Podpísaní poslanci navrhujú: Ústavodarné Národné shromaždenie nech sa usnesie na tomto zákone:

Ústavodarné Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Zákon zo dňa 16. mája 1946, č. 128 Sb., o neplatnosti niektorých majetkove-právnych jednaní z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku pochádzajúcich sa mení a doplňuje takto:

1. § 6 odsek 1 posledná veta po bodkočiarke znie: "na verejné záujmy nemožno sa odvolávať, keď nedôjde prehlásenie Ministerstva spravodlivosti do troch mesiacov, na Slovensku do šiestich mesiacov, odo dňa, kedy žiadosť o uznanie verejných záujmov došla Ministerstvu spravodlivosti (Povereníctvu spravodlivosti)."

2. § 6 odsek 2 znie: "Peňažná náhrada sa môže poskytnúť tiež

a) v prípadoch osobitného zreteľa hodných, ak by sa maly vrátiť veci, ktoré ten, proti komu nárok smeruje, nezbytne potrebuje pre seba, svoju rodinu a svoju domácnosť a bez ktorých sa ten, komu nárok prislúcha, môže slušne zaobísť,

b) ak by sa mal vrátiť pôdohospodársky majetok (§ 4 dekrétu č. 12/1945 Sb., § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR) a ten, proti komu nárok smeruje, hospodári na tomto majetku a je štátne spoľahlivý, pokiaľ tento majetok o sebe alebo spolu s jeho vlastným majetkom nepresahuje 20 ha."

3. § 6 odsek 4 sa prečísluje na odsek 5 a vsunuje sa toto nové ustanovenie ako odsek 4: "(4) Súd môže v prípade uvedenom v odseku 3, veta 1. od uloženia povinnosti k náhrade škody a vydania úžitkov upustiť alebo ich snížiť prihliadnúc obzvlášť k sociálnym a majetkovým pomerom toho, komu nárok prislúcha a toho, proti komu nárok smeruje."

4. Doterajšie ustanovenie § 8 sa označuje ako odsek (1) a za týmto sa zaraďuje toto nové ustanovenie ako odsek 2: "(2) Ak ten, kto by nárok mohol uplatňovať, na písomné vyzvanie (v doporučenom liste) toho, proti komu nárok by mohol smerovať, do 60 dní sa nevyjadrí o tom, že trvá na vrátení veci (práva), môže dokonca lehoty, uvedenej v ods. 1 činiť nárok už len na peňažitú náhradu (§ 6) namiesto vrátenia veci (práva)."

(1) Štát nahradí na viazaný vklad (dekrét č. 91/1945 Sb.) toho, proti komu nárok smeruje, nadobúdaciu cenu vrátenej veci (práva), ak táto cena nepodlieha konfiškácii a ak bola zaplatená tzv. slovenskému štátu ako prevoditeľovi veci (práva).

(2) Nadobúdaciu cenu vrátenej veci (práva), nachodiacu sa v súdnom depozite, poukáže súd na viazaný vklad složiteľa, ak tento depozit nepodlieha konfiškácii a ak tretie osoby nenadobudly naň práva.

(3) Ak sa poskytne peňažitá náhrada namiesto vrátenia veci (práva), štát tomu, komu nárok prislúcha, nahradí tú sumu, ktorú ten, proti komu nárok smeruje, zaplatil ako nadobúdaciu cenu tzv. slovenskému štátu, po odpočítaní daní a dávok; prípadný rozdiel medzi touto nadobúdacou cenou (bez odpočítania daní a dávok) a obecnou cenou doplatí ten, proti komu nárok smeruje.

(4) Ak sa poskytne peňažitá náhrada namiesto vrátenia veci (práva) a nadobúdacia cena tým, proti komu nárok smeruje, bola složená do súdneho depozitu, štát uvoľní viazanosť tohto depozitu a súd ho poukáže tomu, komu nárok prislúcha, pokiaľ tretie osoby nenadobudly naň práva; prípadný rozdiel medzi poukázaným depozitom a medzi obecnou cenou doplatí ten, proti komu nárok smeruje.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia aj pre prípady doteraz právoplatne skončené

Tento zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia; prevedú ho všetci členovia vlády.

