Podpísaní navrhujeme: Ústavodarné
Národné shromaždenie, ráč sa
usniesť:
Ústavodarné Národné shromaždenie
republiky Československej usnieslo sa na tomto ústavnom
zákone:
1. Pre kontrolu štátneho a verejného hospodárenia
zriaďuje sa Najvyšší kontrolný úrad
so sídlom v Prahe.
2. Na území Slovenska vykonáva pôsobnosť
podľa tohto zákona osobitná složka Najvyššieho
kontrolného úradu so sídlom v Bratislave.
3. Podrobnosti upraví zákon.
Najvyšší kontrolný úrad je na vláde
a jej členoch nezávislý. Svoju pôsobnosť
vykonáva samostatne a nakoľko tento zákon neurčuje
inak, je ministerstvám na roveň postaveným
ústredným úradom.
(1) Na čele Najvyššieho kontrolného úradu
je predseda; jeho stálym zástupcom je podpredseda.
Z týchto funkcionárov vždy jeden je Čech
a jeden Slovák.
(2) Pre funkcionárov Najvyššieho kontrolného
úradu (ods. 1.) platia ustanovenia § 2 zákona
č. 103/1926 Sb. z. a n. Činovný a iný
prídavok prislúcha im vo výške, určenej
pre členov vlády.
(3) Funkcionárov Najvyššieho kontrolného
úradu (ods. 1) menuje prezident republiky na návrh
Predsedníctva Národného shromaždenia,
podaný po dohode s Predsedníctvom Slovenskej národnej
rady. Oba funkcionári musia mať vysokoškolské
vzdelanie a aspoň jeden z nich musí mať vzdelanie
právnické.
(4) Funkcionárov dáva do trvalej alebo dočasnej
výslužby prezident republiky na návrh Predsedníctva
Národného shromaždenia, podaný po dohode
s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a to len,
keď sú neschopní vykonávať svoju
funkciu, ak o to žiadajú, alebo keď dosiahli
60. rok.
(1) Funkcionári sú za činnosť Najvyššieho
kontrolného úradu zodpovední priamo Národnému
shromaždeniu, a Slovenskej národnej rade vo veciach
spadajúcich do jej právomoci.
(2) Zákon o zodpovednosti členov vlády a
súdnom pokračovaní proti nim platí
obdobne i na funkcionárov Najvyššieho kontrolného
úradu.
(3) Funkcionári sú povinní veci, týkajúce
sa pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu,
i vlastné predlohy zastávať v Národnom
shromaždení, alebo v Slovenskej národnej rade,
vo všetkých ich komisiách a výboroch
a dať potrebné vysvetlenia osobne alebo svojimi zástupcami.
Pri rokovaní sú oprávnení hlásiť
sa o slovo, ktoré sa im nesmie odoprieť.
(4) Funkcionári zúčastňujú
sa s poradným hlasom zasadnutí vlády ako
i Sboru povereníkov.
(5) Právomoc vlády, Sboru povereníkov alebo
iných ústredných úradov vo veciach
zamestnaneckých a platových vykonávajú
pre Najvyšší kontrolný úrad podľa
platných predpisov jeho funkcionári. Rozhodnutia
prezidenta republiky, ktoré sa týkajú menovania
a dania funkcionárov do výslužby, ustanovenia
a povýšenia zamestnancov, nevyžadujú spolupodpis
podľa § 68 Ústavnej listiny.
Najvyššiemu kontrolnému úradu sa pridelí
potrebný počet odborných a pomocných
síl. Systemizáciu služobných miest,
v rámci ktorej treba zamestnancom - Slovákom vyhradiť
jednu tretinu vo všetkých služobných triedách
a platových stupniciach, schvaľuje Predsedníctvo
Národného shromaždenia po dohode s Predsedníctvom
Slovenskej národnej rady.
Funkcionári a zamestnanci Najvyššieho kontrolného
úradu nesmú zastávať iný štátny
alebo súkromný úrad, ďalej zamestnanie
alebo funkciu so zúčtovacou alebo majetkovou zodpovednosťou
okrem poručníctva; nesmú mať účasť
ani priamo ani prostredníctvom iných osôb
na správe a vedení podnikov, spoločností,
spolkov, ústavov a zariadení, ktoré sú
povinné predkladať štátu vyúčtovanie,
ktoré dostávajú štátnu podporu,
štátne objednávky, alebo ktoré sú
štátu viazané smluvou.
