Predsednictvo SNR dňa 7. aug. 1945 previedlo konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku Jozefa Steinemanna a vd. Anny Steinemannovej. O aktu prevedenia konfiškácie vyrozumený bol MNV vo Výčapkoch prípisom zo dňa 17. novembra 1945 pod č. 11058/45-I/B. MRK na základe prídelového plánu, schváleného ORK uvedený pôdohospodársky majetok rozdelila a odovzdala do užívania miestnym uchadzačom.

Napriek tomu, že proti rozhodnutiu o konfiškácii podľa § 1. nar. SNR čís. 104/45 vo znení nariadenia SNR čís. 64/46 nie je prípustné odvolanie, na žiadosť detí horemenovaných a to Ladislava Steinemanna a Idy Kobidovej rod. Steinemannovej, konfiškačná komisia pri ONV v Nitre za predsedníctva zodpovedného úradníka PPPR sa znovu zaoberala týmto prípadom a rozhodla na svojom zasadnutí dňa 28. novembra 1946 pod čís. 34/33/2-46, že Ladislav Steinemann a Ida Kobidová rod. Steinemannová sú osobami, u ktorých sú dané predpoklady čl. II. nar. SNR čís. 64/46 a nariadila bezplatný prevod konfiškovaného majetku.

Hoci podľa § 3- SNR čis. 104/45 vo znení nar. SNR čís, 64/46 sb. n. SNR môže byť z majetku Maďara, Nemca alebo zradcu nekonfiškovaná pôda len pre rodinných príslušníkov slovenskej (slovanskej) národnosti a to do výmery 50 ha, uvedeným rozhodnutím bol nariadený bezplatný prevod osobám, ktoré sa hlásily v roku 1938 k národnosti nemeckej. Ladislav Steinemann okrem toho zúčastnil sa odvodu SS a podrobil sa domácemu výcviku SS. Platné zákonné normy boly tedy v uvedenom prípade narušené v troch smeroch:

1. bolo znovu rozhodované už o právoplatne prevedenej konfiškácii,

2. bol neoprávnene nariadený bezplatný prevod na osoby nemeckej národnosti,

3. bol nariadený bezplatný prevod majetku presahujúceho 50 ha.

Proti nezákonnému rozhodnutiu konfiškačnej komisie podala v zákonitej lehote odvolanie miestna roľnícka komisia na Sbor povereníkov. Napriek tomu orgány Poverenictva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nariadily pred rozhodnutím Sboru povereníkov bezplatný prevod uvedeného majetku.

V dôsledku tohoto prevodu roľníci sú rušení v držbe pozemkov, ktoré obrábali od prechodu frontu. Ich polia boly Steinemannom rozorávané a konečne sú dnes šikanovaní súdnými komisiami, vysielanými cielom zisťovania udanej škody, ktorú tento Nemec vraj utrpel, hoci roľníci pole riadne im pridelené sami zasiali a obrábali.

II. Emil Šenkyrik, statkár, obyvateľ v Urminciach, nemeckej národnosti, člen "Dienstanweis der Sicherheitspolizei und des S. D.", ktorého legitimácia mala čis. 4. E. K. 14, prehlásený bol rozhodnutím predsednictva SNR zo dňa 21. januára 1946 za osobu, ktorej poľnohospodársky majetok vo smysle nar. SNR čís. 104/45 Sb. nar. SNR podlieha konfiškácii. Proti uvedenému, ktorý pred oslobodením ušiel do Nemecka a posiaľ sa nevrátil, zavedené je trestné pokračovanie pre 166 zločinov a prečinov, medzi ktorými sú i hromadné vraždy, týranie a mučenie partizánov.

