Místopředsedové dr Ševčík, Tymeš.

Zapisovatelé dr Kokeš. dr Neuman.

225 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře NS: zástupci tajemníka NS dr Záděra, dr Ramajzl.

Zpráva výborů technického a právního o vládním návrhu zákona (tisk 315) o právu stavby (tisk 526).

Místopředseda Tymeš (zvoní): Zahajuji 48. schůzi ústavodárného Národního shromáždění.

Dovolenou podle § 2. odst. 4 jedn. řádu dal jsem na dnešní schůze posl. inž. Sochorcovi, na tento týden posl. Sajalovi, Kubátovi, E. Erbanovi, Jungwirthové, dr Bellušovi, Dědovi.

Posl. Zupka žádá o dovolenou pro zájezd do SSSR na dobu 3 týdnů, t. j. do 15. t. m.

Posl. Vojanec žádá o dovolenou pro zájezd do SSSR na dobu 3 týdnů, t. j. do 15 t. m.

Navrhuji udělení těchto dovolených.

Kdo s těmito dovolenými souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Dovolené se udělují.

Přistoupíme k projednávání pořadu, na němž je

Zpráva výborů technického a právního o vládním návrhu zákona (tisk 345) o právu stavby (tisk 526).

Zpravodajem za výbor technický je p. posl. Podzimek, dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Podzimek: Pane předsedo, paní a pánové!

Vládní návrh zákona o právu stavby se podstatně liší od zákona, který platil za Rakousko-Uherska, tím, že právo stavby možno zavést i na soukromých pozemcích, nikoli jen na pozemcích, patřících komunálním svazkům. Výbor technický projednal ve své schůzi, konané 5. února 1947, předložený vládní návrh zákona o právu stavby a usnesl se jednomyslně po všeobecné a podrobné rozpravě doporučiti ústavodárnému Národnímu shromáždění jeho přijetí. (Souhlas.)

Místopředseda Tymeš (zvoní:) Zpravodajem za výbor právní je pan posl. dr Jelínek. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Jelínek: Pane předsedo, slavná sněmovno!

Jedním z prvních tisků v této sněmovně byl tisk č. 49, iniciativní návrh mého kolegy posl. Sajala a druhů na novelisaci dosavadních právních předpisů, upravujících právo stavby. Jeho vůdčí myšlenkou byla snaha zabrániti u nás jednou pro vždy spekulaci stavebními pozemky, která nejen v Praze, nýbrž ve všech větších průmyslových městech byla vždy brzdou stavebního ruchu. Průběhem jednání o tomto iniciativním návrhu, k jehož zásadám později upraveným a jasněji formulovaným se ještě jednou vrátí odpovědní správci naší bytové péče, projevila vláda přání rozděliti materii, kterou zahrnoval iniciativní návrh Sajalův, a upraviti ji dvěma zákony.

Před krátkou dobou jste schválili a usnesli zákon o některých opatřeních ve stavebnictví, souvisících s dvouletým hospodářským plánem, s časovým omezením na dobu dvouletky. Jeho důležitou součástí jsou předpisy o opatřování stavenišť během stavební dvouletky. Mimo předpisy, upravující vyvlastňovací řízení a umožňující získání vlastnictví stavebních pozemků cestou vyvlastnění, umožňuje tento zákon nucené zřízení práva stavby jako dalšího prostředku k opatření potřebných stavenišť.

Je sice pravda, že se staré rakouské právo stavby nevžilo. Správně však poukazuje Blok čs. architektonických pokrokových spolků v připomínkách svého člena arch. Hypšmana, zaslaných předsednictvu ústavodárného Národního shromáždění, že příčinou toho nejsou psychologické důvody, že majitel domu chce býti za každou cenu také majitelem pozemku. Snad důležitou příčinou byla ta skutečnost, že zákon o právu stavby vznikl v Rakousku těsně před válkou a že se nemohl proto prakticky dosti vyzkoušeti. Hlavním důvodem však byla skutečnost, že pozemky, na které byl tento zákon omezen, pozemky z veřejné ruky, nebyly tam, kde bylo třeba stavěti.