V dobe neslobody na Slovensku aj pôdohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských sdružení staly sa vlastníctvom tzv. slovenského štátu (§ 150 nar. č. 198/1941 Sl. z.). Štátny pozemkový úrad takéto pôdohospodárske nehnuteľnosti prideľoval roľníkom, robotníkom, remeselníkom, ako aj iným osobám, u ktorých - ako to § 30 zák. č. 46/1940 Sl. z. hovorí - sociálne ohľady prídel odôvodňovaly. Takto nadobudli pôdohospodárske nehnuteľnosti drobní ľudia, ktorí týmto spôsobom založili si existenciu alebo ich biednu existenciu zlepšili. Teda nadobudli takéto nehnuteľnosti prevažne z existenčných dôvodov a nie z nejakej rasovej nenávisti alebo z politických príčin. Príslovečné je, ako húževnate lipne slovenský ľud k pôde a pravda táto okolnosť tiež prichádzala v úvahu. Podotknúť treba, že boly aj také situácie, že bolo východisko z núdze nadobudnúť nehnuteľnosti rasove prenasledovaných, napr. vyhorela obec Polhora, okres Brezno n. Hronom a bola založená obec Nová Polhora pre vyhorelcov na veľkostatku rasove prenasledovaného.

Podľa reštitučného zákona č. 128/1946 Sb. títo drobní nadobúdatelia bez toho, žeby obdržali zpät nimi vyplatenú kúpnu cenu, majú ako nepoctiví držitelia vrátiť pôdohospodárske nehnuteľnosti ich byvalým vlastníkom (rasove prenasledovaným), hoci títo poväčšinou na týchto pôdohospodárskych nehnuteľnostiach nepracovali, pokiaľ spomenutí drobní nadobúdatelia osobne hospodária na týchto nehnuteľnostiach. Sotva by bola náležite rešpektovaná hlásaná zásada, aby pôda bola v rukách tých, ktorí na nej pracujú, ak by títo drobní nadobúdatelia mali vrátiť rasove prenasledovaným pôdohospodárske nehnuteľnosti.

Dôsledným prevedením reštitučného zákona č. 128/1946 Sb. mnoho drobných existencií by sa zničilo, pričom však treba poukázať na to, že týchto drobných nadobúdateľov v to počítajúc aj ich príbuzných je veľmi mnoho, možno hovoriť o časti slovenského národa a nebolo by ani s hľadiska sociálneho a ani s hľadiska politického únosné neriešiť situáciu aj pre túto časť obyvateľstva prijateľným spôsobom.

Dalo by sa namietať, že títo drobní nadobúdatelia sú v podstate arizátormi, lenže treba konštatovať, že oni nenadobudli pôdohospodárske nehnuteľnosti priamo od rasove prenasledovaných azda násilným spôsobom ale nadobudli od tzv. slovenského štátu, že sa prideľovaly pôdohospodárske nehnuteľnosti do vlastníctva za protihodnotu a nie zdarma a celé toto pokračovanie malo úradný náter, čo týchto nadobúdateľov pomýlilo.

Mnohí z týchto drobných nadobúdateľov iba zpät nadobudli tie pôdohospodárske nehnuteľnosti, ktoré svojho času stratili v dôsledku exekučnej dražby vedenej proti nim práve rasove prenasledovaným, ďalej mnohí nadobudli takéto pôdohospodárske nehnuteľnosti za protihodnotu, prípadne za požičané peniaze, dlžoba im zostala, pôdohospodársku nehnuteľnosť musia vrátiť ako nepoctiví držitelia a čo sami titulom nadobúdacej ceny vyplatili, nemôžu dostať zpät.

Hľadiac na tento stav prevádzanie reštitučného zákona č. 128/1946 Sb. neprivodilo len roztrpčenie medzi týmito drobnými nadobúdateľmi, ale treba sa obávať aj dosť vážnych nepokojov a vzrastajúceho antisemitizmu. Aj s hľadiska sociálneho je nutné, aby na týchto inak spoľahlivých ľudí bol vzatý zreteľ. Reštitučný zákon č. 128/1946 Sb. je vo spojitosti s londýnskou deklaráciou zo dňa 5. januára 1943, ale v dobe vydania tejto deklarácie neboly a nemohly byť známe všetky uvedené okolnosti a s hľadiska formálneho treba podotknúť aj to, že táto deklarácia na Slovensku publikovaná dosiaľ nebola, lebo vláda dosiaľ nepoužila zmocnenie v smysle čl. VI. ods. 2 zák. č. 12/1946 Sb.

Azda citovaná londýnska deklarácia nebude porušená, keď drobní nadobúdatelia nevrátia rasove prenasledovaným pôdohospodárske nehnuteľnosti in natura a keď títo obdržia namiesto veci (práva) obecnú cenu tej.

