Posl. Pokojný: Slávne Národné
shromaždenie!
Od časov februárového víťazstva
ľudovej demokracie sme svedkami základných
zmien vo všetkých sektoroch nášho života.
Vidíme, ako sa mení zo starej spoločenskej
štruktúry nová spoločnosť a ako
úspešne prechádzame z kapitalistického
systému do systému socialistického. Staré
hodnoty sa ukázaly labilnými a nevyhnutne musely
byť zamenené hodnotami trvalejšími. Víťaziaci
duch pokroku a vedeckého socializmu dal sa do budovania
celkom nového sveta, ktorý vo svojich vedúcich
zásadách nemá nič spoločného
so svetom starým, neodvratne odsúdeným k
zániku. Vidíme tiež, ako sa na podklade socialistickej
zákonitosti mení celá naša hospodárska
sústava, aby sa pevne začlenila do nového
rámca.
Celý tento veľký prerod, akého dejiny
dosiaľ ešte neboly svedkom, má len jediný
cieľ, jediné poslanie: skončiť so systémom
triedneho vykorisťovania, vytrhnúť ľud z
poníženia a spraviť ho pánom svojho osudu,
aby sa vyzdvihol z biedy do blahobytu, podmieneného výdobytkami
socializmu. Tridsaťročné skúsenosti
zo Sovietskeho sväzu ukázaly, že jedine cesta
k socializmu môže vyviesť pracujúceho človeka
z beznádejnosti kapitalistického systému
na výšiny nového, spravodlivého sveta.
My v ČSR, ale zvlášť na Slovensku vidíme,
ako sa mení tvárnosť celej krajiny v prospech
pracujúceho človeka. Odjakživa gniavený
a vykorisťovaný drobný slovenský človek
pozoruje, že už mu nehrozí bieda z nezamestnanosti
a že nemusí viac za kúskom chleba do cudziny.
Rad-radom miznú s odstránením vlády
kapitalizmu všetky doterajšie hniezda príslovečnej
slovenskej biedy, a tam, kde sa doslovne nebolo čoho uchytiť,
rastú dnes mohutné továrenské objekty
s nekonečnými možnosťami trvalého
zárobku, ba priam blahobytu. Kde sú už časy,
keď českí peňažní a priemyselní
magnáti z ohľadu na svoje vlastné záujmy
pokojne zatvárali celý rad výrobných
podnikov na Slovensku! To sa mohlo stať len za kapitalizmu,
ktorému bol celkom ľahostajný osud pracujúceho
človeka, či už išlo o Slováka,
Maďara alebo Nemca. Ako by potom nás ľud nebol
nadšený, keď vlastnými očami a
na zvrate vlastného osudu vidí, ba priam hmatá
ten úžasný rozdiel medzi minulosťou a
prítomnosťou! Ako by neblahorečil socializmu,
ktorý z ubitého bedára spravil dobre zabezpečeného,
sebavedomého pracovníka a z povestne chudobného
Slovenska krajinu prosperity a veľkej budúcnosti.
Industrializácia Slovenska sa ukázala najväčším
darom pre slovenský pracujúci ľud a zaiste
patrí naša najúprimnejšia vďaka všetkým
činiteľom, ktorí sa v tejto veci najviac zaslúžili.
Popohnali Slovensko nie o roky, ale o celé desaťročia
napred a umožnili mu, aby dohnalo všetko, čo
dosiaľ ne vlastnou vinou zameškalo. No, ale ako by sa
toto mohlo stať, nebyť februárového víťazstva
robotníckej triedy pod vedením jej milovaného
vodcu, prezidenta republiky Klementa Gottwalda! (Potlesk.)
Rovnako radostný proces sa odohráva od tých
veľkých dní aj na našom roľníckom
vidieku, na našej dedine. Naša dedina tiež nastúpila
na nové cesty a postupne sa odvracia od starého
spôsobu pôdohospodárskej výroby. Zakladaním
Jednotných roľníckych družstiev zaznamenáva
družstevnícke hnutie medzi našimi roľníkmi
vždy väčšie a prenikavejšie úspechy.
Najmä v zaostalejších krajoch, kde sa o pokročilejšej
strojnej technike dosiaľ ani nesnívalo, je až
nápadný rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou.