Předložená osnova, jak již sdělil pan zpravodaj technického výboru, rozšiřuje tyto možnosti. Je převzata z prací komise pro novelisaci všeobecného občanského zákona, tedy z doby první republiky. Pokud upravuje pojem práva stavby a právní poměry z něho vyplývající i řízení u knihovního soudu, je nutným doplňkem zmíněné osnovy zákona o některých opatřeních ve stavebnictví, souvisících s dvouletým hospodářským plánem.

Paní a pánové, v každém větším městě byly na okraji zastavěných části města pozemky, patřící obdivuhodně shodným rodinám. Jako železný pruh nahražovaly středověké hradby měst a odolávaly tvrdošíjně náporu stavbychtivých. Byla města, kde bylo nutno rozvinouti stavební ruch až za nimi, budovati na nich a podél nich ulice s kanalisací, vodovodem a všemi veřejnými zařízeními. Teprve pak se staly předmětem parcelací a prodejů, aby jejich majitelé bezpracně a bezdůvodně tržili vysoké ceny. Co zbytečných nákladů musila učiniti naše města, aniž mohla prováděti svou výstavbu účelně, moderně a plánovitě. Doufejme, že právo stavby, které nově upravuje předkládaná vládní osnova, způsobí možnosti stavební činže a stavebního úroku akomodaci podobných vlastníků celkové tendenci dnešně doby.

Během dvouletky bude asi těžko možno zjistit, do jaké míry celá instituce práva stavby bude účinným prostředkem pro oživení stavebního ruchu a pro odstranění spekulace s pozemky. Jak vypadá situace, bude se stavět vesměs na vlastních pozemcích stavebníků, získaných koupí, směnou nebo vyvlastněním. Teprve později bude možno vyzkoušeti, jsou-li u nás podmínky pro rozšíření práva stavby v takové míře, jako na př. v Anglii, či zůstane-li výjimkou. Ukáže se také, zda vystačíme s liberalistickým pojetím práva stavby, jakým je vládní návrh, či zda i po dvouletce a právě po ní postoj majitelů vhodných stavebních pozemků bude kladným pochopením snahy veliké většiny našeho lidu o zvýšení všeobecné životní úrovně kromě jiného i moderním, ale také levným bydlením, či zda bude pokračováním v sobecké spekulaci. Kdyby došlo - žel - k tomuto druhému, nestačily by předpisy projednávané osnovy a bylo by pak nutno uvažovati znovu o podnětech našich stavebních družstevníků a o návrhu Sajalovu.

Právní výbor projednal osnovu ve schůzi dne 25. března 1947. Jeho jménem doporučuji plenu slavného ústavodárného Národního shromáždění, aby schválilo vládní návrh zákona tisk 345 se změnami, které jsou vyznačeny ve zprávě výborové. (Potlesk.)

Místopředseda Tymeš (zvoní): Ke slovu jsou přihlášeni řečníci, zahájím proto rozpravu. Řečníky jsou p. posl. Jeleň, Souček a Urbánek.

Dávám slovo prvnímu řečníku, p. posl. Jeleňovi.

Posl. Jeleň: Slávna snemovňa! Panie a páni!

Vládny návrh zákona o práve stavby môže byť za určitých podmienok jedným z tých opatrení, ktoré uľahčila urýchlené prevádzanie stavebných prác. Hoci nemožno od tohto zákona očakávať, že by podstatne prispel k uľahčeniu ťažkostí, ktoré sa musia v tomto sektore dvojročného plánu prekonať, má svoj kladný význam v tom, že umožňuje obchádzať úskalie spojené s pozemnoknižným prevedením stavebného pozemku na nového vlastníka. Hlavným nedostatkom osnovy je ovšem ten fakt, že právo stavby môže byť zriadené len so súhlasom vlastníka pozemku. Vo väčšine vojnou poškodených obcí a tiež tých obcí, ktoré stavajú podľa nových regulačných plánov, je potrebné vytvoriť nové stavebné parcely a zaviesť vyvlastňovacie pokračovanie. Za takýchto okolností je praktický dosah nového zákona pre najakútnejšie stavebné potreby nevalný. Má ale svoj smysel podľa nášho náhľadu už v tom, že v ojedinelých prípadoch umožní urýchlené započatie stavebných prác.

