Slovenská národná rada 1948
Stenografický zápis
o priebehu 15. zasadnutia pléna SNR, konaného dňa 22. marca 1948 v Bratislave.
Obsah:
1. Otvorenie - - - - - - - - - 3
2. Ospravedlnenie neprítomných - - - - - 3
3. Oznámenie nových členov Sboru povereníkov - - 3
4. Zpráva o rozdanej tlači - - - - - - 3
5. Úprava počtu členov výborov SNR - - - - 4
6. Programové vyhlásenie predsedu Sboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka - - - - - - - 4
7. Zakľúčenie - - - - - - 13
Stenografický zápis o priebehu 15. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 22. marca 1948 Bratislave.
Začiatok: 15.30 hod. Koniec: 16.30 hod.
Prítomní:
Predseda SNR Karol Šmidke, podpredsedovia SNR: Dr. Ivan Horváth a Anton Granatier.
66 členov SNR podľa prezenčnej listiny.
Predseda sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák a podpredseda Sboru povereníkov Jozef Mjartan.
Povereníci: Dr. Daniel Okáli, Dr. Ján Páll, Ladislav Novomeský, Dr Július Viktory, Ing. Pavel Blaho, Dr. Jozef Šoltész, prof. Jozef Lukačovič, Dr. Michal Falťan, Kazimír Bezek, František Zupka, Ján Bečko, Michal Chudík.
Podpredseda NKD Dr. Miloslav Takáč.
Plénu predsedal predseda Slovenskej národnej rady Karol Šmidke.
Predseda SNR Karol Šmidke: (cengá)
Otváram 15. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá usnášať sa.
Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnil člen Slovenskej národnej rady pplk. Milan Polák.
Oznamujem, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí dňa 6. marca 1948 po predchádzajúcom súhlase vlády republiky vymenovalo týchto nových členov Sboru povereníkov:
Poslanca Ústavodarného národného zhromaždenia Jozefa Mjartana za podpredsedu Sboru povereníkov,
odborového prednostu Povereníctva vnútra Dr. Daniela Okáliho za povereníka vnútra,
poslanca Ústavodarného shromaždenia Dr. Jána Púlla za povereníka financií,
člena Slovenskej národnej rady Dr. Júliusa Viktoryho za povereníka spravodlivosti,
poslanca Ústavodarného národného shromaždenia Dr. Michala Falťana za povereníníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,
člena Slovenskej národnej rady profesora Jozefa Lukačoviča za povereníka techniky,
poslanca Ústavodarného národného shromaždenia Františka Zuzpku za povereníka sociálnej starostlivosti,
člena Slovenskej národnej rady Michala J. Chudíka za povereníka výživy.
Títo členovia Sboru povereníkov složili dňa 13. marca 1948 sľub do rúk predsedu Slovenskej národnej rady. Takto pozmenený Sbor povereníkov predstavuje jeho predseda Dr. Gustáv Husák Slovenskej národnej rade na dnešnom plenárnom zasadnutí a prednesie súčasne program svojho rekonštruovaného sboru.
Oznamujem, že na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:
1) Odpoveď povereníka zdravotníctva na interpeláciu členov Slovenskej národnej rady Ladislava Hodloša a spol. na povereníka zdravotníctva Dr. Emanuela Böhma vo veci pomerov v Afilovanom ústave bratislavskej psychiatrickej kliniky v Pezinku.
2) Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o zriadení pracovných útvarov.
3) Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa mení nariadenia o hlásení a nútenom, prenájme niektorých živnostenských miestností.
4) Stenografický zápis o 14. zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady.
Poštou bola rozoslaná táto tlač:
Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa mení nariadenie o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.
Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o zmocnení povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy k niektorým opatreniam v pôdohospodárskej výrobe.
Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu.
Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon č. 249 z roku 1941 Sl. z. o členstve v správnych a dozorných radách účastinných spoločností a družstevných sväzov.
Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu.
Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o zriadení pracovných útvarov.
Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu.
Pristúpime k 1. bodu dnešného programu, ktorým je návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na úpravu počtu členov výborov.