Naši roľníci sami poznávajú neporovnateľné
výhody družstevného obrábania pôdy,
najmä vyššieho typu, proti doterajšiemu spôsobu
pôdohospodárskej výroby. Pritom ide o získavanie
nových družstevníkov cestou rozumného
presvedčovania, ktorá sa aj u nás najlepšie
dokázala.
A ako industrializácia Slovenska, tak aj postupná
socializácia našej dediny má za následok
zmenu v jej tvárnosti, zmenu, ktorá je len
v jej prospech. Známy sedliacky konzervatizmus, nedôverčivý
voči všetkým novotám, badateľne
a dosť rýchlo ustupuje pred pokrokom, ktorý
si úspešne razí cestu aj na poli poľnohospodárskej
prvovýroby. Z dediny veľkých statkárov,
z dediny veľkých majetkových rozdielov a spoločenských
priehrad sa nevyhnutne stáva dedina socialistická,
i keď sa táto historická zmena nedeje prekotne,
ale rozmyslene, vážne, dôsledne. Najvýdatnejším
faktorom v šírení družstevníckeho
hnutia u nás sú dosiaľ dosiahnuté úspechy
už vybudovaných JRD vyšších typov,
ktorých počet neustále vzrastá.
Máme všetci radosť z tohoto socializačného
vývoja u nás, lebo vidíme, ako je to na úžitok
a prospech pracujúcemu drobnému a strednému
roľníkovi a tým i na prospech celej pracujúcej
spoločnosti. Je to dôležité tým
viac, nakoľko Slovensko predstavuje dosiaľ ešte
vždy krajinu s prevážnou pôdohospodárskou
výrobou.
Tento radostný rozrast národného majetku
a táto so dňa na deň vždy viac mohutnejúca
výroba už sama sebou vyvoláva v našom
človeku túhu po mieri, aby mohol aj užívať
ovocie lopotnej, tvrdej práce. No i z vlastnej prirodzenosti
a z hlbokého mravného presvedčenia miluje
mier a je jeho neochvejným zástancom. Netreba bo
zvlášť presvedčovať, veď už
i v jeho kresťanskom svetonázore je obsažená
nenávisť k násiliu, k vojne! Môže
nás mimoriadne uspokojiť, keď konštatujeme,
že cely náš národ bez rozdielu vierovyznania
jednotne stojí proti vojne a je za vec mieru. Už nielen
drobné vlastenecké duchovenstvo ide s ľudom
proti rozvracačom mieru a pokoja, ale i vyšší
cirkevní predstavitelia idú v radoch bojovníkov
za mier. Idú s ľudom, lebo inak nie je ani možné.
Je to preto, lebo veriaci sa presvedčili, napriek všetkým
ohováračkám zo zahraničia, že
pomer medzi štátom a cirkvou sa dobre upravil. Veriaci
denne vidia, že ich náboženské presvedčenie
opravdu nie je ohrozené. Veriaci ľud už spolu
so svojimi duchovnými plne a spontánne sa stavia
do tábora obrancov mieru.
Náš človek celou svojou povahou je mierumilovným
človekom; no keď treba neváha bojovne postaviť
sa proti každému rušiteľovi mieru. Preto
mu tak prirástlo k srdcu veľké mierové
hnutie, vedené Sovietskym sväzom, a preto si pokladá
za česť byť členom stámiliónového
mierového tábora. Vec mieru je i jeho vecou, lebo
vie, že jedine nerušený mier mu umožňuje
radostný postup k všeobecnému blahobytu a že
jedine mier mu zaručuje nerušenú budovateľskú
prácu, ktorá sa stala jeho životným
programom.
Sme plne presvedčení, že stámiliónový
tábor mierumilovných ľudí vec mieru
aj ubráni, lebo v jeho čele stojí víťaz
Veľkej vlasteneckej vojny, generalissimus mieru, Stalin!
Mierumilovná politika našej vlády ako i vlád
iných ľudovodemokratických republík
nesie už svoje blahodárne ovocie v našom najbližšom
okolí. Toho zjavným dokladom je aj oficiálna
návšteva prezidenta susednej spriatelenej Nemeckej
demokratickej republiky.
