odpor na súde, príslušnom podľa § 369. Nepodaním odporu vypovedaný nestráca obranu proti výpovedi, ktorá je základom žaloby na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu.
(2) žalobu na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu, ktorej základom je mimosúdna výpoveď, možno podať už pred uplynutím výpovedného obdobia.
§375.
Rozkaz na odovzdanie alebo prevzatie.
(1) Pri nájomných smluvách, ktoré zanikajú uplynutím času, môže každá smluvná strana pred uplynutím, najneskoršie však do pätnástich dní od uplynutia nájomného času, na súde navrhnúť vydanie rozkazu odporcovi, aby v určenom čase pod exekúciou odovzdal alebo prevzal predmet nájmu alebo aby do pätnástich dní od doručenia rozkazu podal odpor na súde, ktorý vydal rozkaz. Odpor netreba odôvodniť.
(2) Ak je nájomný pomer ujednaný na viac ako šesť mesiacov, možno tento návrh urobiť iba v posledných šiestich mesiacoch.
§376.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
O vydaní rozkazu podľa § 373 ods. l a § 375 ods. l rozhoduje sudca bez vypočutia účastníkov. To isté platí o odmietnutí neskoro podaného odporu.
§377. Doručenie rozkazu.
Rozkazy podľa § 373 ods. l a § 375 ods. l treba bez odkladu doručiť odporcovi spolu s jedným rovnopisom výpovede alebo návrhu do vlastných rúk.
Konanie po odpore. §378.
(1) Ak bol včas podaný odpor, určí súd termín na ústne pojednávanie.
(2) Konanie sa vykonáva podľa ustanovení jedenástej hlavy. Účastník, ktorý dal výpoveď alebo podal návrh, aby predmet nájmu bol vrátený alebo prevzatý, sa pokladá za žalobcu.
§379.
(1) V rozsudku treba vyrieknuť, či a pokiaľ sa výpoveď alebo rozkaz vydaný podľa § 375
ponecháva v platnosti alebo sa zrušuje, ako aj to, či a kedy je žalovaný povinný odovzdať alebo prevziať predmet nájmu.
(2) Výpoveď sa posudzuje podľa času, keď bola daná.
§ 380.
(O Proti súdnym rozkazom na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu, ktoré sú vydané na základe súdnej výpovede alebo na návrh podľa § 375, sa pripúšťa iba odpor; riadny opravný prostriedok sa nepripúšťa.
(2) Súdne výpovede a rozkazy na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu, proti ktorým nebol podaný odpor, ako aj právoplatné rozsudky a schválené súdne pokonávky v týchto veciach stratia platnosť, s výnimkou výroku o náhrade trov, ak nebude navrhnutá exekúcia do pätnástich dní po tom, keď nastal čas určený v nich na úplné vypratanie alebo prevzatie predmetu nájmu, a ak tieto rozhodnutia nadobudly právoplatnosť alebo súdne pokonávky boly schválené až po uplynutí tohto času, do pätnástich dní od právoplatnosti.
(3) Ustanovenie odseku 2 platí aj o súdnych pokonávkach a rozsudkoch na odovzdanie predmetu nájmu a na zrušenie alebo vyslovenie zániku nájomnej smluvy, ako aj o súdnych pokonávkach a rozsudkoch v konaní podľa § 374.
§381.
Účinnosť rozhodnutia proti iným osobám.
Výpovede, rozkazy, rozsudky a súdne pokonávky, týkajúce sa trvania, zániku alebo zrušenia nájomnej smluvy, ktoré boly vydané proti nájomníkovi, sú účinné a možno ich vykonať aj proti osobám, ktoré sú na nehnuteľnej veci iba na základe nájomníkovho práva.
DRUHÝ DIEL. CHRÁNENÉ NÁJMY.
Rozsah a zánik chráneného nájomného pomeru.
§ 382.
(1) Ustanovenia tohto dielu platia pre nájmy bytov, častí bytov a iných miestností (ďalej len "predmet nájmu"). Nevzťahujú sa však na nájmy:
a) hostinských izieb v ubytovacích podnikoch;
b) izieb v internátoch a v študentských kolégiách.
