V nijakom úrade a inštitúcii nie je azda tak dôležité, aby vedenie agendy bolo v rukách štátne a národne spoľahlivých úradníkov a vykonávateľov, ako v povereníctve informácií. Je isté, že informovať o vymoženostiach ľudovo-demokratického režimu, vecne informovať o zahraničných a vnútropolitických udalostiach vie len ten, kto je úprimným prívržencom našej štátnej myšlienky a nového ľudového režimu.

Osobná politika Dr. Samuela Belluša, povereníka informácií, je v najostrejšom rozpore s touto zásadou. Už od svojho nastúpenia na tento úrad sledoval plánovite ciel, odstrániť z vedúcich miest na povereníctve informácií a pridružených podnikoch odbojových pracovníkov a československej štátnosti a ľudovej demokracii verne oddaných. Na ich miesto dosadzoval skoro vždy osoby, ktorých vernosť a oddanosť ľudovodemokratickému sriadeniu a československej vzájomnosti je pri najmenšom pochybná.

Dr. S. Belluš doteraz odstránil z vedúcich miest a prípadne zaradil na miesto menej významné týchto:

profesor Anton Hollý, býv. prednosta rozhlasového odboru, dr. Rudolf Mrlian, býv. prednosta prezidiálneho odboru (zástupca povereníka), Alexander Matuška, býv. prednosta propagačného odboru, Andrej Plávka, býv. prednosta tlačového odboru, Michal Považan, býv. prednosta filmového odboru, Mária Stráňaová, šéfredaktorka časopisu "Domov a svet", Emil Štefan, býv. riaditeľ zpravodajstva ZAS, Jáno Bálint, býv. hlavný riaditeľ na Slovensku, František Galan, býv. riaditeľ štátnych kín na Slovensku atď.

Na miesto týchto ľudí boli dosadení a podporovaní často ľudia, nespoľahlivé osoby, proti ktorým boly oprávnene vznesené námietky ako, z hľadiska štátne politickej spoľahlivosti, tak aj z hľadiska mravného.

Uvádzame len niekoľko príkladov:

Otto Obuch, totožný so zaisteným referentom kabinetu podpredsedu vlády Ursínyho, býv. osobný tajomníka T. J. Gašpara, redaktor fašistického časopisu "Slovakische Rundschau", bol preverovacou komisiou ako smluvný redaktor bývalého Úradu propagandy pre svoju fašistickú činnosť jednohlasne navrhnutý na prepustenie zo služieb povereníctva informácií. Službu na povereníctve informácií ani hodinu nekonal, ale uchádzal sa o prevzatie do jeho služieb. Od augusta r. 1945 stal sa úradníkom úradu pre dovoz zahraničných filmov v Prahe, Dr. Belluš nedbal však jednohlasného usnesenia preverovacej komisie a preveril ho podľa litery a) § 8. nar. SNR čís. 99/1945 a tak mu umožnil, aby sa umiestnil v štátnej službe a naďalej vykonával protištátnu činnosť. Okrem toho dr. Belluš vlastnoručne podpísal platobný rozkaz na Kčs 15.000.- ako paušálnu náhradu Obuchovho platu za august-december 1946 bez toho, že by bol vyšetril, aké platy mu vyplatil v tejže dobe úrad pre dovoz zahraničných filmov. Treba podotknúť, že tu išlo vlastne o dar dr. Belluša pre Otta Obucha, keďže na túto odmenu Obuch nemal nijakého právneho nároku, lebo službu na povereníctve informácií vôbec nikdy nevykonával (viď spisy na povereníctve informácií čís414/46 prez.).

Aktuársky riaditeľ Habáň bol preverovacou komisiou degradovaný o dve platové stupnice na aktuárskeho tajomníka, keďže ako osobný tajomník dr. Kosu bol Tukovou vládou tri razy povýšený. Habáň bol exponovaným ľudákom, gardistom a arizátorom. Dr. Lettrich z neznámych nám príčin návrh preverovacej komisie zrušil a previedol ho podľa litery a), na čo dr. Belluš menovaného ustanovil za prednostu osobného oddelenia (!) a navrhol ho na povýšenie do III. platovej stupnice. Dostával najvyššie výkonnostné t. j. 3.500 Kčs mesačne. Habáň dal si v decembri roku 1946 spolu s dr. Jesenským a dr. Krajčovičom poukázať Kčs 10.000 ako náhradu za mimoriadne služobné úkony a to bez akéhokoľvek právneho podkladu (čís. plat. rozkazu 11.858/46). Teraz je Habáň navrhnutý koordinačnou komisiou NF na prepustenie bez akejkoľvek náhrady.

Vedľa toho ukázal sa dr. Belluš ako povereník informácií byť úplne neschopným, aby riadne viedol tak dôležitý odbor. Z 200 zamestnancov povereníctva informácií je len 1/3 odborníkov alebo odborne schopných zastávať svoje miesto a ešte menej osôb, pre republiku a ľudový režim spoľahlivých.

