Aby sa pri zvyšovaní úrovne vzdelania mohlo
učiteľom čo najviac pomáhať, zriadi
sa ešte v tomto roku Inštitút pre ďalšie
vzdelávanie vedúcich školských pracovníkov
a učiteľov.
Uskutočňovanie nového školského
zákona zvyšuje teda požiadavky na kvalitu učiteľovej
práce, na úroveň jeho vzdelania. Treba však
súčasne pre neho zabezpečovať aj lepšie
podmienky pre jeho prácu a pre zvyšovanie jeho úrovne.
Treba vytvárať leninský, stalinský,
gottwaldovský pomer k učiteľovi. Často
sa u nás stretávame s prípadmi, ktoré
svedčia o tom, že v niektorých mestách
a dedinách sa podceňuje ešte práca školy
a učiteľa. Dokladom toho je časté neodôvodnené
a bezprávne vytrhávanie učiteľa zo školy,
jeho používanie pri vykonávaní rôznych
príkazov, ktoré nemajú nič spoločného
s jeho prácou, neodôvodnené prekladanie učiteľov
- vlani na pr. bolo premiestené 10.000 učiteľov
- prípady odvolávania z funkcií bez náležitého
odôvodnenia atď., atď. Práca učiteľov
a školských pracovníkov trpí najmä
tým, že sú zavaľovaní neplánovitými
úlohami zo všetkých možných strán,
pri čom sa práca v škole dostáva často
na vedľajšiu koľaj. Aby posilnilo autoritu učiteľa
a riaditeľa školy, predloží Ministerstvo
školstva a osvety návrh opatrení, ktorých
úlohou bude odstrániť doterajšie nesprávnosti
a nedostatky a zabezpečiť jednotné vedenie
a usmerňovanie našej školy odhora až dolu.
Zavedie sa poriadok do vymenovávania, prekladania a odvolávania
školských pracovníkov, riaditeľov, učiteľov
a inšpektorov. Zvlášť veľkú
pozornosť bude ministerstvo venovať prideľovaniu
mladých učiteľov, ktorých ustanoví
na školu len za predpokladu, že budú mať
zaistené najnutnejšie životné podmienky.
Vydá sa zákaz poverovať učiteľov
vo vyučovacom čase inými, mimoškolskými
prácami. Pretože doterajší platový
systém neprizerá pri odmeňovaní za
prácu vôbec na kvalifikáciu, bude treba odstrániť
nezdravé rovnostárstvo v platovej politike a odmeňovať
učiteľov podľa kvalifikácie a podľa
kvality práce.
Vláde bude predložený aj návrh na systém
odmien a vyznamenaní pre zaslúžilých
učiteľov podľa sovietskeho vzoru. Na základe
usnesenia predsedníctva strany a vlády bude už
v najbližšom čase zavedené vyznamenávanie
najlepších učiteľov medailou J. A. Komenského,
najslávnejšieho pedagóga našej vlasti.
(Potlesk.)
Vážené Národné shromaždenie,
súdružky a súdruhovia!
Úlohy, vyplývajúce z nového školského
zákona a z usnesení strany a vlády o prechodných
opatreniach a o definitívnom zavedení nového
školského systému, sú veľké,
no súčasne pre učiteľov neobyčajne
čestné. Súdruh Stalin hovorí, že
mládež je naša budúcnosť, naša
nádej. Nemôže byť vznešenejšej,
nádhernejšej úlohy, ako mať možnosť
starostlivo pestovať, rozvíjať, formovať
nositeľov tejto našej nádeje, našej budúcnosti.
A nebude dnes iste učiteľa, ktorý miluje svoju
vlasť a ďaleko pozerá do budúcnosti, aby
nemal pevné odhodlanie vychovať mládež,
ktorá vstúpi do života plná energie,
optimizmu, mládež vzdelanú, ktorá sa
nebojí nijakých prekážok, hlboko ľúbiacu
svoju ľudovodemokratickú republiku, svojú rodnú
Komunistickú stranu Československa, veľký
Sovietsky sväz. Túto nesmierne významnú
a dôležitú úlohu však nemôže
učiteľ splniť sám. Potrebuje k tomu všemožnú
pomoc ČSM, ROH, SRPŠ. Výchova mládeže,
to je spoločná úloha učiteľa
a celej vlasti. Preto spoločne vykročme pri uskutočňovaní
veľkých výchovných cieľov našej
školy a zaviažme sa, že vychováme nové,
socialistické, gottwaldovské pokolenie. (Potlesk.)
Podpredseda Valo: Ďakujem súdruhovi ministrovi
školstva a osvety za jeho prejav. Do rozpravy sa ďalej
prihlásili ešte štyria rečníci:
posl. Bohuš, posl. Sukupová, posl. Zorkócy
a posl. dr. Kácl. Dávam slovo prvému rečníkovi,
ktorým je poslanec Bohuš. Prosím, aby
sa ujal slova.
Posl. Bohuš: Vážené Národné
shromaždenie!
Škola je najväčší poklad, ktorý
národ má, a najväčší dar,
ktorý môže dostať. Slovenský národ
vstúpil do jedného štátného sväzku
s bratským národom českým, do ČSR,
len so skromným počtom ľudových škôl,
a to väčšinou cirkevných, v ktorých
sa ešte, tiež len v skromnej miere, zachovala slovenčina.
O nejakých stredných, odborných a tým
menej vysokých školách nebolo ani reči.
Podľa toho javila sa aj celková kultúrna úroveň
slovenského ľudu. Už len stále sa zmenšujúci
kruh slovenskej roduvernej inteligencie reprezentoval výkvet
národa. Vďaka tej skutočnosti, že národ
český doniesol si do nového štátneho
útvaru na tú dobu vyspelé školstvo a
rôzne kultúrne inštitúcie, za pomoci
českých učiteľov a profesorov Slovensko
míľovými krokmi doháňalo to,
čo mu neprajný osud dotiaľ nedoprial.
No v organizácii a štruktúre školstva
smerom k zľudoveniu a sjednoteniu sa celkove málo
zmenilo. Vady hospodárskeho systému prvej republiky
a triedne rozvrstvenie spoločnosti odrážalo
sa čiastočne aj v škole. Kým do t. zv.
meštianok chodili žiaci zväčša zo slabších
sociálnych vrstiev, deti to robotníkov, malých
a stredných roľníkov, zatiaľ gymnáziá
a iné odborné školy vo veľkej miere navštevované
boly deťmi bohatých mešťanov, veľkostatkárov
a t. zv. vyššej vrstvy. A keď aj na gymnázia
dostal sa žiak-dieťa robotníka či malého
roľníka, zápasil tento stále s hmotným
nedostatkom a často musel štúdiá predčasne
skončiť, lebo otec nemohol ho na štúdiách
vydržiavať. K tomu sieť týchto meštianok
a gymnázií a im na roveň postavených
odborných škôl bola taká riedka, že
len malé percento malo to šťastie dostať
sa do nich. Väčšina detí, zvlášť
detí z vidieka, robotníkov a malých roľníkov,
bola odkázaná na ľudovú školu,
ktorá poskytovala len minimálne potrebné
vzdelanie.
Školstvo netvorilo harmonickú jednotu s potrebami
praktického života. Žiaci boli preťažovaní
formálnymi vedomosťami na úkor praktických,
pre život potrebných vedomostí a znalostí.
Pritom najväčšie starosti nastaly pre našich
absolventov počnúc od meštianok až po
vysoké školy - po skončení štúdia:
kam sa podieť, kde sa uplatniť? Rástly rady nezamestnaných
robotníkov, rástol počet nezamestnaných
zpomedzi inteligencie. Dôkazom toho boli t. zv. ašpiranti
z radov učiteľov, najmä stredoškolských
profesorov, ktorí zadarmo prijímali miesta na školách,
len aby nemuseli sa bez cieľa ponevierať po uliciach
alebo sedieť nečinne doma.
