Z toho je jasné, že do kapitalistického štátneho
rozpočtu prispieval podstatnou časťou pracujúci
ľud a dostával z neho len mizivú menšinu.
Kapitalisti prispievali len nepatrnou čiastkou, ale za
to z rozpočtu čerpali nepomerne viacej, ako do neho
prispievali. V našom rozpočte rozhodujúcim
príjmom je príjem zo znárodnených
podnikov, a len malou čiastkou do rozpočtu prispievajú
obyvatelia. Naproti tomu nepomerne viacej je zo štátneho
rozpočtu čerpané na potreby obyvateľstva,
než tam samo prispieva.
Z našej dediny zmizol exekútor. Náš malý
a stredný roľník sa zbavil dlhov. Dane a dávky,
predpisované dnes zvlášť roľníkom,
sú minimálne a neohrozujú existenčné
postavenie našich pracujúcich.
Za kapitalistického poriadku bol exekútor stálym
hosťom u našich malých a stredných roľníkov
a živnostníkov, predala sa posledná kravička
alebo strecha nad hlavou roľníkovi, kým kapitalistické
banky, továrne a veľkostatky dostávali zo štátneho
rozpočtu miliónové subvencie. Pritom kapitalisti
neplatili ani tie dane, ktoré im boli predpísané.
Veď známe, že každý schopnejší
úradník z ministerstva financií bol pretiahnutý
do kapitalistického podniku, lebo sa predpokladalo, že
pozná všetky chodníčky, ako možno
uniknúť daňovým povinnostiam na strane
jednej a ako možno zo štátnej pokladnice získať
subvencie a podpory, o daňových podvodoch ani nehovoriac.
Slovom: za kapitalistickej republiky bol rozpočet robený
z hľadiska potrieb kapitalistickej spoločnosti. Pracujúci
ľud platil a páni kapitalisti bohatli. Veď za
celú dobu trvania masarykovskej republiky ani jedna banka
nebola exekvovaná pre neplatenie daní a vedelo sa,
že dane neplatí, ani jeden továrnik nebol exekvovaný
a vypredaný tak, ako boli desaťtisíce malých
a stredných roľníkov, živnostníkov
a obchodníkov. Ale je známe, že fabrikanti
a banky dostávali miliónové subvencie. A
výsledok takéhoto hospodárenia bol, že
štát sa z roka na rok viac zadlžoval, že
daňové zaťaženie z roka na rok stúpalo.
Niet preto divu, že kapitalisti a ich politickí predstavitelia
sú na nás rozhorčení, že štvú
zo zahraničia, že ohovárajú naše
ľudovodemokratické zriadenie. Veď stratili navždy
možnosť bohatnúť z mozoľov nášho
ľudu.
Pozrime sa, ako to vyzerá v štátoch, kde vládne
kapitalistický spoločenský poriadok. Rozpočet
USA od skončenia druhej svetovej vojny je každým
rokom pasívny a schodok z roka na rok stúpa. A dnes
pred vrátami USA hrozivo stojí hospodárska
kríza, finančná situácia i tak bohatého
štátu ako sú USA je kritická. Rozpočet
na roky 1953 - 1954 predpokladá schodok 2900 mil. dolárov.
Pritom je to schodok, ktorý sa len predvída. Ale
vždy ešte každý rok bol schodok väčší,
ako sa predvídal. A podívajme sa na charakter rozpočtu.
Potreby sú stanovené na 65.600 mil. dolárov.
Na armádu sa dáva 44.900 mil. dolárov, na
kultúrne, sociálne a zdravotnícke účely
včítane celého štátneho aparátu
sa dáva 6600 mil. dolárov. Naproti tomu od obyvateľstva
na dávkach, daniach a poplatkoch sa vyberie 38.500 mil.
dolárov. To znamená, že obyvateľstvo prispieva
do rozpočtu takmer 60 % štátnych výdavkov,
ale z rozpočtu dostáva na spoločenské
spotreby len nepatrný diel. Taký je charakter kapitalistického
rozpočtu.
