Ako osvetový pracovník veľmi často som
sa stretol s negatívnym postojom daňovníkov
voči daniam. Vo verejných debatách potleskom
odmenili toho z účastníkov, kto šťavnate
nadával na dane a na daňových úradníkov.
Daňoví úradníci boli najnepopulárnejšími
štátnymi úradníkmi. Nechcem tvrdiť,
že dnešná daňová morálka
poplatníkov je už taká, ako si ju želáme.
Ale zo skutočnosti, že náš ľud svoju
daňovú povinnosť vcelku svedomite plní,
že daňových nedoplatkov a odvolaní je
menej (asi o 10%), že vzťah daňovníkov
k finančným úradom a úradníkom
sa zlepšil, možno bezpečne súdiť
o značnom zlepšení daňovej morálky.
V našom občianstve zo dňa na deň rastie
lepší vzťah voči štátu i štátnej
finančnej správe, v štáte vidí
stelesnenie svojich snažení, svojho priateľa,
cíti sa povedomou súčiastkou štátu.
Náš jednoduchý pospolitý človek
v rozhovore časť používa vetu: "Štát,
to sme my, občania". Dôsledkom tohto názoru
pospolitého ľudu sú milé zjavy, aké
vidíme, keď mladí chlapci s radosťou nastupují
do prezenčnej vojenskej služby, pripraviť sa
na obranu svojho štátu keď pracujúci ľud
s porozumením spolupracuje v našom plánovanom
hospodárstve a keď ochotne plní svoje daňové
povinnosti.
Daňová morálka je na vzostupe najmä
u daňovníkov, na ktorých sa vzťahuje
zákon o dani zo mzdy, zákon o živnostenskej
a roľníckej dani. Daňové bremeno je
podstatne nižšie, alebo žiadne, keďže
praktickým prevádzaním zákona o dani
roľníckej až 90% daňovníkov, t.
j. najdrobnejších roľníkov, vypadlo vôbec
z povinnosti platiť daň z poľnohospodárstva.
Tí daňovníci, ktorí zostali ako platiaci
poplatníci roľníckej dane, sú týmto
zákonom tiež značne odbremenení. Podobne
je to aj u dane živnostenskej a rovnako je to s daňou
zo mzdy, ktorá svojou pružnosťou odbremenila
ako zamestnancov, tak aj zamestnávateľov svojimi sadzbami.
Jednou z hlavných prekážok zlepšenia daňovej
morálky je, že sa v tlači všetkého
druhu, ba aj v rozhlase dosť často zosmiešňuje
finančná správa a jej orgány. Bolo
by vecou Ministerstva a Povereníctva informácií,
aby takéto "propagovanie" zmiernilo, i keď
daňovníkovi lahodí, že sa vymáhanie
daní zosmiešňuje. Nebolo by od veci, keby namiesto
nevhodných vtipov, skečov a pod., tlač a
časopisy používaly satiru, ktorá zosmiešňuje
daňovníkov, ktorí neplnia svoje povinnosti
ako v platení daní, tak aj vo falošných
doznaniach k daniam, kde na svoju česť a svedomie
prehlasujú, že nepravda je pravdou.
Zákonom o všeobecnej dani, ktorý teraz prerokúvame,
prinášame kladnú hodnotu do zjednodušenia
daňového systému v nepriamych daniach. Tým,
že podstatne rušíme 7 doterajších
daňových zákonov a predpisov a nahrádzame
ich jedinou zákonnou normou ďalekosiahleho významu
v smere zjednodušenia pre poplatníkov, bez ujmy pre
štátnu pokladnicu, a nadovšetko s úplne
novou náplňou obsahu, akú doterajšie
daňové zákony o spotrebnej daní nemaly,
konáme skutočne revolučný, prielomný
čin. Zákon o všeobecnej dani bude, a želáme
si, aby bol účinným nástrojom pri
regulovaní cien spotreby, ako aj výrobných
nákladov a tak produktivity v našej výrobe.
