Slovenská národná rada 1948
Stenografický zápis
o priebehu 18. zasadnutia pléna SNR, konaného dňa 27. apríla 1948 v Bratislave.
Obsah:
1. Otvorenie 3
2. Ospravedlnenie neprítomných, 3
3. Zpráva o rozdanej tlači, 3
4. Expozé povereníka zdravotníctva Jána Bečku 3
5. Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon č. 249/1941 Sl. z. o členstve v správnych a dozorných radách účastinných spoločností a družstevných sväzov.
Zpravodajca: člen SNR Matej Bobrík.... 29
6. Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o stíhaní a trestaní priestupkov senátmi podľa niektorých predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva.
Zpravodajca: člen SNR Ľudovít Bortel.... 29
7. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Okresného súdu v Turčianskom Svätom Martine o udelenie súhlasu k súdnemu stíhaniu člena Slovenskej národnej rady Vojtecha Hrušku podľa § 50 ods. 1 nariadenia č. 57/1945 Sb. n. SNR
Zpravodajca: člen SNR Jozef Dočkal.....30
8. Zakľúčenie.
Stenografický zápis o priebehu 18. zasadnutia Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 27. apríla 1948.
Začiatok: 10.35 hod.
Prítomní:
Predseda SNR Karol Šmidke; podpredsedovia SNR: Dr. Ivan Horváth a Anton Granatier.
59 členov SNR podľa prezenčnej listiny.
Povereníci: Dr. Július Viktory a Ján Bečko.
Plénu predsedal predseda Slovenskej národnej rady Karol Šmidke.
Predseda SNR Karol Šmidke (cengá).
Otváram 18. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili členovia Slovenskej národnej rady Vojtech Hruška, Alexander Bogdanov, Milan Polák a Július Rácz.
Oznamujem, že imunitný výbor zvolil si za podpredsedu pána Jozefa Dočkala, za zapisovateľa pána Martina Chudého, rozpočtový výbor vyvolil si za podpredsedu pána Františka Kubača a osídlovací výbor vyvolil si za predsedu pána Jozefa Malíka, za podpredsedu pána Jozefa Dočkala a za zapisovateľa pána Štefana Mládeka.
Rozoslaná tlač:
Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač:
Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o Tatranskom národnom parku.
Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom: právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.
Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o stíhaní niektorých priestupkov blokovými trestmi.
Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu.
Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon č. 129/1942 Sl. z. o drahotnom prídavku a o zmene niektorých ustanovení o drahotných opatreniach personálnych a nariadenie č. 69/1946 Sb. n. SNR o platnosti a použivateľnosti predpisov o drahotných prídavkoch.
Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom: právnemu a hospodársko-sociálnemu.
Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon č. 249/1941 Sl. z. o členstve v správnych a dozorných radách účastinných spoločností a družstevných sväzov.
Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o stíhaní a trestaní priestupkov senátmi podľa niektorých predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva.
Zpráva imunitného výboru o žiadosti Okresného súdu v Turčianskom Svätom Martine o udelenie súhlasu k trestnému stíhaniu člena Slovenskej národnej rady Vojtecha Hrušku.
Rozdaná tlač:
Oznamujem ďalej, že na dnešnom zasadnutí boly rozdané: Stenografické zápisy o priebehu 15., 16. a 17. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.
Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o stíhaní a trestaní priestupkov senátmi podľa niektorých predpisov o cenách a zásobovaním obyvateľstva.
Predseda SNR Karol Šmidke: (cengá)
Prikročíme k prvému bodu dnešného rokovania, ktorým je:
Expozé povereníka zdravotníctva Jána Bečku.
Prosím pána povereníka, aby sa ujal slova.
Povereník zdravotníctva Ján Bečko:
Slávna slovenská národná rada!
Predovšetkým považujem za svoju samozrejmú povinnosť, aby som sa ospravedlnil, že sa expozé o pomeroch vo verejno-zdravotnej službe na Slovensku predkladá oneskorene. Príčina je v tom, že pri prevzatí Povereníctva zdravotníctva na sklonku roku 1947 vyskytly sa veľmi závažné problémy rázu materiálneho súvisiace s potrebou riešenia definitívnej výstavby štátnych klinických nemocníc a príbuzných ústavov v Bratislave.