Pritom si musíme uvedomiť, že bolo to vôbec
po prvý raz, čo hlava nemeckého štátu
oficiálne navštívila hlavné mesto Československa,
odhliadnuc od Hitlera, ktorý ho síce navštívil,
ale ako uchvatiteľ, ako zločinný lupič
a vrah. V minulosti nikdy neboly vzťahy medzi dvoma týmito
susednými národmi také, aby umožnily
vzájomné návštevy hláv oboch
štátov, lebo nedovoľovala to politika vládnucej
vrstvy, ktorá išla za svojimi zvláštnymi
mocenskými cieľmi a pritom nehľadela na to, že
prirodzenou túžbou oboch národov je žiť
a prospievať v mieri. Preto teraz to úprimné
nadchnutie pražského obyvateľstva, keď uvítalo
prezidenta susednej ľudovodemokratickej Nemeckej republiky
ako zvestovateľa a spoluuskutočnovateľa nových
časov, v ktorých už nejestvuje národná
zášť, nijaké šovinizmy, ale solidarita
pracujúcich ľudí, oslobodených od všetkých
neresti buržoázneho nacionalizmu. Za minulosťou
bola spravená čiara; je nová prítomnosť
dobrej susedskej pohody, dobrého susedského spolunažívania,
ba úprimného priateľstva, ako to vyznelo z
prejavov oboch prezidentov. To je taký veľký
dejinný klad, že si ho musíme dobre uvedomiť,
aby sme pochopili jeho mimoriadny význam nielen pre nás,
nielen pre našich nemeckých priateľov, ale i
pre politický vývoj Európy, ba i celého
sveta.
Ukázalo sa pritom nad slnko jasnejšie, že jedine
na podklade ľudovej demokracie možno hladko urovnať
všetky národné a národnostné
rozpory a priviesť ich do súzvuku. To vidíme
napokon aj v prípade našich vzťahov k susednému
Maďarsku. V minulosti vládnuce triedy sa dobre postaraly
o to, aby medzi oboma štátmi vždy vládlo
nepokryté nepriateľstvo, z ktorého maly osoh
len ony samy, resp. veľké zbrojárske podniky,
ovládané medzinárodnými kapitalistami.
To bola vždy stará osvedčená politika
týchto parazitov ľudskej spoločnosti. No len
čo boly odstránené tieto príčiny,
ako čarom zmizly aj následky. Niet viac nenávisti
a rozporov medzi nami! Takmer odveké nepriateľstvo
medzi národom maďarským a slovenským
razom prestalo, keď boly odťaté korene buržoázno-nacionalistickému
šovinizmu. Ešte pred nedávnom bolo by sa azda
zdalo utópiou veriť, že po odvete túžiace
rozpálené hlavy našich južných
susedov, vedených heslom: "Nem, nem soha!" maly
by nám podať priateľsky ruku ku spolupráci.
A hľa - padla nenáviť, je koniec šovinistickej
revanšistickej politiky! Odstránil ich nový
duch, ktorý po víťaznom zdolaní ducha
reakcie ujal sa vlády v oboch susedných krajinách;
duch ľudovej demokracie, opierajúci sa ozaj o túžby
a snahy pracujúceho ľudu. Nikdy by to neboly dokázaly
vlády buržoázne - a ony to z pochopiteľných
príčin ani nechcely! Musely prísť vlády
ľudových demokracií, aby spravily škrt
cez minulosť a vybudovaly nové pevné základy
medzinárodných vzťahov. Ukázalo sa,
že vlastne chceme všetci jedno a to isté, že
sme priatelia, že chceme v mieri spolunažívať,
tvoriť, budovať, a keď treba, i jeden druhému
pomáhať.
Takéto takmer zázračné veci dokázal
a neprestajne dokazuje duch socializmu tam, kde sa už ujal
vlády. A zasa musíme znovu prejavovať svoju
úprimnú, zo srdca prameniacu vďaku veľkému
mysliteľovi a štátnikovi Stalinovi, lebo on to
bol, ktorý ukázal národnostnej politike celkom
novú cestu a sám ju uviedol zdarne do života,
keď jedinečným spôsobom uviedol do harmonického
súžitia všetky národy obrovitého
Sovietskeho sväzu. Bol to praktický príklad
dokonalého usporiadania vzťahov medzi národmi
a národnosťami, i keby boly medzi nimi akékoľvek
rasové alebo vzdelanostné, príp. historické
rozdiely. A bola to pod vedením svojho predsedu a prezidenta
Klementa Gottwalda Komunistická strana Československa,
ktorá sa po predchodiacich nezdaroch bývalých
vlád podujala na podklade tejto stalinskej národnostnej
politiky vyriešiť tieto ťažké problémy
a priviesť ich k plnému zdaru. Len tomu môžeme
ďakovať, že dnes máme také srdečné
vzťahy k štátom, ktoré sme u nás
dosiaľ pokladali tradične za nepriateľské.