Veľký obrat nastal v každom smere po skončení
druhej svetovej vojny a oslobodením našej vlasti víťaznou
Sovietskou armádou od fašistických votrelcov.
V školstve urobil sa veľký skok dopredu v tom
smysle, že škola a vyššie školské
vzdelanie bolo viacej sprístupnené každému,
zvlášť pracujúcej triede. Hustla sieť
meštianok aj po našich dedinách a zväčšoval
sa aj počet odborných škôl každého
druhu, gymnázií i škôl vysokých.
Dôležitým medzníkom však bolo všeobecné
zoštátnenie školstva, čo na Slovensku
urobené bolo ešte za slovenského národného
povstania SNR a čo bolo v radoch učiteľstva
a pokrokového občianstva, najmä pracujúcej
triedy, s nadšením prijaté. Ďalší
prelom k sjednoteniu a zľudoveniu nášho školstva
nastal po víťazstve pracujúcej triedy vo februári
r. 1948, čo sa prejavilo aj novým školským
zákonom. Zmiernené boly týmto zákonom
príkre rozdiely medzi dosiaľ jestvujúcimi stupňami
rôznych typov škôl.
Od r. 1948 ušli sme veľký kus na ceste socializmu.
Štruktúra nášho hospodárskeho života
sa od základu zmenila. Na úseku spoločenského
života, v sociálnom rozvrstvení, nastaly veľké
zmeny. Zmenily sa potreby, túžby, smýšľanie
nášho ľudu od základu. Rozmach nášho
znárodneného priemyslu a kolektívny spôsob
obrábania pôdy vyžaduje nových ľudí,
kladú sa nové úlohy, takže školská
výchova, vtesnaná do jestvujúceho rámca,
nevyhovovala už potrebám nového, zmeneného
života. Pociťuje sa nutnosť ešte viac priblížiť
školu potrebám pracujúceho ľudu na uspokojenie
jeho stále rastúcich kultúrnych potrieb.
Slovom - socializmus potrebuje socialistickú školu.
Novou organizáciou celého školstva načisto
zmiznú všetky dosiaľ jestvujúce stupne,
ktoré školstvo robily nejednotným a neuceleným.
Žiak, ktorý príde do jednotnej strednej školy,
bude plynule prechádzať z ročníka do
ročníka, počnúc od prvej až do
poslednej triedy. Celá výchova a vyučovanie
bude plynulé a reťazovite organicky späté.
Mládež nebude rozrušovaná prestupovaním
z nižšieho stupňa školy na vyšší
stupeň iného typu školy. Žiak bude žiť
za celého svojho štúdia v jednom kolektíve,
čo bude mať blahodarný výchovný
účinok. Učiteľ lepšie pozná
jemu svereného chovanca, jeho výchovu bude môcť
lepšie usmerňovať od vstupu do školy až
do jej skončenia.
Nová vec nového školského zákona
je prípravný ročník ako prechod od
hravého života materských škôl k
riadnej a systematickej školskej práci národnej,
resp. jednotnej strednej školy. Toto s radosťou uvíta
naše učiteľstvo. Vyhovuje to plne didakticko-pedagogickým
zásadám výchovy a vyučovania.
Predložený návrh nového školského
zákona kladie však nové a väčšie
požiadavky ako na žiakov, tak aj na učiteľov.
