Národní shromáždění republiky Československé 1949.
I. volební období. 3. zasedáni.
303.
Vládní návrh,
kterým se předkládá Národnímu shromáždění republiky Československé
k projevu souhlasu smlouva o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci mezi Československou republikou a Maďarskou republikou, podepsaná v Budapešti dne 16. dubna 1949.
Návrh schvalovacího usnesení.
Národní shromážděni republiky československé souhlasí se smlouvou o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci mezi československou
republikou a Maďarskou republikou, podepsa-
nou v Budapešti dne 16. dubna 1949.
Důvodová zpráva.
Pařížská mírová konference, která připravila mírovou smlouvu s Maďarskem, umožnila této zemi návrat do rodiny svobodných národů. Pokrokové síly dokázaly v Maďarsku právě tak jako v Československu očistit vládu a parlament od nepřátelských, reakčních živlů, které stálý v cestě dohodě a přátelství mezi těmito národy. Převzetí moci lidem v obou státech urovnalo cestu k jednáním, která vedla k dohodě o uzavření smlouvy o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci mezi Československou republikou a Maďarskou republikou, která byla
podepsána v Budapešti dne 16. dubna 1949. Se strany československé tuto smlouvu podepsali předseda vlády Antonín Zápotocký a ministr zahraničních věcí dr Vladimír Clementis, se strany maďarské předseda vlády Dobi István a ministr zahraničních věcí Rajk László.
Smlouva mezi Československem a Maďarskem, která se předkládá podle ustanovení § 74, odst. l, bod l ústavy Národnímu shromážděni k projevu souhlasu, má být dalším přínosem k vybudování bezpečnostního systému československé republiky. Její ustanovení spočívají
na těchže zásadách jako naše spojenecké smlouvy s SSSR, (Jugoslávií), Polskem a Rumunskem, t. j. čelí hrozbě útoku se strany Německa anebo některého jiného státu, který by se s ním přímo anebo nepřímo spojil, předvídají
preventivní opatření, která by nastoupila automaticky proti útoku se strany Německa a některého jiného státu, který by se s Německem k útočnému činu spojil a předvídají vzájemnou pomoc vojenskou a jinou.
V Praze dne 20. května 1949.
Předseda vlády: A. Zápotocký v. r.
Opis.
SMLUVA
O PRIATEĽSTVE, SPOLUPRÁCI A VZÁJOMNEJ POMOCI MEDZI ČESKOSLOVENSKOU REPUBLIKOU A MAĎARSKOU REPUBLIKOU.
Prezident československej republiky a prezident Maďarskej republiky súc si vedomí a presvedčení,
že národy Československa a Maďarska žily vinou vládnucich tried po stáročia v susedstve bez vzájomného porozumenia pre svoje národné a sociálne túžby a potreby,
že vládnuce triedy našich národov zámerne vyvolávaly a živily toto neporozumenie, aby tak zastrely totožnosť záujmov nášho ľudu,
že za tohto stavu bolo umožnené vládnucej triede silnejšieho národa utláčať národ slabší a potláčať vzrast pokrokových síl našich národov,
že takto umele vypestované a udržované rozpory boly zneužité cudzími mocnosťami na znepriatelenie oboch národov, ktoré boly nútené krvácať za cudzie — najmä nemecké — záujmy,
rozhodli sa skončiť tento dlhotrvajúci a v spolunažívaní našich národov nešťastný stav, v hlbokom presvedčení,
že všetky príčiny tohto neblahého stavu sú odstránené a že prevzatím moci ľudom v oboch našich štátoch boly utvorené predpoklady, aby sa naše vzájomné styky vyvíjaly v budúcnosti novým, šťastným spôsobom,
že naša spolupráca, budovaná na základe ľudovodemokratickom zodpovedá životným záujmom našich národov, povedie k tesným, trvalým a všestranným stykom a bude dôležitým činiteľom v ďalšom utužovaní doterajších sväzkov demokratických a mierumilovných národov a pri obraňovaní mieru a bezpečnosti,
že trpké skúsenosti z dávnejšej i nedávnej minulosti ukázaly nevyhnutnosť spoločného úsilia proti hroziacej obnove nemeckého imperializmu ako i potrebu jasne vysloviť odhodlanie brániť svoju slobodu, nezávislosť a územnú celistvosť,
za tým účelom rozhodli sa uzavrieť smluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci a menovali svojimi splnomocnencami
prezident československej republiky Antona Zápotockého, predsedu vlády a
Dr. Vladimíra Clementisa, ministra zahraničných vecí,
prezident Maďarskej republiky Istvána D o b i h o, predsedu vlády a László R a j k a, ministra zahraničných vecí
ktorí, vymeniac si svoje plnomocenstva, nachádzajúce sa v dobrej a náležitej forme, urobili toto ujednanie:
Článok I,
Vysoké smluvné strany sa dohodly, že sa sdružia v politike trvalého priateľstva, ktoré budú utužovať tesnou všestrannou spoluprácou.
