Ústavodarné Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Zákon zo dňa 9. októbra 1924, č. 221 Sb., o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, sa mení a doplňuje pre Slovensko takto:

1. § 111 znie:

(1) Dôchodok invalidný se skladá z čiastky základnej a z čiastok zvyšovacích, a ak sú splnené podmienky, aj z vekového príplatku, zvláštneho prídavku a príplatku na dieťa.

(2) Základná čiastka činí vo všetkých triedach Kčs 1.560.- ročne.

(3) Zvyšovacie čiastky činia za každý týždeň získaný:

(4) Počet týždňov rozhodných pre výpočet zvyšovacích čiastok v tej ktorej triede sa určí sedminou súčtu všetkých príspevkových dní v príslušnej triede; zvyšok dní sa počíta za celý týždeň.

(5) Zvyšovacie čiastky, prípadný vekový príplatok a prípadný zvláštny prídavok činí dohromady najmenej Kčs 840,- ročne.

(6) Zvyšovacie čiastky získané

v triede Aa rovnajú sa zvyšovacím čiastkam triedy 2

v triede Ab (A) rovnajú sa zvyšovacím čiastkam triedy 3

v triede B rovnajú sa zvyšovacím čiastkam triedy 4

v triede C rovnajú sa zvyšovacím čiastkam triedy 5

v triede D rovnajú sa zvyšovacím čiastkam triedy 6

v triede E rovnajú sa zvyšovacím čiastkam triedy 7."

2. § 113, ods. 1 znie:

"(1) Invalidný alebo starobný dôchodok sa zvyšuje za každé dieťa (§ 118) až do dokonaného osemnásteho roku veku o príplatok na dieťa, pokiaľ dôchodca sa oň stará. Tento príplatok činí za každé dieťa Kčs 1.200,- ročne."

3. § 116 znie:

(1) U vdovského a vdoveckého dôchodku činí základná čiastka Kčs 1.320,- ročne.

(2) Na zvyšovacích čiastkach, vekovom príplatku a zvláštnom prídavku sa poskytuje polovina zvyšovacích čiastok, vekového príplatku a zvláštneho prídavku invalidného alebo starobného dôchodku, ktorý zomrelý poistenec požíval alebo na ktorý by mal nárok."

4. V § 118 sa slova "sedemnásty" nahradzujú slovami "osemnásty".

5. Za ustanovenie § 122b vkladá sa nový § 122c tohto znenia:

Poistencovi, ktorý sa narodil pred 1. januárom 1910, prislúcha k invalidnému (starobnému) dôchodku zvláštny prídavok, ktorý činí Kčs 270,- ročne. Tento prídavok sa zvyšuje, ak získal poistenec do 31. decembra 1938 aspoň 200 príspevkových týždňov v triede D, na Kčs 480,- ročne, aspoň 200 príspevkových týždňov v triedách C a D, na Kčs 410,- ročne, aspoň 200 príspevkových týždňov v triedách B až D, na Kčs 340,- ročne."

6. § 123 znie:

Základnú čiastku a zvláštny prídavok u všetkých dôchodkov hradí štát. Ministri sociálnej starostlivosti a financií určia po vypočutí príslušných povereníkov bližšie o platení."

7. § 158, ods. 1 znie:

"(1) Poistné pre poistenie invalidné a starobné činí denne

Zákon zo dňa 21. februára 1929, č. 26 Sb., o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, sa mení a doplňuje pre Slovensko takto:

§ 63 znie:

Mesačné poistné činí:

Ustanovenia zák. čl. XIX/1907, o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov pre prípad nemoci a úrazu, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, sa menia a doplňujú takto:

1. V § 36, ods. 2 sa suma 18.000 Kčs nahradzuje sumou 72.000 Kčs.

2. V § 78, ods. 5 sa suma 18.000 Kčs nahradzuje sumou 72.000 Kčs.

3. § 78, ods. 6 znie:

"(6) Ročný pracovný zárobok učňov, volontérov, praktikantov a iných osôb, ktoré pre nedokončený výcvik nedostávajú mzdu vôbec alebo nie sú plne platené, treba vymerať v tej istej výške ako nejnižší ročný pracovný zárobok plne platených zamestnancov toho pracovného oboru, pre ktorý sa vzdelávajú."

