Matrika sama se skládá z knihy narození,
knihy manželství a knihy úmrtí. Bude
vedena v prvopise a opise. Veškeré zápisy do
ní bude moci provádět pouze osoba k tomu
oprávněná, to jest matrikář
nebo jeho řádný zástupce.
Je jistě samozřejmé, že se tento orgán
bude všestranně snažit, aby ulehčil styk
občanů s úřady, že nebude požadovat
na občanstvu doklady, které si sám může
snadno opatřit, event. které jsou nahraditelné
čestným prohlášením.
Naproti tomu soudy a veřejné orgány jsou
povinny samy oznamovati příslušným národním
výborům rozhodnutí, která jsou podkladem
pro zápis do matrik, přičemž podtrhuji
nutnost hlásiti příslušnému národnímu
výboru soudní rozhodnutí o prohlášení
za mrtva.
Veškeré církevní matriky jsou majetkem
státu a od 1. ledna 1950 přecházejí
do správy národních výborů,
které z nich budou dávat výpisy. Prakticky
bude potřeba matrik až do roku 1848, a vzhledem k
tomu, že některé zápisy v těchto
matrikách jsou psány latinsky, německy nebo
dokonce i polsky, bude nutno, aby dosavadní církevní
správci matrik byli radou nápomocní novým
matrikářům při těchto úkonech.
Poplatky za žádost o výpis z matriky a za první
výpis z matriky se napříště ruší.
O řádně vedení matrik místního
národního výboru bude pečovat příslušný
vyšší národní výbor, který
bude provádět dozor a jistě nejméně
dvakrát do roka kontrolu o vedení a uložení
matrik a případně závady bude ihned
na místě odstraňovat. Zvlášť
bude nutno dozírat, aby zápisy do matrik prováděly
pouze osoby k zápisu oprávněné, aby
matriky byly řádně uschovány a zápisy
v nich správně vedeny.
Vládní návrh zákona o matrikách
odstraňuje také nejednotnost a roztříštěnost
dosavadního matričního práva, které
se opíralo zvláště v českých
zemích o některé zastaralé normy.
Nejlepším dokladem toho je nám § 29 vládního
nařízení, které zrušuje platnost,
po případě použivatelnost neměně
než 39 různých zákonů a nařízení,
z nichž nejstarší je až z doby josefínské,
z r. 1784. Přispívá tedy tato osnova k přehlednosti,
zjednodušení, jednotností a výstavbě
našeho nového právního řádu.
Výbor ústavně-právní projednal
vládní návrh zákona o matrikách
tisk 380 ve své schůzi dne 1. prosince 1949 a doporučuje
jej Národnímu shromáždění
k přijetí ve znění zprávy výborové.
(Potlesk.)
Místopředseda David: Ke slovu není
nikdo přihlášen, rozprava odpadá. Má
pan zpravodaj nějaké návrhy oprav nebo změn
textových?
Zpravodaj posl. dr Skála: Nemám.
Místopředseda David: Přistoupíme
k hlasování.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovat
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)
Námitek není.
Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona ve znění
zprávy výborové, nechť zvedne ruku!
(Děje se.)
To je většina. Tím Národní shromáždění
přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy
výborové.
Tím je vyřízen 3. bod pořadu.
Přistoupíme k projednávání
čtvrtého bodu denního pořadu, jímž
je
4. Zpráva výboru ústavně-právního
k vládnímu návrhu zákona (tisk 381)
o úpravě některých organisačních
otázek v oboru soudnictví (tisk 385).
Zpravodajem je posl. dr Burian. Dávám mu
slovo.
Zpravodaj posl. dr Burian: Paní a pánové!
Stručný zákon o úpravě některých
organisačních otázek v oboru soudnictví,
jehož návrh vláda předkládá,
má dvě důležitá ustanovení:
je to především určení nového
sídla nejvyššího soudu, jímž
podle § 1 bude napříště Praha,
a dále je to prodloužení doby nové organisace
soudní do konce r. 1951, což umožňuje
provést personální opatření
ve stavu soudcovském cestou administrativní. Ustanovení
§u 3 je jen provedením zásady, aby titul presidenta
byl vyhrazen presidentu republiky.
Důvody vládního návrhu jsou vysvětleny
v důvodové zprávě, na kterou odkazují.
Výbor ústavně-právní projednal
tento návrh zákona ve své schůzi,
konané dne 1. prosince 1949, a doporučuje Národnímu
shromáždění jeho přijetí
ve znění zprávy výborové. (Potlesk.)
