Ráda bych se zmínila ještě několika
slovy o účasti žen při přechodu
vesnice k socialismu. Uvedu příklad JZD Podůlšany,
okres Pardubice, kde družstevníci zásluhou
žen pochopili, kdo jim zdržuje a rozbíjí
JZD v jeho rozvoji. Zde dřívější
statkář Vinař ještě s několika
vesnickými boháči ovlivňovali JZD
a byli brzdou při jeho přechodu na vyšší
typ. Mohli tuto zákeřnou činnost provádět
proto, že se muži nedovedli postavit v JZD se vší
rozhodností proti jejich záškodnické
práci. Již před zasedáním ÚV
KSČ ženy v Podůlšanech, které mají
v JZD většinu, prosazovaly svůj názor,
že je třeba vyloučit vesnické boháče
z družstva. Nemohly však svůj názor prosadit.
Avšak po zasedání ÚV KSČ, když
si přečetly referát presidenta soudruha Gottwalda
a soudruha posl. Slánského, cítily
velikou podporu a samy u sebe se přesvědčily
o správnosti svého dřívejšího
názoru. Dohodly se, že provedou přesvědčovací
akci, šly od jednoho člena ke druhému a vysvětlovaly,
jak je nesprávné a pro družstvo škodlivé,
když vesničtí boháči brzdí
přechod JZD z druhého typu na třetí,
a to dokonce jako přímí členové.
A nyní, paní a pánové, celá
vesnice v Podůlšanech se postavila proti vesnickým
boháčům, vypořádala se s nimi
a JZD přešlo na třetí typ. Tím,
že již loňského roku rozorali meze, mají
nejlepší předpoklady, ze společnou rostlinnou
i živočišnou výrobou zajistí všem
členům družstva spokojený život.
Dosáhli těchto úspěchů proto,
že se ženy postavily po boku mužů do čela
JZD.
Loňského roku pracovalo v pardubickém kraji
v 564 pracovních skupinách 4.875 žen. V letošním
roce se tento počet daleko zvýší. Naše
zemědělské ženy dávají
záruku, že i v tomto úseku, to znamená
v zemědělské výrobě, splníme
a možno říci, ze i překročíme
plnění pětiletého hospodářského
plánu. Již dnes můžeme říci,
že při valných hromadách je mnoho žen,
které se dostávají do vedení družstev
a společně s muži vytvářejí
předpoklady pro vyrovnání sociálního
postavení ženy na našem venkově, kde byla
žena nejvíce využívána a utiskována.
Poslání ženy v zemědělské
velkovýrobě má veliký význam.
Doposud se však setkáváme s velkými
obtížemi, jež naše venkovské ženy
musejí překonávat. Je proto správné,
že náš mírový rozpočet pomůže
ženám ve věci sociálních zařízení,
bez kterých se na venkově neobejdeme. Má-li
se venkovská žena stát rovnocenným činitelem
v zemědělské velkovýrobě, musí
být osvobozena od těžkých prací
v domácnosti, které jsou brzdou v jejím pracovním
nadšení. S tím vším projednávaný
rozpočet počítá a proto jej naše
vesnice schvaluje.
Našemu venkovu se otevřely široké prespektivy
rozvinutí všech tvůrčích sil
při budování nového života na
naší vesnici. Osou tohoto života zůstává
venkovská žena, která nám pomáhá
a zároveň převychovává nové
generace, upevňující socialismus v naší
zemi. K plnění svých povinností staví
se jako přední budovatel socialismu, čímž
se zároveň staví do řad nejpřednějších
a nejhouževnatějších bojovníků
za světový mír. XVI. kapitola rozpočtu
na rok 1951 ukazuje, že bude naše zemědělství
stále více a více rozvíjeno a že
na základě lysenkovsko-mičurinské
vědy budeme rozšiřovat a zvelebovat zemědělskou
výrobu. Můžeme věnovat takové
částky na jednotlivé úseky našeho
národního hospodářství proto,
že výsledky společné práce pracujícího
lidu měst i venkova v našem státě neplynou
do kapes fabrikantů a velkostatkářů,
ale slouží ohromnému rozmachu a výstavbě
jak v průmyslu, tak v zemědělství.
Mírový rozpočet, který projednáváme
a pro který budeme rádi hlasovat, je odrazem mírového
rozpočtu, který byl schválen národy
Sovětského svazu, našeho velkého přítele,
který zůstává i v tomto směru
pro nás vzorem.
Podpředseda Valo: Ďalším prihláseným
rečníkom je pán posl. Navračič.
Prosím, aby sa ujal slova.