Dnes sú po stránke materiálovej i po stránke prípravných stavebných prác tieto problémy tak ďaleko pokročilé, že je možné podať ucelený prehľad o dosiahnutých dohodách a vykonaných prípravných prácach v tomto smere.
Slovenská národná rada už za Slovenského národného povstania r. 1944 v Banskej Bystrici prikročila k zriadeniu samostatného zdravotného úradu - Povereníctva zdravotníctva.
Toto Povereníctvo po oslobodení ČSR narážalo na veľké ťažkosti pri organizovaní úradu pre nedostatok odborného personálu, potrebného pre štátnu zdravotnú správu na Slovensku. Z počiatku nemalo ani riadnej budovy pre umiestnenie úradu a trvalo do r. 1947, kým sa podarilo získať provizórnu budovu, v ktorej je teraz nedostatočne umiestnené.
Hneď po oslobodení sa prikročilo k organizácii úradu podľa jednotlivých odborov na čele so skúsenými úradníkmi, takže sa podarilo prekonať všetky povojnové ťažkostí verejno-zdravotného rázu bez väčších porúch a škôd. Bolo to v čase, keď hrozila nebezpečie infekčných nemocí a epidémií, ktoré mohlo zapríčiniť skutočne vážne ohrozenie zdravia ľudu, ako aj ochromenie celého hospodárskeho života, najmä na východnom Slovensku, nebyť rýchlych a účinných opatrení so strany Povereníctva zdravotníctva.
Pri organizácii verejno-zdravotnej služby bolo potrebné v prvom rade vykonať:
1. Preverenie zamestnancov Povereníctva zdravotníctva všetkých kategórií a obsadenie vedúcich miest úradníkmi, vyhovujúcimi po stránke štátno-politickej, ako aj odbornej a s tým súvisiace usporiadanie ich služobných a platových pomerov.
2. Obnova vojnou poškodených nemocničných budov a zariadení.
3. Organizácia preventívnej, ako aj asanačnej služby pre zamedzenie infekčných chorôb.
4. Zaistenie potrebných liekov a liečebných prostriedkov.
5. Zriadenie veľkoskladov s liečivami a lekární a ich uvedenie do riadnej prevádzky.
Povereníctvo zdravotníctva s vypätím všetkých síl - vďaka obetavým a idealizmom nadchnutým jednotlivcom - zdolalo v roku 1945-46 všetky tieto povojnová ťažkosti a mohlo už v rámci riadne; organizácie prikročiť k prácam, ktoré boly v tomto sektore vytýčené pre dvojročný budovateľský plán.
Organizácia.
Ústredie Povereníctva zdravotníctva pozostáva z odboru prezidiálneho, verejnozdravotného, lekárnického, ústavného a rekonštrukčného.
K Povereníctvu zdravotníctva sú pričlenené: Štátny zdravotno-sociálny ústav v Bratislave, Štátny ústav pre výživu ľudu a dietetiku v Bratislave a vydavateľstvo mesačníka "Zdravý národ", určeného pre zdravotnícku ľudovýchovu, propagáciu národného zdravia a sociálne otázky.
K Povereníctvu zdravotníctva patrí ďalej Ústredné riaditeľstvo podniku "Štátne kúpele" a bezprostredne spravuje 87 štátnych nemocníc a 9 liečebných ústavov.
Napokon patria Povereníctvu zdravotníctva ústavy národného zdravia, do ktorých sú začlenené všetky poradne, udržiavané predtým Slovenským ústredím starostlivosti o mládež. Masarykovou ligou proti tuberkulóze a Československým červeným krížom. Ústavy národného zdravia sú zriadené vo všetkých okresných sídlach a tiež v mestách v Bratislave, v Košiciach a vo Vysokých Tatrách.
Zdravotný rezort má celkom 4380 zamestnancov okrem príležitostných a námezdných zamestnancov, z toho v ústredí Povereníctva zdravotníctva je 267 zamestnancov.
