Pátek 20. června 1952

Při mé nedávné návštěvě v Anglii žádali mne právě na troskách Coventry starosta tohoto města B. H. Gardner a mírumilovní občané tohoto válkou zničeného města, se kterými jsem mluvila, abych vyřídila našim občanům ujištění, že si již nepřejí další války a dalšího ničení. Anglické ženy, s kterými jsem se setkala, nechtějí podobně jako naše ženy ani píď cizí země. Přejí si štěstí a mír pro své děti, pro děti celého světa.

A tak jako v Anglii, i v ostatních západoevropských státech je přáním lidu, aby došlo urychleně ke schůzce zástupců čtyř mocností, kde by měly být rozřešeny všechny otázky mírové smlouvy s Německem. Ony velké demonstrace francouzského a italského lidu, kterými "uvítali" s odporem smlouvy a příjezd generála Ridgwaye do Evropy, jsou svědectvím toho, že lid všech západoevropských zemí si přeje jen a jen zachováni míru v Evropě a uzavření mírové smlouvy s Německem.

Dnes je v moci národů, aby věc míru vzaly pevně do svých rukou a zabránily novému válečnému požáru. Před poslanci západoevropských parlamentů stojí v tomto okamžiku otázka osudu jejích zemí a národů, otázka, jaké stanovisko zaujmou k t. zv. generální smlouvě a k smlouvě o t. zv. evropském obranném společenství. Stojí před dějinným rozhodnutím: Vytvořit buď, nezávislé, mírumilovné, demokratické a jednotné Německo, jak to vyjadřují návrhy sovětské vlády, nebo dopustit, aby byly schváleny válečné pakty, prostřednictvím kterých se stane jak západní Německo, tak i všechny západoevropské země americkou kolonií, která bude především dávat potravu pro děla v nových světových dobyvačných plánech amerického imperialismu a jeho nacistických spojenců.

Vlády západních mocností podpisem separátních smluv se již rozhodly pro vlastizradu. Tak činí lidé, kteří v úzkém kořistnickém zájmu svých chlebodárců nemají jiného východiska a síly a kteří se stali zaprodanci amerického dolaru. Skutečnosti ukazují, že národy západní Evropy si představují vývoj svých zemí v duchu mírového budování. Vlády přicházejí a odcházejí, ale národy žijí věčně. Je nyní na parlamentech, aby promluvily jako zástupci lidu rozhodná slova v zájmu svých národů. Na nich dnes je, aby slyšely hlas svého lidu, který je zvolil. Zradit vůli a důvěru lidu znamená zradit sám sebe. Proto nechť poslanci těchto zemí poslechnou hlas svého lidu a svého svědomí. Stojí před nimi dvě cesty: cesta spravedlnosti a míru, cesta za jednotné, demokratické, mírumilovné Německo, nebo cesta, na níž jsou zašlapávána základní lidská práva a práva národů, cesta zrady a války, cesta, kterou jdou američtí imperialisté. Pro nás a pro všechny mírumilovné lidi na světě je jen jediná cesta, cesta svobody a štěstí evropských národů, cesta svobody a štěstí lidstva, cesta míru.

Náš lid a my, jeho Národní shromáždění, v naprostém souladu s vůlí lidu jdeme cestou svobody, štěstí a míru a máme dosti sil, abychom ve spojenectví se Sovětským svazem a zeměmi lidové demokracie odvrátili jakékoliv nebezpečí od našich národů. (Potlesk.) Máme věrné spojence ve všech mírumilovných lidech západní Evropy a v celém světě.

Nechť všichni, kdož si přejí mír, nechť také poslanci v západoevropských parlamentech jdou za hlasem svých národů, za hlasem všech svobodných, demokratických a mírumilovných lidí v Evropě.

Jménem zahraničního výboru Národního shromáždění doporučuji, abyste předložený dopis některým parlamentům západoevropských zemí schválili. (Dlouhotrvající potlesk.)

Předseda: Děkuji pí posl. Leflerové za její zprávu.

Ke slovu se přihlásil pan náměstek předsedy vlády a ministr zahraničních věcí Viliam Široký. Prosím, aby se ujal slova.

Námestník predsedu vlády a minister zahraničných vecí Široký (uvítaný dlhotrvajúcim potleskom a povstaním prítomných): Vážené Národné shromaždenie, súdružky a súdruhovia, vážení priatelia!