Prednostom tlačového odboru je Jozef Suchánsky, ktorý bol pred nedávnom zaistený pre falšovanie legitimácií SSP a SPROV a podporu Nemca za úplatok Kčs 600.000. Napriek tomu svoju funkciu stále vykonáva.

Na odbore publikačnom je prednostom Ľudo Zúbek, ktorý bol predtým šéfom slovenského programu rozhlasu za slov. fašistického štátu V rozhlase bol preverený podľa litery a) § 8. nar. SNR 99/1945. Z vlastného popudu sa zriekol tejto funkcie a bol potom šéfredaktorom rozhlasového týždenníka Slobodný rozhlas. Na povereníctvo informácií bol vyžiadaný z rozhlasu, kde mal plat 11.000 Kčs mesačne Keďže na povereníctve takýto plat nemohol mať, refundovalo povereníctvo vyše poldruhého roka rozhlasu takýto vysoký plat, aby mohlo obísť platové predpisy št. úradníkov. Rozhlas niekoľkoráz žiadal o nápravu tohto nemožného služobného pomeru, avšak bez výsledku.

Zástupca prednostu je p. Bokesová, manželka slovenského dopisovateľa Slobodných novín, Františka Bokesa. Hoci neni definitívnou úradníčkou a nezúčastnila sa na odboji, má prednostné miesto pred inými definitívnymi úradníkmi, partizánmi s vysokoškolskou kvalifikáciou, ktorí v tomto odbore sú na podradnom mieste.

"Kultúrne Slovensko" vedie neodborník, bývalý ústredný tajomník HSĽS dr. Grajciar, navrhnutý pri terajšej očiste na prepustenie.

Prednostom zahraničného odboru je bývalý vyslanec slov. fašistického štátu Milec, navrhnutý v očistnej akcii na prepustenie. Tento odbor je z hľadiska štátnepolitického a z hľadiska štátnej bezpečnosti veľmi dôležitý, keďže prichádza do styku s každým návštevníkom zo zahraničia. Obstaráva pre týchto program pobytu, sprievodcov, informátorov a tlmočníkov. Tu pracovali, alebo pracujú ešte redaktor Patúc, Kállay a Nagy, všetko osoby, ktorým ľudovo-demokratické sriadenie nehovie. Takíto ľudia prichádzajú do bezprostredného a nikým nekontrolovaného styku so zahraničnými návštevníkmi Slovenska, ktorých potom veľmi neobjektívne informujú.

Prednostom filmového odboru je dr. Hudák, ľudák a neodborník, bývalý tajomník HSĽS, ktorý je navrhnutý odbojovými složkami na prepustenie. Prevádza povestné cenzurovanie filmov, najmä sovietskych.

V odbore rozhlasovom bol po preradení prof. Hollého, účastníka povstania, na podradné miesto, na čelo tohto odboru postavený dr. Štefan Juráš, človek nečistej politickej minulosti, neodborník. Kvalifikáciou pre tento odbor bola zrejme publikačná činnosť dr. Juráša a to brošúrky "Ako arizovať" a "Slowakei im deutschen Grosswirtschaftraum". Dr Juráš, keď pozoroval isté námietky proti svojej osobe so strany odbojových pracovníkov, sám sa zriekol tohto miesta v septembri 1946. Odbor ostal až do nedávna neobsadený.

Naliehavosť našej interpelácie odôvodňujú v nej uvedené skutky samé. Čo môže byť naliehavejšie, ako očista tak dôležitej inštitúcie, ako je štátna informačná služba? Dosavád známe výsledky vyšetrovaného sprisahania proti bezpečnosti republiky dokazujú, že nebezpečie je veľmi vážne a že náležité opatrenie na prevedenie dôkladnej očisty povereníctva informácií je viac, ako naliehavé.

Takéto pomery na povereníctve informácií nemožno trpieť, lebo ohrožujú nielen dobrú povesť, ale aj bezpečnosť republiky. Preto vznášame na p. ministra informácií túto interpeláciu a pýtame sa:

1 či má p. minister vedomosť o tom, že vedúce miesta na povereníctve informácií sú obsadené ľudmi, ktorí majú k Československej republike a ľudovo-demokratickému sriadeniu nepriateľský postoj, kým ľudia, ktorí sa zúčastnili na odboji a majú kladné stanovisko k ČSR sú šikanovaní, prepustení, poť. presadzovaní na podradné miesta, a čo mieni učiniť na urýchlené odstránenie tohto štátneho nebezpečia?

2. čo mieni p. minister podniknúť, aby osoby proti činnosti ktorých boly vznesené oprávnené námietky so strany slovenských odbojových složiek boly z vedúcich miest povereníctva pre informácie odstránené?

3. čo mieni p. minister podniknúť, aby na povereníctve informácií boly zamestnané len také osoby, u ktorých je daná záruka, že ich činnosť a tým aj práca povereníctva informácií zodpovedala duchu a potrebám ČSR a ľudovej demokracii?

.