Předseda Fierlinger.
Místopředsedové Hodinová-Spurná,
dr Polanský, Fiala, Valo, Štětka,
Žiak, Harus.
Členově vlády: předseda vlády
Široký, první náměstek
předsedy vlády dr Dolanský, první
náměstek předsedy vlády ministr gen.
arm. dr Čepička, nám. předsedy
vlády ministr Kopecký, nám. předsedy
vlády ministr Uher; ministři Beran,
Barák, dr h. c. Plojhar, dr inž. Šlechta,
dr Kyselý, inž. Jankovcová, Ďuriš,
Krosnář, Dvořák, Nosek,
Krajčír, Málek, Maurer,
dr Neuman, Jonáš, Poláček,
Pospíšil, Reitmajer, inž. Púčik,
Šmída, Šimůmek, dr Škoda,
Štoll.
257 poslanců podle presenční listiny.
Z Kanceláře NS: gen. tajemník NS Kováčik;
jeho náměstek dr Rattinger.
(Za zvuků fanfár z opery Libuše, hraných
Pražskými pozounéry, vstupuje president republiky
Antonín Zápotocký se svým doprovodem,
provázen místopředsedou NS posl. Žiakem,
do presidentské lóže. - Shromáždění
povstává a za bouřlivého potlesku
provolává: Ať žije soudruh Zápotocký!)
Předseda (zvoní): Zahajuji 78. schůzi
Národního shromáždění.
Jménem Národního shromáždění
republiky Československé vítám mezi
námi co nejsrdečněji presidenta republiky
Československé soudruha Antonína Zápotockého.
(Dlouhotrvající hlučný potlesk
a volání: Ať žije soudruh Zápotocký!
- Poslanci usedají.)
Podle schváleného denního pořadu je
na pořadu dnešní schůze
Přistoupíme k projednávání
pořadu schůze.
Prosím soudruha předsedů vlády Viliama
Širokého, aby se ujal slova.
Predseda vlády V. Široký (uvítaný
povstaním a hlučným potleskom): Vážené
Národné shromaždenie, súdružky
a súdruhovia, bratia a sestry! (Poslanci usedajú.)
V socialistickej výstavbe našej republiky stoja pred
nami dôležité a neodkladné úlohy.
Dovoľte mi, aby som v mene a z poverenia vlády podal
vám zprávu o týchto úlohách
a súčasne predložil vám rad opatrení,
na ktorých sa vláda republiky usniesla.
Chcel by som predovšetkým stručne shrnúť
doterajšie výsledky socialistickej výstavby
a prestavby v našej republike a to tým viac, lebo
o niekoľko mesiacov dovŕšime náš
prvý päťročný plán.
Keď pracujúci ľud Československa po oslobodení
našej republiky Sovietskou armádou začal klásť
základy socializmu, stál pred úlohou zabezpečiť
rozvoj výrobných síl pri súčasnej
dôkladnej prestavbe československého priemyslu.
Československo, ako je známe, patrilo k priemyslove
vyspelým krajinám sveta.
Štruktúra československého priemyslu
a jeho nerovnomerné regionálne rozloženie,
ktoré sme zdedili po kapitalistoch, nedávaly ani
predpoklady, ani možnosť jeho ďalšieho úspešného
rozvoja. Bolo preto treba pristúpiť k rozsiahlej prestavbe
nášho priemyslu, aby se stal spoľahlivou základnou
rozvoja socialistického národného hospodárstva,
neustáleho rastu životnej a kultúrnej úrovne
robotníckej triedy a všetkého pracujúceho
ľudu, a tak zabezpečiť plnenie základného
cieľa socialistickej výstavby maximálneho uspokojenia
neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych
potrieb spoločnosti. Kapitalistická štruktúra
československého priemyslu sa vyznačovala
krajne úzkou a stále sa zužujúcou surovinovou
základňou, veľkou váhou priemyselných
odvetví (textilný, sklársky a obuvnícky
priemysel), ktoré vyrábaly spotrebný tovar
pre zahraničný trh. Kapitalisti totiž investovali
predovšetkým do ľahkého priemyslu, pretože
tieto investície im prinášaly rýchle
veľké zisky. Závody, ktoré kapitalisti
postavili, boly celkom nedostatočne vybavené so
stránky hygienických i bezpečnostných
zariadení. Ďalej sa štruktúra československého
priemyslu vyznačovala nesprávnou skladbou strojárenstva,
ktoré ani pri svojej vysokej úrovní a veľkom
rozsahu nevedelo vybaviť československé národné
hospodárstvo dôležitými strojmi, prístrojmi
a zariadeniami. Strojárenská výroba bola
u značnej časti výrobkov odkázaná
na dovoz podstatných súčiastok zo zahraničia.
