Podpísaní navrhujú: Ústavodarné Národné shromaždenie ráč sa usniesť:

Ústavodarné Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Do konečnej úpravy náhrady za vojnové škody možno poskytnúť zo štátnych prostriedkov zálohu na náhradu za škody, ktoré utrpely v čase po 17. septembri 1938 právne osoby so sídlom na území republiky Československej, pokiaľ sú v čase vyhlásenia tohto zákona v činnosti a pokiaľ ich program je v shode so súčasnou politickou, kultúrnou, hospodárskou a sociálnou organizáciou verejného života a nie je v rozpore s ľudovodemokratickými zásadami.

Záloha na náhradu za škody sa vyplatí v tom prípade, keď hnuteľné veci boly odcudzené, zavlečené mimo štátne územie, alebo hnuteľné a nehnuteľné veci zabrané, zničené a poškodené.

Záloha na náhradu za škody sa vyplatí, keď tieto boly spôsobené akýmkoľvek vojnovým činom, alebo iným opatrením niektorej vojnovej strany, alebo ich vojnových jednotiek, alebo príslušníkov, ďalej teroristickými akciami organizácií nepriateľských štátu, alebo osôb verejne nebezpečných.

Za právne osoby podľa tohto zákona sa považujú:

a) spolky a organizácie, ktoré nehospodária na zárobkovom podklade, pokiaľ ide o ich majetok výlučne verejným záujmom, najmä kultúrnym, zdravotným, sociálnym a charitatívnym a pokiaľ tieto služby neposkytujú na obchodnom podklade,

b) štátom uznané cirkve, pokiaľ ide o majetok, ktorý slúži verejným účelom najmä zdravotným a sociálnym.

Zálohu možno poskytnúť iba na náhradu za škody, ktoré boly vyšetrené a zistené, keď právne osoby uvedené v § 2 osvedčia, že

a) zaobstaranie, alebo zriadenia odcudzenej, zavlečenej, zabranej, zničenej alebo stratenej veci, poprípade poškodenej veci do pôvodného stavu by bolo nezbytne potrebné, aby sa obnovila alebo zachovala ich existencia, alebo aby sa zabránilo ďalším národohospodárskym škodám a

b) že náklady na opätné zaobstaranie, alebo zriadenie veci, poprípade na jej uvedenie do pôvodného stavu, nemôžu hradiť z vlastných prostriedkov.

Záloha na náhradu za škodu sa poskytuje v peniazoch.

Pokračovanie o poskytnutie zálohy na náhradu za škodu sa zavedie na žiadosť oprávnených predstaviteľov, poťažne funkcionárov právnych osôb uvedených v § 2.

Keď má v § 2 uvedená právna osoba viac organizačných složiek, poťažne jednotiek, ktoré utrpely škodu, podá v každom prípade žiadosť ústredie príslušnej právnej osoby, ktoré vykonávalo funkciu ústredného orgánu dňa 1. apríla 1945.

V žiadosti je predovšetkým potrebné uviesť úrad, poťažne všetky úrady, u ktorých škoda alebo jej jednotlivé druhy sa prihlásily, a udať, či sa už pod titulom škody z verejných prostriedkov priznala podpora, alebo iná výpomoc (pôžička, záruka za úver, príspevok na splatenie pôžičky), akého druhu a v akej výške, kedy a ktorým úradom.

K žiadosti treba pripojiť všetky doklady o tom, že sú splnené podmienky § 3, najmä však doklad, že ide o právnu osobu uznanú podľa zákona, alebo podľa platného spolkového práva, o právoplatnej voľbe poťažne ustanovení predstaviteľov, alebo funkcionárov po prvom júni 1945 a konečne potvrdenie daňových úradov o majetkovom stave a zárobkových pomeroch žiadateľky.

O žiadostiach rozhoduje Ministerstvo vnútra, na Slovensku Povereníctvo vnútra.

Výplatu priznanej zálohy likviduje Ministerstvo vnútra, na Slovensku Povereníctvo vnútra, alebo ním určený orgán.