Místopředseda David: Ke slovu není
nikdo přihlášen, rozprava odpadá.
Má pan zpravodaj nějaké návrhy oprav
nebo změn textových?
Zpravodaj posl. dr Burian: Nemám.
Místopředseda David: Přistoupíme
k hlasování. Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovat
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)
Námitek není.
Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona ve znění
zprávy výborové, nechť zvedne ruku!
(Děje se.)
To je většina. Tím Národní shromáždění
přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy
výborové.
Tím je vyřízen 4. bod pořadu.
Přistoupíme k projednávání
pátého bodu denního pořadu, jímž
je
5. Zpráva výboru ústavno-právneho
k vládnemu návrhu zákona (tlač 377)
o úradných listoch (tlač 388).
Zpravodajem je posl. dr Štefánik. Dávám
mu slovo.
Zpravodajca posl. dr Štefánik: Slávne
Národné shromaždenie, panie a páni!
Zvýšený význam vykonávacích
predpisov, vydaných na vykonanie zákonov, obsahujúcich
zpravidla len hlavné zásady, vyžaduje si nové
upravenie publikovania týchto predpisov, ako aj úradných
i súdnych vyhlášok, resp. oznamov dôležitých
pre verejnosť v Úradnom liste republiky Československej,
a pokiaľ sa týka Slovenska, v Úradnom vestníku.
Ide tu o úpravu publikovania všeobecných právnych
predpisov, aké má na mysli ustanovenie § 90
ods. 3 našej ústavy. Publikovanie tejto matérie
spočívalo doteraz na zásadách vyslovených
jednak v dekréte prezidenta republiky zo dna 14. augusta
1945 č. 66 Sb. o Úradnom liste republiky Československej,
a jednak v nariadení Slovenskej národnej rady zo
dňa 29. novembra 1946 č. 116 Sb. n. SNR o vyhlasovaní
právnych predpisov. Toto publikovanie bolo nejednotné
a dnes už ani plne nevyhovujúce. Odstrániť
túto nejednotnú a dnes plne nevyhovujúcu
úpravu publikovania uvedených predpisov, je účelom
predloženého vládneho návrhu zákona
o Úradných listoch, tlač č. 377. Navrhovaná
úprava vychádza síce v podstate zo zásad
v uvedených normách vyjadrených, prispôsobuje
ich však dnešným požiadavkám, praktickým
potrebám a získaným skúsenostiam pri
redigovaní Úradného listu a Úradného
vestníka. Pritom nadväzuje tiež na úpravu,
normovanú v zákone zo dna 21. júla 1948 č.
214 Sb. o Sbierkach zákonov, ktorá pre publikovanie
zákonov a ostatných noriem, v tomto zákone
vypočítaných, zavádza dve publikačné
sbierky, a to Sbírku zákonů republiky Československé,
upravenú v § 1 zákona, a Sbierku zákonov
Slovenskej národnej rady, upravenú v § 9 cit.
zákona.
Zavedenie týchto dvoch sbierok je praktickým dôsledkom
úpravy pomeru Čechov a Slovákov, ako sa ona
javí podľa Ústavy 9. mája a najmä
jej hlavy V. Predloženým vládnym návrhom
zákona navrhovaná publikačná úprava
má s touto úpravou tvoriť koordinovaný
celok tak, aby publikovanie najmä právnych predpisov
dialo sa jednotne, i keď sú vyhlasované v rozličných
publikačných prostriedkoch.
Ďalším účelom predloženej
osnovy zákona je prispieť k zjednodušeniu a zľudoveniu
verejnej správy tým, aby účelným
sústredením vyhlasovania všetkým úradných
i súdnych výrokov, vyžadujúcich publikáciu,
mohly byť súdy, úrady urýchlene, súhrnne
a prehľadne informované. Sústredením
dosiahne sa materiálových, teda i finančných
úspor. Ďalším dôležitým
účelom predloženého vládneho
návrhu zákona je upraviť vhodne v shode s ustanoveniami,
ale i duchom ústavy, prihliadajúc tiež k zásadám
uplatneným v zákone čís. 214/1948
Sb., spôsob a vzájomný vzťah medzi vyhlasovaním
celoštátnym v Úradnom liste a v slovenskom
Úradnom vestníku. Vládny návrh zákona
totiž ponecháva i naďalej už i teraz vydávaný
Úradný vestník. Tomuto bude prislúchať
vyhlasovanie všetkých právnych predpisov platných
len na území Slovenska, ako aj vyhlasovanie iných
úradných i súdnych vyhlášok,
oznamov a pod., ktoré sa vzťahujú len na Slovensko.