A to je rozpočet USA, ktorý sa priživuje na
hospodárstve takmer celého kapitalistického
sveta. Rozpočet, ktorý žije, aj keď sa
to zdá paradoxné, z Marshallovej pomoci a rôznych
tých poamerických pomocí. Lebo, ako ďalej
ukážem, rôzne tie pomoci nepomáhajú
tým, ktorí z nich dostávajú doláre,
ale tým, ktorí ich poskytujú. Je to ako v
detskej rozprávke "Nesie bitý nebitého".
Za prvé: nástrojom Mashallovej pomoci sa darilo
USA vyvážať svoju krízu a presunovať
ju na tých, ktorým sa pomoc poskytovala. Nezamestnanosť
je v Taliansku preto taká veľká, lebo americká
pomoc zaplnila taliansky trh takými výrobkami, ktoré
ľahko môže vyrobiť taliansky priemysel. Nezamestnanosť
v západnom Nemecku - to je americký vývoz.
Na tom by iste sedel nadpis "Made in USA".
Pozrite sa, ako vypadá štát, ktorý dostáva
túto pomoc. Francúzsky rozpočet, ktorý
bol predložený 6. XI. 1953 francúzskemu Národnému
zhromaždeniu, predpokladá na rok 1954 schodok 650
miliárd frankov. Minister financií, ktorý
predložený rozpočet uvádzal, povedal
k nemu toto: "Napriek všetkému úsiliu
vlády stúpala od roku 1945 do roku 1952 inflácia.
V roku 1953 ju zamedzila recessia, ale tu stála otázka,
ako sa vyhnúť inflácii a neupadnúť
do recessie. Túto otázku bude ťažko riešiť
preto, že nie je možné bojovať proti recessii
tým, že budeme zvyšovať mzdy, lebo toto
zvýšenie by malo vplyv na ceny. Taktiež nie je
možné uvoľňovať nadmerné úvery,
to by zase viedlo k hromadeniu výrobkov a k špekuláciám.
Taktiež hromadné investície by ohrozili rozpočtovú
rovnováhu." Ako je zo slov pána ministra vidieť,
nič nie je možné robiť, ani mzdy zvyšovať,
bez nebezpečenstva drahoty, ani investovať, ani vyrábať,
lebo čokoľvek by sa podniklo, všetko by situáciu
len zhoršilo.
Ešte chmúrnejší obraz nám skytá
rozpočet Talianska. Rozpočet na rok 1953/54 vykazuje
schodok 417,015 miliónov lír. Celkový štátny
dlh Talianska je 3,188 miliárd. Len schodok zahraničného
obchodu za jeden jediný rok je 580 miliárd lír.
To znamená úplné podlomenie hospodárskeho
položenia Talianska. Pritom Taliansko má vyše
4 milióny nezamestnaných a čiastočne
zamestnaných.
Aj talianske priemyslové kruhy bijú na poplach a
otvorene hovoria, že ak Taliansku bude aj naďalej znemožňovaný
obchod so Sovietskym sväzom a štátmi ľudovej
demokracie, potom talianskemu hospodárstvu hrozí
katastrofa.
Takúto cestu nám odporúčali a ešte
aj dnes odporúčajú Zenkl, Ripka, Lettrich,
Majer a spol. My sme túto cestu odmietli. My sme nastúpili,
a to navždy, cestu po boku veľkého Sovietskeho
sväzu, cestu budovania socializmu, cestu ťažkú,
ale slávnu a úspešnú. A niet sily, ktorá
by nás z tejto cesty mohla zviesť. (Potlesk.)
Rozpočet na rok 1954 je prvým rozpočtom po
menovej reforme a po zavedení jednotného trhu. Dnes
po deviatich mesiacoch existencie jednotného trhu môžeme
smelo povedať, že tento sa osvedčil. Dnes naša
koruna má len jednu cenu, jednu hodnotu. Viazaný
trh bol veľkou brzdou v našej budovateľskej práci
a v našom napredovaní. Znemožňoval mnohokrát
snaženie o väčší výkon a tým
aj o vyšší zárobok. Po zavedení
jednotného trhu zhodnotili sme našu korunu. Umožnili
sme našim pracujúcim, aby si za primerané ceny
kúpili to, čo potrebujú a v takej kvalite,
ako im to vyhovuje. Za viazaného trhu to bolo možné
len v menšom rozsahu, pretože kvalitnejší
tovar bol cenovo príliš vysoký. Dnes snaživí
robotníci - pracujúci - dosahujúci vyšších
zárobkov, môžu si za zarobené peniaze
zadovážiť pre seba a svoju rodinu kvalitné
a hodnotné výrobky.