Vzhľadom na to, že počet členov Slovenskej národnej rady následkom nastalých zmien sa zmenšil, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 10 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhuje, aby sa aj počet členov v jednotlivých výboroch snížil tak, aby
právny výbor namiesto 12 členov mal 8 členov, hospodársko-sociálny výbor namiesto 12 členov - 8 členov, kultúrny výbor namiesto 12 členov - 8 členov, imunitný výbor namiesto 8 členov - 6 členov, úsporný a kontrolný výbor namiesto 12 členov - 8 členov a osídľovací výbor namiesto 8 členov - 6 členov.
Nasleduje rozprava o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu?
Pretože sa k slovu nikto neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.
Dávam hlasovať o prednesenom návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na úpravu počtu členov výborov.
Kto je za tento návrh, nech zdvihne ruku.
Všetci. Zisťujem, že Slovenská národná rada podľa § 10 ods. 3 rokovacieho poriadku určila počet členov výborov nasledovne:
výbor právny bude mať 8 členov,
výbor hospodársko-sociálny - 8 členov,
výbor rozpočtovný - 8 členov,
výbor kultúrny - 8 členov,
výbor imunitný - 6 členov,
výbor úsporný a kontrolný - 8 členov,
výbor osídľovací - 6 členov.
Pristúpime k druhému bodu programu, ktorým je programové vyhlásenie predsedu Sboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka. (Potlesk).
Prosím pána predsedu Sboru povereníkov, aby sa ujal slova.
Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák:
Slávna Slovenská národná rada, Panie a páni!
Po historických udalostiach februárových pozbavilo Predsedníctvo SNR funkcií zástupcov býv. DS vo Sbore povoreníkov, prijalo demisiu povereníka vnútra, odvolalo povereníka spravodlivosti a na uprázdnené miesta menovalo - so súhlasom vlády z 5. marca t. r. - dňa 6. marca t. r. nových členov nášho vládneho a výkonného národného orgánu. Dnes predstupuje nový, v poradí už IX., Sbor povereníkov pred Vás s programovým vyhlásením.
V období troch mesiacov je to už druhá rekonštrukcia Sboru povereníkov. I táto okolnosť naznačuje vážne krízové momenty v našom nedávnom politickom živote. Potrebné je preto zapodievať sa s príčinami i koreňami krízy obšírnejšie.
Pracujúci ľud - nositeľ pokroku.
Sté výročie revolučných udalostí z r. 1848 práve v týchto dňoch víťazstva nášho pracujúceho ľudu podčiarkuje niektoré rysy storočného zápasu o lepšie možnosti nášho národného života a o sociálne spravodlivejšie usporiadanie pomerov. Oneskorený vývoj ekonomický na Slovensku a dlhodobý národnostný útlak zapríčinily niektoré rozdielnosti od vývoja okolitých národov, najmä národa českého.
1) Ťarcha zápasov národných, politických i sociálnych ležala u nás vždy na pracujúcom ľude. Keď pred sto rokmi formovalo sa povedomie Slovákov ako národa, keď Štúrova generácia chystala politické akcie, o ktoré vrstvy sa mohla opierať ? "Slovenskie národnie noviny" z tých čias konštatujú: "Stav zemanský a mešťanský rozvily sa na cudzích základoch a neboly živly naše... v aristokracii nadvládol živel maďarský, v mešťanstve opanoval živel nemecký. I čože nám Slovákom zastalo? Ľud a s ním všetci tí, čo k predošlým dvom stavom nepatrili. " Preto tiež naša prvá politicky uvedomelá generácia dáva sebe i generáciám budúcim smernicu: "Teraz sa začína vek ľudu, vek slobody, práva a rovnosti ľudu a my Slováci budeme tí, ktorí na podstati ľudu život náš vystaviť chceme... " Buržoázia, ktorá u iných národov hrala progresívnu a dakedy aj revolučnú úlohu v zápase proti feudalizmu, za lepší výrobný systém a meštiacku demokraciu, v slovenskom národe tejto úlohy nemala, lebo sme jej prosto nemali. Tá, ktorá tu bola, bola národne cudzím telesom a hlavným činiteľom odnárodňovania. Keď po roku 1918 vytvárala sa úzka vrstva buržoázie slovenskej, bolo to už v období, keď táto trieda predstavovala úpadok spoločenského poriadku kapitalistického a stala sa bremenom a prekážkou v zápase pracujúceho ľudu o vyšší typ spoločenského poriadku. Buržoázia bola v našich dejinách triedou vždy zpiatočníckou a nositeľom spoločenského pokroku i národnej kultúry bol ľud a jeho obetaví pracovníci.