(2) Na podnájomné smluvy o bytoch (ich častiach) sa ustanovenia tohto dielu vzťahujú iba:
a) ak podnájomník miestnosti prevažne zariadil alebo
b) ak v nich vedie so svojou rodinou samostatnú domácnosť.
(3) Podnájmu sú čo do ochrany postavené na roveň nájmy:
a) izieb v budovách slobodárni;
b) časti bytu vlastníka domu.
§383.
Účinnosť ustanovení tohto dielu nemožno vylúčiť ani obmedziť dohovorom strán.
§384.
Prenajímateľ môže ukončiť nájomný pomer, ak nedošlo medzi ním a nájomníkom k dohode, ktorú nájomník dodržal, iba s privolením súdu (§ 389) alebo súdnou pokonávkou v konaní podľa tohto dielu. Akýkoľvek iný spôsob zrušenia nájomného pomeru prenajímateľom je neplatný. Neplatnosť si treba všímať z úradnej povinnosti v každom období konania i v konaní exekučnom; ak nájomník namieta neprípustnosť výpovede v sťažnosti proti usneseniu, ktorým bola nariadená exekúcia núteným vyprataním, sťažnosť má odkladný účinok.
Výpoveď. §385.
(1) Privolenie k výpovedi možno dať iba z dôležitých dôvodov.
(2) Z dôvodov zvlášť naliehavých môže prenajímateľ žiadať aj o privolenie k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede.
(3) Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami nariadením určí, z ktorých dôležitých dôvodov buď so zreteľom na potrebu prenajímateľa alebo správanie sa nájomníka, či z iných dôležitých dôvodov možno dať privolenie k výpovedi; rovnako určí, z ktorých zvlášť naliehavých dôvodov možno žiadať o privolenie k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede.
§386.
(1) V prípadoch, v ktorých dôležitým dôvodom privolenia k výpovedi je potreba prenajímateľa, môže súd na návrh nájomníka pri privolení k výpovedi vysloviť, že prenajímateľ má nájomníkovi po vyprataní predmetu nájmu celkom alebo zčasti nahradiť potrebné sťahovacie trovy, ak to zodpovedá slušnosti, najmä so zreteľom na hospodársku situáciu prenajímateľa a nájomníka. Sťahovacie trovy určí súd podľa voľného uváženia.
(2) V prípadoch, v ktorých dôležitým dôvodom privolenia k výpovedi je potreba prenajímateľa, je prenajímateľ povinný vypovedanému nájomníkovi znovu prenajať predmet nájmu a nahradiť mu zavinenú škodu, ak sa nájomný predmet do tridsiatich dní od odovzdania nepoužije na účel, pre ktorý bolo dané privolenie k výpovedi. Táto lehota nezačne plynúť skôr, než by sa pri náležitej starostlivosti mohlo začať s používaním predmetu nájmu na uvedený účel.
§ 387.
Príslušnosť. O príslušnosti platí ustanovenie § 369.
§ 388. Účastníci.
Účastníkmi konania sú prenajímateľ a nájomník.
Konanie. § 389.
(1) V návrhu na privolenie k výpovedi alebo na zrušenie nájomného pomeru bez výpovede treba uviesť i predmet nájmu a obdobie, na ktoré sa dáva výpoveď, alebo čas, keď má byť zrušený nájomný pomer bez výpovede.
(2) Návrh treba nájomníkovi doručiť do vlastných rúk.
(3) Pred rozhodnutím vo veci je súd povinný dať príležitosť miestnemu národnému výboru, aby sa mohol vyjadriť. V rozsudku, ktorým súd privoľuje k výpovedi alebo k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede, určí čas, keď sa nájomný pomer skončí a keď má nájomník odovzdať predmet nájmu.
§ 390.
Trovy konania o privolenie k výpovedi z dôvodov potreby prenajímateľa hradí prenajímateľ. Ustanovenie § 132 tým nie je dotknuté.