Posl. Navračič: Vážená
snemovňa, panie a páni!
Dovoľte mi, aby som k rozpočtu na r. 1951 povedal
niekoľko slov k rozpočtovej položke štátnych
majetkov a štátnych strojových staníc.
Tieto dva národné sektory sú povolané
k tomu, aby previedly naše poľnohospodárstvo
na socialistickú výrobu. Úlohy, ktoré
pred štátnymi majetkami stoja, sú veľké;
to vidno z toho, akým rozmachom prevádzaly tieto
majetky svoju výrobu od r. 1945.
Vezmime len ornú pôdu, ktorú teraz štátne
majetky na Slovensku obhospodarujú, a vidíme, že
sa pôda od r. 1945 zdeväťnásobila. Pozrime
sa na jednotlivé produkcie štátnych majetkov.
Výroba mlieka v r. 1945, keď vezmeme za základ
1, v r. 1946 sa zvýšila na 3,5, v r. 1947 na 4,9,
v r. 1948 na 5,7, v r. 1949 na 17,5, v r. 1950 na 31,5 a plán
na r. 1951 predpokladá zvýšenie na 52,1. U
hovädzieho dobytka, ak vezmeme taktiež v r. 1945 ako
základ 1, bolo v r. 1946 zvýšenie na 3,2, v
r. 1947 sníženie na 2,86, v r. 1948 zvýšenie
na 7,68, v r. 1949 na 16,29, v r. 1950 na 24,4 a v r. 1951 sa
plánuje zvýšenie na 30,63. Ošípané:
veľký rozvoj dosiahly štátne majetky najmä
vo výrobe bravčového mäsa. Keď
vezmeme za základ r. 1945 1, v r. 1946 sa tento stav zvýšil
na 6,4, v r. 1947 na 6,5, v r. 1948 na 34, v r. 1949 na 277, v
r. 1950 na 283,6 a plán na r. 1951 predpokladá zvýšenie
na 293. Prasnice: základ v roku 1945 1, v r. 1946 zvýšenie
na 4,8, v r. 1947 na 4,9, v r. 1948 na 47,4, v r. 1949 na 79,8,
v r. 1950 na 139 a v r. 1951 sa plánuje zvýšenie
produkcie na 210. Dojnice: Keď vezmeme základ v r.
1945 1, v r. 1946 bolo zvýšenie na 2,7, v r. 1947
zostalo na 2,7, v r. 1948 10,56, v r. 1949 tiež 10,56, v
r. 1950 na 17,6 a podľa plánu na r. 1951 dosiahne
zvýšenie až 25,16. Ovce: vezmime za základ
opäť produkciu v r. 1941 ako 1. V r. 1946 bola táto
4,4, v r. 1947 4,81, v r. 1948 13,73, v r. 1949 40,28, v r. 1950
64,20 a plán na r. 1951 predpokladá zvýšenie
produkcie na 100,5.
Keď srovnáme rastlinnú výrobu, vidíme,
že i v tomto sektore nastalo veľké zvýšenie,
i keď sa štátne majetky špecializovaly na
výrobu živočíšnu. Keď vezmeme
za základ v r. 1945 1, rok 1950 nám v obilninách
ukazuje už 8,6, v strukovinách 9,8, v olejninách
20,6, v cukrovke 13,5, v zemiakoch 42,7. Z toho všetkého
je vidieť, ako vzrastaly úlohy našich štátnych
majetkov. Zo spomenutých čísiel je tiež
zrejmé, že najväčšie výkyvy
boly v r. 1947, kedy naše poľnohospodárstvo utrpelo
veľké škody zapríčinené
suchom. Od tejto škody neboly ušetrené ani naše
štátne majetky. Na druhej strane však vidíme
veľký rozmach zvlášť v r. 1949-1950,
kedy už po februárovom víťazstve i v štátnych
majetkoch nastal veľký rozmach, takže sa výroba
v niektorých odvetviach zvýšila niekoľkostokrát.
A preto tento sektor našej poľnohospodárskej
výroby, ako vidieť z produkčných čísiel,
má veľký význam pre výživu
nášho národa.
Ale popritom úlohy, ktoré sú kladené
štátnym majetkom, najmä pri prechode našej
dediny na socialistickú veľkovýrobu, sú
väčšie, a povedal by som, že rozhodujúce.