Zvlášť po znížení cien stala
sa cena prístupná každému snaživému
a poctivo pracujúcemu človekovi. Ako vo vládnom
vyhlásení z 15. septembra 1953 bolo zdôraznené,
jednou z hlavných úloh je starať sa o človeka.
Rozpočet na rok 1954 má takýto charakter.
Oproti minulým rozpočtom je čiastka na sociálne,
kultúrne a zdravotnícke účely zvýšená.
Rozšírená investičná činnosť,
stavba bytových jednotiek, ktorá bola začatá
už v minulom roku, ako to vyplývalo z usnesenia vlády,
je ešte vo zvýšenej miere zvýraznená
v rozpočte na tento rok. A výstavbu bytov bude podľa
rozpočtu robiť náš znárodnený
priemysel, t. j. naše podniky, ľudová správa
a aj ústredné úrady.
Rozpočet zaisťuje peňažné prostriedky
na tieto účely. Teraz je len na projektantoch, aby
urýchlili prípravné práce, a na robotníctve,
aby plnilo tieto veľké úlohy - zaistiť
našim pracujúcim zdravé a zodpovedajúce
bývanie a tým skutočne spokojný a
radostný život všetkých, ktorí
sa poctivo na našom budovaní zúčastňujú.
Prerokovávanie rozpočtu vo výboroch Národného
zhromaždenia bolo posudzované zo všetkých
skutočností, tak ako ich vidíme v našom
štáte, v našom hospodárstve, a tak, ako
sa javia v zrkadle svetového hospodárstva a svetovej
politickej situácie. Jednohlasne, i keď bolo vznesené
mnoho kritických slov, mnoho pripomienok a námetov,
bolo však znova a znova zdôrazňované,
že cesta, ktorú sme nastúpili, je cesta najslávnejšia
v celej histórii našich národov.
Pri prerokovávaní rozpočtu vo výboroch
bolo posudzované zvlášť, ako zodpovedá
rozpočet a jeho rozdelenie požiadavkám, ktoré
boli postavené vládnym vyhlásením
z 15. septembra 1953 predsedom vlády súdr. Viliamom
Širokým. Z tohoto zorného uhla bol rozpočet
preberaný, kritizovaný, a v tomto smere boli robené
k rozpočtu aj pripomienky.
Na tohoročnom rozpočte sa z veľkej čiastky
zúčastňoval aj náš ľud,
lebo diskusia k zákonom o národných výboroch
práve na tieto otázky poukazovala. Diskutéri
poukazovali na mnohé miesta, kde sa nehospodárne
nakladá s národným majetkom a plytvá
pracovnými silami. Diskusia o národných výboroch
ovplyvnila rozpravu o štátnom rozpočte a bola
veľkým prínosom a pozitívnym pomocníkom,
aby sme ešte lepšie a ešte dôslednejšie
sa naučili hospodáriť a hospodárne zaobchádzať
s národným majetkom, aby sme ešte dôslednejšie
hľadali veľké rezervy, ktoré sú
ako v surovinách, tak v našom ľude, v jeho pracovnom
nadšení a pracovnej ochote.
Bolo vyčítané rezortom, že sa ešte
málo opierajú o iniciatívu širokých
más, že sa problematika mnohokrát chce riešiť
len v úzkom odbornom kruhu, že sa nedostatočne
siaha k tomu veľkému zdroju, ktorý je v našom
pracujúcom ľude.
Zvláštna pozornosť bola venovaná - tak,
ako to z vládneho vyhlásenia vyplýva - nášmu
poľnohospodárstvu, jeho veľkým úlohám,
urýchlene pozdvihnúť našu poľnohospodársku
výrobu, aby prispievala rýchlejšie a účinnejšie
k zabezpečeniu zásobovania nášho ľudu
a tak bola účinným pomocníkom k zvyšovaniu
životnej úrovne všetkých pracujúcich.
