Národní shromáždění republiky Československé 1948.
I. volební období. 1. zasedání.
12.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa....................... .....................1948,
o zriadení pobočky lekárskej fakulty bratislavskej univerzity v Košiciach.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1.
Začiatkom študijného roku 1948/49 zriaďuje sa v Košiciach pobočka lekárskej fakulty bratislavskej univerzity.
§ 2.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a osvety v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
I.
Zriadiť vysoké školy, nové fakulty ako aj pobočku fakulty možno len na základe zvláštneho zákona a v jeho medziach.
Kompetencia Národného shromaždenia republiky Československej vyplýva zo zákona zo dňa 19. januára 1922, č. 28 Sb. o zriaďovaní a zrušovaní vysokých škôl. § l cit. zákona výslovne uvádza, že zriaďovať vysoké školy štátne alebo nové fakulty a oddelenia na vysokých školách štátnych, rozdeľovať ich fa-
kulty alebo oddelenia alebo ich rušiť, určovať alebo meniť sídlo vysokých škôl štátnych alebo ich oddelení, prepožičať práva, ktoré prislúchajú štátnym vysokým školám, tiež neštátnym vysokým školám, je možné len na základe zvláštneho zákona a v jeho medziach.
II.
Potreba zriadiť pobočku lekárskej fakulty v Košiciach je odôvodnená hlavne z týchto príčin:
1. Na Slovensku je veľký nedostatok lekárov. Zdravotná správa postráda t. č. asi 850 lekárov a v budúcnosti treba počítať so zvýšenou potrebou lekárskych síl so zreteľom na nové pomery, vyplývajúce z národného poistenia. — Týmto veľmi veľkým nedostatkom lekárov trpí celkový zdravotný stav obyvateľstva hlavne na venkove, kde je nedostatok lekárov väčší ako v meste. Pritom najťažšie životné pomery sú práve na východnom Slovensku, ktoré bolo vojnovými udalosťami najviac poškodené. Lekárska fakulta v Bratislave pri svojej plnej prevádzke nemôže toľko poslucháčov vyškoliť, aby sa tým táto akútna potreba v dohľadnom čase aspoň čiastočne odstránila, keďže ročný priemer promovaných lekárov na tejto fakulte činí len 68.
Porovnávajúc stav obyvateľstva v Čechách a na Slovensku, vidíme, že v českých krajinách pripadá na 8. 6 mil. obyvateľov 5 lekárskych fakúlt, kým na Slovensku na 3. 6 mil. obyvateľov t. č. len l lekárska fakulta. Pri prepočítaní počtu lekárov na počet obyvateľstva na Slovensku máme pre 2. 971 obyvateľov l lekára. Toto je podľa medzinárodne uznávaného názoru stav, ktorý je nebezpečný pre zdravie národa. Všeobecne sa počíta za ideálny stav l lekár na 1. 000 obyvateľov a za uspokojivý stav l lekár na 1. 500 obyvateľov. Jeden lekár pre 3. 000 obyvateľov je stavom, ktorý ohrozuje zdravie obyvateľstva.
Slovensko teda svojimi 2. 971 obyvateľmi na l lekára je v katastrofálnej situácii. Nádej na rýchle odstránenie tohto absolútneho nedostatku lekárov Je veľmi malá práve preto, lebo na lekárskej fakulte v Bratislave promuje sa ročne priemerne len 68 medikov. Aby sme mali uspokojivý stav lekárov na Slovensku, t. j. l lekára na 1. 500 obyvateľov, museli by sme čakať pri tejto kapacite lekárskej fakulty v Bratislave 16 rokov. Toto je ale ideálny predpoklad, lebo sa nepočíta s úbytkom lekárov a so zvýšenou požiadavkou obyvateľstva po lekárskej službe. Na odstránenie" tohto' hrozivého stavu má byť práve zriadená pobočka lekárskej fakulty v Košiciach. Zaručí sa tým príliv maturantov z východného Slovenska na túto fakultu, ktorí po promócii sa budú usadzovať prevážne na východnom Slovensku a takto sa rozrieši kritická situácia tejto časti Slovenska. Na východnom Slovensku máme totiž okresy (Trebišov, Kráľ. Chlumec, Kapušany, Michalovce, Humenné,. Vranov, Snina, Stropkov, Medzilaborce, Svidník a Sobrance), kde na 5. 815 obyvateľov pripadá iba l lekár. Toto číslo je jasným dôkazom Q katastrofálnej zdravotnej
situácii obyvateľstva na východnom Slovensku.
Z týchto štatistických dát jasne vyplýva najsúrnejšia potreba zriadiť pobočku lekárskej fakulty v Košiciach. Táto odôvodnenosť je podopretá aj ťažšími životnými pomeranú ako aj Košickým vládnym programom o kultúrnom povznesení Slovenska.
Ako ďalšie dôvody treba ešte uviesť:
2. Zriadiť lekársku fakultu y Košiciach je želateľné aj so stanoviska regionálneho. Východné Slovensko má aj svoje špeciálne vedecké výskumné problémy, ktoré by mohla táto fakulta náležite zvládnuť.
3. Zriadením tejto fakulty -vznikla by zdravá konkurencia, umožnil by sa náležitý výber vedeckého dorastu, ktorý by tým získal nové pole vedeckej činnosti.
4. Okrem uvedených príčin sú tu ešte okolnosti rázu kultúrneho a politického. Založenie lekárskej fakulty by znamenalo ďalší intenzívny príliv našej kultúry do zanedbaných krajov východného Slovenska a iste prispeje vo veľkej miere k prehĺbeniu nedostatočného národného povedomia.
3.