Vláda zavedie s účinnosťou od 1. apríla 1948 nariadením na Slovensku úrazové poistenie zamestnancov poľnohospodárskych a lesnohospodárskych podnikov, pokiaľ títo podliehajú verejnoprávnemu nemocenskému poisteniu, a osôb pracujúcich pri strojnom výmlate plodín, a to podľa obdoby ustanovení zák. čl. XIX/1907 v znení tohto zákona, prizerajúc na predpisy o úrazovom poistení v zemiach Českej a Moravskosliezskej. Poistné za zamestnancov poľnohospodárskych a lesných podnikov, pre ktoré v zemiach Českej a Moravskosliezskej platí predpis o úhrnkovom poistnom, vymeriava sa na Slovensku percentom z pracovného zárobku, ktorý je rozhodujúci pre výpočet poistného nemocenského poistenia. O predpise, splatnosti, vymáhaní, ručení a opravných prostriedkoch platia rovnaké predpisy ako pre poistné nemocenského poistenia. Poistné za osoby pracujúce pri strojnom výmlate plodín sa vymeriava úhrnkove. Výšku sadzby poistného a výšku úhrnkového poistného určí ministerstvo sociálnej starostlivosti po vypočutí povereníctva sociálnej starostlivosti na návrh nositeľa úrazového poistenia. V sporoch o dávky rozhoduje výlučne rozhodčí súd nositeľa úrazového poistenia podľa zák. čl. XIX/1907.

(1) Dôchodky z invalidného a starobného poistenia podľa zákona č. 221/1924 Sb. v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, ktoré boly alebo budú na Slovensku priznané z poistných prípadov nastalých pred účinnosťou tohto zákona, sa zvýšia odo dňa nápadu, najskôr však od 1. januára 1947 takto:

a) dôchodok invalidný a starobný o 80% dôchodku,

b) dôchodok vdovský (vdovecký) a obojstranne osirelých detí o 100% dôchodku,

c) dôchodok jednostranne osirelých detí o 120% dôchodku.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne aj o províziach na Slovensku podľa zákona zo dňa 11. júla 1922, č. 242 Sb., o poistení u banských bratských pokladníc.

(3) Zvýšenie podľa odseku 1 a 2 sa vymeria z úhrnného dôchodku (provízie) včítane zvýšenia pre bezmocnosť. K vychovávacím príplatkom a k prídavkom podľa zákona zo dňa 13. decembra 1945, č. 156 Sb., o prídavkoch k dôchodkom z verejnoprávneho socialneho poistenia sa však pri tom neprihliada.

(1) K dôchodkom, ktoré boly alebo budú na Slovensku priznané podľa zákona č. 26/1929 Sb., v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, prislúchajú odo dňa nápadu dôchodku, najskôr však od 1. januára 1947, prídavky, ktoré činia ročne:

a) u dôchodku invalidného (starobného) Kčs 1.440,

b) u dôchodku vdovského (vdovského) Kčs 864,

c) u dôchodku sirotského (iných pozôstalých) Kčs 480,-.

(2) Ak požíva dôchodca niekoľko dôchodkov podľa tohto zákona, prislúcha len jeden prídavok, a to najvyšší.

(1) Zákon zo dňa 8. júla 1942, č. 148 Sl, z., o odpočivných a zaopatrovacích platoch štátnych baníkov a právne predpisy vydané na jeho základe sa zrušujú.

(2) Dôchodky, ktoré boly priznané podľa zákona č. 148/1942 Sl. z., sa vyplácajú odo dňa počiatku účinnosti tohto zákona vo výške a za podmienok platných pre provízie priznané podľa zákona č. 242/1922 Sb. Ustanovenia § 1, ods. 2 tohto článku vzťahujú sa aj na tieto dôchodky.

(1) Osobám, ktoré majú nárok na dôchodok z úrazov nastalých pred 1. aprílom 1948 podľa doteraz platných predpisov o úrazovom poistení poľnohospodárskych a lesných zamestnancov - okrem dobrovoľných členov - vymeria sa dôchodok od 1. apríla 1948, ak je to pre ne priaznivejšie, z ročného započitateľného zárobku 6.000 Kčs.

(2) Pri úplnej strate schopnosti k zárobku činí úrazový dôchodok ²/₃ ročného započitateľného zárobku určeného v odseku 1 a pri čiastočnej strate schopnosti k zárobku čiastku plného dôchodku, ktorá odpovedá pomeru straty schopnosti k zárobku. Pri bezmocnosti dôchodcu zvýši sa jeho dôchodok počas tejto bezmocnosti na celú sumu jeho ročného pracovného zárobku, ktorý bol vzatý podľa odseku 1 za základ pre vymeranie dôchodku.