V poslednom čase došlo v nemeckej otázke k udalostiam, ktoré vyvolaly novú vlnu pobúrenia a rozhorčenia demokraticky smýšľajúcich a mierumilovných ľudí na celom svete a ktoré obzvlášť hlboko vzrušily národy, susediace s Nemeckom, i ľud Československa. V Paríži bol uzavretý agresívny vojnový pakt o t. zv. "európskom obrannom spoločenstve" medzi vládami Francúzska, Talianska, Belgicka, Holandska, Lucemburska a Adenauerovou vládou a deň predtým, 26. mája t. r., bola uzavretá t. zv. generálna smluva, v skutočnosti separátna smluva so západným Nemeckom v Bonne. Sú to dve ohnivká v nepretržitej reťazi provokácií amerických imperialistických vojnových podpaľačov a reakčných vládnych kruhov západoeurópskych štátov. (Predsedníctvo prevzala podpredsedníčka Hodinová-Spurná.)

Národné shromaždenie republiky Československej nedávno pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1952 zapodievalo sa nemeckou otázkou. Vtedy s úprimným nadšením uvítalo návrhy sovietskej vlády na sjednotenie Nemecka na demokratickom základe a na uzavretie mierovej smluvy s jednotným a demokratickým Nemeckom. Nóty sovietskej vlády - ako si to náš ľud plne uvedomil - tlmočily nielen túžby a želania všetkých pokojamilovných národov, ktoré na vlastnom tele pocítily nemeckú nacistickú agresiu, ale vyjadrily aj životné záujmy a potreby nemeckého ľudu, ktorý v oboch častiach Nemecka manifestoval svoj vrelý súhlas so sovietskymi návrhmi. Z obavy, že štvormocenské porady by mohly viesť k úspešnému mierovému riešeniu nemeckého problému, sa diplomatická mašinéria amerických imperialistov pustila do horúčkovitej roboty so svojimi povestnými nástrojmi nátlaku, násilia, vydierania, zastrašovania a podvodu a jej výplodom je separátna smluva a vojnový pakt s militaristickými, nacistickými a revanšistickými kruhmi západného Nemecka.

Význam a dosah týchto nových výčinov americkej agresívnej politiky a politiky vlád Anglicka a Francúzska treba posudzovať s hľadiska situácie, ktorá sa utvorila najmä po uverejnení sovietskych návrhov na mierové usporiadanie nemeckého problému.

Mierové návrhy Sovietskeho sväzu, uverejnené v nóte zo dňa 10. marca t. r., ako aj ďalšie nóty sovietskej vlády zo dňa 9. apríla a 24. mája maly veľký vplyv na svetovú verejnú mienku, lebo nad slnko jasnejšie ukázaly na možnosť mierového riešenia nemeckej otázky. Sovietske návrhy ukázaly jedinú reálnu cestu k štvormocenskej dohode v nemeckej otázke a tým aj k odstráneniu najnebezpečnejšieho ohniska vojny v Európe a vo svete.

Prijatie sovietskych návrhov mierumilovnými ľuďmi na celom svete bolo tak jednomyseľne kladné, že ani buržoázne noviny na západe nemohly živú a nadšenú ozvenu na sovietske návrhy zamlčať. Západonemecký časopis "Stuttgarter Zeitung" napr. priznal, že väčšina nemeckého ľudu verí v možnosť opätovného sjednotenia Nemecka, a pokračoval: "Sovietsky návrh, začať okamžité štvorstranné rokovania o Nemecku, rozhodujúcim spôsobom prispel k upevneniu tejto viery a táto viera bude ďalej rásť." Iný západonemecký časopis - orgán Adenauerovej strany - "Rheinische Post" priamo priznal, že jedine Sovietsky sväz sa dôsledne snaží vytvoriť pre Nemcov možnosť opätovného sjednotenia.