Ťažba železnej rudy, rúd farebných
kovov. a iných surovín nezadržiteľne klesala.
Preto sa s roka na rok zvyšovala závislosť Československa
na zahraničných kapitalistických trhoch a
československý priemysel sa dostával čoraz
viac do područia zahraničných monopolistov.
Hlboká kríza československého hospodárstva
a masová nezamestnanosť priemyselného robotníctva
staly sa trvalým, chronickým zjavom. Československý
priemysel so svojou vysokou technickou úrovňou,
so svojimi skvelými robotníckymi a technickými
kádrami sa nevyvíjal, ale stagnoval a upadal. Tento
stav československého priemyslu prejavoval sa ešte
zhubnejšie na Slovensku, kde došlo k hromadnému
odbúravaniu i tak malého počtu priemyselných
podnikov a Slovensko sa priamo konzervovalo na úrovni zaostalej
agrárnej krajiny. Československá buržoázia
nebola schopná čokoľvek na tomto stave zmeniť
a podniknúť akékoľvek účinné
opatrenia na odstránenie hlbokej štrukturálnej
krízy priemyslu a celého národného
hospodárstva. Naopak, vo svojom koristníckom záujme
podriadila československý priemysel - v rozpore
s národnými a štátnymi záujmami
československého ľudu - záujmom a potrebám
imperialistických zahraničných monopolov
a takto mal náš priemysel v kapitalistických
podmienkach pred sebou iba perspektívu trvalej krízy
a úpadku.
Bola preto úloha socialistickej výstavby a prestavby
nášho hospodárstva v prvej päťročnici
úlohou veľkého, historického dosahu.
Výsledky socialistickej výstavby a prestavby v priebehu
prvého päťročného plánu
dokazujú, že táto úloha sa plní
úspešne. Vo vývine československého
hospodárstva nastalo nové obdobie. Kapitalistické
obdobie úpadku a masovej nezamestnanosti bolo vystriedané
obdobím mohutného rozmachu národného
hospodárstva, nepretržitého rozvoja výrobných
síl a vzrastu životnej úrovne. Objem priemyselnej
výroby vzrastá s roka na rok a dosiahol v tomto
roku dvojnásobok výroby v porovnaní s rokom
1948. Súčasne prekračuje dvojnásobok
najvyššej úrovne, ktorú mal československý
priemysel za kapitalistického Československa. Náš
priemysel teda v tomto roku, pokiaľ ide o objem plánovanej
výroby, splní úlohu, vytýčenú
zvýšeným päťročným
plánom. Úspešne plníme základnú
smernicu socialistickej industrializácie: rozvoj výroby
výrobných prostriedkov. Výroba výrobných
prostriedkov rastie rýchlejšie a jej podiel na celkovej
priemyselnej výrobe sa zvýšil z 56% v roku
1948 na 62% v roku 1953. Takéto tempo rozvoja výroby
dejiny československého priemyslu nepoznaly a poznať
ani nemohly. Keďže tieto výsledky boly dosiahnuté
pri značne zmenšenom počte obyvateľov
na území republiky, je vzrast priemyselnej výroby
na hlavu obyvateľa ešte rýchlejší.
Osobitne výrazný je v rámci celkového
rozvoja nášho národného hospodárstva
rozvoj strojárenstva. Jeho objem sa zvýšil
za 5 rokov na viac než 3 a pol násobok pri podstatnej
zmene jeho štruktúry. V rastúcom rozsahu vyrábame
ťažké a špeciálne obrábacie
stroje, rozličné stroje a zariadenia pre hutný,
energetický a chemický priemysel, složité
meracie a kontrolné prístroje. Vo väčšine
prípadov všetky súčiastky vyrábame
v našich závodoch. Zaznamenávame počiatok
cieľavedomého rozvíjania ťažby železnej
rudy a rozvíjania surovinovej základne ľahkého
a potravinárskeho priemyslu. Textilný, drevársky
a obuvnícky priemysel sa orientujú prevažne
na uspokojenie domácich potrieb. Ak po oslobodení
Československa Sovietskou armádou československé
hospodárstvo bolo takmer úplne závislé
od kapitalistických štátov, je dnes, na konci
prvej päťročnice, situácia celkom iná.