Článok II.
Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že urobia spoločne všetky opatrenia, aby znemožnily akúkoľvek hrozbu nového útoku so strany Nemecka alebo iného štátu, ktorý by sa s ním priamo alebo iným spôsobom spojil.
Za týmto, účelom sa Vysoké smluvné strany zúčastnia všetkých medzinárodných akcií pre zachovanie a zaistenie mieru a medzinárodnej bezpečnosti a účinne prispejú k uskutočneniu tohto cieľa v smysle zásad Charty Spojených národov.
Článok III.
Keby jedna z Vysokých smluvných strán bola zatiahnutá do vojenskej akcie s Nemeckom, ktoré by sa pokúsilo obnoviť svoju útočnú politiku, alebo s ktorýmkoľvek iným štátom, ktorý by sa priamo alebo akýmkoľvek iným spôsobom s Nemeckom spojil v jeho útočnej politike, poskytne jej druhá Vysoká smluvná strana okamžite vojenskú a akúkoľvek inú pomoc všetkými prostriedkami, ktoré má po ruke.
Článok IV.
Vysoké smluvné strany sa budú radiť o všetkých vážnych medzinárodných otázkach, ktoré sa týkajú záujmov oboch krajín alebo zachovania mieru a medzinárodnej bezpečnosti.
článok V.
Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že nedojednajú nijakých spojenectiev a nezúčastnia
sa nijakých akcií, namierených proti druhej Vysokej smluvnej strane.
článok VI.
Vysoké smluvné strany budú rozvíjať a Upevňovať čo najužšie hospodárske, kultúrne a iné styky v duchu priateľstva a podľa dohôd za tým účelom uzavretých.
článok VII.
Táto smluva sa stáva účinnou jej podpisom a bude ratifikovaná v najkratšom čase. Ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe čo najskôr.
Táto smluva zostáva v účinnosti po dobu dvadsať rokov odo dňa podpísania. Ak ani jedna z Vysokých smluvných strán neoznámi dvanásť mesiacov pred uplynutím dvadsaťročného obdobia, že si praje, aby sa účinnosť tejto smluvy skončila, predlžuje sa jej účinnosť vždy o päť ďalších rokov tak dlho, dokiaľ jedna z Vysokých smluvných strán dvanásť mesiacov pred uplynutím toho-ktorého päťročia písomne neoznámi svoj úmysel skončiť jej účinnosť.
Na dôkaz toho splnomocnenci podpísali túto smluvu a pripojili k nej svoje pečate.
Smluva bola napísaná v dvoch vyhotoveniach, každé v reči slovenskej a maďarskej, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
V Budapešti dňa 16. apríla 1949.
Z poverenia prezidenta československej republiky:
A. ZÁPOTOCKÝ,
predseda vlády,
Dr V. CLEMENTIS,
minister zahr. vecí.
Z poverenia prezidenta Maďarskej republiky:
DOBI ISTVAN, predseda vlády,
RAJK LÁSZLÓ,
minister zahr. vecí.
Státní tiskárna v Praze. — 2668-49