§ 391. Účinnosť rozhodnutia.
O účinkoch rozsudkov a súdnych pokonávok platia ustanovenia § 380 ods. 2 a 3 a § 381 obdobne.
§ 392.
Smluvy na určitý čas.
Na nájomné smluvy ujednané na určitý čas treba hľadieť tak, ako by boly ujednané na neurčitý čas s výpoveďou v lehotách a na obdobia, ktoré určuje zákon alebo osobitné predpisy. Pred
81.
uplynutím ujednaného nájomného času nemožno žiadať o privolenie k výpovedi z dôvodu potreby prenajímateľa,
§ 393. Smrť nájomníka.
(1) Ak zomrie nájomník, dňom jeho smrti vstupujú do nájomnej smluvy príslušníci jeho rodiny a osoby odkázané na neho výživou; podmienkou však je, že v tento deň s ním žily v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Ale ak vyhlásia — pokiaľ nie sú dedičmi — do týždňa po tom, čo sa dozvedely o smrti nájomníka, že odmietajú pokračovať v nájomnom pomere, platí, že nedošlo ku vstupu do nájomného pomeru.
(2) Toto ustanovenie sa použije primerane i v prípade, keď nájomník trvalo opustil spoločnú domácnosť. Jeho výpoveď je len vtedy platná, ak oprávnené osoby (odsek 1) vyhlásia, že odmietajú pokračovať v nájomnom pomere.
(3) Za príslušníkov rodiny podľa ustanovenia odseku l sa považujú manžel (manželka), príbuzní v priamom pokolení (i z osvojenského pomeru) a súrodenci.
DESIATA HLAVA. VECI NÁRODNÉHO POISTENIA.
§394. Súdna právomoc.
Súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti výmerom ústrednej národnej poisťovne a príplatkových ústavov a o sporoch z pripoistenia u Ústrednej národnej poisťovne.
§ 395. Príslušnosť.
(1) Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výmerom ústrednej národnej poisťovne, s výnimkou vecí uvedených v odseku 2, je príslušný súd, v obvode ktorého je sídlo poisťovne (ústredne alebo inej organizačnej složky Ústrednej národnej poisťovne), ktorá vydala výmer; to isté platí o opravných prostriedkoch proti výmerom príplatkových ústavov. Ak podáva opravný prostriedok poistenec (jeho rodinný príslušník alebo pozostalý), môže miesto tohto súdu voliť svoj všeobecný súd.
(2) Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výmerom, ktorými sa rozhodlo o dávke dôchodkového poistenia, počítajúc v to dávky dôchodkového pripoistenia, je príslušný súd •v sídle krajského súdu, v obvode ktorého má
všeobecný súd ten, kto podáva opravný prostriedok.
(3) Vo sporoch z pripoistenia je príslušný súd, v obvode ktorého je sídlo toho, proti komu smeruje návrh; ak návrh smeruje proti Ústrednej národnej poisťovni, je príslušný súd, v obvode ktorého je sídlo jej príslušnej organizačnej složky.
Konanie. § 396.
(O Opravný prostriedok proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne alebo príplatkového ústavu sa podáva návrhom s náležitosťami podľa § 43.
(2) Návrh treba podať do tridsiatich dní odo dňa doručenia výmeru. Ak navrhovateľ pred uplynutím tejto lehoty požiada poisťovňu (príplatkový ústav) o oznámenie výpočtu dôchodkovej dávky, počíta sa lehota až odo dňa doručenia tohto výpočtu navrhovateľovi.
(3) Návrh sa podáva na príslušnom súde, a to písomne vo dvoch rovnopisoch alebo ústne do zápisnice. Ak ide o návrh proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne, možno ho podať písomne alebo do zápisnice aj u okresnej národnej poisťovne, v obvode ktorej má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo. Návrh sa pokladá za platne podaný, i keď bol podaný na inom než príslušnom súde alebo u inej než príslušnej organizačnej složky ústrednej národnej poisťovne.
