Dekrétom č. 102/45 boly znárodnené
banky a teda i Sedliacka banka v Bratislave. Podľa cit. dekrétu
§ 32 účasti bánk na nepeňažných
podnikoch, ktoré nepodliehajú znárodneniu,
majú sa v "primeranej lehote prenechať osobám
fyzickým alebo právnickým za náhradu
odpovedajúcu ich obecnej cene na voľnom trhu, ak tak
môže banka učiniť bez straty". V §
33 cit. dekrétu sa určuje, že "vláda
vydá nariadením podrobné predpisy k prevedeniu
tohoto dekrétu". Nie je sporné, že spomenuté
vládne nariadenie doteraz nevyšlo.
Sedliacka banka v Bratislave vznikla po dohode Sväzu RVP
a Min. financií Tisovej vlády, po rozhodnutí
tejto vlády. Skoro všetky akcie tejto banky upísal
Sväz RVP, ktorý bol reprezentovaný ľudáckym
poslancom Turčekom. Do banky samej dosadil si Tiso samých
svojich spoľahlivých ľudí, na čele
so svojím bratrancom Fraňom Tisom, ako generálnym
riaditeľom. Zo všetkých dokladov, ktoré
máme po ruke a ktoré sme ochotní predložiť
ministrovi financií, je jasné, že Sedliacka
banka bola vo sfére Tisu a jeho strany. Táto banka
za Tisovho režimu na Slovensku vytvorila najväčší
priemyslový koncern a soskupila postupne do svojich rúk
účastiny asi 30 významných priemyslových
podnikov. Takmer monopolné postave nie získala v
priemysle mlynárskom a cukrovarníckom, a významné
pozície aj v iných odvetviach. Niektoré podniky,
na počet veľmi málo, previedol Sväz RVP
dobrovoľnou dohodou na Sedliacku banku a protihodnotu dostal
vyplatenú. Prevažnú väčšinu
podnikov získala Sedliacka banka a politickí činitelia
Tisovho režimu priamo a to za využitia štátneho
a mocenského aparátu, arizovaním, slučovaním
bánk, valutovými machináciami a podobne.
Takmer všetky takto získané podniky boly nadobudnuté
lacnejšie ako bola ích obecná cena v dobe nadobudnutia.
Všetky nadobudnuté podniky boly akciovými spoločnosťami
a do vedenia a správy týchto podnikov dosadil Tisov
režím svojích spoľahlivých ľudí,
poslancov Tisovho snemu, tajomníkov Hlinkovej strany a
pod. Všetky podniky Sedliackej banky, keby tu nebol býval
zásah dekrétu o znárodnení bánk,
boly by musely byť konfiškované ako podniky kolaborantské.
Povereník financií dr. Josko menoval do Sedliackej
banky dočasnú správu na cele s Ing. Havlíkom,
ktorý za celú dobu Tisovho režimu ako prednosta
priemyselného oddelenia dával tento koncern dohromady
spolu s politickými činiteľmi Tisovho režimu.
Táto dočasná správa dohodla sa so
Sväzom RVP, že koncernové podniky Sedliackej
banky majú byť prevedené do vlastníctva
Sväzu RVP. Povereník financií dr. Josko predložil
Sboru povereníkov návrh, aby podľa spomenutej
dohody bol daný súhlas k prevodu do Sväzu RVP
týchto priemyselných podnikov: 1. Nitrianske mlyny
a lupárne úč. spol., Nitra, 2. Považský
cukrovar úč. spol. Trenč Teplá, 3.
Slovenský roľnícky cukrovar úč.
spol. Farkašín, 4. Záhorský cukrovar
a liehovar úč. spol. Uhorská Ves, 5. Spojená
exportná sladovňa a pivovar úč. spol.
Nitra, 6. Paperod, družstvo s r. o. Bratislava, 7. Považská
továreň na rastlinné tuky úč.
spol. Nové Mesto n. Váhom, 8. Slovenský zemedelský
priemysel v Bratislave, 9. Nitrianska stavebná spoločnosť
s r. o. Nitra, 10. Malužinská továreň
na obrazové rámy úč. spol. Malužiná,
11. Slovenské drevo úč. spol. Bratislava,
12. Wigand C. F., grafická umelecká tlačiareň
úč. spol. Bratislava, 13. Ferenid úč.
spol. Nitra, 14. Slovenské čedičové
kamenolomy úč. spol. Krupina, 15. Spojené
kamenolomy úč. spol. Bratislava. V týchto
podnikoch sú zahrnuté tiež účasti
(väčšinou 100%) na podnikoch ďalších,
ako "Jedla" Bratislava, Pivovar Ilava, Lankonop Nitra,
Cukrospol Bratislava, Slovcukor Bratislava, Letovisko Harmónia
atď.
Všetky tieto podniky navrhol povereník financií
dr. Josko previesť so zpätnou platnosťou k dátumu
1. apríl 1946, t. j. tak, aby sa prevod stal pred účinnosťou
zákona o majetkových dávkach a prírastku.
Všetky tieto podniky navrhuje previesť do Sväzu
RVP povereník dr. Josko za kúpny obnos 49,553.810
Kčs, pričom z dohody je jasné, že vôbec
nebola zisťovaná cena na voľnom trhu, že
za knihovnú hodnotu majú byť tieto podniky
prevedené do Sväzu RVP. Skutočná hodnota
spomenutých podnikov sa medzi znalcami odhaduje do 1 miliardy
Kčs, rozhodne vyše 500,000.000 Kčs. Je zistené,
že Sedliacka banka v rokoch 1939 až 1944 investovala
do spomenutých podnikov 101,500.000 Kčs. Podobne
pri jednotlivých podnikoch môžeme predložiť
materiál o tom, že ich knihovná hodnota v niektorých
prípadoch činí menej ako jednu desatinu skutočnej
hodnoty.
Povereníctvo financií ako aj Sväz RVP sú
ovládané činiteľmi Demokratickej strany.
Týmito činiteľmi bola tiež dosadená
dočasná a neskoršie aj národná
správa Sedliackej banky.
Pokus o prevod spomenutého koncernu za podmienok ako bolo
vyššie uvedené, vyvolal v slovenskej verejnosti
mimoriadny rozruch, najmä postup p. povereníka financií
dr. Josku. V slovenskej verejnosti kolujú zprávy
o tom, že celá táto akcia deje sa na politický
nátlak vysokých činiteľov Demokratickej
strany. Že v mnohých koncernových podnikoch
boly prevedené defraudácie, že pri vykonávaní
dekrétu o menovej reforme okolo spomenutých podnikov
spáchané boly trestné činy proti mene.
Podniky Sedliackej banky vôbec neboly revidované,
lebo za Tisovho režimu išlo o koncern Hlinkovej strany
a po oslobodení tiež revízia nebola prevedená.
Slovenská verejnosť je krajne znepokojená machináciami,
ktoré se okolo týchto podnikov prevádzaly.
Preto podpísaní poslanci pýtajú sa
pána ministra financií:
1. či je pán minister ochotný zabezpečiť,
aby boly dodržované ustanovenia dekrétu o znárodnení
bánk a zabezpečiť, aby majetok zoštátnenej
banky žiadnymi machináciami nebol zmenšovaný
a banka ohrožovaná vo svojej likvidite,
2. či je pán minister ochotný vyslať
reviznú komisiu, ktorá by Sedliacku banku a všetky
koncernové podniky podrobila prísnej revízii
majetkovej, výnosovej a celkovej činnosti, preskúmala
podmienky nadobudnutia, latentné rezervy (účtovné
i neúčtovné a politické dotácie,
ktoré tento koncern politickým skupinám vyplácal),
3. či je pán minister financií ochotný
dať preskúmať delikty proti dekrétu o
mene a pohnať pred súd všetkých, ktorí
sa trestných činov dopustili alebo sú za
ne zodpovední,
4. či je pán minister financií ochotný
napomáhať tomu, aby podniky Sedliackej banky, pokiaľ
nepodliehajú znárodneniu, boly odovzdané
priamo družstvám roľníkov a robotníkov
a nie kapitalistickej skupine, a zabezpečiť v týchto
družstvách skutočný vplyv roľníctva
a zamestnanectva podnikov,
5. či je pán minister financií ochotný
volať k zodpovednosti národnú správu
Sedliackej banky a ostatných činiteľov, ktorí
majú účasť na protizákonnom postupe,
6. či je pán minister ochotný podať
verejnosti po prísnom preskúmaní zprávu
o pomeroch v Sedliackej banke a o dodržiavaní platných
zákonov a zásad vládneho programu v záležitostiach
peňažníctva a koncernových podnikov?