Vďaka tomu, že dôsledne, s veľkorysou bratskou
pomocou Sovietskeho sväzu, uskutočňujeme prestavbu
priemyslu a meníme jeho štruktúru a že
rozvíjame čoraz intenzívnejšie hospodársku
spoluprácu s krajinami demokratického tábora,
československé hospodárstvo se zbavilo závislosti
od kapitalistických štátov, zabezpečilo
si odbyt svojich výrobkov, ako aj dovoz tých surovín
a potravín, ktoré nemá v dostatočnom
množstve k dispozícii. Hlavným výsledkom
socialistickej výstavby a prestavby v prvej päťročnici
teda je, že československé národné
hospodárstvo, najmä však priemyselná výroba,
tvorí dnes bezpečnú a neotrasiteľnú
základňu samostatnosti a nezávislostí
Československej republiky, hospodárskej moci a obranyschopnosti
nášho štátu. (Potlesk.)
V priebehu plnenia úloh prvej päťročnice
sa naplno rozvinula industrializácia Slovenska, kde došlo
k zvlášť prudkému tempu priemyselného
rozvoja. Objem priemyselnej výroby stúpne na Slovensku
v tomto roku o 4 a pol násobok predvojnovej úrovne
z roku 1937. Za pomoci vyspelej českej robotníckej
triedy a vyspelého českého priemyslu bola
za niekoľko rokov odstránená hospodárska
zaostalosť Slovenska a na tomto podklade sa upevnila bratská
družba národov našej republiky a tým pevnosť
a jednota nášho ľudovodemokratického štátu.
Ukázalo sa, že naša ľudovodemokratická
republika plne zabezpečuje ekonomický a kultúrny
rozvoj všetkých národov Československa.
Vďaka rýchlemu a nepretržitému rozvoju
výrobných síl bola u nás nezamestnanosť
a polozamestnanosť úplne zlikvidovaná a počet
zamestnancov v priemysle sa za päťročnice zvýšil
asi o tretinu. Pozoruhodný je dosiahnutý vzrast
produktivity práce, ktorá sa za prvé 4 roky
päťročnice zvýšila asi o polovicu.
Dnes máme mohutný socialistický priemysel,
ktorý slúži len a len záujmom československého
pracujúceho ľudu a tvorí pevný a zdravý
základ ďalšieho rozvoja národného
hospodárstva. Nadmieru pozitívnym výsledkom
doterajšieho budovateľského úsilia robotníckej
triedy a pracujúceho ľudu je, že sme utvorili
materiálnu základňu a predpoklady pre ďalší
neprestajný rast blahobytu a kultúry pracujúceho
ľudu.
Dosiahnuté výsledky v socialistickej výstavbe
predstavujú veľkú úspech československej
robotníckej triedy, vedúcej sily Národného
frontu Čechov a Slovákov. Tento úspech dosiahla
preto, lebo pod vedením Komunistickej strany Československa
postupovala v pevnom sväzku s pracujúcimi roľníkmi
a riadila sa nesmrteľným učením Marxa,
Engelsa, Lenina a Stalina. Pri plnení historických
úloh prvej našej Gottwaldovej päťročnice
opierali sme sa o veľké skúsenosti a nezištnú
pomoc Sovietskeho sväzu, ktorý nám dodáva
potrebné suroviny a znamenité ťažké
stroje, pomáha nám osvojiť si výrobu
nových strojov a zariadení a významne prispieva
k zvyšovaniu technickej úrovne celého nášho
hospodárstva. Výsledky socialistickej výstavby
a prestavby upevnily bratské sväzky spojenectva a
priateľstva národov našej republiky s veľkým
Sovietskym sväzom, (Potlesk.) upevnily naše sväzky
s veľkou Čínskou ľudovou republikou (Potlesk.)
a so všetkými krajinami tábora mieru, demokracie
a socializmu. (Potlesk.)