(4) Nepríslušná organizačná složka ústrednej národnej poisťovne, u ktorej bol návrh podaný, je povinná postúpiť ho bez odkladu príslušnému súdu.
§397.
(1) Príslušný súd doručí návrh poisťovni (príplatkovému ústavu), ktorá výmer vydala. Poisťovňa (príplatkový ústav) môže návrhu do tridsiatich dní odo dňa jeho doručenia vyhovieť. Ak tak neurobí, podá súdu o veci v tej istej lehote vyjadrenie. Ak vyhovie poisťovňa (príplatkový ústav) návrhu, oznámi to súdu, ktorý konanie zastaví a rozhodne o náhrade navrhovateľových trov.
(2) Ak bol návrh podaný u okresnej národnej poisťovne, ktorá výmer vydala, môže mu táto poisťovňa do tridsiatich dní od jeho podania vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinná predložiť ho v tej istej lehote príslušnému súdu spolu s vyjadrením.
§ 398.
(O O opravnom prostriedku proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne (príplatkového ústavu), ktorým sa rozhoduje o dávke z poistenia alebo o rodinnom prídavku, ako aj o sporoch o dávky z pripoistenia, sa rozhoduje po ústnom pojednávaní.
(2) V ostatných prípadoch sa môže rozhodnúť bez ústneho pojednávania; vždy sa však rozhoduje usnesením. Ustanovenia §§ 129 až 131 tu neplatia.
(3) Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami môže nariadením určiť odchýlky pri vykonávaní dôkazu znalcami.
§ 399.
(1) V prípadoch uvedených v § 398 ods. l, ak ide o opravný prostriedok, sú účastníkmi konania navrhovateľ a ústredná národná poisťovňa alebo príplatkový ústav; ak ide o iné spory, navrhovateľ a ním označený odporca.
(2) V prípadoch uvedených v § 398 ods. 2 sú účastníkmi ústredná národná poisťovňa (príplatkový ústav) a každý, komu bol doručený výmer, proti ktorému opravný prostriedok smeruje.
§ 400.
Vzatie návrhu zpät nevyžaduje, aby mu súd priznal účinnosť, ak sa stalo na podklade vydania nového výmeru Ústrednej národnej poisťovne, proti ktorému možno podať nový opravný prostriedok.
§ 401.
O) Predbežnú vykonateľnosť rozsudku (§ 164) možno vysloviť proti ústrednej národnej poisťovni, iba ak je vážne ohrozená potrebná výživa alebo zdravie navrhovateľa alebo jeho rodinných príslušníkov; ak ide
o opakujúce sa dávky z dôchodkového poistenia, možno vysloviť predbežnú vykonateľnosť iba pre dávky v najnižšej zákonnej výmere, pokiaľ sa stanú sročnými odo dňa súdneho výroku.
(2) Predbežné opatrenia nie sú prípustné.
§ 402.
Na podanie odvolania (sťažnosti) je lehota tridsať dní.
§ 403.
V sporoch o dávky z poistenia môže návrh
i rozsudok znieť na zistenie nároku bez uvedenia jeho výšky; v tomto prípade je poisťovňa (príplatkový ústav) povinná najneskoršie do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku vydať výmer o výške prisúdenej dávky.
JEDENASTA HLAVA. OSTATNÉ OBČIANSKE PRÁVNE VECI.
§ 404.
Použitie ustanovení tejto hlavy.
(1) Ustanovenia tejto hlavy sa použijú na konanie vo všetkých veciach, pokiaľ sa o nich nemá konať podľa ustanovení obsiahnutých v predchádzajúcich hlavách tejto časti, v tretej alebo štvrtej časti tohto zákona alebo v osobitnom zákone.
(2) Vo veciach uvedených v §§ 126, 127, 135, 138, 139, 140, 142, 156 a 305 občianskeho zákonníka sa použijú ustanovenia prvej časti tohto zákona, ale ustanovenia §§ 410 a 421 sa použijú i tu.
žaloba. § 405.