Mimoriadna pozornosť bola v diskusiách venovaná
aj našim baniam ako uhoľným, tak aj železorudným,
a geologickému prieskumu. Bolo zvlášť
zdôraznené, že naša krajina má mnoho
ešte neprebádaných oblastí, že
prieskumom by sme mohli získať a objaviť mnohé
suroviny, ktoré teraz dovážame za devízie
a mnohokrát, ak ide o dovoz z kapitalistických krajín,
ani ich v dostatočnom množstve nemôžeme
získať, čo brzdí náš rozvoj
a naše budovanie a spomaľuje cestu k stupňovaniu
a zlepšovaniu životnej úrovne ľudu.
Je známe, že sme ešte donedávna boli takmer
plne odkázaní na dovoz síry, i keď bolo
známe, že na našom území táto
surovina sa nachádza v dostatočnom množstve.
Geologický prieskum nám ukázal, že dnes
už nie sme v tejto dôležitej surovine vôbec
odkázaní na dovoz, ale že ju môžeme
ešte aj vyvážať. Tak isto bolo poukazované
na zaostávanie v ťažbe uhlia a vo veľkej
miere tento problém a jeho riešenie je v urýchlenom
vykonaní geologických prieskumov a v začatí
otváracích prác. Naša strojárenská
výroba sa musí viacej zamerať na potreby, ktoré
sú dnes mimoriadne dôležité, a to na
strojové vybavenie našich geologických pracovísk
a našich baní. Už doterajšie výrobky,
ktoré dodáva naša výroba, sa ukázali
o mnoho lepšími ako tie, ktoré sme museli dovážať
z kapitalistických štátov. Je len treba, aby
sme sa ešte viac opierali o pomoc, ktorá je nám
tak štedro a nezištne poskytovaná bratským
Sovietskym sväzom, a môžeme plne kryť tie
najnutnejšie potreby nášho výskumu a nášho
geologického prieskumu.
Poslanci sa v rozpočtovej debate vo výboroch v podstatnej
miere zaoberali výrobnými problémami, lebo
tam videli kľúč celej problematiky. Je iste
dôležité, aby sme šetrili na každom
kroku, aby sme zlacňovali náklady na výrobu,
aby sme hospodárne narábali so surovinami a so strojmi.
Ale predsa je najdôležitejšie, aby sme vyrábali,
a to vyrábali kvalitne!
Výborom boli predložené rozpočty rezortov.
Rozpočet rezortu sa prerokovával za účasti
ministra alebo zodpovedného vedúceho ústredného
úradu. Poslanci podrobili kritike a rozboru prácu
ministra, žiadali vysvetlenie k jednotlivým úsekom
prác. Ministri a vedúci ústredných
úradov otázky vysvetlili buď na mieste alebo
podajú vysvetlenie písomne. Nezostane ani jedna
otázka alebo pripomienka nezodpovedaná.
Národné zhromaždenie ako najvyšší
zákonodarný a kontrolný orgán nášho
ľudovodemokratického spoločenského zriadenia
plne využíva túto svoju právomoc. Náš
rozpočet nemá žiadnych pred Národným
zhromaždením tajných alebo záhadných
položiek, ako sme to videli na rozpočtoch za kapitalistického
panstva.
V tom sa ukazuje demokratičnosť nášho
spoločenského poriadku. Rozhodovať a vidieť
do hospodárenia a mať právo nielen hovoriť,
ale aj právo rozhodovať a ovplyvňovať
a - keď sa ukáže potreba - aj meniť. Ako
sa ukazuje, potreba meniť sa javí v málo prípadoch.
Príčina je v tom, že v našom parlamente
nie sú zastúpené antagonické smery,
ale len jeden jediný smer, jedna trieda, a to trieda pracujúceho
ľudu.
Náš rozpočet je zostavovaný z hľadiska
potrieb pracujúceho ľudu. Preto je taká jednota
v názoroch. Spojuje nás jeden cieľ - budovanie
socializmu, vedie nás jedna vôľa - ako najlepšie
sľúžiť nášmu ľudu.
V tomto vidíme demokratičnosť nášho
spoločenského poriadku a nie v tom, ako ho chápu
kapitalisti: formálne hovoriť, ale nemať práva
meniť a zmeniť to, čo škodí ľudu
a záujmom ľudu.
Diskusia vo výboroch prebiehala v období troch týždňov.