Z doterajších nepriamych daní najpodstatnejší
význam mala daň z obratu. Daň z obratu bola
zavedená v ČSR zákonom č. 658/1919
Sb., ktorý bol zmenený a doplnený niekoľkými
zákonmi a prevádzajúcimi nariadeniami, až
konečne nadobudol poslednú formu zákonom
265/1935 Sb., ktorým daň z obratu bola zavedená
ako 3% a postihovala úplatné prevody tovarov a pracovných
výkonov. Náhľady na daň z obratu sa
rôznily. Dani z obratu sa vytýkalo, že nerovnomerne
postihuje predmety spotreby, lebo zdanenie záviselo od
toho, koľkými prevodmi sa v tom či onom prípade
dostal produkt k spotrebiteľovi. Daň z obratu s ohľadom
na výnos stala sa jednako základným pilierom
československej daňovej sústavy. Roku 1936
vyniesla štátnej pokladníci 21/2
miliardy Kčs. Základom dane bola úplata za
dodávku alebo výkon, poťažne obecná
cena. Prax viedla finančnú správu aj v minulosti
v snahe paušalizovať daň z obratu, vybrať
totiž daň z obratu pri prvom prevode zvýšeným
percentom, ktoré by nahradilo zdanenie ďalších
prevodov. Všeobecná daň, pokiaľ rieši
problém doterajšej dane z obratu, znamená vývoj
v takom smere, ako sa ukázalo snaženie finančnej
správy, totiž, odaniť spotrebné články
daňou z obratu jeden raz v priemere s takým výnosom
dane, aký donášalo doterajšie dvojalebo
trojstupňové zdanenie. Je účelné
a ekonomické, keď sa všeobecnou daňou
doterajšia roztrieštená metóda inkasácie
dane vyberá len na jednom stupni.
Čo treba zvlášť zdôrazniť ako
základný rys našej terajšej daňovej
politiky už či v priamych alebo nepriamych daniach,
je účelná, jednoduchá a mravne vysoko
odôvodnená spolupráca finančných
úradov s daňovým poplatníctvom pri
výrube a odvode daní. Cesta, na ktorú sme
v reformách daní nastúpili, je jednoduchá
a pohodlná, ale má aj úskalia. Predpokladá
tri významné podmienky: značný stupeň
vzdelania a morálky občanov, prehľadné,
ľahko pochopiteľné zákonité predpisy
a prehľadné tlačivá na doznania a pokiaľ
možno najobjektívnejšiu spravodlivosť pri
rozdelení daňových bremien.
Úlohy moderného štátu, ktorý
speje k socializmu, k najviac možnému vyrovnaniu doterajších
spoločenských nerovností, sú oproti
minulým štátnym formám a spoločenským
poriadkom nesmierne veľké. Moderný štát,
a takým chceme mať naše Československo,
nie je a nebude organizáciou na ochranu mocných,
ale spoločnosťou pre vzájomnú výpomoc
s mohutným sociálnym zameraním uskutočňovať
vznešený ideál človeka. Veľké
politické, hospodárske, sociálne, kultúrne
a mravné úlohy splníme v štáte
vtedy, keď v našom občianstve bude povedomý
cit vzájomnej závislosti, nutnej spolupráce
a pomoci, i nadšená ochota do spoločných
veľkých podujatí. To je tá kolektívna
stránka štátneho zriadenia, ktorá musí
byť jasná každému občanovi. To
je ten až rodinný pomer občana k občanovi,
človeka k človeku v štáte. Pri tomto
ujasnení pojmov dobrému občanovi nie je možné
inak, ako ochotne platiť daň vo vedomí, že
na spoločné národné, štátne,
kultúrne a sociálne ciele prispieva podľa svojej
hospodárskej možnosti, aby sa prospechu dostalo každému
občanovi podľa potreby. Ako sa rozširovaly úlohy
štátu, tak do popredia prenikaly zásady kolektívne
a hospodársky individualizmus logicky ustupuje. To je prirodzený
prechod k socialistickému usporiadaniu spoločnosti
v štáte.
O daniach sa často hovorí ako o verejných
bremenách. Pojem verejné bremeno je nesympatický.