Na začatie konania je potrebná žaloba, ktorá vždy musí obsahovať určitý návrh [§ 43 ods. l písm. d)].
§ 406.
žalobou sa možno domáhať aj určenia, či tu je alebo nie je určité právo alebo právny pomer, ak má žalobca naliehavý právny záujem na uplatňovanom určení.
P r í s l u š n o ť. § 407.
(1) žalovať možno aj na súde, v obvode ktorého má žalovaný stále pracovisko.
(2) Pre nárok z pracovného pomeru môžu zamestnanci žalovať svojho zamestnávateľa aj na súde, v obvode ktorého je ich pracovisko.
§ 408.
Osoby zaviazané zo zmenky alebo šeku možno žalovať aj na súde platobného miesta.
§ 409.
(1) Osoby, ktoré nemajú iný príslušný súd v československej republike, možno žalovať pre majetkové nároky na každom československom súde, v obvode ktorého je ich majetok alebo vec žiadaná žalobou. Ak je týmto majetkom pohľadávka, spravuje sa príslušnosť podľa bydliska poddlžníka alebo podľa miesta, kde je záloh za vymáhanú pohľadávku.
(2) Cudzozemské ústavy, majetkové podstaty, spoločnosti, spoločenstvá a iné sdruženia osôb možno pre majetkové nároky žalovať na súde, v obvode ktorého je v československej republike ich zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním hospodárskych vecí týchto útvarov.
§ 410.
(1) Na konanie, v ktorom ide o vecné právo k nehnuteľnej veci alebo v ktorom sa takéto právo zapiera alebo v ktorom sa žiada rozdelenie nehnuteľnej veci alebo úprava hraníc, je príslušný súd, na ktorom sa vedie verejná kniha o tejto nehnuteľnej veci.
(2) Ak ide o nehnuteľnú vec nezapísanú vo verejnej knihe, je v prípadoch uvedených v odseku l príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľná vec; ak je nehnuteľná vec v obvode niekoľkých súdov, je príslušný ktorýkoľvek z nich.
Účastníci.
§ 411. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
§ 412.
V jednej žalobe možno žalovať alebo byť žalovaných viac osôb, ak je predmetom konania spoločné právo alebo spoločná povinnosť, alebo ak sú tieto osoby (spoločníci) oprávnené alebo povinné v podstate na tom istom skutkovom základe alebo na skutkovom základe v podstate podobnom.
§ 413.
V konaní je každý spoločník voči odporcovi samostatný. Procesné úkony alebo ich opomenutie jedným zo spoločníkov nie sú druhému na prospech ani na ujmu.
§ 414.
(1) Ak sa účinok rozsudku podľa povahy veci alebo podľa zákona vzťahuje na všetkých spoločníkov (nerozluční spoločníci), sú procesné úkony činných spoločníkov účinné aj pre ostatných spoločníkov, pokiaľ títo nie stí činní.
(2) Ak si prednesy alebo iné procesné úkony činných spoločníkov odporujú alebo sa od seba odchyľujú, posúdi ich súd pri rozhodovaní o veci po uvážení všetkých okolností konania.
(3) Na uznanie a vzdanie sa nároku a na súdnu pokonávku (§§ 74, 75) je potrebný výslovný súhlas všetkých nerozlučných spoločníkov.
§ 415.
Ak sa za konania ukáže, že žalobu podala osoba, ktorá nemala žalovať, alebo že žaloba bola podaná proti osobe, ktorá nemala byť žalovaná, súd môže povoliť, aby pôvodný žalobca alebo žalovaný vystúpil z konania a aby ho nahradil pravý žalobca alebo žalovaný.
Vedľajšie účastenstvo. § 416.
Kto má právny záujem na tom, aby v začatom alebo ešte právoplatne neskončenom konaní zvíťazil niektorý účastník, môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, aby mu pomáhal. Ďalej tak môže urobiť každý, komu osobitné zákonné ustanovenie také oprávnenie priznáva.
§ 417.
