila v našom právnom poriadku Ústava 9. mája nasej 1'udovodemokratickej republiky v ustanoveniach čl. XI., v § 140 a iných, boly do života uvedené zákonom č. 319/ 1948 Sb. o zl'udovení súdnictva. činnost' l'udových súdov ukázala, že tieto ľudové súdy sa v plnej miere osvědčily.

Kodifikácia nového občianskeho práva vyžaduje zároveň vydanie nového civilného procesného zákona, ktorý by v změněných pomeroch slúžil ľudovým súdom ako nástroj pre uplatňovanie nového právneho poriadku.

Zákon o riadení vo veciach občiansko-právnych prevádza dôsledne zásady procesného demokratizmu v civilnom rozhodovaní. Dôsledne prevádza predovšetkým zásady mate-

riálnej pravdy, ktorá ukládá súdom zisťovanie skutečných pomerov, ktoré viedly k nutnosti súdneho rozhodovania. Požiadavok materiálnej pravdy ukládá rad nových povinností súdu, ktorý bude zasahovať aktívne do riadenia, bez toho aby nejako omedzoval dispozičnú slobodu stráň. V zaujme zistenia skutočných pomerov zákon umožňuje, aby do riadenia vstupoval tiež prokurátor všade tam, kde by bol ohrozený záujem ľudovodemokratického štátu.

Nový zákon dôsledne odstraňuje prísny formalizmus procesného práva. Rozšiřuje ústnosť a verejnosť jednania taktiež na tie časti riadenia, v ktorých podl'a doterajšieho zákona sa používalo písomných podaní alebo bola vylučovaná verejnosť. Zákon taktiež rozšiřuje dispozičnú volnosť stráň ako v riadení pred prvou inštanciou, tak v riadení pred odvolacím súdom. Omedzuje ju iba tam, kde by sa činnosť stráň dostala do rozporu so zákonom.

Nový civilný proces podstatne zľavňuje riadenie. Odstraňuje povinné zastupovanie advokátom, prevádza rozsiahle oslobodenie účastníkov od platenia súdnych poplatkov a záloh.

Zákon o riadení v občianskych veciach právnych odstraňuje rôzne druhy konaní a

kodifikuje jednotné ustanovenia pre každý druh civilného sporu. Zahrnuje nielen předpisy o konaní do vynesenia rozhodnutia, ale tiež výkon súdnych rozhodnutí a předpisy, ktoré upravujú procesný styk domácích súdov s cudzozemskými súdmi.

Obdobné ako všetky ostatně veľké kodifikácie sjednocujú vo svojich oboroch právně předpisy pre územie celej republiky, koná tak tento kodex pre obor civilného práva procesného.

Taktiež tento kodex je novým dôkazom pevného svazku oboch bratských národov nasej republiky. Ústavno-právny výbor vidí túto skutočnosť v tom, že jazykom autentického textu zákona je slovenčina. Zástupcovia celého Národného frontu v ústavno-právnom výbore jednomyseľne a s radosťou přijali tento vládny návrh u vedomia, že ide o dielo, vyjadrujúce vôľu pracujúceho ľudu a chrániace jeho záujmy, dielo, ktoré bude platné pomáhať v boji za vyššiu spravodlivost', socialistickú zákonnosť a socialistickú spoločnosť.

II.

V predloženom vládnom návrhu zákona o konaní v občianskych právnych veciach, usniesol sa ústavno-právny výbor okrem oprav niektorých tlačových chýb na týchto změnách:

§ 269.

V prvom odseku tohto paragrafu sa škrtá prvý až štvrtý riadok a doterajšie znenie sa nahradzuje takto: "(1) Ak sa narodí dieťa, ktorého otcovstvo nie je určené zákonnou domnienkou, svedčiacou proti manželovi matky, ani uznáním otcovstva, ".

Táto změna se prevádza preto, aby nebolo třeba hľadať příslušné ustanovenia v zákone o rodinnom právě, ktorého §§ 42 a 44 tu boly citované. Teraz sa tu uvádza priamo obsah týchto paragrafov.

§ 289.

V odseku treťom tohto paragrafu sa škrtajú slová: "v časopise určenom pre súdne vyhlášky" a nahradzujú sa slovami "vhodným spôsobom". Ponechává sa uváženiu súdu, akým spôsobom právoplatné usnesenie uveřejní. Má to byť iný spôsob ako uveřejněme v Úradnom liste.

§ 232.

V druhom riadku sa škrtajú šlová: "uveřejněnou v časopise určenom pre súdne vy-

hlášky" a nahradzujú sa slovami "ktoré vhodným spôsobom uveřejní".

Odôvodnenie změny viď § 289.

§ 367.

Vo štvrtom riadku sa škrtajú šlová: "v časopise určenom pre súdne vyhlášky" a nahradzujú sa slovami "ktorú uveřejní vhodným spôsobom".

§ 393.

V prvom odseku tohto paragrafu sa v riadku treťom, štvrtom a piatom škrtajú šlová: "a osoby odkázané na neho výživou: podmienkou však je, že v tento deň s ním žily v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt" a nahradzujú sa slovami: "ktorí v tento deň s ním žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt, ako aj pod tou istou podmienkou iné osoby, ktoré s ním žily v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a ktoré sa staraly z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť alebo boly odkázané naňho so svojou výživou".