Účelom tejto osnovy je upraviť, aby drobní nadobúdatelia nemuseli in natura vracať nimi nadobudnuté pôdohospodárske nehnuteľnosti, ktoré predtým patrily rasove prenasledovaným a aby títo dostali len obecnú cenu namiesto veci (práva), ďalej, aby súd pri riešení náhrady škody a vrátenie užitkov zo sociálnych a majetkových zreteľov mohol od tejto povinnosti upustiť, prípadne snížiť v prospech tých, proti ktorým nárok smeruje, ďalej umožniť tomu, proti komu reštitučný nárok môže smerovať, aby mohol získať istotu, či reštitučný nárok bude proti nemu uplatnený in natura alebo nie, napokon vyriešiť otázku, aby štát nahradil nadobúdaciu cenu zaplatenú tzv. slovenskému štátu v prospech toho, proti komu nárok smeruje.

Reštitučný zákon po tejto stránke vec neriešil, preto sa javí nutnosť novelizovať ho.

K jednotlivým ustanoveniam.

Lehota troch mesiacov, uvedená v § 6 odseku 1 v praxi na Slovensku sa ukázala byť krátkou a nevyhovujúcou, lebo žiadostiami o uznanie dôležitého verejného záujmu zo Slovenska je spojené složitejšie vybavovanie než so žiadosťami zo zemí Českej a Moravskosliezskej, keďže okrem príslušných povereníctiev so žiadosťami sa zaoberajú aj príslušné ministerstvá.

Ustanovenie podľa písm. a) kryje sa s ustanovením § 6 ods. 2 reštitučného zákona, tu nenastala vecná zmena.

Nóvum obsahuje ustanovenie uvedené pod písm. b). Podľa tohto ustanovenia namiesto vrátenia veci in natura sa môže poskytnúť peňažitá náhrada, ak

1. by sa mal vrátiť pôdohospodársky majetok,

2. ten, proti komu nárok smeruje, hospodári na takomto pôdohospodárskom majetku,

3. výmera tohto pôdohospodárskeho majetku nepresahuje 20 ha buď o sebe, alebo spolu s vlastným majetkom toho, kto na ňom hospodári a

4. ten, proti komu nárok smeruje je štátne spoľahlivý.

Čo je pôdohospodárskym majetkom určuje § 4 dekrétu č. 12/46 Sb. a § 2 nariadenia č. 104/46 v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR. Na tieto normy sa v zátvorke poukazuje.

Na pôdohospodárskom majetku hospodári ten, kto tento majetok napríklad nedáva do árendy (pachtu), ale obhospodaruje ho vo vlastnej režii a to buď sám pracuje na ňom alebo so svojou rodinou alebo prípadne s pribratými robotníkmi, pričom nerozhoduje aké zamestnanie má ten, proti komu nárok smeruje.

Podľa zamýšľanej normy, ten proti komu nárok smeruje, má vrátiť in naturalen tú časť pôdohospodárskeho majetku, ktorá presahuje 20 ha. Ak na tomto zbytku ten, komu nárok prislúcha nebude mať záujmu, môže požadovať obecnú cenu tohto zbytku.

Týmto ustanovením zamýšľaná výhoda môže patriť samozrejme len osobám štátne spoľahlivým.

Toto ustanovenie má slúžiť na zmiernenie tvrdosti ustanovenia § 6 ods. 3 veta 1 reštitučného zákona so zreteľom na sociálne a majetkové pomery tých, proti ktorým reštitučný zákon smeruje.

Zaiste by sa javilo krutým, keby bol zaviazaný bezpodmienečne ako nepoctivý držiteľ okrem vrátenia veci k náhrade škody a vydania úžitkov napr. pastier analfabet úzkeho rozhľadu, ktorý čiastočne za ťažko nasporené peniaze a čiastočne za požičané peniaze na držbe kúpil takú vec, na ktorú sa vzťahuje reštitučný zákon, bez toho, žeby bol vedel o pôvode tej veci. Pravdepodobne bol by existenčne zničený, lebo nadobudnutú vec by stratil, dlžoba by mu zostala a nad to by prípadne musel platiť náhradu škody a vydať úžitky, pokiaľ čo sám titulom prejímacej ceny vyplatil, nemohol by dostať zpät, teda stratil by aj svoje ťažko usporené peniaze.