Štátne majetky sa stanú nielen producentom
bežných produktov rastlinnej a živočíšnej
výroby, ale predovšetkým sa stanú dodávateľom
šľachtených osív, sadív a plemenárskou
stanicou hospodárskeho zvieratstva pre naše JRD, ktoré
sa najmä v poslednom roku tak rozrastajú. A tu nebude
hlavná úloha štátnych majetkov, aby
stačily svojou produkciou kvalitných osív
a sadív a plemenného materiálu živočíšnej
produkcie kryť potreby našej socializujúcej sa
dediny a nášho pôdohospodárstva. Keď
chcú štátne majetky splniť tieto úlohy,
je potrebné, aby boly v čo najužšom styku
s našimi roľníkmi, aby pomáhaly i svojimi
radami, zvlášť odbornými, aby presviedčaly
roľníkov o spoločnej socialistickej veľkovýrobe
poľnohospodárstva a aby presviedčaly všetkými
spôsobmi: nielen prednáškami, ale aj názorným
presviedčaním, t. j. aby volaly roľníkov,
zvlášť družstevníkov, na dobre prosperujúce
a mechanizačne vybavené majetky, aby sa naši
roľníci a družstevníci mohli presvedčiť
o výhodách organizovania spoločnej práce
a o výhodách mechanizácie. Lebo náš
roľník ľahšie uverí, keď sa
sám na vlastné oči presvedčí,
čo znamená mechanizácia a organizovaná
práca.
Uvediem len jeden prípad, keď v spolupráci
JRD so štátnym majetkom pripravila sa pôda pod
10 ha pre zrigolovanie vinice, a to tým spôsobom,
že štátne majetky zapožičaly JRD
parné oračky, ktorými družstevníci
pôdu prevrstvili do hĺbky 60 cm. Túto prácu
previedli parné oračky za 5 dní. Ručne
by sa táto práca musela prevádzať 10
robotníkmi 250 pracovných dní. Keď sa
táto práca prevádzala, pozerali sa na ňu
roľníci-vinohradníci z celého okolia,
a táto názorná ukážka spôsobila,
že dnes by sme už ťažko našli ľudí
na ručné rigolovanie a ešte ťažšie
by sme našli peniaze na zaplatenie ručnej práce.
Keď porovnáme, že práca parným
strojom bola prevedená na 1 ha nákladom 5.000 Kčs,
t. j. na 10 ha, ktoré boly zrigolované, 50.000 Kčs,
ručné prevedenie zrigolovania pôdy stálo
by 1 mil. Kčs - a nepočítajú sa do
toho ani iné výdavky. Týmto družstvu
ostalo 950.000 Kčs na iné investície. Tým
je celkový náklad na 1 ha výsadby vinice
pri zrigolovaní mechanizáciou 94.000 Kčs,
kým doteraz náklad na 1 ha činil 250 - 400.000
Kčs. Keď počítame položku na tú
najťažšiu prácu, t. j. na samotnú
rigolovačku, javí sa nám pomer zníženia
nákladov 1:10.
Bolo mnoho pochybovačov i pri tejto práci. Ale výsledky,
ktoré sa ukázaly, presvedčily všetkých,
že to je jediná cesta, ktorou môžeme zvyšovať
produktivitu práce v poľnohospodárstve. A najmä
by som pripomenul hlasy t. zv. odborníkov, ktorí
pochybovali a priamo odstraňovali družstevníkov,
aby týmto spôsobom prácu nerobili - no a teraz?
Tieto kuvičie hlasy chvália výsledky práce
družstevníkov, samozrejme len preto, aby si svoju
odbornosť zachovali.
To som spomenul len jednu prácu, ktorá sa stala
názorným príkladom pre všetkých
vinohradníkov nielen na Slovensku, ale i na Morave a v
Čechách. No rozhodne takéto príklady
dokázaly štátne majetky i v iných odvetviach.
Sám som sa presvedčil, že i v chove dobytka
štátne majetky sú a stanú sa názornou
školou našich roľníkov, a len by bolo potrebné,
aby každý slovenský a český roľník
videl také chovné stáda, aké majú
štátne majetky, či už v českých
zemiach, ktoré som videl na statku Hrebeň, alebo
stáda, aké majú na Slovensku vo Vigľáši.
A nielen v chove dobytka, ale najmä v chove ošípaných
a v chove oviec a hydiny budú nám štátne
majetky názorným príkladom pri budovaní
živočíšnej výroby v JRD. Je len
potrebné prehlbovať spoluprácu pracovníkov
štátnych majetkov, ktorých úlohou je
zaviesť do JRD metódy jak mechanizácie, tak
aj spoločnej práce. Je pravda, že štátne
majetky majú i dosť ťažkostí, hoci
o niektorých štátnych majetkoch by sme nemohli
povedať, že by mohly byť názornou školou
pre naše JRD, ale práve naopak. No verím, že
správa štátnych majetkov tieto nedostatky odstraňuje
a že ich aj v najkratšom čase odstráni,
v čom budeme pomáhať my všetci, aby sa
tak čím skôr stalo.
JRD budú môcť štátnym majetkom pomáhať
pri prevádzaní špičkových prác,
nakoľko JRD, kde je práca organizovaná, majú
niekedy i prebytok pracovných síl, zatiaľ čo
najväčšou ťažkosťou štátnych
majetkov sú pracovné sily, zvlášť
pracovné sily na špičkové práce.
A tu treba vyzdvihnúť zmluvy o vzájomnej pomoci
medzi JRD a štátnymi majetkami, kde sa štátne
majetky zaväzujú pomôcť JRD najmä
mechanizáciou, posilami, sadivami i plemenným materiálom
poľnohospodárskeho zvieratstva. JRD pomôžu
zase štátnym majetkom pracovnými silami, najmä
pri špičkových prácach, ako je pretrhávka,
okopávka repy a práca na technických kultúrach.
Je tiež treba naviazať spoluprácu i v tých
obciach, kde zatiaľ JRD nie sú. Tam treba naviazať
spoluprácu s ľudovou správou, aby si štátne
majetky mohly zabezpečiť dostatok pracovných
síl.
Spomeniem zase príklad z jesene 1950, keď na štátnych
majetkoch boli sme nútení organizovať vykopávku
repy, čo nám robilo dosť značné
ťažkosti. Až pri prerokovaní situácie
sme prišli na to, či sú využité
všetky pracovné sily v mieste štátneho
majetku, a zistili sme, že v obciach, kde sme vysielali brigády,
je dostatok pracovných síl, len ich treba zorganizovať
a presvedčiť. Boly to najmä manželky našich
robotníkov, ktoré po vysvetlení situácie
pomohly pri vykopávke repy. Týmto spôsobom
sa nám podarilo repu vykopať i odviezť.
Tieto skúsenosti sme už teraz použili pri zaisťovaní
príprav na jarné práce u štátnych
majetkov, a to tak, že sme jednak na všetkých
JRD aj v obciach, kde doteraz JRD nie sú, doporučili
ľudovej správe, aby pomohla zabezpečiť
menovaným spôsobom pracovné sily pre štátne
majetky.
Ešte účinnejšie bolo by možné
pomáhať našim štátnym majetkom, a
to vtedy, keby naše ženy maly všade zriadené
detské jasle alebo pôdohospodárske útulky
pre svoje deti. Snáď by bolo možné i to,
že by štátne majetky samé mohly zorganizovať
a zriadiť detské jasle počas prác, kedy
by im naše ženy pomáhaly.
Rozhodne tejto spolupráci je treba venovať veľkú
pozornosť zvlášť so strany štátnych
majetkov, a zmluvy, ktoré uzavrely, či už s
JRD alebo s ľudovou správou, treba kontrolovať
a neuspokojovať sa s tým, keď sa jeden či
druhý bod zmluvy nemôže splniť s jednej
či druhej strany; ale je treba stále kontrolovať
dodržiavanie splnenia zmlúv, na ich splnenie zavčas
upozorňovať a pripravovať stranu na splnenie
toho-ktorého záväzku, aby si zmluvné
strany mohly zaplánovať záväzky do svojich
dielčich plánov. Plnením záväzkov
sa vychovávajú zmluvné strany, a čím
viac záväzkov sa splní, tým viac skúseností
nadobudnú zvlášť naše JRD, ktoré
si budú môcť obzrieť organizovanie prác
na štátnych majetkoch.
Vlani sme videli, čo znamená organizovaná
práca, tak v našich JRD, ako i v štátnych
majetkoch, a preto je treba zvlášť u štátnych
majetkoch trvať na tom, aby ani jeden štátny
majetok nepracoval inak ako v skupinách a čatách,
ktorým práca bude pridelená po celý
rok. Treba tiež pamätať i na tie čaty, ktoré
majú pracovať v špičkových prácach.
Tieto čaty treba dopĺňať pracovníkmi
a pracovnicami z brigád, aby sa títo mohli presvedčiť,
čo znamená organizovaná práca, a mohli
tak získané skúsenosti zo štátnych
majetkov prenášať medzi našich roľníkov
a družstevníkov. Keď zabezpečíme
spoluprácu štátnych majetkov s JRD a s ľudovou
správou, môžeme byť istí, že
naše štátne majetky splnia úlohy, kladené
im 5 RP.