Slávna snemovňa! Nech mi je dovolené vo spojitosti s touto osnovou pohovoriť - nakoľko to s vecou súvisí - o problémoch stavebnej obnovy zničených krajov východného Slovenska, ktorého mám česť byť krajovým poslancom. Je všeobecne známe, že zúbožení obyvatelia týchto obcí prežili v bunkeroch a pivniciach za nepredstaviteľných hygienických podmienok už tri zimy a že ak sa vláda a Sbor povereníkov plnou váhou svojej autority nezaujme o vec, podľa alarmujúceho stavu prác na obnove budú musieť títo ľudia za takýchto strašidelných okolností prežiť aj štvrtú zimu.

Sme v piatom mesiaci bežného roku a nikde nepozorujeme, že by sa dodržaly plánom určené normy, že by sa boly cez zimné mesiace, kedy sa ešte nedalo vonku pracovať, previedly nutné prípravné práce, ktoré sú predpokladom k započatiu stavieb.

Za jednotné riadenie stavebnej obnovy na Slovensku je jednoznačne zodpovedné Povereníctvo techniky. Povereníctvo techniky sa malo postarať za prvé o utvorenie okresných komisií pre obnovu, za druhé o vydanie výmerov štátnymi stavebnými úradmi, a to o vymenovanie zmocnencov, o zistenie, koľko je stavebných objektov zničených a poškodených, o určenie, koľko z nich treba obnoviť, o stanovenie poradia stavieb podľa naliehavosti, o zistenie, či sa obnova vykoná v jednotnej akcii alebo nie, o vyčíslenie potreby stavebných hmôt a pracovných sil. Ďalej sa malo Povereníctvo techniky postarať o prevedenie odhadu vojnových škôd, o vyhotovenie smerných plánov a tomu zodpovedajúcich rozpočtov stavebných nákladov a konečne o zadanie stavebných prác v predpísanom pokračovaní.

Splnenie týchto úloh, ktoré sú výlučne povinnosťou Povereníctva techniky, je predpokladom pre započatie prípravných prác pre prevedenie druhej časti zákona, t. j. k zabezpečeniu peňažných prostriedkov na podklade riadne vyhotovených a doložených žiadostí jednotlivých stavebníkov.

Treba konštatovať, že štátne stavebné úrady, ktoré majú byť v obnove výkonnými orgánmi Povereníctva techniky, ani do dnešného dňa nevymenovaly všade okresné komisie pre obnovu, nevydaly všade výmery o obnove, a pokiaľ tieto boly vydané, nie sú úplné, lebo neurčujú stavebníkov a neobsahujú potrebné predpísané náležitosti. Aj kde sú okresné komisie pre obnovu ustanovené a zmocnenci vymenovaní, nevyvíjajú tieto orgány žiadnu činnosť. Ďalej treba konštatovať, že štátne stavebné úrady nepreviedly odhady vojnových škôd, ktoré sú predpokladom pre priznanie stavebných príspevkov podľa § 19 nariadenia 128/ 45 Slovenskej národnej rady. Pýtame sa na príčiny, prečo nie sú štátne stavebné úrady vstave tieto zákonom predpísané úlohy splniť a či Povereníctvo techniky vybavilo tieto úrady po stránke personálnej a vecnej tak, aby tieto úlohy zdolaly.

Vzhľadom na to, že pokračovanie pre udelenie podpory na obytné stavby podľa časti druhej zákona je podmienené včasným splnením úloh, uvedených v časti prvej zákona, môže Povereníctvo sociálnej starostlivosti poskytovať podpory len v takom rozsahu, v akom je Povereníctvo techniky schopné vytvoriť pre to predpoklady.

Pretože už v roku 1946 bolo jasné, že Povereníctvo techniky nezvládne tieto úlohy, Sbor povereníkov na návrh Povereníctva sociálnej starostlivosti sa usniesol, aby Povereníctvo sociálnej starostlivosti preddavkami dotovalo jednotlivé štátne stavebné úrady, v obvode ktorých sa prevádza stavebná obnova. Tým boly vytvorené podmienky pre započatie stavebnej obnovy.