Sú prípady, že ten, komu nárok prislúcha sa vrátil a hoci by mohol predbežne predsa neuplatňuje reštitučný nárok a necháva to na posledný deň lehoty podľa § 8 reštitučného zákona, lebo takéto vyčkávanie je mu hmotne výhodnejšie, keďže ten proti komu nárok môže smerovať je považovaný za nepoctivého držiteľa. Osoba, proti ktorej nárok môže smerovať, nemá možnosť v takomto prípade žiadať o rozhodnutie súdu o tom, či bude treba vrátiť vec in natura alebo nie. Táto neistota má však špatný dôsledok, lebo ten, proti komu nárok môže smerovať stráca záujem o vec, čo môže znamenať národohospodársku škodu, lebo do veci neinvestuje a zveľadenie veci neleží mu na srdci. Teda stav je taký, že ten, proti komu môže reštitučný nárok smerovať i viac rokov musí byť nepoctivým držiteľom so všetkými dôsledkami tohto stavu proti vlastnej vôli bez toho, žeby mu reštitučný zákon umožnil zbaviť sa tejto ťaživej situácie.

Zamýšľaným ustanovením má sa zlepšiť postavenie toho, proti komu reštitučný nárok môže smerovať,

Zrejme odporuje požiadavkám práva a právneho cítenia, aby ten, proti komu nárok smeruje, bol zaviazaný nielen na vrátenie nadobudnutého majetku, ale okrem toho stratil by aj zaplatenú nadobúdaciu cenu, nehľadiac na to, že okrem týchto nepriaznivých následkov musí znášať aj ďalšie veľmi citeľné právne dôsledky plynúce z toho, že ho zákon označuje za zlomyseľného nadobúdateľa.

Niet pochybnosti o tom, že toto riešenie je spôsobilé nadobúdateľov vo väčšine prípadov uvrhnúť do naprostej majetkovej skazy, keďže v mnohých prípadoch nadobúdatelia všetky svoje finančné prostriedky použili k nadobudnutiu takýchto majetkov, takže strata majetku a zároveň aj nadobúdacej ceny je rovnocenná s odňatím ich jedinej majetkovej základne. Je tiež isté, že takéto značné majetkové postihnutie nadobúdateľov okrem samotných závažných majetko-právnych dôsledkov vyvolalo by v širokých vrstvách ľudu aj pocit krivdy, nespokojnosti a to tým viac, lebo nadobudnutia takýchto majetkov nedialy sa priamo od pôvodných majiteľov, ktorým sa reštitučný nárok priznáva, ale od tzv. slovenského štátu za spolupôsobenia štátnych úradov a podľa vtedy platných právnych predpisov.

Inak čl. II. obsahuje spôsob a podmienky, za ktorých poskytuje štát náhradu tým, proti ktorým nárok smeruje, za nadobúdacie ceny vyplatené tzv. slovenskému štátu.

V prípadoch uvedených v ods. 3 odporovalo by požiadavkám práva, keby ten, proti komu sa nárok uplatňuje, celú nadobúdaciu cenu musel zaplatiť zo svojich vlastných finančných prostriedkov napriek tomu, že už časť obecnej hodnoty zaplatil do pokladne tzv. slovenského štátu, veď v tomto prípade by platil nadobúdaciu cenu dvojnásobne. Rozhodne vyhovuje právnemu cíteniu iba také riešenie, podľa ktorého sumu do pokladne tzv. slovenského štátu složenú hradí štát, kým osoba, proti ktorej nárok smeruje, doplatí iba peňažný rozdiel, ktorý sa prejavuje medzi nadobúdacou cenou skutočne zaplatenou a medzi obecnou cenou. Znovu sa tu pripomína, že nadobúdateľa i tu postihujú ťažké právne následky plynúce z toho, že jeho nadobudnuté právo sa kvalifikuje za zlomyseľné, v dôsledku čoho riešenie iného druhu bolo by tu skutočne právne neodôvodneným a takmer nesplniteľným bremenom.

Nateraz nedá sa presne vyčísliť, že prevedenie opatrení, vyplývajúcich z tohto zákona koľko nákladov by vyžadovalo, je však možné, že tie náklady budú činiť azda jednu miliardu.

Úhrada nákladov vzniklých s prevedením tejto úpravy v roku 1947 nech je opatrená a zaistená v rámci rozpočtových úspor Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Povereníctva financií a Povereníctva priemyslu a obchodu na Slovensku, ako aj z prostriedkov, ktoré sú pre tento účel k dispozícii u týchto povereníctiev.

Pre ďalšie roky účinnosti tohto zákona nech sú výdaje pre tento účel zaradené do rozpočtu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Povereníctva financií a Povereníctva priemyslu a obchodu.

Po stránke formálnej sa navrhuje, aby tento návrh bol prikázaný výboru sociálne-politickému, zemedelskému, rozpočtovému a právnemu.