Podobne boly sovietske návrhy prijaté i vo všetkých ostatných západoeurópskych krajinách. Návrh Sovietskeho sväzu, aby sa rokovania nepreťahovaly ďalšou výmenou nót, aby sa prikročilo bezodkladne k spoločnému prejednávaniu otázok sjednotenia Nemecka a utvorenia celonemeckej vlády, našiel nevídaný ohlas aj v celej západoeurópskej verejnosti. Francúzske hnutie obrancov mieru a bojovníci za francúzsku nezávislosť na mohutných prejavoch sa dožadovali, aby francúzska vláda išla cestou mierového usporiadania vzájomného pomeru francúzsko-nemeckého, ako to navrhuje Sovietsky sväz. Vo Veľkej Británii početné odborové sväzy a iné organizácie prijaly rezolúcie, v ktorých protestujú proti znovuvyzbrojeniu západného Nemecka a žiadajú uskutočniť rozhovory štyroch veľmocí. V britskom parlamente veľká skupina poslancov žiada svolať konferenciu štyroch veľmocí na posúdenie možnosti celonemeckých volieb. A britský časopis "Spectator" doznal, že "posledný ruský návrh na slobodné celonemecké voľby, kontrolované štyrmi okupačnými mocnosťami, nie je nerozumný. Výmena nót znamená zdĺhavý proces. Je správne, čo Sovieti tvrdia, že taký proces nemôže nikdy viesť k takému výsledku, aký možno dosiahnuť štvormocenskými poradami."

Vlády západných mocností usilovaly sa v odpovedi na sovietske nóty rôznymi nejapnými vytáčkami skryť svoj pravý úmysel neuzavrieť žiadnu dohodu, ale využiť západné Nemecko pre agresívne svetovládne ciele amerického imperializmu. No, tieto vytáčky nemohly nikoho pomýliť a nemohly ani zakryť skutočnosť, že sovietske návrhy na sjednotenie Nemecka a uzavretie mierovej smluvy s Nemeckom spôsobily aj v imperialistickom tábore značný rozruch. Celý vývin okolo nemeckej otázky potvrdil takto, že v posledných týždňoch a mesiacoch neobyčajne vzrástla morálna váha Sovietskeho sväzu, váha a autorita jeho stalinskej mierovej politiky. Táto politika svojou jasnosťou a úprimnosťou veľmi sťažuje pokrytecké diplomatické manévrovanie, takže americkí imperialisti vystupujú čím ďalej, tým otvorenejšie a cynickejšie ako vojnoví provokatéri a podpaľači, ktorí si neželajú pokojné vyriešenie sporných medzinárodných otázok. O tom svedčí mimo iného priebeh rokovania o prímerí v Kórei, masakrovanie vojnových zajatcov kórejskej ľudovej armády a čínskych ľudových dobrovoľníkov na ostrove Kodže. To všetko dokazuje, že americkí imperialistickí interventi chcú rokovanie mariť a zmariť a pokračovať vo svojej intervenčnej vojne proti Kórejskej ľudovodemokratickej republike a Čínskej ľudovej republike. Svedčí o tom aj podpaľačský postoj zástupcov amerického imperializmu v odzbrojovacej komisii Organizácie spojených národov, kde pokračujú vo svojej doterajšej politike, odmietajúc všetky sovietske návrhy na účinný zákaz atómovej zbrane, na ustavenie prísnej medzinárodnej kontroly plnenia tohto zákazu a na sníženie zbrojenia piatich veľmocí. O tom, že si neželajú pokojné vyriešenie sporných medzinárodných otázok, svedčí ich najnovší výčin - uzavretie vojnového sobáša s nemeckými fašistickými a revanšistickými kruhmi podpísaním t. zv. generálnej smluvy, ako aj americká koalícia signatárov t. zv. dohody o európskom obrannom spoločenstve, o t. zv. europejskej armáde, za účasti obnovenej fašistickej wehrmacht.

Skutočný smysel t. zv. generálnej smluvy, podpísanej 26. mája v Bonne, jasne odhalila už sovietska nóta západným mocnostiam, keď dokázala, že vôbec neide o "generálnu smluvu", ale o smluvu separátnu, ktorá len pre oklamanie ľudu je falošne nazvaná "generálnou smluvou". Týmto spôsobom západné mocnosti prešly v skutočnosti k "uzákoneniu" sústavného porušovania Postupimskej dohody, ktorá ukladá štyrom mocnostiam pripraviť mierovú smluvu s Nemeckom. Západné mocnosti sa daly otvorene a nepokryte na cestu svojvoľného riešenia nemeckej otázky podľa svojich vlastných vojnových plánov, na cestu využitia západného Nemecka pre svoje imperialistické lúpežnícke ciele.