(1) Najvyšší kontrolný úrad dozerá
na hospodárenie štátu, jeho a ním spravovaných
fondov, nadácií, ústavov, podnikov, sdružení
a iných zariadení. Jeho dozoru podlieha tiež
hospodárenie ceduľového ústavu, územnej
a záujmovej samosprávy, ich a nimi spravovaných
fondov, nadácií, ústavov, podnikov, sdružení
a iných zariadení, ako aj hospodárenie nositeľov
sociálneho poistenia a poštátnených
(znárodnených) podnikov.
(2) Najvyšší kontrolný úrad je
oprávnený kontrolovať tiež hospodárenie
fondov, nadácií, ústavov, podnikov, sdružení
a iných zariadení, ktoré prijímajú
v akejkoľvek forme podpory od štátu alebo sväzkov
územnej samosprávy, alebo sú z ich prostriedkov
dotované alebo na ich účet prevádzané,
ďalej kde je záujem štátu alebo sväzkov
územnej samosprávy z dôvodov ich finančnej
účasti, účasti na správe, záruky
alebo podielu na zisku, alebo ktoré sú v národnej
správe alebo v správe iného verejného
orgánu, ďalej hospodárenie verejnoprávnych
ustanovizní a zariadení, ktoré sú
zriadené vo verejnom záujme, alebo ktoré
sú podrobené jeho kontrole osobitnými predpismi
a vôbec kde o to požiada Predsedníctvo Národného
shromaždenia alebo Predsedníctvo Slovenskej národnej
rady.
(1) Najvyšší kontrolný úrad je
povinný predovšetkým skúmať, či
príjmy a výdavky spočívajú
na zákonných ustanoveniach alebo smluvách,
či sú v ich medziach riadne poukázané
a zúčtované. Je tiež povinny všímať
si toho, či poukazy a účty sa shodujú
s platným rozpočtom a s predpismi o ňom a
k nemu vydanými.
(2) Najvyšší kontrolný úrad dozerá,
či sú verejné dane a dávky riadne
ukladané a vymáhané. Sleduje úspornosť
vo všetkých odvetviach štátnej správy
a dozerá, či sa v štátnom hospodárstve
a v správe ostatných majetkov podrobených
jeho kontrole postupuje hospodárne. V tejto pôsobnosti
môže kedykoľvek podať pripomienky alebo námety
a žiadať nápravu (§ 9 ods. 1).
(3) Úrady, fondy, nadácie, ústavy, podniky,
sdruženia, zariadenia a ustanovizne podliehajúce dozoru
Najvyššieho kontrolného úradu, (§
7) sú povinné predložiť mu a jeho orgánom
na požadanie všetky spisy, účty, doklady,
účtovné záznamy a iné pomôcky
pre kontrolu a dozor a podať potrebné vysvetlenia.
(4) Najvyšší kontrolný úrad je
oprávnený kedykoľvek kontrolovať svojimi
orgánmi na mieste samom a podľa potreby zariadiť
za dozoru svojich orgánov i skontro pokladníc, preskúmať
likvidáciu a inventarizáciu zásob. Jeho orgánom
musí sa umožniť prístup do všetkých
budov, miestností, zariadení a na pozemky kontrolovaných
ustanovizní (§ 7).
(5) Vedúci úradníci účtovnej
služby štátnych poukazovacích úradov,
ústavov, podnikov a iných zariadení sú
povinní oznamovať bezprostredne Najvyššiemu
kontrolnému úradu všetky prípady poukazov
nimi pozastavených a vykonaných len na príkaz.
Za splnenie tejto povinnosti sú disciplinárne zodpovední,
nesmie im však z toho vzniknúť újma.
(1) Pri výkone kontroly zistené závady ako
i svoje pripomienky a námety oznámi Najvyšší
kontrolný úrad príslušnému ústrednému
úradu. Ústredný úrad povinný
je odstrániť vytýkané závady
a prerokovať pripomienky a námety a oznámiť
Najvyššiemu kontrolnému úradu čo
zariadil. Ak sa tak nestane najneskôršie do 3 mesiacov,
prejedná Najvyšší kontrolný úrad
s príslušným ústredným úradom
príčiny omeškania. Ak sa nedocieli dohoda,
predloží sa vec vláde (Sboru povereníkov);
funkcionári Najvyššieho kontrolného úradu
sú povinní zúčastniť sa zasadnutí
vlády (Sboru povereníkov), na ktorom sa vec prerokuje.