O prípustnosti vedľajšieho účastenstva rozhodne súd iba vtedy, ak niektorý účastník namietol neprípustnosť vedľajšieho účastenstva; rozhoduje sa usnesením po ústnom pojednávaní.
§ 418.
(1) Vedľajší účastník je oprávnený na všetky úkony ako účastník s výnimkou úkonov uvedených v §§ 73 až 75.
(2) Ak si prednesy alebo iné procesné úkony vedľajšieho účastníka a účastníka, ku ktorému sa pripojil, odporujú alebo sa odchyľujú, posúdi ich súd pri rozhodovaní vo veci po uvážení všetkých okolností konania.
(3) Za podmienky uvedenej v § 414 ods. l má vedľajší účastník postavenie nerozlučného spoločníka.
§419.
O vedľajšom účastníkovi platia primerane ustanovenia §§ 127 až 147.
§420. Konanie.
Ak súd neodmietne žalobu bez ústneho pojednávania, predseda senátu určí termín na ústne pojednávanie a nariadi, aby bol jeden rovnopis žaloby doručený žalovanému do vlastných rúk.
§ 421. Spočívanie konania.
(1) Spočívanie konania nastane, ak to účastníci navrhnú. Na súde prvej stolice nastane spočívanie konania i vtedy, ak sa účastníci neustanovia na ústne pojednávanie.
(2) Ak už vstúpil do konania prokurátor, je na spočívanie konania potrebný jeho súhlas.
(3) Spočívanie konania má účinky prerušenia konania (§ 81). V konaní možno pokračovať na návrh po uplynutí troch mesiacov. Ak taký návrh nebol podaný do jedného roku, konanie zanikne; v takomto prípade sa trovy vzájomne rušia.
§ 422.
Uplatnenie vzájomnej pohľadávky.
Ak žalovaný uplatňuje vzájomnú pohľadávku spôsobilú na započítanie, súd i o nej rozhodne vo výroku rozsudku, a ak to žalovaný žiada, i nad sumu uplatnenú žalobou.
Zmenkové a šekové konanie. §423.
(1) Ak žalobca predloží so žalobou v prvopise zmenku alebo šek, ktoré majú všetky náležitosti platnej zmenky alebo šeku a o pravosti ktorých niet pochybnosti, s ďalšími listinami potrebnými podľa platných predpisov na uplatnenie jeho nároku a ak žiada, aby bola jeho žaloba vybavená platobným rozkazom, vydá sudca bez vypočutia žalovaného zmenkový (šekový) platobný rozkaz. V rozkaze uloží žalovanému, aby do troch dní pod exekúciou zaplatil žalobcovi sumu žiadanú v žalobe spolu s vedľajšími pohľadávkami a určenými trovami, alebo aby v tej istej lehote podal proti tomu námietky na súde, ktorý vydal rozkaz.
(2) Platobný rozkaz so žalobou sa doručí žalovanému do vlastných rúk. Ak žalovaný nepodá proti nemu včas námietky alebo ak ich vezme zpät, nadobudne platobný rozkaz účinnosť právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky odmietne sudca bez ďalšieho konania.
(3) Ak žalovaný podal včas námietky, predseda senátu určí termín na ústne pojednávanie o nich (§ 420). Na ďalšie námietky vznesené neskoršie sa neberie zreteľ. V rozsudku súd vysloví, či sa platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či sa zrušuje a v akom rozsahu.
§424.
Ak žiadosti o vydanie platobného rozkazu nemožno vyhovieť, určí predseda senátu termín na ústne pojednávanie o žalobe (§420).
Rozkazné konanie. §425.
(1) Ak žalobca v žalobe o zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 20. 000 Kčs navrhne, aby bola žaloba vybavená platobným rozkazom, môže sudca vydať bez vypočutia žalovaného platobný rozkaz. V rozkaze žalovanému uloží, aby do pätnástich dní pod exekúciou zaplatil žalobcovi pohľadávku žiadanú v žalobe s požadovanými úrokmi a určenými trovami, alebo aby v tej istej lehote podal proti tomu odpor na súde, ktorý vydal rozkaz. Odpor netreba odôvodniť.