Nosiť ťarchu je nepríjemná, unavujúca
a vyčerpávajúca vec. Bolo by na čase,
aby daň, občanov príspevok na spoločný
štátny všeužitočný cieľ,
v ušiach znelo príjemne, aby občan ako protihodnotu
ochotne zaplatenej dane videl štátom vybudovanú
dobrú cestu, po ktorej chodí alebo vozí obilie,
krm, drevo, atď. pre svoje hospodárstvo, videl vzornú
školu, kde dobrý, štátom platený
učiteľ učí a vychováva jeho dieťa,
videl železnicu, štátny autobus, poštu,
ktorá slúži jeho pohodliu, videl nemocnicu,
kde hľadá záchranu v nemoci, videl člena
národnej bezpečnosti, ktorý ho chráni
pred zlodejom a vrahom, videl novostavbu továrne, kde sám
alebo jeho syn či dcéra má zaistené
právo na prácu a existenciu, videl vojaka v poľnej
výzbroji, ktorý v najťažšom okamihu
položí život za jeho slobodu, za nezávislosť
a slobodu národa a štátu.
Platiť daň a tak si zaistiť dobré cesty,
školy, nemocnice výstavbu tovární, obranu
štátu je nie verejné bremeno, je verejná
česť, je s ostatnými občanmi spoločné
sporenie peňazí pre spoločný vzájomný
prospech. V tomto smere znie aj nový pojem o kolektívnej
úspore.
Takto otázku daní ponímajúci občan
podá spravodlivé daňové priznanie
a zaplatí svoju daň. Nový spôsob v
predpisovaní dane v tom, že si občan ktorúkoľvek
daň podľa svojich hospodárskych účtovníckych
výsledkov vypočíta a predpíše
sám, naplní občana vysokým spoločenským
sebavedomím. Daňová morálka sa neprejavuje
natoľko v platení ako v priznávaní hospodárskych
výsledkov ako základu dane. Daňové
priznanie je príležitosť, kedy občan dokazuje
vlastenectvo skutkom. Občan, ktorý špekuluje,
ako oklamať daňovú správu, a ktorý
sa zpod daňovej povinnosti snaží vyšmyknúť,
mal by niesť na čele biľag potupy.
A jednako štátna daň je bremenom pre poplatníka,
keď je neúmerne vysoká a keď daňové
zákony nezabezpečujú spravodlivosť pri
rozvrhnutí dane. Daňové zákony, ktoré
tohto roku vynieslo Národné shromaždenie, vychádzaly
z mravného princípu, aby každý občan
platil dane úmerne podľa svojich hmotných a
hospodárskych možností. Náš pracujúci
ľud s vďakou kvituje povahu sociálnosti našich
daňových zákonov. Zvláštny ohľad,
ktorý sa berie na počet nezaopatrených, najmä
nedospelých členov rodiny daňového
poplatníka, dáva našim novým daňovým
normám pečať sociálnosti a modernosti.
Pri všeobecnej dani, nakoľko je pre poplatníka-spotrebiteľa
daňou nepriamou, ťažko možno brať ohľad
sociálny. A predsa pružnosť zákona a obozretné
narábanie s ním poskytne správcovi našich
štátnych financií širokú možnosť,
aby predmety dennej potreby, pokiaľ pôjde o ich cenu,
účinne reguloval a tak vplýval na spotrebu
článkov, teda na odbyt i na ich plánovitú
výrobu. V praxi dobre uplatnený zákon o všeobecnej
daní môže nesmierne pomáhať pri
odstránení našich hospodárskych ťažkostí
v každodennom pospolitom živote občanov, bude
usmerňovateľom hmotnej, životnej úrovne
a zároveň môže získavať finančné
zdroje pre mohutný program štátneho plánovaného
hospodárstva.
Všeobecnú daň platí spotrebiteľ,
priamo ju do štátnej pokladnice odvedie obchodný
podnik alebo výrobca, ktorý ju v cene spotrebného
článku alebo úkonu od konzumenta vybral.
Treba dôkladne zdôrazniť, že podnik alebo
činiteľ, ktorý vyberá na jednom mieste
sústredenú všeobecnú daň, je
prvým hospodárom s peniazmi štátu a
má voči nim vysoké morálne záväzky.
Presné plnenie zákona, totiž bezprostredné
odvádzanie všeobecnej dane štátnej pokladníci,
je jeho čestnou povinnosťou. Životná prax
doznáva potrebu paušalizovania dane pri spotrebe vlastných
poľnohospodárskych produktov v domácnosti roľníka.
To sa v podstate i teraz zachováva. Splnomocnenie vláde,
menovite ministrovi financií dávame v dôvere,
že sadzba dane na spotrebné články v
sadzobníku bude určená po dôkladnej
úvahe s cieľavedomou snahou pomôcť nášmu
štátnemu hospodáreniu k odstráneniu
prítomných ťažkostí v spotrebe
denných životných potrieb a že pritom
bude na prospech pracujúceho ľudu.
Zákon o všeobecnej dani je praktický a s hľadiska
štátnych potrieb odôvodnený. Z poverenia
Klubu poslancov Strany slovenskej obrody mám česť
oznámiť, že poslanci Strany slovenskej obrody
budú za uzákonenie vládneho návrhu
hlasovať. (Potlesk.)
Místopředseda Richter: Ke slovu není
již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.
Dávám slovo k doslovu zpravodaji za výbor
ústavně-právní, posl. Taušovi.
Zpravodaj posl. Tauš: Vzdávám se slova.
Místopředseda Richter: Dávám
slovo k doslovu zpravodaji za výbor rozpočtový,
posl. Součkovi.
Zpravodaj posl. Souček: Vzdávám se
slova.
Místopředseda Richter: Jsou nějaké
návrhy oprav nebo změn textových?
Zpravodaj posl. Tauš: Navrhuji malou textovou úpravu.
V § 39, odst. 1 pod arabskou jedničkou v poslední
řádce za závorkou, v níž je "§§
92 až 104", se má místo čárky
vsunout "a".
Místopředseda Richter: Přistoupíme
k hlasování.
Osnova má 40 paragrafů, nadpisy paragrafů,
nadpis zákona a úvodní formuli.
Poněvadž není pozměňovacích
návrhů, dám o celé osnově hlasovati
najednou podle zprávy výborové. (Námitky
nebyly.)
Námitek není.
Kdo tedy souhlasí s celou osnovou zákona, to jest
s jejími 40 paragrafy, nadpisy paragrafů, nadpisem
zákona a úvodní formulí podle zprávy
výborové, s opravou právě uvedenou,
nechť zvedne ruku! (Děje se.)
To je většina. Tím Národní shromáždění
přijalo tuto osnovu zákona podle zprávy
výborové.
Tím je vyřízen 6. odstavec pořadu.
Přistoupíme k projednávání
sedmého odstavce pořadu, jímž je
7. Zpráva výborů hospodářského,
ústavně-právního a rozpočtového
k vládnímu návrhu zákona (tisk 147)
o některých opatřeních v oboru přímých
daní (tisk 186).
Zpravodajem za výbor hospodářský je
posl. dr. Hobza. Dávám mu slovo.
Zpravodaj posl. dr. Hobza: Pane předsedo, paní
a pánové!
Vláda předložila parlamentu osnovu, která
má za účel odstranit některé
mezery v platném daňovém právu, které
znemožňují hladké a rychlé dokončení
vyměřovacích prací v oboru přímých
daní. Jde o osnovu přechodného rázu,
jen na tu dobu, pokud budou přímé daně
vyměřovány ještě podle zákona
o přímých daních až do uzákonění
celého nového systému přímých
daní. Osnova se vypořádává
toliko s onou problematikou v oboru daňového práva,
kterou vyvolaly válečné a poválečné
poměry. Nebude mít za následek snížení
výnosu přímých daní a nezatěžuje
také finanční správu žádnými
novými náklady osobními ani věcnými.