A práve v týchto nových, úprimných
vzťahoch k našim susedom sa najvýraznejšie
prejavuje duch obrodeného československého
vlastenectva, ktoré nestavia na šovinizme, na prázdnom
fángličkárstve, ale na plodnej spolupráci
a vzájomnom porozumení. Takto pojaté a uskutočňované
vlastenectvo prináša trvalé hodnoty a je veľkým
prínosom k všeobecnému dorozumeniu medzi národmi
a k zaisteniu svetového mieru.
Slávne Národné shromaždenie, vo vedomí
tohto nového, obrodeného československého
vlastenectva, podloženého prácou usilovných
rúk a vytríbeného umu pracujúcej triedy
za Stranu slobody vítame prejav pána predsedu vlády.
Úsilie vlády v ďalšom budovaní
republiky na ceste k blahobytu budeme my, poslanci a príslušníci
Strany slobody, plne podporovať. (Potlesk.)
Místopředseda David: Přerušuji
schůzi na 10 minut.
Podpredseda Žiak: Otváram prerušenú
schôdzu. Pokračujeme v rokovaní.
Dávam slovo ďalšej z prihlásených
a prosím pi posl. Mouralovou - Úlehlovou,
aby sa ujala slova.
Posl. dr Mouralová-Úlehlová:
Vážené Národné shromaždenie,
pánovia a panie, súdružky a súdruhovia!
Závažná čiastka prejavu predsedu vlády
súdr. Zápotockého sa zaoberá
otázkami rozvoja nášho hospodárstva.
To je samozrejmé v našej krajine, kde vláda
skutočne vedie a riadi hospodárstvo, kde - ako hovorí
ústava - národné hospodárstvo slúži
ľudu a celý hospodársky život sa rozvíja
podľa plánu, tak, aby bol zabezpečený
plynulý rozvoj výrobných síl, aby
vzrastal spoločenský blahobyt a aby bol vybudovaný
socializmus v našej krajine.
Z toho, čo uviedol predseda vlády súdr. Zápotocký
je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé - a
overujeme si to každodennými skúsenosťami
že - hospodárime a vyrábame lepšie než
kapitalisti a že výsledky toho sa výrazne prejavujú
vzostupom životnej úrovne našich pracujúcich.
Že sa pritom nevyhnutne musia vyskytnúť i ťažkosti
a nedostatky, že nejde všetko ako po masle - najmä
keď zvyšujeme výrobu rýchlym tempom za
zostrenej medzinárodnej situácie - je každému
pochopiteľné a jasné.
V posledných mesiacoch sa projevily určité
ťažkosti na citlivých miestach nášho
hospodárstva. V plnení plánu začaly
zaostávať práve najdôležitejšie
odvetvia nášho priemyslu uholné bane, ale tiež
hute, ťažké strojárenstvo a energetika.
Tieto ťažkosti v plnení plánu musíme
za každú cenu prekonať.
Prezident republiky Klement Gottwald včas ukázal,
že sme v nových pomeroch našej socialistickej
výstavby, že sú pred nami nové úlohy
a že tieto nové pomery a nové úlohy
nemôžeme zvládnuť starým spôsobom,
ale že ich môžeme a musíme zvládnuť
novým spôsobom.
Myslím, že naša vláda, a to už za
veľmi krátku dobu svojej činnosti po doplnení
novými členmi a po organizačných zmenách
v ministerstvách nám veľmi názorne a
presvedčivé ukázala, v čom spočíva
ten nový spôsob, ktorým chceme a môžeme
odkryť rezervy nášho hospodárstva a mobilizovať
pracovníkov aj hmotné a finančné zdroje
našej krajiny na prekonanie ťažkostí. Mám
tu na mysli usnesenie strany a vlády o opatreniach v OKD,
ktoré - ako sme včera s radosťou počuli
- prináša prvé výsledky v stále
stúpajúcej ťažbe uhlia.
Historické usnesenie strany a vlády o OKD všetci
dobre známe. Bolo uverejnené v tlači a hovorili
o ňom jak členovia a predstavitelia vlády,
tak aj prední pracovníci ROH a najmä ostravskí
úderníci a novátori, baníci, banskí
inžinieri a technici.