2) Naše zápasy národné boly preto, že ich nositeľom bol ľud, spojené vždy s bojom o práva sociálne. Už "Žiadosti národa slovenského" z 10. mája 1848 povedľa národného snemu, škôl, slovenčiny a kultúry, stavajú Sociálne požiadavky ľudu takto: navrátenie hôr, pašienkov, poľa a majetkov, ktoré boly ľudu pánmi ulúpené. A tak riešenie slovenskej národnej otázky bolo vždy úzko spojené s riešením sociálnych pomerov nášho ľudu.
3) O našich slovenských dejinách možno povedať v podstate to isté, čo Stalin povedal v r. 1931 o dejinách starého Ruska: záležaly ony mimo iného v tom, že Slovensko bolo za svoju zaostalosť ustavične bité: bili ho maďarskí feudáli, bili ho nemeckí kolonizátori a páni, bili a vykorisťovali ho maďarskí, nemeckí a neskoršie i českí a slovenskí kapitalisti a veľkostatkári. Trpelo Slovensko za svoju zaostalosť. Iba pracujúca trieda môže tento nedostatok oneskoreného vývoja zmeniť. Z toho tiež národná úloha dnešnej doby: v skrátených termínoch doháňať iné národy, najmä národ český, s najväčším vypätím síl rozvíjať ekonomickú bázu i všetky duchovné obory v našej krajine.
Zrada buržoázie na Republike a ľude.
S veľkými nádejami išiel náš pracujúci ľud do rodiacej sa ČSR po prvej svetovej vojne. A dosiahol v nej po stránke národného, politického i triedneho uvedomenia, kultúrnej vyspelosti nezvyčajných úspechov. Bol však sklamaný, tak ako pracujúci ľud český tým, že štát ovládla a v ňom rozhodovala vrstva veľkostatkárskych a kapitalistických veľmožov. Slovenskí agrárni páni spolu s pánmi českými, nemeckými a maďarskými podelili si moc a spoločne držali náš ľud v područí a biede. Vyše jednej tretiny konfiškovanej veľkostatkárskej pôdy bolo vrátené nemeckým a maďarským, aristokratom, viac ako štvrtina bola rozdaná novej agrárnickej šľachte ako zbytkové veľkostatky a iba 23% konfiškovanej pôdy bolo dané drobným roľníkom, i to za nevýhodných podmienok. Slovenský človek znovu robotoval na starého alebo nového veľkomožného pána. Priemysel sa u nás odmontovával, lebo vládna politika nechávala voľné ruky pažravosti súkromných kapitalistov. Tak desaťtisícom drobných slovenských ľudí zostávala iba stará cesta slovenskej chudoby - emigrácia za chlebom do sveta. Vyše 200.000 našich ľudí bolo takto vyhnaných do cudziny. Agrárnická šľachta a nimi ovládaná byrokracia upevňovala centralistický režim pražskej veľkostatkárskej a finančnej moci. A pritom česká buržoázia a v jej službách i slovenskí mocipáni upierali Slovákom nárok na samú národnú existenciu i národné práva. Proti týmto kruhom a proti dynastiám hodžovcov, ursínovcov, slávikovcov a ostatných drábov slovenského ľudu, viedol náš drobný človek zápas pod vedením komunistov za svoj lepší sociálny i národný život. Zbrane a bajonety boly odpoveďou týchto pánov na požiadavky nášho ľudu. Českí i slovenskí páni držali Slovensko ako konzervatívnu a zaostalú rezerváciu.
Keď prišly v jeseni 1938 kritické dni štátu, napriek pevnému postoju drobného ľudu, vydali páni Republiku na pospas Nemecku a celú tretinu Slovenska vydali horthyovskému Maďarsku. A nad to, potupnou žilinskou dohodou zo 6. októbra 1938, v ktorej sa sjednotily všetky politické odtiene slovenskej buržoázie, začali títo páni priamy rozklad Republiky, likvidáciou demokracie a nastolili fašistickú diktatúru buržoázie nad slovenským pracujúcim ľudom.