Za uplynulé roky päťročnice bol kapitalistický
sektor, ktorý v roku 1948 mal ešte značnú
váhu, úplne vytlačený zo všetkých
odvetví národného hospodárstva s výnimkou
poľnohospodárstva. Aj v poľnohospodárstve
urobili sme významný krok vpred v kladení
základov socialistickej prestavby dediny. Dnes je značná
časť ornej pôdy obrábaná v socialistickom
sektore štátnymi majetkami a jednotnými roľníckymi
družstvami. V súvise s prechodom značnej časti
malých a stredných roľníkov na družstevnú
veľkovýrobu a v súvise s postupujúcou
mechanizáciou zvýšila sa produktivita práce
v poľnohospodárstve.
Podstatne sa zvýšila spoločenská spotreba
pracujúcich. Je to zákonitý zjav rozvoja
socialistickej výroby. Na rozdiel od kapitalistického
systému, ktorého nemeniteľným zákonom
je vzrastajúce zbedačovanie širokých
más, cieľom socialistickej sústavy je zabezpečenie
maximálneho uspokojovania neustále rastúcich
hmotných a kultúrnych potrieb celej spoločnosti.
Neustále stúpajúci národný
dôchodok, ktorý už neslúži na obohacovanie
parazitných tried, ale rozdeľuje sa celý podľa
potrieb pracujúcich, umožňuje vláde
venovať obrovské prostriedky na uspokojovanie rýchle
rastúcich potrieb spoločnosti.
Dovoľte mi, aby som uviedol niektoré najdôležitejšie
údaje, ktoré charakterizujú vývoj
spoločenskej spotreby v období prvého päťročného
plánu, lebo sú výstižným svedectvom
prevahy ľudovodemokratického zriadenia nad kapitalistickým
systémom a súčasne dôkazom starostlivosti
vlády nášho ľudovodemokratického
štátu o blaho človeka.
V roku 1953 bude vynaložené na národné
poistenie a ostatné sociálne a kultúrne opatrenia
22 miliárd 300 milión Kčs, t. j. 25,3% všetkých
štátnych výdavkov, čo je o 81% viac,
než bolo určené na tieto účely
v roku 1949.
Vzhľadom na podstatné zvýšenie rodinných
prídavkov na deti po peňažnej reforme vyplatí
štát v roku 1953 na rodinné prídavky
2 miliardy 460 milión Kčs, čo predstavuje
dvojnásobok čiastky, vyplatenej na rodinné
prídavky v roku 1950, a 1,7 násobok čiastky,
vyplatenej v roku 1952.
Veľká pozornosť sa venuje zdravotníctvu,
kde výdavky vzrástly z 1 miliardy 100 miliónov
v roku 1950 na 4 miliardy 20 miliónov v roku 1953, t. j.
3,7krát.
Výsledkom tejto starostlivosti štátu je, že
počet postelí v nemocniciach a porodniciach, ktorý
činil v roku 1937 pri väčšom počte
obyvateľov 50.868, vzrástol v roku 1949 na 74.352
a vzrastie v roku 1953 na 86.874. To znamená, že v
roku 1953 pripadne na 1.000 obyvateľov 6,78 postelí
proti 6,05 v roku 1949 a proti 3,74 v roku 1937.
Dôsledný, rok od roka pokračujúci pokles
detskej úmrtnosti je názorným dôkazom
veľkej starostlivosti, ktorej sa teší človek
od samého detstva v spoločnosti, budujúcej
socializmus. Z 1000 živo narodených detí zomrelo
do 1 roku v roku 1937 117,4, v roku 1948 83,6 a v roku 1952 55,1.
Štát nezabúda ani na starostlivosť o starých
a práce neschopných. Počet dôchodcov
vzrástol k 1. januáru 1953 o 48% proti stavu k 1.
januáru 1949.
Veľký pokrok sa dosiahol na úseku školskom,
na poli výchovy človeka na všestranne vzdelaného
člena socialistickej spoločnosti. Ďalší
významný krok vpred prinesie školská
reforma, uskutočnená tohto roku. Školská
reforma znamená základnú prestavbu celého
nášho školského systému podľa
potrieb socialistickej spoločnosti a je konkrétnym
výrazom nášho úsilia dať všetkej
mládeži úplné stredoškolské
vzdelanie.