(3) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre vymeranie dôchodku pozostalých s tým, že dôchodok vdovy (vdovca) činí 20%, dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa 15% a dôchodok úplne osirelého dieťaťa 30% ročného pracovného zárobku. V ďalšom platia pre určenie výšky dôchodkov pozostalých ustanovenia zák. čl. XIX/1907 v znení platnom pre úrazy z tej istej doby. Ustanovenia §§ 72 až 74 o najnižšej výmere dôchodku pozostalých tu neplatia.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia aj pre vdovské a sirotské dôchodky poskytované namiesto odbytného.

(5) Poistné dávky, ktoré boly vyplatené podľa zákona zo dňa 23. januára 1945, č. 16 sl. z., o úrazovom poistení osôb v pôdohospodárskych podnikoch, podkladajú sa za zálohy, zúčtovateľné na poistné dávky, ktoré sa poskytujú podľa ustanovení tohto článku.

(1) K dôchodkom poskytovaným podľa predpisov o úrazovom poistení zamestnancov priemyselných a obchodných, ktoré plynú v deň počiatku účinnosti tohto zákona z úrazov nastalých v čase od 1. decembra 1945 do 31. decembra 1947, poskytne nositeľ úrazového poistenia odo dňa vzniku nároku na dôchodok mesačné prídavky vo výške stanovenej podľa § 4 zákona č. 156/1945 Sb.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre dôchodky poskytované podľa doteraz platných predpisov o poistení poľnohospodárskych a lesných zamestnancov z úrazov, ktoré sa prihodily v čase od 1. decembra 1945 do 31. marca 1948.

Vláda upraví nariadením nároky osôb, ktoré boly poistené u niekoľkých nositeľov toho istého odvetvia verejnoprávneho dôchodkového poistenia, osôb, ktoré boly poistené v rôznych odvetviach verejnoprávneho dôchodkového poistenia a osôb, ktoré prestúpily z verejnoprávneho dôchodkového poistenia do zamestnania vyňatého z poistnej povinnosti verejnoprávneho dôchodkového poistenia alebo naopak, alebo zo zamestnania vyňatého z poistnej povinnosti do iného takého zamestnania.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1948; vykoná ho minister sociálnej starostlivosti v dohode so zúčastnenými členmi vlády.

V dobe neslobody vyvíjalo sa sociálne poistenia ináč v zemiach Českej a Moravskosliezskej a ináč na Slovensku. Týmto odchýlnym vývojom dosiahlo sociálne poistenie v zemi Českej a Moravskosliezskej vcelku vyššej úrovne dávok a priaznivejších ich podmienok ako na Slovensku; rovnaké sadzby poistného v dôchodkovom poistení a účasť štátu na úhrade jeho dávok sú v českých zemiach vyššie než na Slovensku.

Súbor zákonov č. 156, 157 a 158 Sb. z roku 1945 prispel v značnej miere k sblíženiu týchto rozdielov, najmä zavedením rovnakých mzdových tried a pevných prídavkov k dôchodkom. V nemocenskom poistení bolo zákonom č. 158/1945 Sb. dosiahnuté jak územnej, tak druhovej unifikácie v miere, ktorú možno pre prechodnú dobu pred zavedením národného nemocenského poistenia považovať za celkom uspokojivú. Neboly však odstránené zásadné rozdiely v poistení dôchodkovom, vzniklé jeho odlišným vývojom po roku 1938. V dôchodkovom poistení sú rozdiely v dávkach omnoho závažnejšie, lebo dávky dôchodkového poistenia určujú životnú úroveň dôchodcu alebo jeho pozôstalých zpravidla na dlhú dobu, často na doživotie. Rozdiely v poistnom sú nežiadúce i s hľadiska politiky mzdovej a cenovej. S odstránením všetkých týchto rosdielov nemožno čakať až do uzákonenia národného poistenia, lebo na navrhovanu úpravu dôchodkov, ktorá bude znamenať vyrovnanie na výšku, ktorá je v obdobných dôchodkoch poskytovaná v českých zemiach, čakajú dôchodcovia na Slovensku už od oslobodenia a táto nová úprava bude slúžiť ako podklad pre úpravu dôchodkov zamýšľanú národným poistením pre tie osoby, ktorým napadly dôchodky z verejnoprávneho poistenia do uzákonenia národného poistenia.