Predpoklady existencie lekárskej fakulty v Košiciach dané sú stálym vzrastom poslucháčstva na lekárskej fakulte v Bratislave. Kým začiatkom študijného roku 1919/20 bolo na tejto fakulte zapísaných 144 poslucháčov, bolo v študijnom roku 1924/25 už 239, roku 1929/30 465, r. 1934/35 961, r. 1944/45 1080, ť. 1945/46 1567, r. 1946/47 1724 a konečne v študijnom roku 1947/48 už 1876 poslucháčov. Dá sa očakávať, že tento vzrast potrvá aj naďalej a že pri zriadení lekárskej fakulty v Košiciach bude na. tejto fakulte študovať aspoň 1/3 celkového počtu poslucháčstva medicíny na Slovensku. Lekárska fakulta v Bratislave je vzhľadom na veľký prírastok poslucháčov nedostačujúca a poslucháči z východného Slovenska 'budú všetci študovať bližšej košickej lekárskej fakulte.
Bolo by želateľné, aby pobočka lekárskej fakulty v Košiciach započala svoju činnosť v budúcom študijnom roku už vo všetkých ročníkoch. Ale so zreteľom, na dané možnosti zriadenia a zariadenia potrebných ústavov a kliník, ako aj so zreteľom na potrebný personálny stav, nie je možné toto realizovať, a preto by sa začiatkom študijného roku 1948/ 1949 otvorily len vyššie-klinické ročníky, teda semestre 6—10. Ostatné ročníky by sa otvorily postupne, ako bude možné zvládnuť budovateľský program fakulty.
Pre tieto vyššie semestre nenarazí sa na neprekonateľné prekážky po stránke personálnej a vecnej.
IV. Finančný náklad.
Pre riadny chod prevádzky pre vyššie semestre (6—10) pobočky lekárskej fakulty v Košiciach treba počítať s týmito ústavmi a klinikami:
1. Ústav pre patologickú anatómiu, histológiu a bakteriológiu,
2. ústav pre všeobecnú a pokusnú patológiu,
3. ústav pre farmakológiu a farmakognóziu,
4. Interná klinika,
5. Klinika chorôb detských,, -
6. Klinika psychiatrická a neurologická, 7. Chirurgická klinika,
8. Klinika pôrodnícka a chorôb ženských,
9. Klinika chorôb očných,
10. Klinika chorôb kožných a pohlavných, 11. Hygienický ústav,
12. ústav pre súdne lekárstvo,
13. ústav rádiumterapeutický,
14. Klinika ortopedická,
15. Klinika chorôb ušných, krčných a nosných,
16. Klinika zubného lekárstva,
17. Klinika urologická.
Informatívny maximálny ročný rozpočet v Kčs na pobočke lekárskej fakulty v Košiciach je tento:
A. Osobné výdavky:
1. Platy stálych zamestnancov:
10 prof. riadnych á 112. 430. —............ 1, 124. 300. —
7 prof. mimoriad. á 85. 085. — ........... 595. 595. —
51 asistentov á 58. 000. —............ 2, 958. 000. —
l úradník II. sl. tr., á 40. 000. —............ 40. 000. —
6 odb. zriadencov á 28. 000. —............ 168. 000. —
9 kanc. zriadencov á 28. 000. —............ 252. 000. —
5, 137. 895. —.
2. Honoráre za supl. 98 hod. týžd. á 1500—......... 294. 000. —
3. Vedenie ústavov: 17 úst. a kliník á 3. 000 sem......... 102. 000. —
4. Denné platy a mzdy 6 á 2. 250 mes.... -......... 162. 000. —
5. Nemocenské a soc. poistenie.............. 16. 200. —
6. Náhrady za mimoriad. služ. výkony............ 20. 000, —
A. Osobné výdavky spolu 5, 732. 095. —
l
B. Vecné výdavky:
1. Náhrady cestovných trôv............... 20. 000. —
2. Služobný odev................... 17. 400. —
3. úradné a kane potreby............... 25. 000. —
4. Udržiavanie a oprava vnút. zariad............. 100. 000. —
5. Knižnica..................... 50. 000. —
6. Poštovné a telegrafné poplatky............. 15. 000. —
7. Nájomné..................... 120. 000. —
8. Správa služobných miestností. ". ............ 680. 000. —
Riadna dotácia na 17 úst. a kliník á 45. 000—........ 765. 000. —
Na mimoriadne dotácie predbežne treba počítať na každý ústav priemerne 300. 000. —, t. zn. 17 ústavov (kliník) á 300. 000. —... 5, 100. 000. —
B. Vecné výdavky spolu 6, 127. 400. —
Súhrn výdavkov:
A.. Osobné.......5, 732. 095. —
B. Vecné........ 6. 127. 400. —
Spolu..,. 11, 859. 495. —
Ako výdavok pre rok 1948 prišlo by do úvahy okolo 3, 000. 000 Kčs, ktoré sa uhradia z úspor v rámci rozpočtu na tento rok. V budúcich rokoch sa vždy potreba zaistí v štátnych rozpočtoch.
Uvedená čiastka Kčs 3, 000. 000. — finančného nákladu v roku 1948 bude zaistená úsporami v kap. 10, tit. 8, §§ l a 2 Slovensko,
Špeciálne na týchto položkách štátneho rozpočtu 1948:
§ l pol. l.......900. 000. —
pol. 2.......500. 000. —
pol. 6.......500. 000. —
pol. 22....... 100. 000. —
dovedna § l... 2, 000. 000. —
§ 2 pol. l.......500. 000. —
pol. 6.......300. 000. —
pol. 22....... 200. 000. —
dovedna § 2... 1, 000. 000—
V Prahe dňa 22. júna 1948.
Predseda vlády: A. Zápotocký v. r.
Minister školstva a osvety: Dr. Zdeněk Nejedlý v. r.
Státní tiskárna v Praze. — 3427-48.