Národne-oslobodzovací boj ľudu.
Agro-ľudácke pántstvo dalo sa na cestu kolaborovania s nacizmom, pomohlo Hitlerovi rozbiť spoločný štát Čechov i Slovákov, lebo fašistický teror dával slovenskej buržoázii nové možnosti bohatnutia a koristenia. Ilúziou samostatného štátu chceli ľudu nahradiť pošliapanie občianskych práv, slovanských a pokrokových národných tradícií a ohavné prisluhovanie znacizovanému germánstvu. V jednom vreci a pri jednom válove sa našli agrárnickí a ľudácki páni, podelili sa o banky, priemysel a veľkostatky a spoločne písali potupnú kapitolu našich dejín. Tie časy sú historickou obžalobou zrady slovenskej buržoázie na slovenskom národe, česko slovenskom štáte, na našom ľude.
Pracujúci človek, vedený komunistami, započal urputný zápas proti fašistickému režimu, nacistickému útlaku, proti zradnej reakcii. Je to hrdinstva plné obdobie ilegálneho boja a obetí. V období druhej svetovej vojny boly srdce i rozum nášho pracujúceho človeka na strane protifašistickej, po boku hrdinského sovietskeho ľudu. Verejne a v masových rozmeroch presvedčili sme o tom svet v slávnom národnom povstaní a v partinzánskej vojne. Nepomohly intrigy Ingrovcov, Drtinovcov a Lichnerovcov z Londýna, nezdarily sa pokusy časti agrárnej buržoázie, ktorá sa hodne po Stalingrade pridala k národne-oslobodzovaciemu zápasu pracujúceho ľudu, vedeného komunistami, pridala z alibizmu, z triednej vypočítavosti zachraňovať pozície a veľké majetky po oslobodení, ozbrojený ľud v slovenskom národnom povstaní a partizánskych bojoch išiel pevne za svojím cieľom: za obnovu národnej a štátnej slobody, za slovanským bratstvom, za skutočnou vládou ľudu po oslobodení. Mnohoročný ilegálny zápas osem mesačný ozbrojený boj, tak plný strastí a obetí, zocelil rady nášho pracujúceho ľudu, sily jeho vedúcej složky - komunistickej strany a prispel tak významne k našej slobode národnej a štátnej.
V týchto ťažkých rokoch pozdvihol slovenský pracujúci ľud vysoko zástavu národnú a štátnu, pošliapanú a pošpinenú zradnou buržoáziou, pozdvihol zástavu slobody, ľudskosti, národnej cti a sociálneho pokroku, ktorú veľkostatkárske a kapitalistické panstvo predalo berlínskym nacistom za slobodu svojho válova, a tak uviedol slovenský národ medzi pokrokové a víťazné národy, tak zachoval slovanskú a ľudovú tradíciu našich dejín. (Potlesk).
Budovateľské úsilie ľudu.
Slávna sovietska armáda, ktorá vyhnala okupantov z našej krajiny, priniesla všetkým našim mestám a dedinkám slobodu, mier a tým aj možnosti nového života. Historické skúsenosti a zásady protifašistického boja vtelené boly podľa návrhu Klementa Gottwalda do košického vládneho programu a stály sa základným kameňom nového národného a štátneho žitia. Český a slovenský pracujúci ľud má byť správcom a vládcom v obnovenej našej Republike. Slovenskému národu sa po prvý raz dostala plná možnosť rozvitia svojich síl a spravovania svojich osudov.
Veľké dielo po oslobodení, ktoré bolo vykonané v rekonštrukcii zničenej našej výroby, najmä priemyselnej, v doprave, v usporiadaní distribúcie, administratívy a celého verejného života, bolo umožnené nielen nadšením, ale i zodpovednosťou širokých vrstiev ľudu, ktoré nahradily v národných výboroch starú byrokratickú správu a ktoré v opatreniach vlády a slovenských národných orgánov, pri znárodňovaní, pozemkovej reforme, a celej prestavbe štátu videly vzrast svojho státu, svojho režimu, svojej budúcnosti.