Rýchly je rozvoj škôl odborných, hlavne
priemyslových. V roku 1949 sme mali týchto škôl
112, v roku 1953 už 203. Počet žiakov sa zvýšil
v roku 1953 v porovnaní s rokom 1948 u pedagogických
škôl o 358%, u priemyselných škôl
o 99%, u pôdohospodárskych a lesníckych o
40%. Vo výberových večerných školách
študovalo v roku 1951 len 2428 žiakov, v roku 1953 už
17.500.
Podstatne sa zlepšila starostlivosť o výchovu
pracujúceho dorastu. V učilištiach štátnych
pracovných záloh učí sa v tomto roku
už 76.480 žiakov. Zatiaľ čo za kapitalizmu
spočívala celá ťarcha nákladov
na výchovu pracujúceho dorastu na rodičoch,
poskytne štát len na výchovu a zaopatrenie
žiakov v učilištiach štátnych pracovných
záloh v tomto roku 992 milión 756 tisíc Kčs.
Počet vysokých škôl, ktorých sme
mali v roku 1936/37 9, vzrástol v roku 1949 na 22 a v roku
1953 na 32. Počet fakúlt na vysokých školách
vzrástol z 33 v roku 1936/37 na 57 v rok 1949 a 104 v roku
1953. V roku 1953 študuje na vysokých školách
47.600 študentov, čo je 2 a pol násobok počtu
vysokoškolských študentov v roku 1936/37. Okrem
toho študuje na vysokých školách v tomto
roku 18.900 poslucháčov na diaľku.
Ani tento vysoký počet študentov nestačí
však uspokojiť potrebu našej socialistickej výstavby,
ktorá kladie stále väčšie a väčšie
požiadavky na vysokoškolsky vzdelanú inteligenciu
všetkých odborov. Náš ľudovodemokratický
štát vynakladá čoraz väčšie
sumy na ubytovanie a stravovanie študentov. V tomto roku
sa zvýši počet žiakov a študentov
vysokých a odborných škôl, poberajúcich
štipendium, na takmer 80.000. Celá suma, ktorá
bude v tomto roku vyplatená pre všetkých študentov,
bude činiť asi 190 milión Kčs, z toho
vysokoškolské štipendiá presahujú
100 milión Kčs. Pre porovnanie stačí
uviesť, že v roku 1937 bolo zo štátnych
prostriedkov na vysokoškolské štipendiá
vyplatené iba 9,200.000 Kčs.
Vzrast životnej úrovne pracujúcich za uplynulé
roky päťročnice prejavuje sa veľmi výrazne
v obrovskom rozvoji spoločenskej spotreby na spomenutých
a mnohých ďalších úsekoch.
V júni tohto roku bola uskutočnená peňažná
reforma a bol zrušený lístkový systém.
Tieto opatrenia boly umožnené významnými
úspechmi socialistickej výstavby. Peňažná
reforma odstránila nadbytočné obeživo,
tezaurované u zvyškov buržoáznych elementov
a špekulantov a tak vytvorila predpoklady pro úspešný
rozvoj národného hospodárstva, zlepšenie
v zásobovaní pracujúcich a tým i pre
zvýšenie ich životnej úrovne. Zrušení
lístkového systému sme odstránili
z nášho života činiteľa, ktorý
bol cudzí zásadám socialistického
plánovania a socialistickej zásade odmeňovania
podľa kvality a kvantity vykonanej práce, odstránili
sme faktickú dvojakú hodnotu našej koruny.
Peňažnou reformou sa upevnila československá
koruna a zvýšila jej kúpna sila.
Všetky uvedené skutočnosti hovoria jasnou rečou
o tom, akou významnou mierou stúpla za ľudovodemokratického
štátu životná úroveň oproti
obdobiu kapitalizmu. K tomu treba vziať do úvahy,
že za predmníchovskej republiky bolo v časoch
vojny vyše 900 tisíc nezamestnaných, stotisíce
polozamestnaných. nebo len sezónne zamestnaných,
že detské prídavky a zvýšené
dôchody práce neschopným, bezplatná
školská výchova, zdravotná starostlivosť
na účet štátu, dovolenky a rekreácia
umožňujú dnes každému pracujúcemu
venovať nepomerne väčšiu čiastku
svojej mzdy na uspokojenie osobných, materiálnych
kultúrnych potrieb, ako tomu bolo za kapitalizmu.