Podpísaním separátnej dohody západné mocnosti "legalizujú" rozštiepenie Nemecka, pokúšajú sa o definitívne odtrhnutie západného Nemecka od Nemeckej demokratickej republiky, pokúšajú sa postaviť obidve časti Nemecka proti sebe. New York Herald Tribune nepokryte priznal, že USA si teraz neželajú nijaké slobodné voľby v Nemecku, pretože tieto voľby by ich pripravily o plody ich úsilia - o Schumanov plán a o t. zv. európsku armádu s 12 nemeckými divíziami.

Podpísanie separátnej dohody však nielen "legalizuje" rozštiepenie Nemecka, ale súčasne vyhlasuje vojenskú okupáciu a nadvládu predovšetkým amerických imperialistov v západnom Nemecku za trvalú inštitúciu. Táto separátna dohoda teda nielen neprináša ľudu západného Nemecka rovnoprávnosť a suverenitu, ako sa farizejsky tvrdí v jej texte, ale neobmedzenú vojenskú kontrolu amerických, britských a francúzskych vojsk. Tieto vojská sa môžu slobodne rozmiesťovať po celom území západného Nemecka, môžu stavať kasárne, letiská a iné objekty. A čo viac, tri mocnosti môžu vyhlásiť mimoriadny stav a prevziať do svojich rúk všetku moc, ak bude podľa mienky ohrozená bezpečnosť ich ozbrojených síl, ak dôjde k t. zv. porušeniu "verejného poriadku" alebo dokonca ak sa americkým imperialistom bude len pozdávať, že by mohlo dôjsť k podobnému ohrozeniu.

Podľa smluvy právo zasahovať do vnútorných vecí západného Nemecka by maly nielen vlády troch mocností, ale i vojenskí velitelia, ktorí by mohli - a to i bez vyhlásenia mimoriadneho stavu, teda i za úplne normálnych pomerov, použiť svoje vojenské sily k zákroku proti civilnému obyvateľstvu. Na jednej strane západné mocnosti vyhlasujú, že odvolajú okupačný štatút, na druhej strane ustanovenia smluvy predlžujú okupáciu západného Nemecka. A keďže smluva o t. zv. obrannom európskom spoločenstve by mala platiť 50 rokov, priznávajú tým otvorene, že by chceli na 50 rokov predĺžiť okupáciu západného Nemecka.

Je teda nad akúkoľvek pochybnosť, že touto separátnou smluvou sa v západnom Nemecku v skutočnosti nastoľuje intervenčný režim vojenskej zvole a diktatúry amerických imperialistov nad nemeckým ľudom. Západné Nemecko sa takto ako celok oficiálne premeňuje na hlavnú vojnovú základňu amerických imperialistov proti krajinám mierového tábora, na jediný vojenský výpadový tábor.

Súčasne s podpisom separátnej smluvy vydaly vlády troch mocností osobitné vyhlásenie, v ktorom považovaly za nutné zdôrazniť, že Berlín nie je do separátnej smluvy zahrnutý. To, pravda, má svoje dôvody. V západnom Nemecku pošliapaly vlády troch západných mocností všetky ustanovenia Postupimskej dohody, aby si otvorily cestu k rozštiepeniu Nemecka a k utvoreniu agresívnej západonemeckej armády. Ale v Berlíne sú postupimské usnesenia právnou základňou, na ktorej chcú udržať prítomnosť svojich vojsk a úradov. To ukazuje, ako si západné mocnosti chcú všetkými prostriedkami zaistiť zneužívanie Berlína pre svoje agresívne ciele.

To je, pravda, iba jedna stránka veci. Druhá stránka veci je v tom, že táto separátna smluva bola uzavretá za plnej podpory a v shode s vedúcimi militaristickými, revanšistickými a fašistickými kruhmi západného Nemecka. Smluva legalizuje vybudovanie novej fašistickej wehrmacht na čele s hitlerovskými generálmi, legalizuje plnú remilitarizáciu a refašizáciu západného Nemecka. Tým sa dokorán otvárajú dvere novému nástupu agresívneho západonemeckého militarizmu. Smluva je teda vo svojej podstate vojnovým paktom medzi americkými monopolmi a medzi najagresívnejšou smečkou západonemeckých militaristov, ktorí v nedávnej histórii sa už dvakrát "osvedčili" ako hlavní provokatéri a osnovatelia svetovej vojny. Niektoré americké časopisy sa ani netaja, že hlavným smyslom celej separátnej smluvy je práve zatiahnuť za súčinnosti nemeckých militaristov nemecký ľud proti jeho vôli do vojny. "Naša výhra je celkom jasná" - píše New York Post - "vojenské ľudské sily Nemecka, nemecký vojnový priemysel a 12 nemeckých divízií, ktoré majú slúžiť ako úderná sila na Labe." A iný americký časopis U. S. News and World Report píše, že po uzavretí "generálnej smluvy" americké hranice boly posunuté na Labe.