Z týchto zamestnancov pripadá 14 nápravných úradníkov, 21 na zdravotných úradníkov, 3 na technických úradníkov, 2 na archívnych a knihovných úradníkov, 10 na lekárnických úradníkov, 55 na účtovných úradníkov 34 na úradníkov vyššej pomocnej správnej služby, 1 úradník vyššej pomocnej technickej služby, 12 úradníkov hospodárskej služby, 83 kancelárskych úradníkov a 33 zriadeneckých síl všetkých kategórií. Štátny zdravotne-sociálny ústav má 185 zamestnancov. Podriadené zdravotné a liečebné ústavy majú celkom 1729 zamestnancov, u úradov okresných národných výborov účinkujú zdravotní úradníci v počte 93. Štátnych mestských, obecných a obvodných lekárov je celkom 292.
Činnosť legislatívna.
Legislatívnu činnosť vykonávalo Povereníctvo zdravotníctva podľa ustanovenia čl. II. prvej Pražskej dohody z roku 1946. ktorá bola uverejnená v Úradnom Vestníku Ministerstva vnútra č. 66/46 Sb.
Povaha prevážnej väčšiny zdravotných problémov je taká, že neznáša regionálne meradlo. Ideálnym cieľom štátnej zdravotnej správy musí byť priblížiť verejné zdravotníctvo v štáte čo najviac svetovej úrovni. Výsledky, dosiahnuté lekárskou vedou a jej výdobytky treba rovnako aplikovať na celom území štátu. Na poli legislatívy pripadá preto Povereníctvu zdravotníctva iba úloha spolupracovať s Ministerstvom zdravotníctva na tvorbe celoštátnych noriem a pričiňovať sa o to, aby tieto normy dostaly takú náplň a obsah, ktorá by vyhovovala aj špeciálnym potrebám a podmienkam slovenským.
Medzi najnaliehavejšie úlohy zdravotného rezortu pre najbližšiu budúcnosť, na ktorých riešení Povereníctvo zdravotníctva spolupracuje s Ministerstvom zdravotníctva, udržujúc stály vedecký a úradný kontakt s príslušnými českými činiteľmi, patrí právne dobudovanie ústavov národného zdravia, zriadených podľa zákona č. 49/1947 Sb. Ide o súbor vykonávacích predpisov k uvedenému zákonu, ktorými sa má dať normatívny podklad pre organizačnú výstavbu ústavov národného zdravia, najmä o vládne nariadenie o vnútornom usporiadaní, činnosti a úlohách ústavov národného zdravia a vládne nariadenie o koordinácii a plánovaní zdravotnej starostlivosti, ktorými sa majú položiť základy pre plánovanie v zdravotnej službe už so zreteľom na národné poistenie.
Školeniu zdravotného personálu i ďalšiemu vzdelávaním lekárov - riaditeľov ústavov národného zdravia - pripisuje štátna zdravotná správa vôbec veľký význam, pretože chce na tomto poli odstrániť zaostalosť našich pomerov v srovnávaní s pomermi v niektorých susedných štátoch a pripravuje v tomto ohľade rad zákonných opatrení, ktorých uskutočnenie závisí od toho, aké finančné prostriedky budú k dispozícii.
Až do normatívnej úpravy otázky primeraného honorovania zamestnancov zdravotného rezortu snaží sa zdravotná správa v súlade so zmeneným nazeraním na socialno-politické úlohy štátu zmierňovať najpríkrejšie nesrovnalosti osobitným honorovaním zvýšenej zodpovednosti, nebezpečenstva a zaťaženia, spojeného s výkonom zdravotnej služby tzv. mimoriadnymi odmenami zdravotníckeho personálu, ktoré sa od 1. januára 1948 vyplácajú aj na Slovensku. Krivdy, popáchané minulými režimami na sociálne najslabších zamestnancoch v zdravotnom sektore, t. j. na zriadencoch a ošetrovateľoch v liečebných a ošetrovacích ústavoch, ktorých služobný pomer nebol upravený často ešte i po 15 ročnej službe, napravuje Povereníctvo zdravotníctva v urýchlenom tempe hromadným prevádzaním zamestnancov do regulovaného služobného pomeru.