Napriek pravoplatnému rozhodnutiu o konfiškácii predmetného pôdohospodárskeho majetku, konfiškačná komisia pri ONV v Topoľčanoch, dňa 28. novembra 1946 se znova prípadom zaoberala a nariadila bezplatný prevod na deti menovaného zločinca a to na Emíliu a Thuzneldu Šenkýrikovú, obyvateľov v Urminciach.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolala se MRK na Sbor povereníkov, ale dosiaľ na Sbore povereníkov nebolo o tomto rozhodnuté. V tomto prípade boly zákonité normy narušené v dvoch smeroch:

1. o pravoplatne prevedenej konfiškácii predsednictvom SNR bolo znova rozhodované. A hoci podľa platného predpisu nie je prípustná obnova, majetok o výmere do 50 ha bol "voľnený". Tento termín horecitované nar. SNR nepozná,

2. podľa § 3. odst. 1 môžu žiadať rodinní príslušníci len slovenskej (slovanskej) národnosti, aby majetok inak konfiškácii podliehajúci nebol konfiškovaný do výmery 50 ha. V uvedenom prípade rodičia maloletých, otec Emil, slúžil u Sicherheitsdienstu, matka Thuznelda bola členkou Deutsche Partei. Deti prihlásené boly k nemeckej národnosti a hoci v mieste bola slovenská škola, navštevovaly nemeckú školu v Topoľčanoch.

I v tomto prípade proti zákonným jednaním utrpeli ujmu správnení miestni uchadzači.

III. Ondrej Miko, Ladislav Miko, František Miko, Ján Miko, Jozef Miko a Štefan Miko vo Vyšnej Hutke, okres Košice boli prehlásení rozhodnutím predsednictva SNR zo dňa 26. mája za osoby maďarskej národnosti a za zradcov slovenského národa a podľa § 1 lit. d) nariadenia predsednictva SNR čis. 4, ich pôdohospodársky majetok bol konfiškovaný.

Všetci uvedení hlásili sa k maďarskej národnosti, po okupácii južného Slovenska zasadili sa o zrušenie slovenskej školy, založili maďarskú stranu "Magyar Élet Párt". Slovákov vo Vyšnej Hutke prenasledovali. Slovákov, organizóvaných v Slovenskej jednote v r. 1944 nechali zaistiť do pracovného tábora.

Ešte po oslobodení Slovenska v roku 1945 pred MNV vo Vyšnej Hutke prehlásili: "Maďari sme, i budeme".

Po pravoplatnej konfiškácii, na žiadosť manželiek horeuvedených bratov Mikovcov, konfiškačná komisia pri ONV v Košiciach dňa 28. XI. 1946 sa prípadom znovu zaoberala a rozhodla nariadiť bezplatný prevod celého majetku v rozmere 190 ha na ženy menovaných bratov.

Toto rozhodnutie konfiškačnej komisie odporuje platným normám nar. SNR čís. 104/45 vo znení nar. SNR čís. 64/46 v troch smeroch a to:

1. o prípade, predsednictvom SNR právoplatne rozhodnutom, bolo znovu jednané a usnesené, predsednictvom SNR právoplatne konfiškovaný majetok - nekonfiškovať,

2. bolo rozhodnuté nariadiť bezplatný prevod majetku presahujúceho 50 ha,

3. bolo rozhodnuté nariadiť bezplatný prevod osobám, ktoré treba pokladať vo smysle, platnej normy za osoby maďarskej národnosti. Tieto manželky okrem toho dosiaľ vlastnia po 30 ha pôdy, ktorá napriek všetkým zák. predpokladom nebola dosiaľ konfiškovaná. Aj pri jestvovaní zák. predpokladov by im pri prvom konf. pokračovaní mohol byť pridelený len maximálny doplňok do 50 ha. Ako už v oboch horeuvedených prípadoch, i v tomto prípade, roľníci, ktorí im pridelené pozemky riadne obrábali, sú nezákonne prevedenými prepisami vo svojej držbe rušení, vedú sa proti nim nákladné súdne spory, čo fakticky bráni v konsolidácii pomerov na Slovensku a umožňuje činnost podvratných protištátných elementov.