Z tohoto dôvodu bola vypracovaná predkladaná osnova, ktorá odstraňuje rozdielnu výšku a podmienky dávok v obore poistenia invalidného a starobného ako aj v obore poistenia penzijného pre dávky, ktore napadnu v budúcnosti a odstraňuje rozdiel medzi dávkami, ktoré sú doteraz na Slovensku priznavané a vyplácané v nižšej výmere ako v českých zemiach, tým zpôsobom, že napadly dôchodok zvyšuje plnými čiastkami, vyrátanými v obore poistenia invalidného a provízneho v % zo sumy dôchodku v obore poistenia penzijného, priznáním čiastok k jednotlivým dôchodkom.

Ustanoveniami, ktoré boly pojaté do čl. I. a II., prevedie sa pre budúcnosť rovnaká úprava výšky dôchodkov a podmienok dôchodkov, ktoré napadnú odo dňa účinnosti zákona.

Ustanoveniami čl. IV. prevedie sa vyrovnanie napadlých dávok v dôchodkovom poistení robotníkov, baníkov a súkromných zamestnancov na úroveň rovnakých dávok v českých zemiach, a to odo dňa 1. I. 1947.

Úprava bola navrhnutá spôsobom uvedeným v čl. IV. z týchto dôvodov:

priemerný dôchodok z invalidného a starobného poistenia v českých zemiach činí

Priemerný dôchodok z invalidného a starobného poistenia na Slovensku činí

Provízie, ktoré sú vyplácané v baníckom poistení z poistných prípadov nastalých pred 1. I. 1947, t. j. pred účinnosťou zákona v penzijnom poistení baníckom činí v českých zemiach:

invalidná (starobná) plná provízia - Kčs 750,

invalidná (starobná) neplná provízia - Kčs 550,

vdovská plná provízia - Kčs 400,

vdovská neplná provízia - Kčs 300,

sirotská provízia - Kčs 220,-.

Provízie z baníckeho poistenia na Slovensku napadlé v tej istej dobe činia však invalidná provízia - Kčs 250,

starobná provízia - Kčs 400,

vdovská provízia - Kčs 150,

sirotská provízia na jednostran. osir. dieťa - Kčs 70,

sirotská provízia na obojstranne osir. dieťa - Kčs 110,-.

Uvedené sumy dôchodkov (provízií) sú mesačné sumy základných dôchodkov. Tým, že dôchodky (provízie) invalidné a starobné budú zvýšené o 80%, dôchodky vdovské o 100% a dôchodky sirotské o 120%, budú v podstate vyrovnané rozdiely, ktoré, vo výške týchto dôchodkov doteraz existujú. Pokiaľ zostanú určité menšie rozdiely v neprospech dôchodcov na Slovensku, sú tieto rozdiely odôvodnené dvoma okolnosťami. Jednak tým, že na Slovensku bol menší počet pracovných príležitostí, takže slovenskí pracujúci vykazovali v minulosti menšiu zamestnanosť a mali preto kratšiu dobu poistenia, ktorá vplývala na výšku dôchodku, jednak tým, že mzdy na Slovensku vykazovaly v minulosti nižšiu úroveň, lebo na Slovensku bolo pomerne málo kvalifikovaných robotníkov a zamestnanci v poľnohospodárstve činili ďaleko väčšie percento poistencov, než je tomu v českých zemiach. Poistné triedy, podľa ktorých sú určované zvyšovacie čiastky k dôchodku, boly preto v minulosti na Slovensku pomerne nižšie ako v českých zemiach.

V penzijnom poistení nastaly, pokiaľ ide o výšku dôchodkov len pomerne nepatrné zmeny, takže penzijné dôchodky v českých zemiach sú voči dôchodkom penzijným na Slovensku vyššie iba o pevné prídavky, ktoré boly v českých zemiach zavedené v r. 1941. Tým, že prídavky v rovnakej výške sú zavedené aj na Slovensku, budú existujúce rozdiely vo výške penzijných dôchodkov podstatne odstránené.

Vyrovnanie výšky dôchodkov na Slovensku na výšku obdobných dôchodkov v českých zemiach malo býť správne prevedené ku dňu 1. 12. 1945, ku ktorému dňu sa previedlo oficiálnej vyrovnanie hospodárskych čísel pre celé územie štátu. Pretože zvýšenie dôchodkov za takúto pomerne dlhú dobu by jednak bolo značne nákladné, jednak by nebolo plne odôvodnené existujúcou hospodárskou potrebou, navrhuje sa, aby toto vyrovnanie bolo prevedené aspoň k 1. 1. 1947.