Akútnemu nedostatku lekárov v štátnej službe na Slovensku snaží sa zdravotná správa odpomôcť v rámci zákona o štátnych študijných štipendiách, ktorého osnova je v pripomienkovom konaní, tým, že sa domáha toho, aby sa prednostne udeľovaly štátne štipendiá poslucháčom, ktorí sa zaviažu, že budú po určitý čas po skončení štúdii pracovať v štátnych službách. Až do normatívneho vyriešenia veci sa Povereníctvo zdravotníctva pokúša vec vyriešiť administratívnou cestou.
Spomenutý nedostatok lekárskeho personálu vyvoláva potrebu ekonomicky hospodáriť s tým stavom lekárov, ktorý je k dispozícii. O doterajšej neúčelnej distribúcii lekárov na Slovensku svedčia tieto čísla: Celoslovenský priemer je na 1 lekára 2.971 obyvateľov. Zdravotná oblasť východného Slovenska má však (okresy Trebišov, Kráľovský Chlumec, Kapušany, Michalovce, Humenné, Vranov, Snina, Stropkov, Medzilaborce, Svidník a Sobrance) na 5.815 obyvateľov iba 1 lekár - zatiaľ čo v meste Bratislava pripadá na 873 obyvateľov 1 lekár. Ešte krikľavejší je stav odborných lekárov. Hoci mesto Bratislava tvorí iba 5% obyvateľov Slovenska, predsa je tu usadených 33% všetkých odborných lekárov a naopak v zdravotnej oblasti Humenné je iba 0.8% všetkých odborných lekárov, i keď oblasť má 9.3% všetkého obyvateľstva. Úplne katastrofálny je stav zubných lekárov. V Bratislave samotnej je 36.4% všetkých zubných lekárov na Slovensku, takže tu pripadá na 1 zubného lekára 3.440 obyvateľov, kdežto v zdravotnej oblasti Humenné je pre 308.210 obyvateľov iba 1 zubný lekár. Pokusy prekonať nechuť lekárov usadzovať sa mimo miest a väčších kultúrnych a priemyslových stredísk na základe dobrovoľnosti neskončily sa s pozoruhodnejším úspechom a veľké územia Slovenska sú ešte stále bez dostačujúcej lekárskej starostlivosti. Tým sa stáva úprava regulovanej distribúcie lekárov čoraz naliehavejším problémom. K riešeniu tohto problému smeruje zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 114/1929 Sb. o výkone lekárskej praxe. Zákon primáša tú najpodstatnejšiu novotu, že graduovaní lekári budú musieť pred otvorením samostatnej praxe absolvovať povinný trojročný výcvik v liečebných ústavoch ako i na vidieku, aby získali všestrannú prax. Počas povinného výcviku budú lekári podliehať dispozíciám Povereníctva zdravotníctva, ktoré ich bude môcť použiť na zaplnenie medzier v zdravotnej službe. Do formulovania a prerokovania osnovy tohoto zákona zasiahlo Povereníctvo zdravotníctva veľmi podnetným spôsobom. Tento zákon bude obzvlášť účinným inštrumentom v rukách Povereníctva zdravotníctva na zlepšenie zdravotných pomerov na našom vidieku.
Základný zdravotný zákon č. XIV/1876, ktorý je už vyše 70 rokov starý a prirodzene už z väčšej časti nevyhovuje novodobým potrebám, sa postupne nahradzuje modernými normami, upravujúcimi špeciálne úseky zdravotných predpisov, ktorých hromadne novelizovanie vo forme zdravotného kódexu je pre rozsiahlosť matérie odborne - technicky a prakticky ťažko prevediteľné. Význačné miesto v súbore týchto noriem zaujíma osnova zákona o potieraní prenosných chorôb a osnova zákona o tuberkulóze, na ktorých konečnej textácii majú pracovníci zdravotného sektoru na Slovensku veľmi značný podieľ. Ide o osnovy vybudované na najnovších poznatkoch lekárskej vedy, ktorých význam pre Slovensko, pokiaľ ide o boj proti epidémiám a tuberkulóze, bude nedoceniteľný.
V prípravnom štádiu je osnova zákona o organizácii a pôsobnosti verejnozdravotnej správy, ako ďalší článok v komplexe noriem, ktorým sa má naše zdravotníctvo postaviť na moderné základy. Pokračovanie prác na tejto osnove úzko súvisí s prácami na novej ústave, ktorej ustanoveniam sa bude musieť osnova prispôsobiť.