Výbory mali 26 schôdzí. Rozpočet prednieslo
43 zpravodajcov, ktorí poslancov zoznamovali s obsahom
a podrobnosťami rozpočtu. V diskusiách vystúpili
poslanci so 443 diskusnými príspevkami. Ministri,
ktorí boli pri prerokovávaní svojich rozpočtových
kapitol prítomní, v záveroch odpovedali poslancom
na dotazy a podnety.
Možno smelo povedať, že to bol skutočný
celok ľudí, ktorí preberajú a prerokovávajú
spoločnú vec a všetci majú jediný
cieľ: ako najlepšie slúžiť našej
vlasti, nášmu ľudu, ako najlepšie splniť
úlohy, ktoré sme si v budovaní našej
socialistickej spoločnosti určili. Všetkých
viedla jedna snaha - snaha, ako najrýchlejšie a najúspešnejšie
splniť stanovené úlohy, ako najlepšie
prispieť k hlavným naším úlohám,
k stálemu zlepšovaniu hmotnej, kultúrnej a
sociálnej úrovne pracujúceho ľudu.
Slávna snemovňa, vážené súdružky
a súdruhovia!
Dovoľte, aby som v mene rozpočtového výboru
a výborov, ktoré prerokovávali jednotlivé
rozpočtové kapitoly, odporučil vám
ako najvyššiemu orgánu - Národnému
zhromaždeniu - rozpočet na schválenie tak,
ako vám bol v rozpočtovom zákone predložený.
(Hlučný potlesk.)
Předseda (zvoní): Dávám slovo
zpravodaji ke státnímu závěrečnému
účtu za rok 1952 posl. Janoušovi.
Zpravodaj posl. Janouš: Vážený
soudruhu presidente, paní a pánové, soudružky
a soudruzi!
Rozpočtový výbor na své schůzi
konané dne 19. února 1954 při projednávání
státního závěrečného
účtu za rok 1952 správně konstatoval,
že i závěrku roku 1952 musíme posuzovat
pod zorným úhlem událostí roku 1953.
Nutnost sjednocení trhu a odstranění lístkového
sytému, provedení peněžní reformy
na jedné straně a úkoly vyplývající
z vládního prohlášení z 15. září
1953 na druhé straně počala vznikat už
dříve a příčiny, proč
to nebo ono mohlo nebo muselo být provedeno, jsou zčásti
obsaženy i v hospodaření roku 1952. Rozbor
závěrky nám může napomoci v tom,
abychom lépe a rychleji odstraňovali nedostatky
a učili se z chyb, abychom je více neopakovali.
(Předsednictví převzala místopředsedkyně
Hodinová-Spurná.)
Když takto posuzujeme rok 1952, vidíme, že rozvoj
našeho národního hospodářství
tohoto čtvrtého roku prvé Gottwaldovy pětiletky
opět znamenal vzestupnou linii. Celkový objem průmyslové
výroby ve srovnání s rokem 1937 dostoupil
téměř dvojnásobku. Jen hrubý
objem průmyslové výroby v socialistickém
sektoru oproti roku 1951 stoupl o plných 18 %. Nové
pracovní methody a zlepšovatelské návrhy,
práce úderníků a socialistické
soutěžení zvýšily produktivitu
práce o plných 10 %. Byla i nadále důsledně
uplatňována linie přestavby a výstavby
našeho průmyslu tak, aby jeho skladba posilovala bezpečnost
a nezávislost naší republiky a zaručovala
další růst životní úrovně.
To dosvědčuje skutečnost, že výroba
výrobních prostředků proti roku 1951
stoupla o plných 24 %, to je skoro o 1/4,
a výroba spotřebních předmětů
o 9,8 procent. Počet zaměstnaných osob v
národním hospodářství vzrostl
proti roku 1951 o 4,2 %.
Také na poli péče o člověka,
o jeho kulturní život a ochranu zdraví bylo
mnoho uděláno, o čemž svědčí
rozvoj našeho školství, divadelnictví,
desítky nových kin, kterých bylo proti roku
1937 o 87 % víc - tisícové náklady
nových knih atd. Sama suma výdajů 57.712
mil. ve staré měně, vynaložených
na kulturní a sociální opatření,
ukazuje na velikost toho, co bylo na tomto poli vykonáno.
Proto jsme se mohli koncem roku 1952 právem chlubit tím,
že počet nemocničních lůžek
se zvýšil proti roku 1937 o 66 %.