Konfiškačná komisia pri ONV v Lučenci
na svojom zasadnutí dňa 28. novembra 1946 pod číslom
529 rozhodla, že Rudolfa Hradčovského v Podrečanoch,
okr. Lučenec, treba považovať za zradcu a nepriateľa
slovenského národa a ako takému sa jeho pôdohospodársky
majetok konfiškuje. Tá istá konfiškačná
komisia rozhodovala dňa 2. decembra 1946 znovu o predmetnom
majetku a rozhodla, že uvedený majetok sa nekonfiškuje,
lebo ide o Čecha a pôvodné svoje rozhodnutie
zo dňa 28. novembra 1946 pod č. 529 zrušila
Podľa nar. SNR č. 104 § 1, ods. 10 proti rozhodnutiu
konfiškačnej komisie niet odvolania. Podľa všeobecne
platných právnych noriem, nemôže jedna
a tá istá inštancia o jednom a tom istom prípade
dva razy rozhodovať. O uvedených prípadoch
jednal i slovenský NF na svojom zasadnutí 23. januára
1947 a prijal tú zásadu, že tam, kde o jednom
a tom istom prípade bolo rozhodované dva razy, platí
rozhodnutie prvé. Inak v prípadoch, kde podľa
názoru PPPR rozhodla konfiškačná komisia
nesprávne, má rozhodovať komisia pre revíziu
niektorých konfiškačných rozhodnutí,
zriadená NF pri SP.
Uvedený prípad tejto komisii predložený
nebol, tým viac teda treba pokladať predmetný
majetok za právoplatne konfiškovaný. Rudolf
Hradčovský bol za okupácie v službách
nemeckej strany a agitoval pre vstup do tejto strany, nosil hákový
kríž a spolupracoval s Nemcami. Jeho deputátnici
ktorí odišli ako partizáni a povstaleckí
vojaci do národného povstania, boli vypovedaní
zo služieb a z bytov. Syn Hradčovského Otto
hrubo urážal prezidenta republiky Dr. E. Beneša,
že ukradol zlato z Čs. republiky a ušiel do Anglicka.
Toto všetko môžu potvrdiť zamestnanci, ako
aj kuchárka Hradčovského. Proti Rudolfovi
Hradčovskému bolo podané trestné oznámenie
na ľudový súd v Lučenci, prípad
ale nebol ešte prejednaný Hradčovský
sa medzi časom odsťahoval do Čiech a býva
tam.
Napriek tomu, že uvedený majetok bol skonfiškovaný,
správa majetkov pre pozemkovú reformu ho neprevzala
do svojej správy. Takto bolo umožnené, aby
Rudolf Hradčovský predal predmetný majetok
rôznym ľuďom ako veľkoobchodníkovi
Ponickému 100 jutár lesa a 16 jutár záhrady,
Jurajovi Cabanovi, obyvateľovi v Kotmanovej 20 jutár,
Jozefovi Kohútovi, roľníkovi v Kotmanovej 30
jutár, Hornickému v Tomašovciach 20 jutár.
Týmto spôsobom ide tento majetok z ruky do ruky,
robí sa s ním špekulácia a pôda
sa predražuje. Deputátnici a robotníci, zamestnaní
na veľkostatku už desiatky rokov, boli z veľkostatku
prepustení bez akéhokoľvek odškodného
a sú vedené proti nim nákladné súdne
spory a majú byť vyhadzovaní i z bytu.
Táto naša interpelácia je naliehavá
preto, lebo v nej sťažované pletichy predstavujú
hrubé porušenie platných predpisov, podkopávajú
dôveru roľníckeho ľudu k republike a vláde
a vyžadujú súrnej nápravy tým
viac, lebo sa jedná o pohraničný kraj, ktorého
slovenské obyvateľstvo bolo maďarskou okupáciou
hospodársky zničené.
Dole podpísaní poslanci vznášame na
p. ministra pôdohospodárstva a p. ministra spravodlivosti
túto interpeláciu a spytujeme sa:
1. sú p. ministrovi pôdohospodárstva hore
opísané machinácie na uvedenom právoplatne
konfiškovanom majetku známe?
2. je p. minister pôdohospodárstva ochotný
na základe dohody vlády so Slovenskou národnou
radou z júna 1946 uvedený prípad vyšetriť
a zaistiť, aby pôda z predmetného veľkostatku
bola daná do rúk opravnených uchádzačov?
3. je p. minister spravodlivosti ochotný vyšetriť,
akým spôsobom boly prevádzané prepisy
v pozemkovej knihe a či akt konfiškácie bol
sdelený Okresnému súdu v Lučenci,
ako príslušnému pozemkoknižnému
súdu?