Ak sa nedocieli dohoda, predloží sa vec na rozhodnutie
Predsedníctvu Národného shromaždenia
(Predsedníctvu Slovenskej národnej rady).
(2) Úradníci, ktorí zavinili zistené
závady, alebo ktorí zavinili, že zistené
a oznámené závady neboly včas odstránené,
sú disciplinárne zodpovední. Príslušné
úrady sú povinné na návrh predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu zaviesť
disciplinárne pokračovanie.
(1) Ak v správnom roku vznikne neodkladná potreba
poukázať výdavok v štátnom rozpočte
nepredvídaný alebo výdavok, ktorým
sa prekročí povolený úver, ak nastane
potreba hradiť výdavok z iného ako rozpočtom
určeného úveru alebo na iné ako rozpočtom
určené obdobie, je príslušný
ústredný úrad povinný zaslať
spis po dohode s Ministerstvom financií (Povereníctvom
financií) Najvyššiemu kontrolnému úradu,
ktorý je oprávnený do 8 dní urobiť
svoje námietky. Ak sa námietky dohodou neodstránia,
rozhodne o nich vláda (Sbor povereníkov); tejto
porady sú funkcionári Najvyššieho kontrolného
úradu povinní sa zúčastniť.
(2) Najvyšší kontrolný úrad je
povinný tieto výdavky zaznamenávať a
vykazovať v štátnom záverečnom
účte.
(1) Pri dozore na štátny dlh je Najvyšší
kontrolný úrad povinný skúmať,
či sa emisia dlhopisov alebo pokladničných
poukázok deje presne podľa zákona, či
sú štátne záväzky riadne knihované,
či vláda presne plní povinnosti štátu
pri dlhoch a záväzkoch, za ktoré štát
ručí a či je v poriadku úrokovanie,
umorovanie a zaistenie dané veriteľom.
(2) Podmienkou platnosti štátnych dlhopisov je kontrasignácia
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Najvyšší kontrolný úrad má
s Ministerstvom financií spoluzáver nad pripravenými
štátnymi dlhopismi a vydáva ich podľa
príslušného splnomocňovacieho zákona
ministrovi financií. Prebiera štátne dlhopisy
určené na amortizáciu a ničí
ich.
(3) Najvyšší kontrolný úrad dozerá
na obeh drobných peňazí a podľa výkazov
Ministerstva financií kontroluje, či sa obeh a razenie
mincí pohybuje v medziach zákona.
(4) O stave štátneho dlhu a obehu drobných
peňazí vydáva Najvyšší kontrolný
úrad štvrťročné zprávy.
(1) Najvyšší kontrolný úrad zúčastní
sa na sostavovaní a prejednávaní štátneho
rozpočtu. Ústredné úrady sú
povinné zasielať Najvyššiemu kontrolnému
úradu návrhy svojich podrobných rozpočtov
a príloh v lehote určenej pre ich predkladanie Ministerstvu
financií (Povereníctvu financií). Najvyšší
kontrolný úrad prejedná svoje pripomienky
s príslušným ústredným úradom
a s Ministerstvom financií (Povereníctvom financií).
(2) Najvyšší kontrolný úrad je
oprávnený zúčastniť sa tiež
na príprave, sostavovaní a schvaľovaní
rozpočtov v obore verejného hospodárenia
podliehajúceho jeho kontrole podľa § 7 tohto
zákona.
(1) Najvyšší kontrolný úrad sostavuje
ročne záverečný účet
všetkých štátnych príjmov a výdavkov.
Štátne úrady, ktoré poukazujú
platy, sú povinné predkladať Najvyššiemu
kontrolnému úradu mesačné výkazy
príjmov a výdavkov a po uplynutí správneho
obdobia ročné účty, v ktorých
treba vykázať úhrnný výsledok
peňažného hospodárenia, tento výsledok
porovnať so štátnym rozpočtom a odchýlky
náležite odôvodniť.
(2) Štátne podniky, ktoré boly vyhlásené
za podniky spravované podľa zásad obchodného
hospodárenia, sú povinné predkladať
Najvyššiemu kontrolnému úradu mesačné
výkazy o výsledkoch hospodárenia, porovnať
ich s rozpočtom, a po skončení správneho
roku predložiť záverečné účty,
ich výsledky porovnať so štátnym rozpočtom
a odchýlky náležite odôvodniť.
(3) Úradníci, ktorí zavinili, že mesačné
výkazy a ročné účty podľa
ods. 1 a 2 neboly Najvyššiemu kontrolnému úradu
v lehote nim určenej predložené, sú
disciplinárne zodpovední. Príslušné
úrady sú povinné na návrh predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu podať
disciplinárne oznámenie.
(4) Najvyšší kontrolný úrad predloží
Národnému shromaždeniu záverečný
účet najneskoršie do 18 mesiacov po uplynutí
príslušného správneho roku na preskúmanie
a schválenie.
(5) Záverečné účty hospodárenia
ostatných verejných a iných podnikov, ústavov
a zariadení, podliehajúcich kontrole Najvyššieho
kontrolného úradu podľa § 7 tohto zákona,
treba predložiť Najvyššiemu kontrolnému
úradu zároveň s ich predložením
dozornému úradu. Dozorný úrad je povinný
prejednať pripomienky Najvyššieho kontrolného
úradu podľa § 9 tohto zákona.
(1) Najvyšší kontrolný úrad je
povinný starať sa, aby štátne účtovníctvo
bolo čo najjednoduchšie a najúčelnejšie
a zariadené tak, aby umožnilo ľahkú a
úplnú kontrolu. Tým cieľom spolupôsobí
pri vydávaní nových nariadení týkajúcich
sa účtovníctva a kontroly a pri všetkých
zmenách týchto nariadení. Nariadenia vydané
bez jeho súhlasu sú neplatné. Ak uzná
sám potrebu nových alebo zmenu platných predpisov,
dohodne sa o tom s príslušným ústredným
úradom.
(2) Najvyšší kontrolný úrad má
právo hocikedy preskúmať organizáciu
štátnej účtovnej a kontrolnej služby
a zistené závady a nedostatky pozastaviť. Jeho
dozoru podlieha i činnosť revíznych ustanovizní,
vykonávaná na podklade zákonných predpisov
alebo na príkaz štátnych alebo verejných
orgánov. Ustanovenia § 9 platia obdobne.
Kontrola poukazovacieho práva v oblasti pôsobnosti
Najvyššieho kontrolného úradu patrí
Predsedníctvu Národného shromaždenia.
Najvyšší kontrolný úrad predloží
do 6 mesiacov účty o svojom celoročnom hospodárení
Predsedníctvu Národného shromaždenia.
(1) Zákon č. 175/1919 Sb. z. a n. a zákon
č. 110/1942 Sl. z. sa zrušujú.
(2) Zamestnanci Najvyššieho účtovného
kontrolného úradu v Prahe a zamestnanci Najvyššieho
kontrolného dvora v Bratislave stávajú sa
zamestnancami Najvyššieho kontrolného úradu
podľa tohto zákona a to v doterajšej ich služobnej
hodnosti a platovom zaradení, pričom im patria služobné
požitky podľa dosiaľ pre nich platných predpisov.
(3) Úkony zrušeného Najvyššieho účtovného
kontrolného úradu v Prahe a Najvyššieho
kontrolného dvora v Bratislave pokladajú sa za úkony
Najvyššieho kontrolného úradu podľa
tohto zákona. Tam, kde sa v platných právnych
predpisoch hovorí o Najvyššom účtovnom
kontrolnom úrade v Prahe alebo Najvyššom kontrolnom
dvore v Bratislave, treba rozumieť Najvyšší
kontrolný úrad podľa tohto zákona.
Tento zákon nadobúda účinnosti dnom
vyhlásenia a vykonajú ho všetci členovia
vlády a funkcionári Najvyššieho kontrolného
úradu.
Rozpočtový výbor Dočasného
Národného shromaždenia pri prejednávaní
štátneho rozpočtu na rok 1946 usniesol sa 22.
marca 1946 na tejto rezolúcii:
"Mimoriadne úlohy povojnovej rekonštrukcie viedly
k tomu, aby rozsah štátneho rozpočtu bol veľmi
značne rozšírený, pri čom predpoklady,
ktoré slúžily za podklad pre sostavenie rozpočtu,
neboly tak dostatočne vyhranené, aby bolo možné
primeranosť položiek náležite preskúmať
a preskúšať. Tieto okolnosti vyžadujú,
aby v záujme riadneho hospodárenia bola venovaná
zvýšená starostlivosť organizácii
kontrolnej služby štátneho hospodárenia.