V tomto Úradnom vestníku budú ďalej
pretlačované v slovenskom znení všeobecné
právne predpisy, platné tiež na Slovensku,
ako aj závažné rozhodnutia, opatrenia, usnesenia
a oznamy vyhlásené v Úradnom liste a vzťahujúce
sa tiež na Slovensko. Republikácia všeobecných
právnych predpisov v slovenskom znení v Úradnom
vestníku, vyhlásených v autentickom znení
v Úradnom liste, diala sa aj doteraz. Táto prax
bola všeobecná a dobre sa osvedčila. Vládny
návrh zákona dáva jej preto teraz zákonný
podklad.
V podrobnostiach dovoľujem si uviesť toto: Vládny
návrh zákona rozčlenený je na tri
časti. Časť prvá v paragrafoch 1-6 pojednáva
o Úradnom liste republiky Československej, časť
druhá v paragrafoch 7-9 o Úradnom vestníku
a časť tretia v §§ 10-12 obsahuje ustanovenia
spoločné a záverečné.
Podľa § 1 v Úradnom liste republiky Československej
vyhlasujú sa zásadne všetky všeobecné
právne predpisy, ktoré sú platné na
celom území republiky, alebo len v českých
zemiach, alebo v ich častiach, ďalej sa v ňom
vyhlasujú predpisy súdov, verejných úradov,
orgánov normotvornej povahy, ktoré majú pôsobnosť
celoštátnu alebo obmedzenú len na české
zeme alebo ich časti a ktoré treba uviesť vo
verejnú známosť. Z tejto zásady tvoria
výnimku tie predpisy, uvedené v § 1 zákona
čís. 214/ 1948 Sb., ktoré majú byť
vyhlásené v Sbierke zákonov republiky Československej,
ďalej vyhlášky, oznamy špeciálnej
povahy obmedzené len na úzky kruh záujemcov;
ďalšiu výnimku tvoria zásadne tie všeobecné
právne predpisy, ktorých platnosť nepresahuje
obvod jedného kraja, a konečne také úradné
enunciáty, ktoré sú menej závažné,
alebo len významu miestne úzko vymedzeného
a ktoré môžu byť uvedene na verejnú
známosť aj iným vhodným spôsobom.
Aplikujúc zásadu stanovenú pre Sbierku zákonov
(§ 2, ods. 3 zák, čís. 214/1948 Sb.)
i na Úradný list, je tento ďalej určený
pre obligatorné uverejňovanie úradného
českého znenia všeobecných právnych
predpisov, ktoré boly v ňom uverejnené v
pôvodnom slovenskom znení, ako aj pre pretlačenie
úradného českého znenia všeobecných
právnych predpisov, rozhodnutí, opatrení,
usnesení a oznamov platných len na Slovensku, alebo
vydaných orgánmi s pôsobnosťou len na
Slovensku a ktoré boly vyhlásené v Úradnom
vestníku. Toto pretláčanie sa, pravda, vzťahuje
len na také prípady, kde to vyžaduje verejný
záujem alebo odôvodnený záujem súkromý.
Ustanovenia § 2 obsahujú zovňajšiu úpravu
Úradného listu rozdeľujúc ho na dva
diely, pričom taxatívne vypočítavajú,
čo sa zaraďuje do prvého dielu Úradného
listu a uvádzajú len príkladmo, čo
tvorí obsah druhého dielu. Podľa § 3 obidva
diely Úradného listu vydávajú sa v
čiastkach označených dátumom vydania,
ktorý je dňom vyhlásenia. Vnútorná
úprava Úradného listu a spôsob jeho
vydávania ponecháva sa Ministerstvu vnútra.
§ 4 obsahuje ustanovenie o opravách tlačových
chýb a nesprávností vo vnútornej úprave.
v § 5 redigovanie a administrovanie Úradného
listu sveruje sa Ministerstvu vnútra. Bude iste len v záujme
bezvadného uverejňovania čo ináč
vyplýva i z povahy samej veci keď uverejňovanie
súdnych vyhlášok a oznamov ponechané
bude odbornej redakcii Ministerstva spravodlivosti. Podľa
§ 6 osnovy zákona dňom 1. januára 1950,
kedy tento zákon podľa jeho § 12 nadobúda
účinnosti, prestáva byť Úradný
list štátnym podnikom. Strácajúc tento
charakter, súdy, verejné úrady, orgány
už nebudú povinné platiť poplatky za uverejnenie,
vykonané po tomto dni.
Z ustanovení § 7 časti II. osnovy zákona,
pojednávajúcich o Úradnom vestníku
je vidieť, že Úradný vestník, tento
úradný list pre Slovensko, má dve základné
úlohy.
Prvou jeho úlohou je, že má slúžiť,
s výnimkami uvedenými v § 1, ods. 2, vyhlasovaniu
všeobecných právnych predpisov, platných
len na území Slovenska, ďalej rozhodnutí,
opatrení, usnesení a oznamov súdov, verejných
úradov a orgánov s pôsobnosťou celoštátnou
a rozhodnutí, opatrení a usnesení Slovenskej
národnej rady, Sboru povereníkov a jeho členov,
ako aj súdov, verejných úradov a orgánov
s pôsobnosťou len na Slovensku, pokiaľ tieto enunciáty
treba uviesť na verejnú známosť. Pre posúdenie
okolnosti, či niektorý predpis resp. enunciát
má byť uverejnený v Úradnom vestníku,
je smerodatné, či sa tento vzťahuje len na
územie Slovenska.
Druhou úlohou Úradného vestníka je
pretlačovať v Úradnom slovenskom znení
všeobecné právne predpisy, vyhlásené
v pôvodnom znení českom a v pôvodnom
znení slovenskom v prvom diele Úradného listu
a platné tiež na Slovensku. Ak to vyžaduje verejný
alebo odôvodnený súkromný záujem,
budú v Úradnom vestníku v úradnom
alebo pôvodnom slovenskom znení pretlačované
i také všeobecné právne predpisy, vyhlásené
v diele prvom Úradného listu, ako aj enunciáty
vyhlásené v jeho diele druhom, ktorých platnosť
sa nevzťahuje na Slovensko. K pretlačovaniu predpisov
a enunciátom z Úradného listu treba poznamenať,
že autentické je znenie, ako ono bolo uverejnené
v Úradnom liste, a že tieto nadobúdajú
účinnosť dňom vyhlásenia v Úradnom
liste. V súvislosti s tým, čo bolo povedané,
žiadalo by sa vzhľadom na ustanovenie § 10 osnovy,
podľa ktorého miestne národné výbory
sú povinné odoberať v českých
zemiach Úradný list, na Slovensku však Úradný
vestník, ešte zdôrazniť, že bude treba
uskutočniť takú organizáciu vo vydávaní
týchto Úradných listov, ktorá by zaručovala,
že účinnosť predpisu nenastane prv, kým
nie je pretlačený a teda publikovaný tiež
v Úradnom vestníku.
Podľa § 8 osnovy tiež Úradný vestník
sa vydáva vo dvoch dieloch. Čo sa zaraďuje
do dielu prvého a čo do dielu druhého, stanoví
zákon. Podľa § 9 ustanovenia o vnútornom
usporiadaní Úradného listu, o oprave tlačových
chýb a nesprávností v jeho vnútornej
úprave, ďalej ustanovenia o redakcii a administrácii
Úradného listu, ako aj o poplatkoch, predplatnom
a vymáhaní nedoplatkov, vzťahujú sa
obdobne aj na Úradný vestník. v tejto súvislosti
dovolil by som si uviesť, že pôsobnosť dotýkajúca
sa Úradného vestníka bude na Slovensku vo
smysle § 95, ods. 3 ústavy vykonávaná
zásadne prostredníctvom Povereníctva vnútra.
V II. časti osnovy zákona, v ustanoveniach spoločných
a záverečných, stanovená je povinnosť
odoberania Úradného listu resp. Úradného
vestníka miestnymi národnými výbormi,
vypočítané sú tie právne predpisy,
ktoré sa týmto zákonom zrušujú
a určuje sa deň, kedy tento zákon nadobúda
účinnosti a kto ho vykoná.
Ústavno-právny výbor vo svojom zasadnutí
dňa 1. decembra t. r. previedol na predloženej osnove
niektoré štylizačné meny a tlačové
opravy, a takto upravený vládny návrh zákona
doporučujem vám, panie a páni, v mene ústavno-právneho
výboru na schválenie. (Potlesk.)
Místopředseda David: Ke slovu není
nikdo přihlášen, rozprava odpadá.
Má pan zpravodaj nějaké návrhy oprav
nebo změn textových?
Zpravodajca posl. dr Štefánik: Nie.
Místopředseda David: Přistoupíme
k hlasování.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovat
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)