Na navrhovanej úprave bude v jednotlivých oboroch dôchodkového poistenia účastný tento počet osôb požívajúcich dôchodky:

v obore poistenia:

invalidného a starobného provízneho penzijného

V poistení invalidnom a starobnom ide teda spolu o 41.951 osôb,

v poistení penzijnom ide teda spolu o 6.963 osôb,

v poistení províznom ide teda spolu o 7.757osôb.

Tým, že dôchodky týmto osobám neboly vyrovnané na výšku, ktorá sa vypláca u obdobných dôchodkov v českých zemiach, boli títo dôchodcovia na Slovensku ukrátení ročne o sumu cca 100 miliónov korún.

Osnova sleduje snahu odstrániť podstatné a sociálne nežiaduce rozdiely medzi právnym stavom platným v obore úrazového poistenia na Slovensku a právnym stavom platným v zemiach Českej a Moravskosliezskej a docieliť tak aspoň čiastočného legislatívneho sjednotenia týchto právnych predpisov. To platí najmä ohľadom započitateľného zárobku, ktorého doterajšia výška 18.000 Kčs sa zvyšuje na 72.000 Kčs ročne, podobne ako je tomu v úrazovom poistení v zemiach českých. Tým sa odstraňuje zároveň sociálne-politicky nežiadúce podpoistenie na Slovensku.

Z tých istých dôvodov recipuje osnova zákona aj príslušné právne predpisy, ktorými je v zemiach českých upravený zpôsob ustaľovania započitateľného zárobku u osôb, ktoré pre nedokonalý výcvik mzdy vôbec nepožívajú alebo nie sú plne platené.

Predpisy platné pre úrazové poistenie poľnohospodárskych a lesných zamestnancov, podľa ktorých je doteraz prevádzané toto poistenie na Slovensku, sú zväčša zastaralé a z toho dôvodu aj prevážne nevyhovujúce. Osnova zákona preto zamýšľa tento druh poistenia upraviť znovu na podklade zmocnenia vládnym nariadením, podľa ktorého bude úrazové poistenie zamestnancov poľnohospodárskych a lesných podnikov prevádzané v zásade tým istým spôsobom ako úrazové poistenie zamestnancov priemyseľných a obchodných.

Osnovou zlepšujú sa zároveň jednak základné dôchodky dôchodcov z úrazového poistenia poľnohospodárskeho, jednak pamätá tiež osnova na príplatky k dôchodkom z úrazového poistenia priemyseľného ako aj poľnohospodárskeho a to tým, že priznáva prídavky podľa § 4 zákona č. 156/1945 Sb. aj k dôchodkom, ktoré plynú z úrazov nastalých v čase od 1. decembra 1945. S ohľadom na nízku výmeru dôchodkov z poľnohospodárskeho poistenia ako aj so zreteľom na podpoistenie vyvolané nízkym základom pre výmeru dôchodkov, je toto zvýšenie dôchodkov sociálne odôvodnené.

O poistných nárokoch osôb, ktoré boly na Slovensku poistené vo viacerých odvetviach dôchodkového poistenia, alebo ktoré získaly poistné doby v českých zemiach a na Slovensku, nemôže byť t. č. rozhodované, lebo niet na to potrebnej právnej úpravy. Rovnako je potrebná právna úprava pre prestupy z verejnoprávneho poistenia do zamestnaní (služieb) vyňatých z poistnej povinnosti dôchodkového poistenia a naopak, ako aj pre prestupy medzi viacerými zamestnaniami, vyňatými z poistnej povinnosti. Vládnym nariadením, ktoré má byť podľa navrhovaného zákonného ustanovenia vydané, majú byť odstránené spomenuté medzery v právnom poriadku.

Vyššie zaťaženie štátu nákladom na úhradu základných čiastok a zvláštneho prídavku podľa čl. I, č. 6 osnovy bude činiť v roku 1948 10 miliónov Kčs. Náklad na zvýšenie provízií z baníckeho poistenia podľa čl. IV, § 1, ods. 2 a § 3 osnovy zvýši zaťaženie štátu, ktorý podľa § 78 zákona č. 44/1947 Sb. hradí ročné schodky nositeľov baníckeho poistenia, o 34 miliónov Kčs. Pokiaľ nebude možné toto celkové vyššie zaťaženie štátu uhradiť úsporami v rozpočtu ministerstva sociálnej starostlivosti na rok 1948, kap. 21, tit. 3, § 1, bude úhrada opatrená podľa zmocnenia daného ministrovi financií ustanovením § 22, ods. 1, písm. h) finančného zákona na rok 1948.