Na spontánnu žiadosť slovenského roľníckeho ľudu došlo vlani k združstevneniu monopolnej organizácie pre výkup dobytka Slovpolu. Je známe, že p. povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a povereník výživy stavali sa k tejto myšlienke záporne a len pod tlakom verejnej mienky a kritiky neudržateľných pomerov v bývalom Slovpole prikročili k pretvoreniu tohto podniku na družstevnú organizáciu. Slovenskí roľníci očakávali, že v novoutvorených dobytkárskych družstvách budú si sami spravovať speňažovanie dobytka podľa vlastných potrieb, že Sväz týchto družstiev bude sdružovať výlučne dobytkárske družstvá a že orgány týchto družstiev a Sväzu družstiev budú si voliť slobodne podľa demokratických a družstevných zásad.

So súhlasom p. povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy došlo však k tomu, že Sväz dobytkárskych družstiev nereprezentuje a nesdružuje roľnícke dobytkárske družstvá a že družstevné zásady neboly pri jeho založení uplatnené:

1. Dobytkárskym družstvám boly vnútené vyhláškou č. 1724/46 Úr. vest. stanovy, podľa ktorých: členovia roľníckych dobytkárskych družstiev nie sú oprávnení samostatne voliť funkcionárov a prijímať vedúcich úradníkov, čo znamená okliesnenie autonomných práv družstiev.

2. Prípravné výbory neuznaly na valných shromaždeniach RDD plnomocenstvá, i keď vyhovovaly podmienkam stanov v § 9 ods. 2.

3. Pre účasť roľníckych dobytkárskych družstiev vo Sväze bol urobený taký kľúč, podľa ktorého RDD vlastnia iba ¹/₃ podielov, zatiaľ čo členom bývalého Slovpolu prislúcha ²/₃ podielov.

4. V citovanej vyhláške ustanovil p. povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, že členmi Sväzu RDD môžu byť aj sdruženia a fyzické osoby, čím sa dáva možnosť majorizovať dobytkárske družstvá v ich vlastnom Sväze.

5. Tou istou vyhláškou postavil p. povereník jednotlivé dobytkárske družstvá a Sväz pod dozor Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na ťarchu družstiev a Sväzu.

Uvedenou vyhláškou zmocnil p. povereník Sväz RDD monopolným oprávnením pre obchod hospodárskym zvieractvom a živočíšnymi výrobkami s krajinami česko-moravskými, hoci muselo mu byť známe, že normatívne k tomu forma vyhlášky nepostačuje.

Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydal túto vyhlášku na základe zmocňovacieho nariadenia č. 85/1946 Sb. n. SNR, hoci k tomu oprávnený nebol, pretože Sbor povereníkov splnomocnil ho iba k vydávaniu opatrení, týkajúcich sa pôdohospodárskej výroby so zreteľom na rekonštrukciu vojnou poškodeného hospodárstva.

Podpísaní poslanci pýtajú sa preto pána ministra výživy a pána ministra pôdohospodárstva:

1. Či je im známe, že povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydal vyhlášku č. 1724/1946 Úr. vest., ktorou neoprávnene zasiahol do úpravy výkupu dobytka, patriaceho do rezortu výživy?

2. Či je im známe, že opatrenie povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy s monopolným oprávnením výkupu dobytka je protiprávne a že monopolný výkup Sväzu slovenských roľníckych dobytkárskych družstiev je normatívne pochybný?

3. Či je im známe, že tento protiprávny postup pána povereníka pri zakladaní roľníckych dobytkárskych družstiev a pri utvorení Sväzu slovenských roľníckych dobytkárskych družstiev vzbudil nedôveru slovenských roľníkov, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje výkup živočíšnych výrobkov a zásobovanie mäsom?

4. Či páni ministri sú ochotní podniknúť kroky, aby bol napravený tento protiprávny akt povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy?