Tak zvaný malý kaštieľ s pozemkami uvedenými
v interpelácii bol ponechaný v bezplatnom užívaní
býv. vlastníkom spolu s určitým inventárom,
a to celkom bez každého právneho podkladu.
Dr. Slezák pachtoval len čiastku veľkostatku,
na tejto čiastke hospodáril však i po prevedení
konfiškácie, ačkoľvek podľa §
4 nar. č. 104/45 Sb. nar. SNR v znení nar. č.
64/46 Sb. nar. SNR bolo predlženie pachtovného pomeru
prípustné iba do konca hosp. roku 1946, a to len
v mimoriadnych prípadoch a so súhlasom PPPR. Tak
sa stalo, že len ostatnú čiastku veľkostatku
prevzala Správa majetku, a to dňa 23. novembra 1945
a hospodárila až do dňa 1. septembra 1947.
Týmto dňom bol veľkostatok odovzdaný
pracovnej skupine PPPR k rozparcelovaniu a prideleniu i s inventárom
oprávneným uchadzačom.
Ministerstvo zemedelstva zariadilo na PPPR,
aby upozornilo miestny národný výbor v Horných
Lefantovciach, ako prídelcu, že v smysle platnej konfiškačnej
normy nesmie pridelený majetok prepachtovať alebo
dať do bezplatného užívania bez súhlasu
PPPR a že tento súhlas nemôže byť
nikdy daný.
že aj pachtier alebo užívateľ (v danom prípade
L. Edelsheim-Gyullay) musí mať kvalifikáciu
prídelcu, aby v budúcnosti v žiadnom prípade
nepredlžilo pacht na konfiškovanom majetku, aby vyšetrilo,
akým spôsobom bola uzavretá smluva medzi I.
Michalkom a Edelsheim-Gyullayom a či ku platnosti smluvy
dal svoj súhlas v zastúpení čs. eráru
zemedelský rezort a
aby v budúcnosti pod prísnou trestnou zodpovednosťou
neboly zo strany úradníkov vynucované ujednania,
odporujúce zákonom.
Krajský súd v Nitre na základe žaloby
Jána Királya proti L. Edelsheim-Gyullayovi vyniesol
dňa 11. septembra 1946, pod č. j. Cka 344/46-4,
rozsudok, podľa ktorého L. Edelsheim-Gyullay mal vlastnícke
právo, znejúce na jeho meno a týkajúce
sa majera Habán previesť ihneď v poz. knihe na
nového majiteľa Jána Királya a jeho
manželku, a to na základe platnej smluvy z roku 1938.
Na základe uvedeného rozsudku bola prevedená
v poz. knihe v Nitre zmena majiteľa majera Habán,
čím uvedená nemovitosť bola vlastníckym
právom prenesená na Jána Királya a
jeho manželku z Horných Lefantovíc.
Vzhľadom na okolnosti uvedené v interpelácii
nariadilo ministerstvo vnútra, aby prípady Jána
Királya a I. Michalka boly znovu prísne vyšetrené
a na prípadných zistených vinníkov
aby bolo podané trestné oznámenie.