Podrobné smernice o poskytovaní a vyplácaní záloh vydá Ministerstvo vnútra v dohode so zúčastnenými ministerstvami, na Slovensku so Sborom povereníkov a to najneskoršie do jedného mesiaca po vyhlásení zákona. Tieto smernice stanovia najmä tiež poradie naliehavosti, v ktorej majú byť zálohy na náhradu jednotlivých druhov škôd poskytované.

Z poskytnutia zálohy na náhradu za škody nevzniká strane právny nárok na túto náhradu. Keď sa prizná náhrada za prihlásenú škodu v nižšej sume ako je povolená záloha, alebo sa neprizná vôbec, bude strana povinná buď celú, alebo prípadnú časť zálohy ihneď vrátiť na vyzvanie orgánu uvedeného v § 6. Tento orgán však môže strane na jej odôvodnenú žiadosť v prípadoch hodných zreteľa poskytnúť primerané úľavy pri plnení tejto povinnosti.

Ustanovenie odstavca 1 vety druhej - s výnimkou ustanovenia o poskytnutí úľavy - platí obdobne, keď bola záloha nepravdivými údajmi, alebo iným spôsobem vylákaná.

Súdy, úrady a orgány verejnej správy sú povinné spolupôsobiť pri uskutočňovaní tohto zákona.

Písomnosti a úradné výkony vo veciach upravených týmto zákonom, sú oslobodené od poplatkov a dávok za úradné výkony vo veciach správnych.

Predstavitelia, poťažne funkcionári právnej osoby, ktorí v žiadosti o poskytnutie na náhradu za škody, alebo v pokračovaní o nej urobia vedome nesprávne údaje, alebo sa iným spôsobom pokúsia vylákať, alebo skutočne vylákajú poskytnutie zálohy, budú potrestaní - keď nejde o čin trestný súdne - miestne príslušným okresným národným výborom pokutou do 100.000 Kčs, alebo väzením do jedného roku, alebo obidvoma týmito trestami. Keď bola uložená pokuta, nech je pre prípad jej nedobytnosti súčasne vyrubený náhradný trest väzenia, podľa miery zavinenia v medziach sadzby trestu na slobode. Keď bol vedľa pokuty uložený aj trest na slobode, nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom väzenia presahovať jeden rok.

Tento zákon nabýva účinnosti pätnásteho dňa po vyhlásení.

Tento zákon prevedie minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami, na Slovensku s príslušnými povereníkmi.

Vývoj pomerov ukázal, že je potrebné riešiť otázku zálohy na náhradu za vojnové škody pre právne osoby na zákonnom podklade. Pociťovalo sa to najmä vo zvýšenej miere na Slovensku, ktoré bolo vojnovými udalosťami vo zvýšenej miere bezprostredne zasiahnuté. Najmä pre slovenský hospodársky život významné složky ako sú rôzne družstvá a roľnícke skladištné družstvá boly neobyčajne poškodené a nemôžu rozvíjať svoju činnosť práve pre nedostatok prostriedkov na rekonštrukciu svojich objektov. Na Slovensku sú to aj cirkve a iné spolky, ktoré vydržiavaly ústavy slúžiace zdravotným, sociálnym a charitatívnym účelom, najmä nemocnice, starobince, sirotince a podobne. Je známe, že práve tieto ústavy už svojou rozlohou slúžily za ubikácie vojsk a boly teda vystavené zvýšenému zničeniu, poťažne odvlečeniu ich vnútorného zariadenia.

Na niektorých miestach sa prikročilo k oprave, poťažne stavbe zničených budov a k zadováženiu vnútorného technického zariadenia, čo bolo umožnené v nemalej miere aj podporami z verejných prostriedkov. Tieto výplaty sú však práve preto, lebo sa tak robí bez zákonitého podkladu často náhodné a nadovšetko nedostačujúce. Inde zas sa prikročilo síce k opravám, ale po vyčerpaní všetkých finančných prostriedkov nemôže sa rekonštrukcia dokončiť.

Dekrét prezidenta Republiky číslo 82 zo dňa 28. septembra 1945 o zálohách na náhradu za niektoré vojnové škody majetkové poznal výplatu záloh len fyzickým osobám.

Na Slovensku bola upravená táto matéria nariadením Slovenskej národnej rady zo dňa 7. novembra 1945 o poskytovaní preddavku na náhradu škôd spôsobených vojnovými udalosťami. Aj táto norma pozná len štátnych občanov na území Slovenska.

Celoštátna norma a to zákon číslo 161 zo dňa 18, júla 1946 o zálohách na náhradu za niektoré vojnové škody a škody spôsobené mimoriadnymi pomerami sa zaoberá výplatou záloh len štátnym občanom a nemá ustanovenia o zálohách na náhradu pre právne osoby.

Je nesporné, že práve v terajších časoch je potrebné, aby družstevné, hospodárske, sociálne, zdravotné a vôbec charitatívne ústavy boly v plnej prevádzke a takto družstvá, korporácie a cirkve, poťažne spolky mohly plniť svoje skutočné poslanie. V povojnových časoch je obyvateľstvo vo zvýšenej miere odkázané na takúto pomoc a podporu a práca týchto organizácií uľahčuje v mnohom smere splnenie tých sociálnych úloh, ktoré by ináč pripadly štátu, Pri dnešných zvýšených úlohách, ktoré štátna, poťažne verejná moc prevzala, je táto pomoc cirkví a spolkov tým vítanejšia.

Pre štátnu pokladnicu vyplynú zvýšené výdavky z nového zákona len v zmenšenej miere. Treba totiž uvážiť, že skôr, či neskôr by sa muselo umožniť družstvám, cirkvám a spolkom subvenciami, rôznymi podporami, poťažne zvýhodneným úverom, aby daly do prevádzky alebo opravily ten svoj majetok, ktorý slúži sociálnym a charitatívnym úlohám. Stalo sa tak aj doteraz a v budúcnosti by sa postupne muselo prikročovať k subvenčnému systému. Z poskytovania subvencií však môžu vzniknúť mnohé neshody a nedorozumenia, najmä pokiaľ ide o favorizovanie toho-ktorého spolku, poťažne cirkve. Keď sa tak stane na zákonnom podklade a podľa jasne určených smerníc, bude zabezpečená objektivita a spravodlivý postup.

Zákon svojou konštrukciou sa pridržiava zákona číslo 161/1946 o zálohách na náhradu za niektoré vojnové škody a škody spôsobené mimoriadnymi pomerami.

Osobitne bolo potrebné vyznačiť, poťažne definovať v § 2 tie právne osoby, ktoré môžu uplatňovať zálohu na náhradu. Definíciu bolo treba zúžiť, keďže išlo o to, aby sa záloha vyplácala len takým právnym osobám a len za škody na takom ich majetku, ktorý slúži verejným účelom, najmä zdravotným a sociálnym.

Agendu zákon sústreďuje v českých krajinách u Ministerstva vnútra, na Slovensku pri Povereníctve vnútra. Táto centralizácia je potrebná, keďže cirkve, poťažne spolky budú podávať za jednotlivé svoje sbory, poťažne organizačné složky jednotne žiadosti. Ústredné posudzovanie a meritorné vybavovanie žiadostí je aj v záujme prehľadnosti a objektívneho rozhodovania o skutočných škodách. V smerniciach Ministerstva vnútra bude možné zabezpečiť spolupôsobnosť okresných národných výborov, pokiaľ ide o výšku uvádzanej škody v pôvodnom a terajšom stave prevádzky v príslušnom sociálnom, poťažne charitatívnom ústave.

Pokiaľ ide o §§ 8 až 11, uvádzajú sa tieto obdobne ako v zákone číslo 161/1946 Sb. s tým rozdielom, že výška pokuty a väzenia pokiaľ ide o sadzby sa zvyšuje vzhľadom na zvýšené sumy záloh, ktoré sa pravdepodobne budú vyplácať.

Úhrada pre výdavky podľa navrhovaného zákona nech sa nariadi z prostriedkov Likvidačného menového fondu v položke na náhradu vojnových škôd a keby nedostačovala, z (prostriedkov) prebytkov iných položiek štátneho rozpočtu pre rok 1947.

V Prahe dňa 29. januára 1947.