Zavedením 11-ročnej strednej školy získa
absolvent plné dva roky pre život alebo na ďalšie
štúdiá. Škola bude musieť poskytnúť
žiakom vedomosti potrebné pre život i pre vyššie
štúdium v kratšom čase než dosiaľ
a preto bude musieť odpadnúť všetok formalizmus
a balast. Žiak bude si musieť osvojiť trvalé
a hlboké vedomosti, základy vedy, a na základe
vedecky získaných poznatkov utvoriť si svoj
svetový názor. Bude sa musieť naučiť
samostatne logicky myslieť. Veľká váha
sa musí klásť na národnú školu,
resp. na prvých 5 ročníkov jednotnej strednej
školy. Tu sa bude formovať povaha žiaka, klásť
základy, na ktorých budú stavať ďalšie
ročníky jednotnej strednej školy. V dôvodovej
zpráve sa medziiným hovorí: "Bude treba
viesť učiteľstvo k trvalému zvyšovaniu
prospechu žiactva a k boju proti prepadávaniu, ktoré
spôsobuje socialistickej výchove mládeže
najväčšie škody." Táto požiadavka
je veľmi správna. Každý opakovaný
ročník je morálnou a hospodárskou
stratou ako pre žiaka samého, tak aj pre budovanie
socializmu.
Boj proti prepadávaniu žiakov neznamená však,
že učiteľ nesmie dať žiaka prepadnúť,
ak sa tento neučí a povinnosti si riadne nekoná.
Boj proti prepadávaniu žiakov znamená pre učiteľov,
aby látku podávali tak, aby ju žiaci ľahko
chápali, osvojac si všetky didakticko-pedagogické
zásady správneho a prirodzeného postupu pri
vyučovaní. So strany žiakov znamená
to brať učenie vážne, svedomite sa učiť,
byť pri vyučovaní pozorný, slovom osvojiť
si lepšiu školskú pracovnú morálku.
Leninovo heslo: "Učiť sa, učiť sa,
učiť sa!" platí hlavne pre našich
žiakov. Treba ďalej pripomenúť, že
i keď učiteľ nemôže stáť
stranou mimo školského života, predovšetkým
patrí škole. Aký je učiteľ, taká
je aj škola. Len spokojný učiteľ môže
zdarne pôsobiť ako v škole, tak aj mimo školy.
A preto potrebuje pocit istoty a stability na mieste svojho účinkovania.
Zle pôsobí časté a neodôvodnené
prekladanie učiteľov, najmä učiteľov,
ktorí majú rodinu.
Naša škola bude tesno spojená s životom,
so socialistickou výstavbou našej vlasti tým,
že žiaci budú navštevovať podniky,
oboznamovať, sa na pracoviskách s procesom výroby,
budú navštevovať vzorné JRD, múzeá,
divadlá, v škole budú si tvoriť mičurinské
krúžky, budú štepiť stromčeky,
pestovať kvetiny a iné plodiny v školských
záhradách a sadoch. Osvoja si takto aj kladný
pomer k práci.
Do našich škôl dostáva sa radostný
ruch práce, láskavý pomer učiteľa
k žiakom a naopak, dobrý pomer rodičov k novej
socialistickej škole, vytvára sa vzájomná
dôvera a spolupráca. Žiaci sú a budú
vedení k samostatnosti, sebadisciplíne, aby konali
a chovali sa správne a slušne, či sú
pod dozorom svojich učiteľov alebo mimo tohoto dozoru.
Naša školská sústava, náplň
školskej výchovy, dáva žiakom aj práva,
čo škola predtým žiakom nedávala.
I keď učiteľ zostáva naďalej autoritou
a poslednou inštanciou pri hodnotení práce
žiaka, ako je to aj v Sovietskom sväze, žiaci ako
kolektív a žiak ako jednotlivec spolu s učiteľom
hodnotia prácu svojich spolužiakov, navrhujú
známky, vytýkajú nedostatky a hlavne žiak
pomáha svojmu slabšiemu druhovi osvojiť si požadované
vedomosti. Týmto sa žiak vychováva k sebakritike,
družnosti, vedie sa k spravodlivému a nestrannému
posúdeniu seba i svojich spolužiakov. Žiaci sami,
najmä skupiny Československého sväzu mládeže,
pionieri, budú svojim učiteľom, svojim nadriadeným,
v celom školskom živote na pomoci v udržiavaní
poriadku, disciplíny a čistoty. Majú to byť
na prvom mieste naši pionieri ako výkvet socialistickej
školy, ktorí sa musia vyznačovať všetkými
cnosťami sebavedomého, pritom ale disciplinovaného,
vlasť a národ milujúceho budúceho budovateľa
socializmu.
Naša škola, ako sa to zdôrazňuje aj v dôvodovej
zpráve, bude klásť veľký dôraz
na výchovu k socialistickej morálke a na výchovu
k brannosti. Bude učiť našu mládež
milovať našu vlasť, poznávať ju a lepšie
poznávať dejiny a kultúru našich národov,
materinský jazyk a spriatelený Sovietsky sväz.
Veríme, že novou úpravou a organizáciou
nášho školstva uskutočníme to,
čo už Jan Amos Komenský žiadal: že
škola má byť pre každého, že
škola má byť všade, v mestách aj
na dedinách, pre dievčatá jednako ako pre
chlapcov, a že škola má byť dielňou
ľudskosti. (Potlesk.)
Podpredseda Valo: Ďakujem. Ďalším
prihláseným rečníkom je pani posl.
Sukupová. Prosím, aby sa ujala slova.
Posl. Sukupová: Vážená sněmovno!
Nejkrásnějším důkazem toho, jak
dnešní lidově demokratický řád
pečuje o výchovu a vzdělání
člověka, je nový školský zákon.
Je samozřejmým výsledkem budování
socialismu v naší vlasti a zrychleného tempa
v socialistické výstavbě, kterého
dosahujeme díky zkušenostem přejímaným
od prvního socialistického státu na světě,
od Sovětského svazu. Potřebujeme dnes lidi
mnohem lépe a všestranněji připravené
na jejich pracovní úkoly, potřebujeme mládež
s plně rozvinutými vlastnostmi nového člověka,
připravenou k účasti na budování
socialismu, k obraně výsledků pracovního
úsilí našeho lidu a k obraně vlasti.
Chceme-li zvládnout všechny tyto úkoly, musíme
se i ve školství řídit odkazem s. Klementa
Gottwalda a stále více a těsněji se
přibližovat skvělému vzoru - škole
sovětské, jež vychovala mládež,
kterou může Sovětskému svazu záviděti
celý svět. Podle tohoto vzoru byl připraven
i dnes projednávaný nový školský
zákon.
Ve svém příspěvku se zaměřím
na školy výběrové, t. j. na školy
odborné a na poslední tři postupné
ročníky jedenáctileté střední
školy. Všimněme si nejdříve, jak
se nový školský zákon projeví
v našem odborném školství. Především
svou hlubší specialisací se zbavují
odborné školy své dřívější
universálnosti a těsněji se spojují
s hospodářským životem.
Po sovětském vzoru se také připravuje
převedení správy odborných škol
do působnosti jednotlivých odborných ministerstev.
V nové odborné škole bude žádoucí,
aby odborníci byli lépe připraveni i na svou
pedagogickou funkci, bez níž si dnešní
školy už vůbec nemůžeme představit.
Stejně jako školy odborné jsou výběrovými
školami i poslední tři postupné ročníky
jedenáctileté střední školy,
které jsou přípravou především
pro studium na vysoké škole. Mládež přichází
na výběrovou školu o rok dříve
než podle zákona z r. 1948.
Žák končí výběrovou školu
v 17 letech proti dřívějším 19
rokům, a to proto, aby vysoké školy měly
možnost prodloužit vysokoškolské studium
podle potřeby, jak si to vyžaduje rozvoj vědy
a techniky.