Náš ľud po trpkých skúsenostiach i politický život postavil na nové základy. Zúčtoval s politickými stranami ktoré tak hanobne zradily národné a štátne záujmy a zo starých politických strán ponechal iba stranu komunistickú, slúčenú od 17. septembra 1944 so stranou sociálne-demokratickou. Národná jednota, reprezentovaná Národným frontom robotníkov, roľníkov, živnostníkov a inteligencie, bola politickou základňou nového štátneho života.
V tej dobe urobilo Slovensko veľký kus konsolidačnej a tvorčej práce, jeho národné orgány plnily svoju úlohu, držali sme krok s českými krajinami a v nejednej veci mohlo byť Slovensko príkladom.
Rozvratná práca reakcie.
Porazení veľkostatkári a kapitalistickí páni, ku ktorým sa náš ľud zachoval tak veľkomyseľne, že im ponechal značné majetky, všetky práva a slobody, započali skoro upevňovať svoje hospodárske pozície v priemysle, peňažníctve, pôdohospodárstve a tieto kšeftárením a koristením v ťažkých povojnových chvíľach značne rozmnožili. Ich reakčné prsty začaly sa skoro objavovať i v politickom živote.
Ubytovateľa slovenskej reakcii robila tzv. demokratická strana, ktorej pôvodné jadro tvorili čelní činitelia kompromitovanej agrárnej strany, ľudia, ktorí po zrade a hriechov z rokov 1938 a nasledujúcich preskočili od paktovania s Tisom k odbojovému hnutiu slovenského ľudu. Títo páni sa čoraz viacej sústreďovali na zachraňovanie kapitalistických bášt, zväčšovanie svojich majetkových a hospodárskych pozícií a pod pláštikom tzv. povstaleckej strany stali sa útočišťom všetkých ideologických zbytkov porazeného fašizmu a statkárskej reakcie. Stali sa ochrancami kapitalistov pri znárodňovaní, veľkostatkárov pri pozemkovej reforme a kolaborantov pri očiste verejného života. Namiesto budovania štátu a ľudového režimu sústredili sa na budovanie politickej bašty slovenskej reakcie. Základňa tejto rozvratnej práce postavená bola dohodou agro-ľudáckych reakčných skupín z 31. marca 1946, ktorou boly stmelené všetky zbytky porazených a zradných strán do jedného tábora. Táto dohoda, nie nepodobná žilinskej dohode z r. 1938, bola ideovou základňou sprisahania agrárnej a ľudáckej reakcie proti slovenskému pracujúcemu ľudu a jeho ľudovodemokratickému režimu. Sjednotená reakcia vrhla sa na slovenského občana za zneužívania rozsiahleho cirkevného a hospodárskeho aparátu, s demagógiou náboženskou a nacionálnou, s göbbelsovskou propagandou protikomunistickou a podarilo sa jej oklamať prechodne značný počet slovenských ľudí. Tzv. demokratická strana bola postupne celá ovládnutá reakčnými silami. Stala sa na Slovensku politickým centrom kontrarevolučných síl s cieľom likvidovať ľudovodemokratický režim. Stala sa nebezpečím a nešťastí Slovenska. Protištátne elementy našly v tejto strane nielen ochranu, ale aj neobyčajne priaznivé podmienky rozvratnej činnosti. Predsedníctvo DS a jej ústredný sekretariát, kabinety jej ministrov a povereníkov, úrady spravované jej príslušníkmi, hospodárske a politické orgány boly zakrátko prešpikované agentami vojnových zločincov a zradcov Ďurčanského, Sidora, Prídavka, boly popretkávané špiónmi zahraničných vojnových štváčov. Pôsobenie týchto nepriateľských skupín a rozhodujúci vplyv reakcie v tzv. DS prejavoval sa i v politickej praxi.