Obmezené prostriedky Povereníctva sociálnej starostlivosti na financovanie stavebnej obnovy nevystačia v plnom jej rozsahu. Preto bolo potrebné ich šetrne a účelne použiť a zároveň sa postarať o vytvorenie predpokladu pre získanie potrebných prostriedkov z výnosu pôžičiek so štátnou zárukou, aby sa v stavebnej obnove mohlo ďalej riadne pokračovať.

Slávna snemovňa! Tu treba konštatovať, že Povereníctvo techniky tieto prostriedky použilo na úplné hradenie stavebných nákladov a nestaralo sa o to, aby aspoň časť stavebného nákladu bola hradená z vlastných prostriedkov stavebníkových, resp. neumožnilo stavebníkom, aby svojou prácou alebo inými naturálnymi plneniami mohli títo ľudia na svoju stavbu prispieť a tak snížiť stavebný náklad.

Ani v inom smere neboly použité tieto prostriedky dosť opatrne a účelne. Zistilo sa, že splátkové výkazy jednotlivých podnikateľských firiem boly blahovoľne posudzované a často aj nad ich hodnotu honorované. Ba staly sa také prípady, že na prostý príkaz zmocnenca Povereníctva techniky boly bez splátkového výkazu vyplatené miliónové sumy. Istej firme bol vyplatený preddavok 600.000 Kčs na zakúpenie stavebného materiálu pre výstavbu obce Nemecká Poruba. Zistilo sa, že táto firma stavbu v tejto obci vôbec nedostala.

Povereníctvo sociálnej starostlivosti pri výplate preddavkov na stavebné príspevky určilo termín, do ktorého maly byť vyplatené preddavky štátnym stavebným úradom vyúčtované. Štátne stavebné úrady nielen že použité preddavky nevyúčtovaly, ale sa zistilo, že nemajú ani prehľadu o tom, koľko za ktorého stavebníka vyplatily, keďže výplaty jednotlivým stavebným firmám prevádzaly globálne. Dôsledok toho je, že Povereníctvo sociálnej starostlivosti nemôže vyúčtovať a nie je vstave zhotoviť záverečný účet na cca pol miliardy Kčs.

Pred započatím stavebnej sezóny 1947 Povereníctvo sociálnej starostlivosti zistilo, že ešte stále nie sú splnené podmienky pre získanie individuálnej pôžičky jednotlivých stavebníkov so štátnou zárukou a že financovanie stavebnej obnovy následkom toho je akútne ohrozené. Rozhodlo sa preto zriadiť vlastné obvodové kancelárie pre stavebnú obnovu a výplatu stavebných príspevkov presunulo zo štátnych stavebných úradov na tieto orgány.

V spojitosti s týmto opatrením prikázalo Povereníctvo sociálnej starostlivosti štátnym stavebným úradom, aby nevyužité prostriedky previedly na príslušné obvodové kancelárie pre stavebnú obnovu, a zároveň Povereníctvo sociálnej starostlivosti navrhlo koordináciu všetkých finančných prostriedkov zaistených v rozpočtoch jednotlivých rezortov na bytovú obnovu. Treba konštatovať, že štátne stavebné úrady nevyhovely danému príkazu.

Prípadná námietka, že v obnove nastala stagnácia pre nedostatok finančných prostriedkov, neobstojí, lebo na začiatku stavebnej sezóny maly štátne stavebné úrady na východnom Slovensku k dispozícii cca 200 miliónov korún. Tieto prostriedky boly neznámym spôsobom spotrebované za niekoľko dní po úradnej ceste zmocnenca Povereníctva techniky, ktorý informoval stavebné firmy, že financovanie stavebnej obnovy nie je naďalej zaistené, čím sa vyvolal úplný chaos. Je nemysliteľné, aby takéto množstvo peňazí mohlo byť odčerpané v tak krátkom čase, nakoľko stavebné práce v tejto stavebnej sezóne sa ešte ani nezačaly. Ak obnovovacie stavebné práce budú viaznuť pre nedostatok finančných prostriedkov, bude to dôsledok toho, že Povereníctvo techniky nebolo vstave splniť tie úlohy, z ktorých vyplývajú predpoklady rozhodujúce pre zaistenie úveru, resp. udelenie štátnej podpory.