Treba však vidieť, že usnesenie strany a vlády
o zvýšení ťažby a produktivity práce
a o ostatných opatreniach v OKD má svoj veľký
význam nielen pre Ostravsko. Usnesenie o OKD je veľkým
zdrojom poučenia pre všetkých hospodárskych
pracovníkov vo všetkých odvetviach a podnikoch.
Je vzorom, ako treba pristupovať k riešeniu problémov,
ako treba dôkladne rozoberať problémy a vecne
a jasne až do podrobností ich riešiť. Nič
sa nevyrieši, a k sa "rieši" problém
"všeobecne", "povšechne", "celkove".
Platia presne známe slová súdr. Stalina,
že ku každej otázke treba pristupovať nie
"s hľadiska všeobecného tlachánia",
ale prísne vecne, že nie je možné uspokojovať
sa formálnym vybavovaním alebo všeobecnými
frázami a heslami; že je nutno vnikať do podrobnosti
diela, do techniky diela, vnikať do maličkosti, lebo
z maličkostí dneška vyvstanú veľké
veci zajtrajška.
V usnesení strany a vlády o OKD rieši sa na
pr. postup mechanizácie a elektrifikácie ostravských
baní. Je urýchlená mechanizácia výrobných
procesov žiadúca len v OKD? Samozrejme, že nie.
Urýchlená mechanizácia je spoločným
a veľmi vážnym problémom všetkých
prevádzok, kde ľudia doteraz vykonávajú
ťažké práce, ktoré na dnešnom
stupni technického pokroku môžu vykonávať
stroje. Práca strojov nielen odstraňuje ľudskú
drinu; práca strojov umožni ušetriť pracovníkov
tam, kde ich práca je neekonomická a drahá
a kde obvykle je tiež nábor najťažší.
Keď nedávno napr. išli naši sovietski priatelia
do ČSR, stále očakávali - ako sa vyjadrili
- kedy sa na stavbe druhej koľaje Trate družby objaví
exkavátor. Miesto stavebných strojov bolo však
stále vidieť dievčatá a chlapcov s krompáčmi
a táčkami konať zemné práce.
Pritom potrebné stroje si vieme vyrobiť a mnoho sme
ich už aj vyrobili a mnohé z nich aj používame;
vieme však všetci, že dosiaľ tieto stroje
nie sú správne využité a že nie
sú zasadené na mnohé práve veľmi
dôležité úseky fronty našej socialistickej
výstavby.
Potreba urýchlenej mechanizácie je všeobecne
dobre známa a hovoríme o nej už niekoľko
rokov na najrozličnejších prejavoch a konferenciách.
Dosiaľ na máloktorom pracovisku bola otázka
mechanizácie riešená tak konkrétne ako
v usnesení strany a vlády o OKD, kde sa výslovne
a menovite určilo, koľko strojov, akého druhu
a v akých termínoch bude nasadene na pracovisko,
do akého dáta a akým postupom sa vykoná
mechanizácia určitých presne označených
prac a podobne. Niekto by mohol namietnuť, že urýchlená
mechanizácia je hlavne otázkou nových strojov
a zariadení. Usnesenie o OKD ukazuje, že tomu tak
vždy nie je a že postup mechanizácie závisí
z veľmi značnej čiastky na lepšom využití
strojov existujúcich. To platí jak o mechanizácii
stavebníctva, tak o poľnohospodárstve a lesníctve
a tak isto o využití mechanizačných
prostriedkov v ostatných odvetviach priemyslovej výroby.
S otázkou mechanizácie úzko súvisí
plánovité vykonávame opráv strojov
a zariadení. Je doteraz jednou z vážnych príčin
zaostávania niektorých odvetví v plnení
plánu práve poruchovosť a dlhé trvanie
opráv dôležitých strojov. Všetci
vieme, že tomu tak je a zvlášť citeľne
to pozorujeme napr. i pri našich elektrárňach
a v prevádzke.
Hovoríme o tom, že generálne prehliadky a opravy
strojov, najmä u nepretržitých prevádzok,
treba plánovať? Hovoríme o tom všeobecne
veľmi často. Ale na máloktorom pracovisku došlo
k tomu, čo strana a vláda uložila v prípade
OKD: aby bol stanovený záväzný plán
opráv tak, aby sa predišlo predčasnému
vyraďovaniu strojov z prevádzky, aby dĺžka
pracovnej doby stroja bola presne určená, aby procento
strojov v oprave neprekročilo pevne stanovenú hranicu,
aby boly skracované doby opráv atď.