Osnova má zjednat právní podklad pro dokončení
likvidace daňových předpisů v pohraničí
za kalendářní roky 1945 a dřívější,
zmocňuje ministra financí vypořádat
daňové závazky konfiskátů za
dobu až do přídělu konfiskovaného
majetku; zjednodušuje postup pro zdanění tak
zv. investičních reserv, jakož i postup pro
předpis zvláštní daně výdělkové
u vzájemných společností pojišťovacích
na berní roky 1946 a 1947 se zřetelem na nové
uspořádání právních
poměrů v oboru smluvního pojištění,
uskutečněného znárodněním
pojišťovacích ústavů. Dále
řeší otázku odčitatelnosti a
zdanitelnosti výdajových a příjmových
položek, které souvisí s institucí národních
správ, zavádí pro vnitřní rozpočtovou
potřebu a pro získání správného
přehledu o výnosu výdělkových
daní tak zv. rozpočtovou dělbu. Má
odstranit tvrdosti předpisů domovní daně
v těch případech, kdy objekt jako pramen
zdaněného důchodu byl válečnými
událostmi zničen, a konečně upravuje
otázku nedoplatků přímých daní
za dobu, kdy persekvovaný poplatník byl zbaven správy
svého majetku. Tedy, jak vidíte, paní a pánové,
jde vesměs o aktuální otázky, vyvolané
poměry válečnými a poválečnými,
a proto je jen samozřejmé, že naše sněmovna
tyto důležité zákonné úpravy
přivítala.
Jako zpravodaj výboru hospodářského
prohlašují, že vládní návrh
byl v tomto výboru přijat bez věcných
změn, pouze s několika zcela nepatrnými opravami
tiskových chyb. Jménem hospodářského
výboru doporučuji plenu sněmovny přijetí
projednávaného návrhu zákona v předloženém
znění. (Potlesk.)
Místopředseda Richter: Zpravodajem za výbor
ústavně-právní je posl. dr. Vácha.
Dávám mu slovo.
Zpravodaj posl. dr. Vácha: Paní a pánové!
Jménem výboru ústavně-právního,
který osnovu zákona o některých opatřeních
v oboru přímých daní projednal ve
své schůzi dne 14. prosince t. r., připojuji
se a ztotožňuji se se zprávou p. zpravodaje
za výbor hospodářský.
Chtěl bych pouze vyzvednout dvě ustanovení
osnovy, která budou s povděkem přijata naším
lidem. Je to především ustanovení, že
naše finanční úřady nebudou už
vymáhat placení daňových nedoplatků
za dobu, kterou poplatník ztrávil v německých
koncentrácích, kdy na jeho místě hospodařil
Treuhänder. Tato abolice, sahající až
do doby, kdy se poplatník ujal hospodaření
na svém majetku, je jen aktem spravedlnosti vůči
těm, kteří byli okupanty tolik postiženi.
Dále je tu ustanovení o odepsání domovní
daně tam, kde objekt daně byl válečnými
událostmi zničen. Je tím splněn příkaz
daňové spravedlnosti, aby nikdo neplatil daně
za něco, co již řadu let neexistuje.
Doporučuji proto, aby Národní shromáždění
navrženou osnovu zákona přijalo. (Potlesk.)
Místopředseda Richter: Zpravodajem za výbor
rozpočtový je posl. Souček. Dávám
mu slovo.
Zpravodaj posl. Souček: Slavná sněmovno,
dámy a pánové!
Vládní návrh zákona o některých
opatřeních v oboru daní přímých
má sloužit ministerstvu financí, aby vyrovnal
všechny okolnosti, které vznikly mimořádnými
poměry. Má umožnit, aby zde byl čistý
stůl. Rozpočtový výbor projednal ve
své schůzi dne 15. prosince 1948 vládní
návrh zákona, tisk 147, o některých
opatřeních v oboru přímých
daní a přijal jej ve smyslu usnesení výboru
ústavně-právního a výboru hospodářského
a doporučuje slavné sněmovně, aby
jej přijala ve znění zprávy výborové.
(Potlesk.)