Operatívne plány, ktoré sa objavily na okresoch pred niekoľkými dňami, obsahujú v tohoročnom kontingente aj stavby, ktoré sa stavaly za posledných dvoch rokov, čo konkrétne znamená, že v niektorých zničených obciach sa plánuje stavať a opravovať pomerne veľmi málo.

Súkromná iniciatíva stavebníkov sa umele podväzuje tým, že štátne stavebné úrady odopierajú dávať prídel stavebného materiálu stavebníkom, čím nadháňajú stavebným firmám klientov a pomáhajú týmto k úžasným ziskom. Je to veľmi príznačné, keď uvážime, že podľa hodnoverných informácií len na východnom Slovensku sa nachádzajú uskladnené desiatky miliónov kusov tehál a štátne stavebné úrady odopierajú stavebný materiál poskytovať drobným stavebníkom. Verejnosť v tomto jednaní štátnych stavebných úradov tuší možnosť korupcie. V tejto spojitosti nie je možné nespomenúť, že vysoké percento tých miliónov, ktoré majú byť za dvojročnice prestavané, ide do vreciek súkromných stavebných firiem, ktoré neuveriteľne rýchle bohatnú. Naliehave by sa žiadalo, aby tieto stavby prevádzaly veľké znárodnené stavebné firmy, ktoré by kalkuláciou boly drobným stavebníkom prijateľnejšie. Je všeobecne známe, že si súkromník za polovičný obnos postaví ten istý domček ako podnikateľ v jednotnej akcii.

Veľké ťažkosti spôsobujú oneskorene vypracované regulačné plány, ktoré často v praxi sa ukážu byť neprevediteľnými, a naprostá neochota okresných národných výborov a okresných súdov pokračovať urýchlene vo vyvlastnení. Máme prípady, kde občania by ihneď začali s výstavbou vlastných domkov podľa nových regulačných plánov, ale robia sa im nesmierne ťažkosti s vyvlastnením stavebných pozemkov, lebo do toho zasahujú súkromé záujmy statkárov, ktorých pozemky sa majú vyvlastňovať. Najtragickejšie je to, keď sa úrady a vlivní politickí činitelia postavia proti záujmom veľkého počtu drobných stavebníkov a postavia sa na stranu veľkostatkára.

Ak uvážime všetky tieto okolnosti a ak ešte konštatujeme, že z celkových 22¹/₄ miliardy investíc na Slovensku v dvojročnici činia výdavky na obnovu 4,8 miliardy, pochopíme, aký význam má táto akcia a aká zodpovednosť spočíva na nás za jej správne prevedenie.

Vo spojitosti s problémom výstavby a obnovy sa naliehave žiada pohovoriť aj o neuveriteľných pomeroch pri vyplácaní preddavkov a náhrad za vojnové škody. Ešte dnes, viac ako dva roky po oslobodení, naši východoslovenskí spoluobčania vo svojich bunkeroch a pivniciach sa nadarmo dovolávajú u úradov svojich zákonom im zaručených nárokov a práv.

Do konca minulého roku bolo vyplácanie preddavkov na vojnové škody v rukách Povereníctva financií, čiastočne Povereníctva pôdohospodárstva pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu. Vo smysle nariadenia Slovenskej národnej rady č. 130/45 malo Povereníctvo financií vyplácať do výšky 2 miliárd preddavky na vojnové škody na žiadosti vojnou poškodených občanov. Do augusta 1946 bolo vyplatených len z týchto 2 miliárd 750 miliónov, a aj to úplne bez plánu a logiky. Na jednej strane vlivní jednotlivci dostali stotisícové obnosy, kým celé kraje a hlavne drobní ľudia, hoci práve žili so svojimi rodinami v nepredstaviteľnej biede, napriek doprošovaniu nedostali ani korunu.