Už i terajšie výsledky práce štátnych
majetkov sú dôkazom toho, že tento sektor, ktorý
má hlavnú úlohu pri budovaní socializmu
na dedine, môže túto úlohu splniť
vtedy, keď budeme pomáhať všetci, najmä
my, ktorí pracujeme v poľnohospodárstve. Preto
je potrebné, aby každý pracovník, ktorý
pracuje v poľnohospodárstve, či už politicky
alebo hospodársky, ako i každý zamestnanec
štátnych majetkov, poznal úlohy štátnych
majetkov, aby sme tak všetci mohli úkol, ktorý
pred štátnymi majetkami stojí, t. j. socializáciu
dediny, uskutočniť.
Pri tomto hlavnom úkole štátnych majetkov,
pri socializácii dediny, nie menšiu, ba povedal by
som hlavnú úlohu, má druhý socialistický
sektor, štátne strojové stanice.
Dnes by si každý z nás, ktorý pracujeme
v poľnohospodárstve, ťažko vedel predstaviť
našu dedinu bez štátnej strojnej stanice. A preto
i tu je treba pripomenúť si vzrast tohto socialistického
sektoru, ktorý je nástrojom budovania socializmu
na dedine.
Vezmime si za začiatok rok 1945 s tromi traktorovými
stanicami. V roku 1946 vzrástol počet na 39, v roku
1947 bolo už 45 strojných staníc na Slovensku
a v roku 1950 90 strojných staníc, čím
bola dobudovaná sieť štátnych strojných
staníc na Slovensku, pretože okrem okresov Košice-mesto
a Vysoké Tatry, kde nie sú predpoklady pre vybudovanie
strojných staníc, sú štátne strojné
stanice v každom okrese na Slovensku.
Traktorový park rástol tak, že v roku 1948
bol o 31% väčší ako v r. 1947, v r. 1949
o 208% väčší ako v r. 1947 a v r. 1950
po prevedení výkupu traktorov od súkromníkov
bol o 439% väčší ako v r. 1947.
Počet samoviazačov vzrástol v r. 1948 o 100%,
keď berieme porovnanie s rokom 1945, v r. 1949 o 256% a v
r. 1950 o 818%.
Počet mláťačiek bol v r. 1948 o 100%
väčší ako bol v r. 1945, v r. 1949 o 173%,
v r. 1950 o 417%.
Spolu so vzrastom strojného parku rástly i výkony.
Orba spolu s podmietkovou orbou, ktorá má byť
najvlastnejšou prácou strojných staníc,
a jej rozšírenie je podstatným prejavom rozmachu
mechanizácie; rástla nám tak, že keď
za základ vezmeme plochu pooranú v roku 1946, v
r. 1947 bola už o 91% väčšia, v r. 1948
o 212%, v r. 1949 o 267% a v r. 1950 o 1.079% väčšia.
Podľa plánu na rok 1951 má sa rozšíriť
o 2.715%. Spolu s rozširovaním sa strojného
parku rástly i plochy obrábané štátnymi
strojnými stanicami, rástly i výkony. Na
stroj, keď berieme poľnohospodárske práce
okrem dopravy, ktorá je využitím traktoru ako
doplňok, docielily štátne strojné stanice
133,54 ha na jeden traktor v poľných prácach.
V r. 1949 už 162,33 ha na jeden traktor a v r. 1950 223,55
ha. Hodnota vykonanej práce napriek sadzbám, ktoré
sa znižovaly, rástla tak - keď berieme za základ
rok 1948 ako 100 - že v r. 1949 sa zvýšila hodnota
vykonanej práce na 299% a v r. 1950 na 704%. Hodnota vykonanej
práce na jeden traktor v korunách bola v r. 1948
84.000 Kčs, v r. 1949 142.665 Kčs a v r. 1950 177.465
Kčs.
Z celkovej ornej pôdy na Slovensku zoraly štátne
strojné stanice v r. 1946 1,87%, v r. 1947 3,57%, v r.
1948 5,82%, v r. 1949 6,87%, v r. 1950 22,02% a plán na
rok 1951 je poorať 52,56% ornej pôdy. Pri tom však
je treba uvážiť, že veľká časť
ornej pôdy na Slovensku sa nedá traktorom orať,
čím by sa percento pooranej plochy pôdy značne
zvýšilo.
Z celkovej plochy obilnín pokosilo sa v r. 1948 len 0,54%,
v r. 1949 už 2,63%, v r. 1950 10,21% a plán na rok
1951 predpokladá pokosenie 25,07% celkovej plochy.