Obyvateľstvo severného Spiša a hornej Oravy, ktoré teraz trpí pod poľskou nadvládou, historicky i etnograficky na 99% patrí do lona slovenského národa. Dokazujú to nielen štatistiky o sčítaní ľudu, ale najmä objektívne zistenie, prevedené oslobodzovacou Červenou armádou na tomto území roku 1945. Takéto svoje slovenské národné presvedčenie a vôľu žiť v ČSR dokázal aj skutkami. 326 jeho synov sa aktívne zúčastnilo ako partizáni na slovenskom národnom povstaní. Hromadne sa hlásili do čs. armády, ba ešte aj dnes mnohí svedomite si konajú svoju vojenskú službu v jej radoch.

Na obránenie najprimitívnejších národných práv a svojho územia postavilo sa toto obyvateľstvo so zbraňou v ruke proti poľskému okupačnému vojsku. Od obsadenia územia poľským vojskom a milíciou 17. júla 1945 týchto 25 proti svojej vôli od materského tela odtrhnutých obcí nepozná ani osobnej ani majetkovej bezpečnosti.

Že neslýchané, priam neľudské trýznenia obyvateľstva je skutočnosťou, toho dôkazom je zápisnične zistených 14 zavraždených, 216 ťažko zbitých, 566 väznených ľudí a 5.662 utečencov. A to všetko len preto, že tento jednoduchý, rázovitý a neochvejný ľud smelo sa hlási k svojej národnosti a prejavuje vernosť k ČSR.

Keďže doterajšie prosby a volania o pomoc u vládnych činiteľov boly bezvýsledné, ba i v záujme zlepšenia pomeru československo-poľského menom 30.000 Slovákov Spiša a hornej Oravy, pýtame sa p. ministra zahraničných vecí:

1. Či sú mu známe nesnesiteľné pomery, v ktorých žije slovenský ľud Spiša a hornej Oravy?

2. Či vie, že do konca júla t. r. príde do Prahy delegácia amerických Slovákov, ktorá za pomoci našej vlády chce na medzinárodnom fóre žiadať spravodlivé riešenie tohoto akútneho problému?

3. Čo mieni p. minister podniknúť, aby Slováci Spiša a hornej Oravy prestali žiť pod útlakom a vrátili sa tam, kam patria, do Československej republiky?