Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé 1946.

2. zasedání

248.

Interpelácia

poslanca Bašťovanského

ministrovi financií

vo veci Sedliackej banky v Bratislave a prevádzania dekrétu

prezidenta republiky č. 102/45 o znárodnení bánk.

Dekrétom č. 102/45 boly znárodnené banky a teda i Sedliacka banka v Bratislave. Podľa cit. dekrétu § 32 účasti bánk na nepeňažných podnikoch, ktoré nepodliehajú znárodneniu, majú sa v "primeranej lehote prenechať osobám fyzickým alebo právnickým za náhradu odpovedajúcu ich obecnej cene na voľnom trhu, ak tak môže banka učiniť bez straty". V § 33 cit. dekrétu sa určuje, že "vláda vydá nariadením podrobné predpisy k prevedeniu tohoto dekrétu". Nie je sporné, že spomenuté vládne nariadenie doteraz nevyšlo.

Sedliacka banka v Bratislave vznikla po dohode Sväzu RVP a Min. financií Tisovej vlády, po rozhodnutí tejto vlády. Skoro všetky akcie tejto banky upísal Sväz RVP, ktorý bol reprezentovaný ľudáckym poslancom Turčekom. Do banky samej dosadil si Tiso samých svojich spoľahlivých ľudí, na čele so svojím bratrancom Fraňom Tisom, ako generálnym riaditeľom. Zo všetkých dokladov, ktoré máme po ruke a ktoré sme ochotní predložiť ministrovi financií, je jasné, že Sedliacka banka bola vo sfére Tisu a jeho strany. Táto banka za Tisovho režimu na Slovensku vytvorila najväčší priemyslový koncern a soskupila postupne do svojich rúk účastiny asi 30 významných priemyslových podnikov. Takmer monopolné postave nie získala v priemysle mlynárskom a cukrovarníckom, a významné pozície aj v iných odvetviach. Niektoré podniky, na počet veľmi málo, previedol Sväz RVP dobrovoľnou dohodou na Sedliacku banku a protihodnotu dostal vyplatenú. Prevažnú väčšinu podnikov získala Sedliacka banka a politickí činitelia Tisovho režimu priamo a to za využitia štátneho a mocenského aparátu, arizovaním, slučovaním bánk, valutovými machináciami a podobne. Takmer všetky takto získané podniky boly nadobudnuté lacnejšie ako bola ích obecná cena v dobe nadobudnutia. Všetky nadobudnuté podniky boly akciovými spoločnosťami a do vedenia a správy týchto podnikov dosadil Tisov režím svojích spoľahlivých ľudí, poslancov Tisovho snemu, tajomníkov Hlinkovej strany a pod. Všetky podniky Sedliackej banky, keby tu nebol býval zásah dekrétu o znárodnení bánk, boly by musely byť konfiškované ako podniky kolaborantské.

Povereník financií dr. Josko menoval do Sedliackej banky dočasnú správu na cele s Ing. Havlíkom, ktorý za celú dobu Tisovho režimu ako prednosta priemyselného oddelenia dával tento koncern dohromady spolu s politickými činiteľmi Tisovho režimu. Táto dočasná správa dohodla sa so Sväzom RVP, že koncernové podniky Sedliackej banky majú byť prevedené do vlastníctva Sväzu RVP. Povereník financií dr. Josko predložil Sboru povereníkov návrh, aby podľa spomenutej dohody bol daný súhlas k prevodu do Sväzu RVP týchto priemyselných podnikov: 1. Nitrianske mlyny a lupárne úč. spol., Nitra, 2. Považský cukrovar úč. spol. Trenč Teplá, 3. Slovenský roľnícky cukrovar úč. spol. Farkašín, 4. Záhorský cukrovar a liehovar úč. spol. Uhorská Ves, 5. Spojená exportná sladovňa a pivovar úč. spol. Nitra, 6. Paperod, družstvo s r. o. Bratislava, 7. Považská továreň na rastlinné tuky úč. spol. Nové Mesto n. Váhom, 8. Slovenský zemedelský priemysel v Bratislave, 9. Nitrianska stavebná spoločnosť s r. o. Nitra, 10. Malužinská továreň na obrazové rámy úč. spol. Malužiná, 11. Slovenské drevo úč. spol. Bratislava, 12. Wigand C. F., grafická umelecká tlačiareň úč. spol. Bratislava, 13. Ferenid úč. spol. Nitra, 14. Slovenské čedičové kamenolomy úč. spol. Krupina, 15. Spojené kamenolomy úč. spol. Bratislava. V týchto podnikoch sú zahrnuté tiež účasti (väčšinou 100%) na podnikoch ďalších, ako "Jedla" Bratislava, Pivovar Ilava, Lankonop Nitra, Cukrospol Bratislava, Slovcukor Bratislava, Letovisko Harmónia atď.