V roľníckej politike, kde táto strana mala rozhodujúce orgány vo svojich rukách, bola prevádzaná neslýchaná sabotáž zákonov, nariadení a celej starostlivosti o roľnícky ľud. Povereníctvo pôdohospodárstva dostalo sa do vleku statkárov. Konfiškovanú pôdu dostali roľníci do rúk iba tam, kde si ju sami po oslobodení vzali. Zo 70.000 vlastníckych výmerov vydal tento úrad za tri roky iba asi 10 % a aj to iba v poslednej dobe a pod veľkým tlakom roľníckeho ľudu. Prídel lesov, pasienkov, rozdeľovanie strojov, osiva, sociálnej pomoci atď., prevádzané boly starými argaláškymi korupčnými metódami. Konfiškácia špekulačné nadobudnutých veľkostatkov v dobe povstania prevádza sa vlastne až teraz. Do 20.000 ha konfiškovanej pôdy, ktorá má patriť drobným roľníkom, dané boly protekčne do árendy a spravované korupčne. Najhrubšími podvodmi snažili sa činitelia tzv. DS zachraňovať veľkostatkárov. Z desiatok prípadov uvediem aspoň jeden. Konfiškácii podliehajúci veľkostatok Slezáka vo vranovskom okrese dali agrárnickí reakčníci z Povereníctva pôdohospodárstva prepísať na štát, aby Slezáka zachránili a písomne sa zaviazali veľkostatkárovi, že mu budú celý čistý zisk vyplácať do jeho rúk. Povedľa toho mu sľúbili náhradu v pozemkoch v okrese Nitra. Naši roľníci zo všetkých kútov Slovenska poznajú dobre tie prípady podvodov a kšeftov ostatných. Máme v rukách doklady, že sa tak dialo na zásah vedúcich činiteľov býv. DS. Namiesto roľníckemu ľudu prospešnej práce, pestovalo sa obohacovanie úzkeho kruhu ľudí a vyvolávala sa roztrpčenosť drobného roľníctva.
Reakčná politika DS v oblasti výživy je dostatočne známa na trpkých skúsenostiach širokých vrstiev konzumentov, ktorí museli odhladovať celé mesiace. Podobne aj priemysel výživy všeobecne zaostával, neplnil dvojročný plán ani v premiestňovaní podnikov z českého pohraničia, ani v budovaní podnikov nových, ani v znárodňovaní. Distribúcia, najmä potravinárskeho sektoru, stala sa legalizovaným pareniskom šmelinárskych elementov, ktoré voľne a pod vysokou ochranou činiteľov DS prevádzaly svoju úžernícku a protiľudovú činnosť. Celý zápas proti čiernemu obchodu bol hamovaný činiteľmi býv. DS a všetky štátne orgány, kam siahaly prsty DS, maly sviazané ruky pri svojich zákrokoch proti týmto parazitom a hospodárskym rozvratníkom.
Vtedy, keď náš ľud za ťažkých podmienok plnil hospodársky plán, vidíme neslýchané bohatnutie a korisťovanie reakčných pánov, podporovanie a rozmnožovanie rodinkárskych a mocenských pozícií v peňažníctve, družstvách, podnikoch tak, že kapitalisti a statkári cez býv. DS ovládali dobrú polovicu celého národného bohatstva slovenského. Typický je chystaný podvodný prevod štátneho majetku, ktorý vedúci činitelia DS chceli previesť "zakúpením" skoro 30 významných priemyselných podnikov Sedliackej banky v hodnote okolo 1 miliardy korún čsl. za cca 49 miliónov Kčs Tento "prevod" z oblasti znárodnenej banky do oblasti rodinného kruhu kapitalistov v DS bal prerokovaný a schválený činiteľmi DS v povereníckych a ministerských funkciách.
Nie je divu, že strana, ovládaná slovenskou reakciou, chránila kolaborantov a kompromitovaných činiteľov fašistického režimu, zaviedla u nás systém triednej justície. Preto i očista podľa toho dopadla. Z 34.071 trestných oznámení, podaných k ľudovému súdnictvu, bolo 19.141, t. j. 56% zastavených bez súdenia a z tých, čo súdené boly, skončilo 60% oslobudzujúcim rozsudkom. Takto boly štátne úrady a súdy zneužívané k triednym a sebeckým záujmom slovenskej reakcie, v rozpore so všetkými zákonmi a morálnymi zásadami.