Táto změna sa deje z dôvodu konfirmity s občianskym zákonníkom.

§ 675.

V prvom riadku tohto paragrafu sa škrtajú šlová: "Platnosť, popřípadě použivatel'nosť strácajú" a nahradzujú sa slovami: "Dňom 1. januára 1950 zrušujú sa".

Táto změna sa deje z dôvodu konformity s občianskym zákonníkom.

§ 676.

V tomto paragrafe sa škrtá jeho prvý odsek a číselné označenie odseku druhého.

Vypuštěním prvého odseku sa dojde ku konformitě s občianskym zákonníkom. Táto změna značí, že

pravomoc přiznaná súdom rôznymi predpismi nie je dotknutá osnovou, lebo i § 3 osnovy vychádza z týchto predpisov. Takými predpismi sú napr. dvorský dekret č. 541/ 1841 sb. zák. sud., zákon č. 30/1878 ř. z. o vyvlastnení na účely vybudovania a prevádzky drah, v znění přílohy k zákonu č. 86/ 1937 Sb., zák. čl. XLI/1881, o vyvlastnení, zákon č. 72/1887 ř. z., o účinkoch a odporovatel'nosti rozhodnutí o náhradě, vydaných vojenskými úradmi v administratívnom konaní, zák. čl. XXXV/1887, o účinkoch a odporovatel'nosti rozhodnutí o náhradě, vydaných vojenskými úradmi v administratívnom konaní, zák. čl. XXIX/1888, o rybolove, zákon č. 4/1918 Sb., o príslušnosti na rozhodovanie o nárokoch proti štátu alebo jeho častiam, zákon č. 438/1919 Sb., o sústavnej elektrizácii, zákon č. 33/1922 Sb., o použití dopravných ciest a nehnuteľností pre telegrafy, zákon č. 280/1949 Sb., o územnom plánovaní a výstavbe obcí.

To platí najma i o ustanoveniach osobitných zákonov, podl'a ktorých sa má určitá vec prejednať a rozhodnút' v nesporovom súdnom konaní; tieto prípady bližšie upravuje § 656.

Rovnako tak, ako ostaly nedotknuté ustanovenia o pravomoci, ostaly nedotknuté zrušovacou doložkou i tie ojedinelé předpisy väčšinou administratívnej povahy, ktoré upravujú otázku konania pred súdmi a inak neodporuj ú ustanoveniam osnovy. To platí napr. o § 303 a §§ 343 a nasl. zákona č. 76/ 1927 Sb., o priamych daniach, v znení neskorších predpisov, § 26 zákona č. 109/1948 Sb., o dani zo mzdy, § 40 zákona č. 49/1948 Sb., o pôdohospodárskej dani, § 25 zákona č. 50/ 1948 Sb., o živnostenskej dani, § 26 zákona č. 283/1948 Sb., o všeobecnej dani, vládne nariadenie č. 8/1928 Sb., o konaní vo veciach náležiacich do pôsobnosti politických úradov, zákona č. 131/1936 Sb., na ochranu státu, ako aj jednotlivé ustanovenia o konaní, obsiahnuté v zákone č. 49/1874 ř. z., o spoločnom zastúpení práv majiteľov čiastkových úpisov znejúcich na majiteľa alebo prevoditel'ných rubopisom (a to i pre exekučné konanie), v zákone č. 322/1948 Sb., o advokácii,

zákona č. 201/1949 Sb., o notárstve, zákona č. 270/1949 Sb., o finančných prokuratúrach.

Naproti tomu bolo, pravdaže, treba výslovného ustanovenia, aby ostaly naďalej zachované výhody, ktoré osobitné předpisy priznávájú státu a iným subjektem. Rad týchto osobitných predpisov priznáva štátu, pokial' ide o dane, poplatky a clá, peňažným ústavom a iným subjektom jednak zákonné záložně právo alebo prednostné právo, na ktoré treba brať zretel' aj v exekučnom konaní. Týchto ustanovení sa osnova samozrejme dotknut' nemohla. To isté platí tým skôr aj o rôznych výhodách a úl'avách v exekučnom konaní, ako napr. že výpisy z peňažných ústavov sú exekučnými titulmi.

V platnosti bolo treba ponechat' aj predpisy obsiahnuté v osobitných zákonoch, ktoré z dôvodu všeobecného záujmu vylučujú vedenie exekúcie na určité predmety buď vôbec, alebo pripúšťajú ich predaj v exekúcii iba za určitých podmienok (vojenský výstroj, traskaviny, zbrane a pod. ).

V dôvodovej zpráve vládneho návrhu k § 333 opravil výbor chybnú citáciu §§ 557 a 558 na správnu §§ 559 a 560.

III.

Po prevedení shora uvedených zmien sa ústavno-právny výbor jednomyseľne usniesol doporučit' osnovu vládneho návrhu zákona o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) (tlač 510) plénu Národného shromaždenia k schváleniu.

V Prahe dňa 12. októbra 1950.

Dr. Vladimír Kučera v. r.,

predseda.

Dr. Kornel Haim v. r.,

hlavný zpravodajca.

Státní tiskárna v Praze. — 4620-50.