(2) Platobný rozkaz so žalobou sa doručí žalovanému do vlastných rúk, a ak žalovaný nepodá proti tomu včas odpor, nadobudne účinnosť právoplatného rozsudku.
(3) Ak žalovaný podal včas odpor, ruší sa tým platobný rozkaz v napadnutej časti a predseda senátu určí termín na ústne pojednávanie o žalobe.
(4) Ustanovenie § 424 sa použije obdobne.
§426.
Platobný rozkaz nemožno vydať, ak pobyt žalovaného nie je známy.
TRETIA ČASŤ. USTANOVENIA O EXEKÚCII.
PRVÁ HLAVA. SPOLOČNÉ USTANOVENIA.
§427. účastníci.
účastníkmi v exekučnom konaní sú vymáhajúci veriteľ a dlžník (povinná strana).
§428. Exekučné tituly.
(1) Vymáhajúci veriteľ môže na súde navrhnúť nariadenie exekúcie proti dlžníkovi, ak je jeho nárok určený exekučným titulom.
(2) Exekučným titulom je:
a) vykonateľné rozhodnutie občianskeho súdu;
b) vykonateľné rozhodnutie trestného súdu, ktoré postihuje majetok alebo priznáva súkromnoprávny nárok;
c) vykonateľné rozhodnutie prokurátora o pokute;
d) vykonateľná súdna pokonávka;
e) vykonateľné rozhodnutie rozhodcov alebo pokonávka uzavretá pred nimi;
f) notárska zápisnica vyhlásená zákonom za vykonateľnú súdnou exekúciou;
g) výmer alebo výkaz nedoplatkov vyhlásený zákonom za vykonateľný súdnou exekúciou;
h) vykonateľné rozhodnutie arbitrážnej komisie alebo pokonávka uzavretá pred ňou;
ch) vykonateľné rozhodnutie úradu (orgánu verejnej správy), pokiaľ ide o exekúciu na nehnuteľné veci alebo na právo stavby;
i) iné vykonateľné rozhodnutia a pokonávky, vyhlásené zákonom za vykonateľné súdnou exekúciou.
§429. Príslušnosť.
(1) Rozhodnúť o návrhu na nariadenie exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd dlžníka. Ak niet všeobecného súdu v československej republike, je na to príslušný súd, v obvode ktorého sa má vykonať po nariadení exekúcie prvý exekučný úkon. Ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje predstihnutie.
(2) Ak ide o exekúciu na nehnuteľné veci, je príslušný knihovný súd alebo súd, v obvode ktorého je nezapísaná nehnuteľná vec. To isté platí, ak ide o exekúciu na pohľadávky a iné práva na nehnuteľné veci.
§ 430. Obsadenie súdu.
(1) O návrhu na nariadenie exekúcie rozhoduje a ďalšie konanie vykonáva sudca.
(2) Senát koná a rozhoduje o námietkach (§ 441), o odklade exekúcie (§ 443), o určení náhrady, ktorú má složiť výdražca nehnuteľnej veci (§ 479 ods. 1), o nariadení exekučnej likvidácie (§§ 574 a 575), o ustanovení a odvolaní správcu podstaty (§ 581), o ponechajú pohľadávok a vecí dlžníkovi (§ 588), o námietkach proti konečnej zpráve o speňažení a proti vyúčtovaniu odmeny (§ 590), o vydaní rozvrhového usnesenia (§ 591) a
o zrušení exekučnej likvidácie (§ 599).
§ 431. Výkonní úradníci.
(1) Na vykonanie exekúcie sú na exekučnom súde ustanovení výkonní úradníci. Pri vykonávaní exekúcie sú viazaní príkazom súdu; sami môžu upustiť od vykonania exekučného úkonu, iba ak to navrhol vymáhajúci veriteľ alebo ak dlžník preukázal, že vymáhajúci veriteľ bol uspokojený.
(2) Výkonní úradníci sú oprávnení prijať od dlžníka plnenie, sprostredkovať vzájomné plnenie vymáhajúceho veriteľa, ktoré súvisí s výkonom exekúcie, a v prípadoch určených zákonom vykonávať všetky úkony, ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie.
Nariadenie exekúcie. § 432.
(1) Návrh na nariadenie exekúcie má obsahovať i označenie vymáhajúceho veriteľa, dlžníka, exekučného titulu, vymáhaného nároku, exekučného prostriedku, predmetu exekúcie a pri exekúcii na pohľadávky aj dôvod pohľadávky a označenie poddlžníka.
(2) S návrhom na nariadenie exekúcie má vymáhajúci veriteľ predložiť exekučný titul, opatrený potrebnou doložkou vykonateľnosti, ak sa návrh nepodáva na súde uvedenom v § 433.
§ 433.
Návrh na nariadenie exekúcie môže vymáhajúci veriteľ podať aj na súde, ktorý sa ako rozhodujúci súd prvej stolice zúčastnil vo veci, o ktorej bolo vydané rozhodnutie alebo uzavretá súdna pokonávka, tvoriace exekučný titul. Ak tento súd nie je sám exekučným súdom, potvrdí na návrhu, či návrh súhlasí s exekučným titulom, či je rozhodnutie (súdna pokonávka) vykonateľné a v akom rozsahu, a postúpi návrh exekučnému súdu.
§ 434.
Exekúciu možno nariadiť len vtedy, ak exekučný titul obsahuje označenie oprávneného
i zaviazaného a vymedzenie nároku, ktorý sa má exekúciou vymôcť.
§ 435.
(1) Ak uplynutie lehoty danej dlžníkovi na plnenie nie je zjavné už z exekučného titulu, alebo ak je v exekučnom titule vymáhateľnosť nároku viazaná podmienkou, vymáhajúci veriteľ musí uplynutie lehoty, poprípade splnenie podmienky preukázať pred povolením exekúcie verejnou alebo verejne overenou listinou.
(2) Ak bola nariadená exekúcia pre plnenie, závislé od vzájomného plnenia z ruky do ruky, dôjde k jej vykonaniu len vtedy, ak vymáhajúci veriteľ preukáže, že sám plnil alebo že plnenie zabezpečil.
§ 436.
Nariadenie exekúcie v prospech inej osoby alebo proti inej osobe, než je označená v exekučnom titule.
(1) Exekúciu v prospech inej osoby alebo proti inej osobe, než je označená v exekučnom titule, možno nariadiť iba vtedy, ak vymáhajúci veriteľ verejnou alebo verejne overenou listinou preukáže, že nárok prešiel* na neho alebo že záväzok prešiel na osobu, proti ktorej sa exekúcia navrhuje.
(2) Ak vymáhajúci veriteľ zomrie, vstupujú do exekúcie už nariadenej jeho dedičia. Ak dlžník po povolení exekúcie zomrie, pokračuje sa v exekúcii proti dedičom, a ak ide
o odúmrtok, proti štátu. Zmenu v osobách účastníkov exekučného konania treba preukázať spôsobom uvedeným v odseku 1.
§ 437.
Exekúcia proti štátu, proti štátnym, národným a komunálnym podnikom a proti Ústrednej národnej poisťovni.
(1) Proti štátu, proti štátnym, národným a komunálnym podnikom a proti Ústrednej národnej poisťovni možno nariadiť exekúciu pre peňažné pohľadávky len vtedy, keď príslušný dozorný orgán označí súdu časti majetku, ktoré možno postihnúť exekúciou, poprípade exekučné prostriedky, ktoré možná použiť. Súd vyzve príslušný dozorný orgán, aby sa vyjadril do tridsiatich dní; ak sa nevyjadrí, možno exekúciu nariadiť a pokračovať v nej, pokiaľ je exekúcia vôbec prípustná.
(2) Exekúcia nariadená proti tomuto ustanoveniu, ako aj všetky vykonané exekučné úkony sú neplatné. Súd zruší exekúciu
i všetky exekučné úkony z úradnej povinnosti.