V dôsledku toho sa vláda vyzýva, aby po dohode
s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady pripravila
návrh normy ústavnej povahy o najvyššej
kontrole štátneho a verejného hospodárenia
v ČSR, v ktorej budú uplatnené tieto zásady:
1. má byť odpovedná Národnému
shromaždeniu;
2. má sa vztahovať na všetky úseky, kde
to vyžaduje verejný záujem;
3. musia byť dané predpoklady, aby výsledky
skúmania kontrolnej služby mohly byť včas
a účinne uplatnené;
4. má sa vysloviť neslučitel,nosť funkcie
a zamestnania kontrolného orgánu s členstvom
v zákonodarnom sbore a s iným zamestnaním
alebo funkciou so zúčtovacou alebo majetkovou zodpovednosťou.
Až do normatívnej úpravy má sa v záujme
jednotných kontrolných metód výkon
kontrolnej činnosti usmerňovať v rámci
koordinačnej komisie, pozostávajúcej z vedúcich
funkcionárov a úradníkov oboch doterajších
najvyšších kontrolných inštitúcií
v ČSR."
Vláda dosiaľ nepredložila parlamentu návrh
ústavnej normy v smysle tejto rezolúcie, takže
pri prejednávaní štátneho rozpočtu
na rok 1947 máme tú istú situáciu
ako pred rokom, t. j., že pre kontrolu štátneho
(i verejného) hospodárstva existujú (právne
i fakticky) dva úrady: Najvyšší účtovný
kontrolný úrad, opierajúci sa o zákon
č. 175/1919 Sb. z. a n. a Najvyšší kontrolný
dvor, zriadený zákonom č. 110/1942 Sl. z.
Kontrola štátneho a vôbec verejného hospodárstva
však vyžaduje, aby bola urýchlene postavená
na jasné právne základy, lebo v článku
III. politickej dohody z 27. júna 1946 zvolený spôsob
jednotnej kontroly naráža na ťažkosti.
V osnove sa prizerá k doterajšej právnej matérii
o kontrole štátneho a verejného hospodárstva,
kompilácia ktorej s modernými štátno-politickými
zásadami, formulovanými priebehom času tiež
predstaviteľmi Najvyššieho účtovného
kontrolného úradu i Najvyššieho kontrolného
dvora, dáva dostatočný prostriedok k vytvoreniu
pevnej a nezávislej spoločnej kontrolnej inštitúcie
v obnovenej republike.
Matéria rozdelená je v podstate na tri časti:
§§ 1 - 6, v ktorých riešené sú
organizačné a personálne otázky úradu,
§§ 7 - 14, upravujúce rozsah i spôsob jeho
činnosti (pôsobnosť), §§ 15 - 17 so
záverečnými ustanoveniami. V prvej častiprizerá
osnova k zásade, vyslovenej v čl. II (bod 7) pražskej
dohody z 2. júna 1945 o spoločnej kontrole hospodárenia
štátu v duchu košického vládneho
programu, zabezpečujúceho slovenským politickým
fóram primeraný vliv na celkovú správu
štátnych vecí Druhá časť
poskytuje orgánom kontroly všetky, so zodpovednosťou
úradu srovnateľné možnosti včasného
a účinného zasahovania do všetkých
odvetví štátneho i verejného hospodárenia
so súčasným vyslovením povinnosti
sostavovať štátne účtovné
závierky a práva mať spoluúčasť
pri sostavovaní a prejednávaní štátneho
rozpočtu. Tretia časť obsahuje predpisy, týkajúce
sa interných otázok úradu, najmä zaistenia
právnej i personálnej kontinuity.
Ohľadom na podrobnosť jednotlivých ustanovení
osnovy netreba ich bližšie vysvetľovať. Forma
ústavného zákona navrhuje sa preto, lebo
ide o riešenie otázky s ústavou bezprostredne
súvisiacej a vzhľadom na navrhnutú zmenu §
68 Ústavnej listiny. Vydaním tohto zákona
nevzniknú štátu nové rozpočtom
nezabezpečené výdavky. Po stránke
formálnej navrhujeme, aby osnova prikázaná
bola výboru ústavnému a právnemu ústavodarného
Národného shromaždenia.