Všetky tieto podniky navrhol povereník financií dr. Josko previesť so zpätnou platnosťou k dátumu 1. apríl 1946, t. j. tak, aby sa prevod stal pred účinnosťou zákona o majetkových dávkach a prírastku. Všetky tieto podniky navrhuje previesť do Sväzu RVP povereník dr. Josko za kúpny obnos 49,553.810 Kčs, pričom z dohody je jasné, že vôbec nebola zisťovaná cena na voľnom trhu, že za knihovnú hodnotu majú byť tieto podniky prevedené do Sväzu RVP. Skutočná hodnota spomenutých podnikov sa medzi znalcami odhaduje do 1 miliardy Kčs, rozhodne vyše 500,000.000 Kčs. Je zistené, že Sedliacka banka v rokoch 1939 až 1944 investovala do spomenutých podnikov 101,500.000 Kčs. Podobne pri jednotlivých podnikoch môžeme predložiť materiál o tom, že ich knihovná hodnota v niektorých prípadoch činí menej ako jednu desatinu skutočnej hodnoty.

Povereníctvo financií ako aj Sväz RVP sú ovládané činiteľmi Demokratickej strany. Týmito činiteľmi bola tiež dosadená dočasná a neskoršie aj národná správa Sedliackej banky.

Pokus o prevod spomenutého koncernu za podmienok ako bolo vyššie uvedené, vyvolal v slovenskej verejnosti mimoriadny rozruch, najmä postup p. povereníka financií dr. Josku. V slovenskej verejnosti kolujú zprávy o tom, že celá táto akcia deje sa na politický nátlak vysokých činiteľov Demokratickej strany. Že v mnohých koncernových podnikoch boly prevedené defraudácie, že pri vykonávaní dekrétu o menovej reforme okolo spomenutých podnikov spáchané boly trestné činy proti mene. Podniky Sedliackej banky vôbec neboly revidované, lebo za Tisovho režimu išlo o koncern Hlinkovej strany a po oslobodení tiež revízia nebola prevedená. Slovenská verejnosť je krajne znepokojená machináciami, ktoré se okolo týchto podnikov prevádzaly.

Preto podpísaní poslanci pýtajú sa pána ministra financií:

1. či je pán minister ochotný zabezpečiť, aby boly dodržované ustanovenia dekrétu o znárodnení bánk a zabezpečiť, aby majetok zoštátnenej banky žiadnymi machináciami nebol zmenšovaný a banka ohrožovaná vo svojej likvidite,

2. či je pán minister ochotný vyslať reviznú komisiu, ktorá by Sedliacku banku a všetky koncernové podniky podrobila prísnej revízii majetkovej, výnosovej a celkovej činnosti, preskúmala podmienky nadobudnutia, latentné rezervy (účtovné i neúčtovné a politické dotácie, ktoré tento koncern politickým skupinám vyplácal),

3. či je pán minister financií ochotný dať preskúmať delikty proti dekrétu o mene a pohnať pred súd všetkých, ktorí sa trestných činov dopustili alebo sú za ne zodpovední,

4. či je pán minister financií ochotný napomáhať tomu, aby podniky Sedliackej banky, pokiaľ nepodliehajú znárodneniu, boly odovzdané priamo družstvám roľníkov a robotníkov a nie kapitalistickej skupine, a zabezpečiť v týchto družstvách skutočný vplyv roľníctva a zamestnanectva podnikov,

5. či je pán minister financií ochotný volať k zodpovednosti národnú správu Sedliackej banky a ostatných činiteľov, ktorí majú účasť na protizákonnom postupe,

6. či je pán minister ochotný podať verejnosti po prísnom preskúmaní zprávu o pomeroch v Sedliackej banke a o dodržiavaní platných zákonov a zásad vládneho programu v záležitostiach peňažníctva a koncernových podnikov?

V Prahe dňa 22. novembra 1946.

Bašťovanský,

Šmidke, Holdoš, Čulen, Jeleň, Babej, Novomeský, dr. Husák, Gottier, Turková, Valo, dr. Čepička, dr. Gregor, Koubek, Maršálová, Navračič, Souček, Vach, dr. Kokeš, Krajčír, Bacílek, Uher, dr. Šoltész.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP