Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa
25. marca 1946 rozhodlo na návrh PPPR kladne o konfiškácii
majetku Ľudovíta Kirchnera, obyvateľa v Trenčíne
v kat. území obce Dežerice a Horné Ozorovce.
Na základe tohto rozhodnutia, po upovedomení MRK
v Dežericiach prípisom PPPR, vypracovala MRK v Dežericiach
prídelovy plán a po súhlase pracovnej skupiny
PPPR v Trenčíne odovzdala pozemky roľníkom,
oprávneným uchádzačom do užívania.
Po prevedenej platnej konfiškácii a rozdelení
majetku obrátili sa pôvodní majitelia pozemku,
ktorý ten pozemok svojho času dobrovoľne ustúpili
Ľudovítovi Kirchnerovi, a to vd. Gizela Schlesingerová,
rod. Grossová a Karolina Hochmanová rod. Brockerová
na Okresný súd v Trenčíne a uplatnili
svoj reštitučný nárok podľa zák.
č. 128/46 a dňa 22. januára 1947 bol predmetný
majetok prevedený na vyše označených
pôvodných vlastníkov.
PPPR sa pokúsilo spornú záležitosť
smiernym jednaním urovnať a požiadalo, aby pi
Schlesingerová uvedený majetok odpredala miestnym
uchádzačom, podľa prídelového
plánu, vypracovaného MRK. Pi G. Schlesingerová
túto ponuku neprijala, ale poverila miestneho notára,
aby odpredal uvedenú pôdu komukoľvek, a to za
špekulačné ceny, dosahujúce 40.000 -
50.000 Kčs za 1 ha, teda za cenu pre drobného roľníka
neprístupnú. Notár, ktorý ináč
nemal nárok na prídel, sám spolu s inými
zámožnejšími občanmi pôdu
zakúpil.
V tomto čase vedie sa proti 52 oprávneným
uchádzačom nákladné súdne pokračovanie
u Krajského súdu v Trenčíne, ktorým
sa vnáša medzi drobné roľníctvo
značný nekľud a neistota a sú im zapričinené
vysoké hmotné škody.
Pi G. Schlesingerová a K. Hochmanová sú osobami,
ktoré treba považovať za osoby nemeckej poť.
maďarskej národnosti, pričom pi Hochmanová
ešte aj dnes žije v Maďarsku. Predsedníctvo
SNR iba preto nevyslovilo konfiškáciu na majetok Schlesingerovej
a Hochmanovej, lebo nebol podaný na tieto osoby konfiškačný
návrh MRK a MNV v Dežericiach podáva návrh
na konfíškáciu horeuvedených osôb,
takže tento majetok bude pravdepodobne po obnovení
činnosti konfiškačných komisií
dodatočne konfiškovaný.
Okrem toho podlieha uvedený majetok revízii pozemkovej
reformy, ako majetok pochádzajúci zo záboru
a nemôže byť predaný právoplatne
bez súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva.
Nákladným súdnym jednaním môžu
byť zapríčinené značné
hospodárske škody a sú teda dané náležitosti
§ 6 zákona č. 128/46, lebo je vo verejnom záujme,
aby štát a drobní prídelci neboli žiadnym
spôsobom ukrátení.
Naliehavosť interpelácie je daná tým,
že najbližšie súdne rokovania majú
sa konať už 19. decembra 1947 a je preto potrebné
urobiť opatrenia, ktoré by roľníctvo v
uvedenej obci a verejnosť ukľudnily.
Podpísaní poslanci sa spytujeme:
1. Je pán minister spravodlivosti ochotný urobiť
opatrenia, aby prejednávanie uvedených záležitostí
bolo odročené do tej doby, pokiaľ nebude reštitučný
zákon novelizovaný?
2. Je pán minister spravodlivosti ochotný v uvedenom
prípade hájiť záujmy štátu
a uplatniť predpisy § 6 reštitučného
zákona o verejnom záujme?
3. Je pán minister pôdohospodárstva ochotný
preskúmať, či v uvedenom prípade neboly
uzavreté kúpnopredajné smluvy bez súhlasu
Ministerstva pôdohospodárstva a prehlásiť
takto uzavreté kúpnopredajné smluvy podľa
zákona o revízii pozemkovej reformy za neplatné?
4. Je pán minister pôdohospodárstva ochotný
urobiť opatrenia, aby maloroľníci a robotníci
obce Dežerice, ktorí vstúpili dobromyseľne
do úžitku na základe platných právnych
noriem a výmeru PPPR - neboli poškodení?