IV. Dr. Pružinský, člen vlády t. zv. slov. štátu bol prehlásený predsedníctvom SNR na základe nar. SNR čis. 104 za zradcu a jeho pôdohospodársky majetok bol konfiškovaný. Napriek právoplatne prevedenej konfiškácii sa prípadom znovu zaoberala konfiškačná komisia pri ONV v Ružomberku v decembri 1946 a na žiadosť manželky a detí horeuvedeného rozhodla sa nekonfiškovať 50 - 50 ha a nariadiť bezplatný prevod na manželku a deti menovaného.

Nezákonitosť uvedeného rozhodnutia konfiškačnej komisie sa javí v dvoch smeroch: jednak znova rozhodovala o konfiškácii predsednictvom SNR pravoplatne rozhodnutej, jednak oslobodila z pod konfiškácie výmer väčší ako 50 ha.

V. Arpád Kyselý a manž. Elena rod. Suvecsányi ako aj Arpád Kyselý ml. boli označení rozhodnutím konfiškačnej komisie pri ONV v Lipt. Sv. Mikuláši za osoby národnosti maďarskej, ktorých pôdohospodársky majetok podlieha konfiškácii. Súčasne uvedená konfiškačná komisia rozhodla, aby nebol konfiškovaný pôdohospodársky majetok horeuvedených Kyselým do 50 ha a pridelila ešte pre syna Arpáda 50 ha z titulu, že sa uvedení prihlásili na reslovakizáciu. Toto rozhodnutie odporuje ustanoveniu § 1, odst. 4 podľa ktorého môže byť oslobodený od konfiškácie pôdohospodársky majetok neprevyšujúci len tých Nemcov, alebo Maďarov, ktorí sa činne zúčastnili na protifašistickom boji. V tomto prípade nielen, že neboly splnené uvedené predpoklady, ale naopak uvedení veľkostatkári boli fašistického smýšlania. Okrem tejto nezákonitosti spáchaná bola ďalšia nezákonitosť tým, že bolo oslobodené od konfiškácie spolu viac, ako 50 ha, t. j. 100 ha.

Podobne, ako v hore uvedených pripadoch bolo pripustené neoprávnené oslobodenie od konfiškácie osôb, podliehajúcich konfiškácii, v prípadoch Elemíra Kysela, Margity Kyselovej v Benadikovej, vd. Otilie Palugyai v Bodiciach, Jolany Radoczy a spol. v Čermiciach a v celej rade ďalšich podobných prípadoch na Slovensku.

Na prianie a dožadovanie sa mnohých rolníckych komisií a v záujme spravodlivého dokončenia konfiškácie pôdy Nemcom, Maďarom a zradcom spytujeme sa p. ministra zemedelstva:

1. Je ochotný pán minister v rámci svojej pravomoci vo smysle dohody vlády so SNR z júna 1946 všetky uvedené prípady vyšetriť?

2. Akým spôsobom mieni zakročiť, aby nezákonitosti, ktoré sa vyskytly pri konfiškačnom pokračovaní, boly napravené?

3. Čo mieni urobiť, aby nezákonnému jednaniu so strany povereníctva pôdohospodárstva na budúce bolo zabránené?

V záujme právnej istoty malých roľníkov a rešpektovania právneho poriadku pýtame sa p. ministra spravedlivosti:

1. či mieni p. minister v rámci svojej právomoci horeuvedené prípady vyšetriť v tom smere, aby sa zistilo, či okresné súdy jednaly správne, keď previedly zápis v poz. knihách, ač práve Sbor povereníkov o veci nerozhodol s konečnou platnosťou,

2. čo mieni p. minister urobiť, aby súdne pokračovanie proti uchadzačom o pôdu v horeuvedených prípadoch boly zastavené, až do konečného vyriešenia vo veci konfiškácie nejvyššou inštanciou.