S odbornej stránky je úplne dojednaná a hotová aj osnova zákona o znárodnení niektorých prírodných liečivých zdrojov, upravujúca hlavne pomery kúpeľného majetku, konfiškovaného podľa dekrétu č. 108/1945 Sb. a umožňujúca plánovité sústredenie a využitie nášho kúpeľného bohatstva v prospech celého národa podľa zásad Košického vládneho programu.
Osnova unifikačného zákona o lekárskych komorách, je v pripomienkovom konaní, bola vypracovaná v úzkej spolupráci Ministerstva zdravotníctva a Povereníctva zdravotníctva a má vrátiť autonómiu lekárskym komorám a sjednotiť právny stav v oboch častiach štátu spôsobom, vyhovujúcim novým pomerom.
Rozsiahlejšiemu rozvinutiu legislatívnych prác, zameraných na zmodernizovanie, sústredenie a sjednotenie všetkej zdravotnej starostlivosti, t. j. na vytvorenie predpokladov pre široké zdravotnícke plánovanie, zahrňujúce všetky úseky zdravotnej starostlivosti a všetky vrstvy obyvateľstva, bráni neblahá roztrieštenosť kompetencie v zdravotných veciach. Zdravotná správa vidí preto jednu zo svojich vrcholných úloh v tom, že sa jednak usiluje o čo najväčšie sústredenie zdravotníctva do svojich rúk a jednak o eliminovanie škodlivých následkov kompetenčnej roztriešteností. Prvým krokom v tomto smere bude prispôsobenie slovenských ústredných úradov pôsobnosti ministerstiev, čím Povereníctvu zdravotníctva pripadnú veci veterinárne a vecí zubotechnické. Celkove bude možno túto problematiku riešiť, až sa po schválení novej ústavy ČSR prikročí k definitívnej úprave pôsobnosti ústredných úradov.
Finančné hospodárenie.
Finančné oddelenie Povereníctva zdravotníctva sleduje odčerpávanie rozpočtových prostriedkov a za tým cieľom vedie evidencie úverov o celom hospodárení štátnej zdravotnej správy na Slovensku. Týmto je daná možnosť presnej kontroly hospodárenia podľa schváleného rozpočtu.
Usmerňuje hospodárenie tak, aby, sa rozpočtom stanovené úvery odčerpávaly na určené akcie systematicky a cieľavedome podľa stanoveného plánu.
V rozpočte na rok 1948 bola prevedená 10%-ná povinná úspora, ktorá veľmi citeľne postihla štátnu zdravotnú správu a to najmä v štátnych nemocniciach a liečebných ústavoch, pretože tieto i pri sníženom rozpočte musia nakupovať za staré nesnížené ceny a plniť svoje poslanie práve tak ako predtým.
Po stránke finančnej je postarané o liečenie tuberkulózy, malárie, rakoviny a rozličných ľudových chorôb, o liečenie ktorých sa podľa platných zákonných predpisov musí starať štátna zdravotná správa.
Podľa predbežného odhadu sú zatiaľ zaistené finančné prostriedky i na zriaďovanie a udržovanie ústavov národného zdravia.
Potreby zdravotnej správy na Slovensku majú byť v roku 1948 uspokojené rozpočtovým nákladom Kčs 756,102.000
z čoho pripadne na osobné výdavky 205,287.000
a na vecné výdavky 550,915.000
Z vecných výdavkov pripadne na vnútorné investičné zariadenia nemocníc a ústavov 43,285.000 Kčs.
V rozpočte Povereníctva techniky pripadne na investície štátnych nemocnie a ústavov: Kčs
1. V rámci dvojročnice 24,800.000
2. Mimo rámca dvojročnice 5,000.000
3. Na mimoriadne opravy a úpravy nemocničných budov a budov liečebných ústavov v rámci dvojročnice.... 20,150.000
4. Na mimoriadne opravy a úpravy nemocničných budov a budov liečebných ústavov mimo rámca dvojročnice... 17,478.000
Z prostriedkov UNRRA dostalo Povereníctvo zdravotníctva na akcie priamo ním prevádzané v rokoch 1946 a 1947 Kčs 339,541.000
Z toho sa odčerpalo do konca mesiaca marca 1948 206,234.087
takže ostáva nevyčerpaná čiastka .......133,306,913
Neodčerpanie sa zväčšej časti nepreviedlo len preto, že Ministerstvo financií neuvolnilo doteraz žiadané peniaze na zamýšľame akcie. Počíta sa, že celý zbytok 133,306.913 Kčs sa postupne odčerpá do konca roku 1948.
Povereníctvo techniky dostalo z prostriedkov UNRRA v rokoch 1946 a 1947 na investičné práce štátnych nemocnie, liečebných ústavov a ústavov národného zdravia 195,000.000 Kčs.
Na porade konanej na Ministerstve zdravotníctva dňa 15. apríla 1948 za účasti zástupcov zemských národných výborov v Prahe a v Brne a Povereníctva zdravotníctva v Bratislave, bola z podnetu návrhu Sboru povereníkov a Povereníctva zdravotníctva rozdelená suma 700,000.000 Kčs, určená pôvodne ako fond pre výstavbu univerzitných nemocníc v Prahe a v Brne. Týchto 700,000.000 Kčs pochádza tiež z prostriedkov UNRRA.
Rozdelenie fondu sa previedlo takto:
Čechy 222,000.000 Kčs, Morava a Sliezko 162,400.000 Kčs a Slovensko 210.600.000 Kčs. Okrem toho sa zvlášť vzala v úvahu čiastka 105,000.000 Kčs, už použitá na pokračovanie výstavby motolskej nemocnice a na zakúpenie pozemkov pre výstavbu univerzitnej nemocnice v Brne. Týmto sa úplne previedlo zrušenie fondu 700,000.000 Kčs. Zo zvláštneho prídelu Slovenska 550,000.000 Kčs pripadne Povereníctvu zdravotníctva na neodkladné zdravotné akcie 85,000.000 Kčs. (Prílohy o podrobnom použití čiastok v roku 1948 210,600.000 Kčs a 85,000.000 Kčs sú pripojené.)
Oddelenie finančné má na starosti usmerňovanie pokladničnej, účtovnej a hospodárskej služby podriadených nemocníc a liečebných ústavov za súčinnosti príslušných odborov Povereníctva zdravotníctva.
Nemocnice a liečebné ústavy dostávajú primerané zálohy na krytie denných platov a miezd a na úhradu vecných potrieb. Tieto zálohy sa poskytujú pravidelne mesačne a podľa toho sa mesačne i zúčtujú. Tento systém umožňuje, že sa pravidelne vie o všetkých skutočných potrebách nemocníc a ústavov a tiež o tom, na aké ciele sa zálohy upotrebily.
Príjmy nemocníc a Ústavov pozostávajú vo väčšej miere z liečebného.
S materiáliami a potravnými článkami sa v nemocniciach a liečebných ústavoch riadne kalkuluje, je presný prehľad o tom, čo sa v hospodárskom roku zakúpi a spotrebuje.
Predpisy o pokladničnej, účtovnej a hospodárskej službe, vo vymáhaní a účtovaní liečebného ako aj vo vedení inventárnych predmetov sa majú v štátnych nemocniciach a liečebných ústavoch zmodernizovať, aby presne zodpovedaly terajšej dobe. Túto otázku má vyriešiť pracovná komisia československých nemocníc, odbočka na Slovensku. Komisie odborníkov započaly už pracovať na riešení týchto otázok.
Revízna služba zahrňuje administratívnu, pokladničnú, účtovnú a hospodársku revíziu nemocníc a ústavov na základe príslušných zákonných ustanovení z rokov 1897 a 1902.
Služba revíznych komisií usmerňuje revízne oddelenie, ktoré má prehľad i nad finančnými otázkami nemocníc a ústavov. Tu sa docieľuje jednotnosť pri finančných a revíznych otázkach, ktoré záležitosti sú odkázané vzájomne na seba. Členmi revíznych komisii sú administratívni lekárskí a účtovní úradníci, odborníci z Povereníctva zdravotníctva, pracujúci v rozličných oddeleniach úradu.