Branný a bezpečnostný výbor prejednal
vo svojej schôdzi dňa 29. apríla 1948 vládny
návrh zákona (tlač 1179) a prijal ho bez
zmeny a doporučuje ústavodarnému Národnému
shromaždeniu jeho prijatie.
Právny výbor prejednal dňa 29. apríla
1948 na svojej schôdzi vládny návrh zákona
(tlač 1179) a prijal ho bez zmeny a doporučuje ústavodarnému
Národnému shromaždeniu jeho prijatie.
Ústavodarné Národné shromaždenie
republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
(1) S výhradou ustanovení §§
2 a 3 sú ničotné rozsudky vojenských
súdov tzv. Slovenského štátu, ktorými
bol niekto právomocne odsúdený pre niektorý
čin trestný podľa
1. II. dielu a §§ 492 až 501 vojenského
trestného zákona zo dňa 15. januára
1855, č. 19 r. z.,
2. branného zákona republiky Československej
zo dňa 19. marca 1920, č. 193 Sb., v znení
predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
3. branného zákona Slovenskej republiky zo dňa
18. januára 1940, č. 20 Sl. z.,
4. zákona zo dňa 13. mája 1936, č.
131 Sb., o obrane štátu,
5. zákona zo dňa 19. marca 1923, č. 50 Sb.,
na ochranu republiky, v znení predpisov ho meniacich a
doplňujúcich,
6. zákona zo dňa 26. novembra 1940, č. 320
Sl. z., o trestných činoch proti štátu,
7. zákona zo dňa 22. júla 1941, č.
166 Sl. z., o zvýšenom trestaní podvratnej
činnosti za brannej pohotovosti štátu v trestnom
súdnictve občianskom a vojenskom,
8. zákona zo dňa 7. októbra 1941, č.
226 Sl. z., o zvýšenom trestaní záškodníckych
činov za brannej pohotovosti štátu, alebo
9. zákona zo dňa 28. mája 1942, č.
91 Sl. z., o prísnejšom trestaní neoprávnenej
držby zbrane za brannej pohotovosti štátu.
(2) Ničotnosť vysloví krajský
(vrchný) vojenský súd, v obvode ktorého
mal sídlo vojenský (poľný) súd
tzv. Slovenského štátu, a keď išlo
o poľný súd, ktorého sídlo bolo
mimo územia hranice tzv. Slovenského štátu,
krajský (vrchný) vojenský súd v Bratislave
na žiadosť odsúdeného alebo niektorej
z osôb uvedených v § 389, ods. 1 vojenského
trestného poriadku.
(3) O žiadosti rozhodne po prevedení potrebného
šetrenia usnesením u krajského vojenského
súdu jeho prezident, u vrchného vojenského
súdu senát, složený z troch vojenských
sudcov, z ktorých hodnosťou najvyšší
(služobne najstarší) predsedá v neverejnom
zasadnutí, po vypočutí verejného žalobcu.
(4) Proti usneseniu súdu, vydanému podľa
predchádzajúceho odseku, možno podať sťažnosť
do 8 dní odo dňa jeho doručenia k nadriadenému
vojenskému súdu, ktorý rozhodne s konečnou
platnosťou; sťažnosť má odkladný
účinok.
Ak sa sbieha s niektorým z činov uvedených
v § 1, ods. 1 iný trestný čin, pre ktorý
bol žalovaný týmže rozsudkom odsúdený,
určí súd, vyslovujúc ničotnosť
pôvodného rozsudku podľa ustanovení §
1, ods. 2 až 4, za tento iný čin rozsudkom
nový trest, opierajúc sa o výrok o vine už
učinený.
Ustanovenia §§ 1 a 2 sa nevzťahujú na trestné
činy, spáchané v prospech štátov,
ktoré boly vo vojnovom stave s Československou republikou
alebo jej spojencami.
Pokiaľ tento zákon nestanoví inak, platia pre
príslušnosť a konanie vo veciach ním upravených
ustanovenia vojenského trestného poriadku.
Právomocné rozsudky vojenských súdov
tzv. Slovenského štátu, ktorých ničotnosť
nebude vyslovená podľa § 1, zostávajú
v platnosti a hľadí sa na ne ako na rozsudky československých
vojenských súdov.
Tento zákon nadobúda účinnosť
dňom vyhlásenia; vykoná ho minister národnej
obrany.