Reakčníkmi ovládaná demokratická strana ochromila i činnosť našich národných orgánov: SNR a Sboru povereníkov. Títo Páni výdobytkami nášho národného povstania rozumeli triedne privilégiá slovenskej buržoázie a národné orgány chceli zneužiť na ochranu týchto privilégií a na hamovanie pokrokového vývoja v celom štáte. Nie je náhodou, že Slovenská národná rada od posledných volieb nepriniesla takmer žiadne významné nariadenie, že sa schádzala po mnohomesačných prestávkach a jej zasadnutia boly plné protiľudových a protištátnych provokácií. V Sbore povereníkov reakčná väčšina činiteľov DS znemožňovala pozitívnu prácu a zneužívala svoje štátne funkcie pre záujmy statkárskej a kapitalistickej reakcie. Podobné zjavy boly po obciach a v okresoch, kde nadvláda činiteľov DS bola používaná k bašovaniu nad slovenským ľudom, často horšiemu ako za predmníchovských čias.
Jesenná kríza.
Rozvratnícka práca reakcie, spojená s protikomunistickými štvanicami, táto politika lží a pretvárky, vyvolávala nespokojnosť, roztrpčenosť i hnev nášho ľudu. Prácou široko rozložených protištátnych organizácií rozvratom vo výžive ľudu priviedla reakcia v býv. DS Slovensko minulej jeseni do vážnej politickej krízy. Vtedy preplnil sa už pohár trpezlivosti nášho pracujúceho ľudu. Ozval sa na obrovských manifestáciách, schôdzkach, na sjazde závodných rád, roľníckom sjazde a v mohutnom ľudovom a v mohutnom ľudovom nástupe dožadoval sa konečného odstránenia zástupcov statkárskych a kapitalistických kruhov zo Sboru povereníkov, zo všetkých zodpovedných miest a z verejného života, zachovania a upevnenia ľudovodemokratického režimu, súrneho riešenia svojich sociálnych problémov. Bol to opäť pracujúci ľud, ktorý prudko zahriakol rozvratnícke dielo reakčných činiteľov DS. V týchto jesenných dňoch minulého roku ukázalo sa súčasne ako sa odklonil drobný človek od vedenia DS, ako stratila táto strana masovú podporu, oddialila sa od ľudu a stala sa cudzím telesom a cudzou agentúrou v našom národnom spoločenstve.
Jesenný nástup ľudu dosiahol významných úspechov. Sprisahanci boli pozatváraní, Sbor povereníkov bol reorganizovaný, plány reakcie načas zahamované. Úplného vyriešenia krízy, odstránenia príčin sa nedosiahlo, lebo reakcii slovenskej priskočila na pomoc reakcia česká.
Februárový pokus o zvrátenie ľudového režimu.
Vedúci činitelia DS vo svojej triednej nenávisti voči všetkému ľudovému, v odpore k slovanskej orientácii a ku všetkému, čo nového náš štát od oslobodenia priniesol, zapredali sa po jesennej kríze diablovi už nadobro. Keď nenašli opory v robotníctve a roľníctve, dali sa do bezvýhradných služieb českej reakcie a svojich zahraničných ochrancov, išli chystať otvorený komplot proti ľudovému režimu. Tak po kríze na Slovensku bola českou i slovenskou reakciou vyvolaná kríza celoštátna a pripravovaný reakčný prevrat, ktorý mal zastaviť a zvrátiť pokojný vývoj nášho štátu, mal opätovne vrátiť moc do rúk kapitalistických a veľkostatkárskych pánov, odkloniť náš štát od jeho slovanskej politiky a vydať náš ľud na milosť a nemilosť starým veľkostatkárskym a kapitalistickým drábom. Na tieto účely chystali si skupiny v NB, zbrane, podzemné organizácie hlavne oporu medzinárodnej reakcie zo západu, s ktorou boli v stálom styku. Reakční páni chystali nám rozvrat, boje, chaos a neistotu. Podali preto členovia vlády za býv. DS demisiu bez akýchkoľvek zdravému rozumu pochopiteľskej príčiny, so zákerným cieľom spoločne s českou reakciou povaliť vládu Klementa Gotwalda a uskutočniť svoj proti ľudový prevrat.