Tyto výběrové školy mají tedy
podle nového školského zákona připravit
žáky pro vysokou školu za 3 roky. A zkušenosti
Sovětského svazu ukazují, že skutečně
3 postupné ročníky, které jsou začleněny
do jednotné soustavy a účelně organisovány,
stačí připravit pro úspěšné
studium na vysoké škole.
Pro nás to znamená dáti tříleté
výběrové škole jinou náplň,
než mělo čtyřleté gymnasium.
Proto odstraníme z naší školy mnoho zbytečného
balastu, zaměříme se v jednotlivých
učebních předmětech především
na věci podstatné a budeme dbát toho, aby
si žáci učivo trvale a hluboce osvojili. Žák
musí učivo přijímat soudnou pamětí,
každou theorii si musí ověřit praxí,
abychom ho učili i nutili myslit.
Žák se nesmí učit jen pro známku,
ale musí být stále přesvědčován,
že vědomosti, které získává,
bude potřebovat a bude moci uplatnit v životě.
Vyučování bude zaměřeno k hospodářským
potřebám a k výchově polytechnické.
Nový školský zákon přináší
výběrovým školám mnohé
výhody. Předně nová školská
soustava vytváří důsledně jednotnou
školu. Rozdělení na 3 stupně zmizí
a tím se odstraní zjev, s kterým jsme se
na dnešní škole často setkávali,
že totiž střední škola odpovědnost
za případný neprospěch nebo nízkou
úroveň přičítala škole
národní a gymnasium zase se vymlouvalo na školu
střední. Teď už nic takového nebude.
Za úroveň žáků jedenáctiletky
jsou odpovědni učitelé prvých pěti
ročníků stejně jako učitelé
posledních tříd.
Reforma zaručuje také nejlépe spolupráci
učitelů všech dosavadních stupňů.
Tato spolupráce se sice dříve požadovala,
v praxi však se převážně omezovala
na nějakou tu hospitaci při vyučování
na škole jiného stupně a společnými,
ovšem jen sporadickými poradami učitelů
některých předmětů.
Ještě další klad této reformy chci
zdůraznit. Gymnasia totiž byla v poslední době
v menších městech již jen čtyřtřídní,
bez paralelek. A tu se vlastně téměř
žádná dosavadní aprobační
skupina nemohla s plným úvazkem uplatnit, na příklad
přírodopis - zeměpis, filosofie - dějepis,
výtvarná výchova - zeměpis a jiné.
Učitelé prostě nacházeli tam obyčejně
8-14 hodin místo 21 hodin. Úvazek se doplňoval
buď neodborným vyučováním předmětům
jiným, nebo vyučováním na škole
jiného druhu nebo stupně. A to nebylo pro učitele
často ani únosné. Teď budou všichni
učitelé jedenáctiletky pohromadě,
učitelé výběrových škol
budou mít možnost poznat způsob práce
svých soudruhů v prvních a středních
ročnících, budou moci učit svému
předmětu i v jiných ročnících
než v posledních třech. Celý učitelský
kolektiv bude sjednocen společným vedením,
a tu je třeba dáti velký pozor při
výběru ředitelů těchto jedenáctiletek.
Zkušenost učí, že ředitel je vlastně
nejdůležitějším činitelem
na škole, ba možno říci: Jaký ředitel,
taková škola. Na řediteli jedenáctiletky
se proto bude vyžadovat vedle pedagogického taktu
také odborná znalost a organisační
zdatnost.
Ředitel jedenáctiletky bude hrát nesmírně
důležitou roli nejen v kolektivu školském,
nýbrž i v žákovském. Žáci
budou mít jednoho ředitele po celou dobu svého
jedenáctiletého pobytu ve škole. Má
jim být rádcem, ba možno říci
otcem. Jako je láska k dětem prvním předpokladem
a požadavkem úspěšné vychovatelské
práce u učitele, tak tím méně
je možno si představit ředitele bez této
vlastnosti.