Už niekoľko málo dní po podpísaní separátnej bonnskej dohody ukazuje, aké ohrozenie mieru a demokracie táto smluva znamená. V listoch, ktoré boly vymenené pri podpísaní vojnovej separátnej smluvy, bol uvedený prísľub zrušiť spojeneckú proklamáciu č. 2. Táto proklamácia mimo iné vyhlasovala rozpustenie NSDAP, oddielov SS, SA, Gestapa atď. Jej zrušenie by teda znamenalo plnú rehabilitáciu všetkých týchto nacistických útvarov. Už dnes dochádzajú zprávy o verejných vystúpeniach werwolfov, už dnes sa strieľa do robotníctva a usporiadajú sa hromadné štvanice proti demokratickým silám.

Súčasne s týmto vývojom sa v západnom Nemecku celkom jasne kryštalizuje aj medzinárodný dosah obnovy agresívneho západonemeckého militarizmu. Celé mesiace sa snažily reakčné vlády západoeurópskych krajín presviedčať ľud, že uzavretie t. zv. európskeho obranného spoločenstva znamená najlepšiu ochranu pred hrozbou obnovy nemeckého militarizmu. V skutočnosti však je dnes stále jasnejšie každému Francúzovi či Angličanovi, že jediným cieľom tohto t. zv. európskeho spoločenstva a európskej armády je práve legalizovať remilitarizáciu západného Nemecka a uskutočniť jeho zapojenie do agresívneho Severoatlantického bloku. Nadto sa však už dnes nezastrene priznáva, že úloha nemeckých militaristov a revanšistov v tomto "európskom spoločenstve" nebude úlohou podradnou, ale že to bude v skutočnosti úloha hlavnej agresívnej složky. S toho zorného uhla sa nám teda "európske spoločenstvo" javí ako základňa a živná pôda pre široký rast moci západonemeckého agresívneho imperializmu, ako hlavného útočného nástroja amerických interventov. Súčasne je nesporné, že zaradenie militaristického západného Nemecka cestou "európskeho spoločenstva" do severoatlantického soskupenia podstatne zvyšuje agresívny charakter tohto útočného bloku.

Ťažko si predstaviť v histórii národov hanebnejšie a potupnejšie dokumenty, ako je povestná generálna smluva a pakt o t. zv. európskom obrannom spoločenstve. Zdá sa nám, že na scéne západoeurópskych štátov sa objavujú novodobí háchovci a quislingovci, ktorí sa dobrovoľne vzdávajú výsostných atribútov štátnej suverenity a štátnej nezávislosti. Len ľudia, ktorým je bližšie služobníčkovanie cudzím mocipánom ako poctivý a úprimný vzťah k národnej a štátnej veci vlastného ľudu, sú schopní vzdať sa samostatnej národnej obrany, samostatnej zahraničnej politiky, samostatného rozpočtu a pozbaviť Národné shromaždenie práva rokovať o týchto výsostných otázkach. Ozaj, čože predstavuje toto európske obranné spoločenstvo? Ako ináč než s opovrhnutím a príkrym odporom môže sa na túto tragickú maškarádu okolo obnovenia nacistickej wehrmacht dívať napr. francúzsky alebo belgický občan, ktorý má len trochu národnej cti a dôstojnosti a ktorému je drahý osud jeho vlasti? A t. zv. generálna smluva je výsmechom elementárnych zásad demokracie, slobody a nezávislosti národov, lebo znamená nielen uzákonenie rozdelenia Nemecka, ale aj zotročenie západného Nemecka a jeho degradáciu na úroveň bezprávnej kolónie, vydanej na milosť a nemilosť cudzej soldateske, na milosť a nemilosť americkým monopolistom.

Ťažko nájdeme v histórii obdobu, že by postihnuté národy tak živelne, tak mäsové boly prejavily nesúhlas s t. zv. smluvami, ktoré predajní vládcovia uzavreli za ich chrbtom a proti ich vôli.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP