Ďalej, či je pravdou, že absolventi vyššej vodcovskej školy HM, ktorá bola základom tábora pre diverzantov v Sekuliach, či absolventi vyššej vodcovskej školy HM sú zamestnávaní v štátnych službách, vo verejných službách a či študujú na vysokých školách v Československej republike.

Ďalej prosíme pána povereníka vnútra, aby nám oznámil, koľko trestných oznámení stanice Národnej bezpečnosti podaly na takých páchateľov, ktorí sa dopustili urážky hlavy štátu, ktorí sa dopustili trestných činov, prečinov a priestupkov, podľa zákona na ochranu Republiky najmä štvaním proti spoluobčanom pre národnosť, najmä protičeské štvanie, pre ich rasu, náboženstvo a tak ďalej.

Ďalej, či Povereníctvo vnútra najmä VII. odbor dostalo pochvalné uznanie od vlády, od Sboru povereníkov pre úspešnú činnosť pri stíhaní, pri odhaľovaní a stíhaní protištátnych živlov, protištátnych organizácií a sprísahancov.

Ďalej, či bolo podané na člena Národnej bezpečnosti na škpt. Kukliša, člena Slovenskej národnej rady trestné oznámenie pre porušenie úradného tajomstva. (Potlesk)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Ďalej je prihlásený k slovu člen Slovenskej národnej rady pán škpt. Viliam Šalgovič. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR škpt. Viliam Šalgovič:

Slávna Slovenská národná rada!

Pán povereník vnútra generál Dr. Ferjenčík podal nám obsažnú zprávu o bezpečnostnej situácii na Slovensku. Po tomto predpokladám, že je u všetkých jasno, a že sa už nebude u nás ďalej hovoriť a písať miesto benderovcov o niekoľko pár otrhaných chudákoch a že sa nebude písať v niektorých našich časopisoch o sprisahaní v úvodzovkách. I keď nám podal pán generál Ferjenčík obsiahlu zprávu, dovolil bych si doplniť otázky kolegu Rašlu v mene Klubu členov SNR za Komunistickú stranu. K benderovcom bych mal:

1. Akého pôvodu boly zbrane benderovských bánd a odkiaľ sa zásobovaly Strelivom, keď predpokladáme, že k bojom je treba väčší počet streliva, v lesoch toto podlieha skaze a ešte otázku, odkiaľ maly mapy, pán generál hovoril, že vojenské mapy a cudzie valuty.

K sprisahancom:

Mal zamestnanec kancelárie podpredsedu Ursínyho Obuch vo svojej funkcii prístup k zápisniciam z dôverných zasadaní vlády, alebo mu bol neopatrnosťou alebo ako mu to bolo proste umožnené k týmto zápisniciam. Kolega Beharka sa tu ohradzoval proti vydaniu brožúry Ministerstvom vnútra o sprisahaní na Slovensku. Ja by som mal otázku, akým spôsobom chce pán povereník vnútra soznámiť o rozsahu sprisahania náš ľud a jestli hodlá poslovenčiť túto brošúru Ministerstva vnútra. (Hlasy: "My rozumieme česky!")

Či pán povereník vnútra vie, že Kubalov brat s Dr. Piseckým pravdepodobne za pomoci niektorého dozorcu, vyvolal si v noci zaisteného Ing. Jurčoviča a pri tejto návšteve medzi iným povedal Kubalov brat Jurčovičovi, aby na VII. odbore nevypovedal nič, že u sudcov už to majú zaistené. Prosil bych pána povereníka vnútra o odpoveď, či si sťažoval uňho pán predseda Slovenskej národnej rady Dr Lettrich na to, že VII. odbor bije zaistených, jestli mu dal konkrétne prípady a čo pán povereník vnútra zariadil. (Hlas: "Žiadne nepýtal!")

Ďalej aký vplyv majú písačky a reči o tom, že VII. odbor bije, na verejnú mienku a aký majú vplyv na ďalšie vyšetrovanie. Koľko bolo podaných trestných oznámení o šírení nepravdivých zpráv a poburovaní proti Republike a jestli má pán povereník vnútra informácie, koľko bolo v tomto smere vynesených rozsudkov a aké. (Potlesk)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Ako ďalší prihlásený je člen SNR pán Michal Géci. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Michal Géci:

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľujem si zaujať stanovisko k vyhláseniu pána povereníka vnútra, taktiež mu dať niekoľko otázok a zároveň aj na tie otázky ktoré boly nadhodené zodpovedať. Demokratická strana zhodnocuje prácu príslušníkov Národnej bezpečnosti, ktorí ju konali poctivo a čestne v záujme Republiky podľa platných zákonov a nariadení, ale Demokratická strana taktiež odsudzuje činnosť tých príslušníkov Národnej bezpečnosti, ktorí zneužili zákon počas vyšetrovania v zavádzaní vyšetrujúceho spôsobu, aký nepoznal ani stredovek. Ľudí, ktorí sa zúčastnili alebo zúčastňujú rozbíjania Republiky treba potrestať, potrestať podľa platných zákonov Republiky Československej, nikdy nie spôsobom aký používali Nemci, fašisti alebo nacisti vôbec. Proti týmto spôsobom sme spoločnými silami v ilegalite bojovali. Proti týmto spôsobom slovenský národ povstal. Preto tieto spôsoby dnes znova nemožno uplatňovať. Pre našu Republiku vyhovujú jedine spôsoby demokratické a tie spôsoby sú najlepšie vyjadrené v zákonoch Republiky Československej. Sprisahanci majú a budú odsúdení, podľa dokázania ich viny, ale jedine súdení riadnymi súdmi, ktoré zabezpečujú objektivitu a nebude na nich robený strannícky nátlak zvonka. Iný spôsob súdenia je protiústavný. Na zabezpečenie Republiky Československej musíme dbať, aby boli všetci účastníci sprisahania rovnako stíhaní. Strannícke záujmy nesmú sa stavať nad záujmy štátu a preto žiadame a trváme, aby boli stíhaní aj provokatéri, ktorí sú taktiež účastníci rozbíjania Republiky československej. Neni možné, aby ľudia, ktorí rozširujú protištátne letáky aj keď im je to dokázané boli na slobode len preto, lebo sú robené zásahy vládnych činiteľov a stíhanie proti ním zastavené. Či toto sa nemá klasifikovať ako vlastizrada? Rozširovanie protištátnych letákov, príslušníkmi istej strany je robené v záujme Republiky? Žiadame bezpodmienečne aj v tom skorú nápravu. Demokratická strana rozbíjačov Republiky odsúdila hneď na začiatku, t. j. ešte v roku 1945 a dovoľujem sa spýtať pána povereníka, kedy proti tým rozbíjačom, ktorí rozbíjali Republiku už v roku 1945 podnikne nejaké stíhanie? Lebo tí ľudia, ktorí sa o Republike, o Československej vláde, o pánu prezidentovi a Slovenskej národnej rade aj na verejných shromaždeniach vyslovovali až hanebne, nemôžu byť tiež zárukou našej Československej republike a jej demokratickej samostatnosti. Žiadame pána povereníka vnútra, aby aj proti týmto bolo zákonne zakročené. Žiadame a trváme, aby všetkých rozbíjačov a sprisahancov čím skôr súdili. Odsúdili bez výnimky stranníckej príslušnosti; Neni možné len jednu časť odsúdiť pre tú istú činnosť a tých druhých ponechať voľne, aby mohli vhodný čas zákerne vraziť dýku do tela našej Republiky. V záujme Republiky a jej bezpečnosti osvedčujeme sa že tak, ako v minulosti, tak aj dnes staviame sa proti všetkým tým, ktorí by chceli porušiť bezpečnosť nášho štátu, ale sme aj proti tým, ktorí by chceli alebo už zneužili zákony Republiky československej. Preto dávam niekoľko otázok menom Klubu členov Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu, pánu povereníkovi gen. Dr. Ferjenčíkovi.

Kto je Fero Paňko? Je v rukách bezpečnostných orgánov, alebo nie? Má pán povereník vnútra vedomie p tom, že počas vyšetrovania odhalených protištátnych akcií bezpečnostné orgány sbieraly materiál na škandalizovanie činovníkov Demokratickej strany? Že sa obvinených vypytovali, či majú a akú vedomosť o tom, že sú napríklad predseda Demokratickej strany Dr. Jozef Lettrich, bývalý podpredseda vlády Ján Ursíny, bývalý podpredseda Sboru povereníkov Rudolf Fraštacký, býv. povereník zdravotníctva poslanec Dr. Emanuel Böhm, bývalý povereník výživy Ing. Kornel Fillo a iní spojení s protištátnymi živlami, spojení s protištátnymi emigrantami, či predseda DS v USA nenadväzoval s nimi styky, či im mravne alebo hmotne nenapomáhal a keď v tom smere orgány VIL odboru Povereníctva vnútra nič nezistily, vyslúchaly obvinených aj na rozličné okolnosti súkromného života týchto činiteľov, spisovali s obvinenými také zápisnice, ktoré si potom ponechali a súdu neodovzdali. Kto nariadil takýto protizákonný postup? Čo VII. odbor Povereníctva vnútra ním sleduje. Minister vnútra na ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v Bratislave dňa 4. decembra 1947 tvrdil, že sa na troskách rozbitých sprisahaneckých skupín organizujú nové a že niektorí činní politici spolupracujú a spolupracovali a zúčastňovali sa velezradnej činnosti napriek tomu, že v Prahe opäť a opäť krásnymi slovami zdôrazňovali svoju lojalitu a oddanosť Republike. Aké dôvody na toto vážne obvinenie má v rukách VII. odbor Povereníctva vnútra a ktorých činných politikov sa ono týka. Prečo nebola o tom vydaná úradná zpráva, či si nechávajú bezpečnostné orgány takýto materiál, ak ho vôbec majú, na vhodnejšiu príležitosť. Sleduje sa tu len záujem bezpečnosti štátu a nie aj stranícko-politický zápas? Či sú niektoré orgány VII. odboru v službách štátu a či aj niekoho iného? Je pravda, že hoci orgány VII. odboru Povereníctva vnútra dva razy zatkly dozorcu väzňov vo väznici Krajského súdu v Bratislave Hrivňáka, hoci od posledného prepustenia na slobodu uplynul už celý mesiac. Povereníctvo vnútra dosiaľ nepodalo naňho trestné oznámenie. Buď to bolo bezpodstatné obvinenie a dvojnásobné väzenie menovaného alebo sa bezdôvodne zdržiava riadne trestné pokračovanie, ktoré sa bez trestného oznámenia nemôže ani len započať. S dosavadných úradných zpráv o bratislavských protištátnych prípadoch vychádza najavo trápny rozpor medzi postojom bezpečnostných a justičných orgánov k veci. Ako je to možné, keď ide o rozdielne síce, ale predsa len o orgány toho istého štátu. Je pánu povereníkovi vnútra známe, že na VII. odbore Povereníctva vnútra prevádza vyšetrovanie aj súkromná osoba, ktorá nie je bezpečnostným orgánom, ale úradníkom banky, čo je neprípusné, neplatné a zákonom ako tresný čin zakázané? Pýtam sa pána povereníka vnútra, či vie kto je Jakáb, Čermák a Bel? A pozná pán povereník ich činnosť na Národnej bezpečnosti, o ktorých sa všeobecne hovorí, že pri vyšetrovaní trýznia?

V letných mesiacoch tohto roku údajne pre veľkú horúčavu bola zastavená exhumácia hromadného hrobu v Petržalke. V tomto hrobe je pochovaných asi 90 osôb, medzi ktorými sú len dvaja starší muži, 12 detí a ostatné majú byť ženy. Tieto osoby zlikvidovala začiatkom júla 1945 istá skupina ľudí, ktorí popravovali osoby údajne u ktorých predpokladali že majú u seba alebo vo svojom byte peniaze a cennosti. Tieto popravy sa robily údajne bez ohľadu na to, či sa pozitívne vedelo o politickej spoľahlivosti, alebo nespoľahlivosti postihnutých. Pýtame sa pána povereníka vnútra, kedy a ako mieni tento tragický prípad uviesť do poriadku?

Či pánu povereníkovi je známe, že istá skupina po oslobodení zriadila si v Moste v Čechách odbočku stanicu Národnej bezpečnosti Handlová a že pod touto firmou v Moste popáchala niekoľko ťažkých zločinov. Jedným z tejto spoločnosti mal byť istý Bublík, ktorý teraz vystupuje pod menom Želenský a ktorý dňa 12. novembra 1947 v Prievidzi pred viacerými svedkami verejne sa vyjadroval, že neuznáva Československú vládu, ani prezidenta Republiky, okrem toho je Jozef Bublík podozrivý, že v mesiaci apríli 1946 zabil osobným autom značky Opell-Kapitan na moravsko-slovenských hraniciach dvoch československých vojakov a napokon, že stanica NB Handlová podala na Bublíka trestné oznámenie pre používanie falošného mena.

Či pán povereník vnútra hodlá z bezpečnostného sboru a zo služieb Povereníctva vnútra prepustiť osoby ktoré boly organizované a mimoriadne sa exponovaly za tzv. slovenského štátu vo fašistických spolkoch a organizáciách, najmä v Hlinkovej garde a v Domobrane? Okrem toho, či hodlá odstrániť aj tie osoby, ktoré bojovaly proti partizánom a povstaleckej armáde, ako aj tie osoby, ktoré sa mimoriadne vyznamenaly v boji proti bratskej sovietskej armáde a prípadne za tento boj boly mimoriadne povýšené alebo vyznamenané. Vieme, že podobné osoby dosiaľ nerušene sedia na svojich miestach, ba dokonca už po oslobodení boli o niekoľko hodností povýšené. Tu spomínam len mjr. Vraždu.

Dňa 14. IX. 1947 pred príchodom pána prezidenta na Slovensko bola vydaná Povereníctvom vnútra úradná zpráva o odhalení protištátneho sprisahania a v nej bolo konštatované, že protištátnou skupinou bol pripravovaný atentát na hlavu štátu. Prečo dosiaľ neboly verejnosti oznámené mená páchateľov, ktorí atentát pripravovali, podrobnosti o atentáte a ako bolo proti páchateľom zakročené? V mesiaci novembri t. r. vyšla brošúrka "Spiknutí proti Republice" vydaná Ministerstvom vnútra. Prvá veta úvodu brožúrky znie: "Statní bezpečnostní orgány dokončily vyšetrovaní rozsáhlého protistátního spiknutí na Slovensku". Keďže toto vyšetrovanie bolo skončené ešte v mesiaci novembri pred výjdením uvedenej brošúrky, ako vysvetlí pán povereník skutočnosť, že vyšetrovací materiál s vyšetrovanými bol odovzdaný súdnym orgánom až v polovici decembra. Ako príloha č. 32 brošúrky je zverejnený protištátny leták, ktorý podľa brošúnky bol rozširovaný v okolí Žiliny. Vie pán povereník o tom, že v danom prípade ide o leták, ktorý dňa 7. IX. 1947 bol rozširovaný v okrese Gelnickom, t. j. bol vyhadzovaný z vlaku. Páchateľ bol na mieste pristihnutý, páchateľ bol pred NB usvedčený, ale na zákrok ako som spomenul pred tým, bol Krajským súdom v Levoči prepustený na slobodu. Pýtam sa tiež pána povereníka, či vydanie brošúrky o sprisahaní nie je porušením služobného tajomstva, keďže sú v nej uvedené také skutočnosti, ktoré maly zostať utajené až do súdneho skončenia celej akcie? Ako vysvetlí pán povereník skutočnosť, že redakcie istých časopisov dostávaly a zverejňovaly podrobnosti o výsledkoch vyšetrovania o sprisahaní, ačkoľvek tým marily správny a nestranný jeho chod, čiže neznámymi a dosiaľ nezistenými osobami bolo tuná prezradené aj úradné tajomstvo. Ako vysvetlí pán povereník skutočnosť, že už viac ako mesiac pred zaistením primátora Dr. Kyselého bolo vo verejnosti rozširované, že Dr. Kyselý je vtiahnutý do sprisahania a že takéto tvrdenie priniesly aj niektoré časopisy.

Prosím pána povereníka, aby láskavé zistil, prečo pred voľbami r. 1946 nápadne rýchlo bol vydaný poručíkovi Ľudvigovi cestovný pas do cudziny, ačkoľvek niektoré úradné miesta proti vydaniu pasu maly námietky, za akým účeľom cestoval niekoľkokrát do Viedne. Pýtam sa pána povereníka, či má o tom vedomosť, že do Viedne do istého kláštora donášaly isté osoby vysielané z bratislavy protištátne letáky a tieto letáky, že boly potom rozosielané na Slovensko a to hlavne exponentom Demokratickej strany. Či má pán povereník vedomosť, že do onoho kláštora odchádzal aj Rudolf Komandera a na čí pokyn? O činnosti VII. odboru konkrétne môžem poslúžiť aj zápisnicami a tu si dovolím prečítať niekoľko úryvkov zo zápisnice, ktoré mám momentálne poruke:

"24. mája predpoludním bol som zavolaný z mojej cely na II. poschodie kde som bol nadporučíkom Večerom a asi 7 až 8 jeho pomocníkmi vypočúvaný. Nadporučík Večera ma prítomným predstavil rečou, v ktorej ma označil za vraha, bruchopasníka a pod. Nato mi rozkázali, aby som sa vyzul, klakol na stoličku složil nohy dohromady začali ma biť po chodidlách gumovými palicami. Keď ma zbili po nohách, musel som si sadnúť ruky složiť, gumovými palicami ma bili po rukách. Keďže som toto trýznenie už nemohol vydržať, hodil som sa za každým na zem. Musel som znovu vstať a trýznenie pokračovalo ďalej. Trvalo to asi 1 1/2 hodiny. Okrem bitia gumovými palicami bol som udretý päsťou do hlavy, sluchu a do pravej strany úst, čo mi spôsobilo krvácanie. Po tomto musel som si obuť topánky hoci som mal veľmi opuchnuté nohy a odvliekol som sa do svojej cely, kde som 5 dní nemohol na nohy sa postaviť a pohyboval som sa len šmykom na kolenách." To je úryvok jednej zápisnice. (Hlas z lavice: "Odkiaľ ju máte?")

Iná osoba. "Bol som 23. mája i s viacerými odvezený na nákladnom aute do Bratislavy, začali ma znovu vyšetrovať a biť po rukách žilami. Potom som musel dať ruky na stôl dolu dlaňami a začali ma po nich znovu biť žilami. Medzitým prišiel ich vedúci a držal mi reč, hovoril, že čo nám dala Demokratická strana urobiť. Ďuriš Vám porobil dráhy a majetku Vám dá koľko chcete honov. Kvetko čo Vám dal? Ten vám (odpusťte, že musím sa tak vysloviť) nasere. Potom ma zase vyšetrovali na to musel som sa vyzuť, kľaknúť si na stoličku pričom mi dali do rúk druhú stoličku, ktorú som musel držať so zaviazanými rukami. Takto ma bili s oboch strán po celom tele, kým som neodpadol. Jeden z nich ma bil jednou retiazkou, ktorá mala na konci zámok, čo mi pri každom šľahnutí spôsobilo nesmierne bolesti. Potom ma priviedli do inej malej izby, kde bol obraz, ktorý znázorňoval ako nemeckí dôstojníci trýznili slovenských vojakov, aby som sa na tento díval. Pri tomto ma zase bili päsťami do hlavy."

Úryvok ďalšej zápisnice. Poznamenávam, že sú to originálne zápisnice. (Hlasy: "Odkiaľ ich máte?")

"23. mája bol som zaistený. Asi o 11. hodine v noci predvolali ma na II. poschodie na výsluch. Žiadali na mne, aby som vypovedal, že pán farár Čierny nadával na komunizmus a ja že som spolu s pánom farárom navádzal Kolára na vraždu. Vyšetrujúci vytiahol pištoľ, ktorú položil na stôl, vyhrnul si rukávy a päsťami ma bil po tvári, takže som bol celý dokrvavený. Keď ma takto zbili potom som sa ku všetkému priznal tak, ako si to oni žiadali. Na druhý deň t. j. 24. mája m. r. volali ma znovu asi o 11. hodine predpoludním na výsluch. V miestnosti do ktorej ma doviedli sedelo asi 6-7 mužov, ktorí hneď po mojom príchode uzamkli dvere, zatvorili okná, žiadali ma, aby som vypovedal, ako sa to stalo. Ja som vypovedal, ako to v skutočnosti bolo. S touto výpoveďou však neboli spokojní a preto mi kázali, aby som si kľakol na stoličku a vyzul sa. Dlho som to nechcel urobiť, až keď vytiahli gumové obušky som sa vyzul a kľakol si pričom ma jeden chytil za vlasy (výkriky) a dvaja ma mlátili gumovými obuškami. Bili ma po celom tele, pri tomto bití sa vystriedali asi štyria, (Výkriky: "To je všetko pre americkú. Jednotu'!" "To je vládna strana!!" "Alebo chcete pomáhať Ďurčanskému!" "Ukradne zápisnice a potom ich číta. " O 16.45 hod. členovia SNR sa KSS opustili zasadaciu miestnosť. ) že som nemohol stáť ani na nohách. Po tomto ma prevzal iný vyšetrujúci, ktorý ma odviedol do jednej miestnosti, kde somnou spísal zápisnicu. Čo odo mňa chceli to som im povedal a priznal. Začal ma už päsťami biť po tvári, takže som takmer ohluchol. Súčasne mi tento vytýkal prečo nie som komuninistom, prečo idem z Lettrichom, za poslancom Vidom a za americkými a anglickými lordami. Poukazovali na to, že som robotník a za nimi som nemal ísť. Vyšetrujúci, keď ma zbili nútili ma, aby som sa po izbe prechádzal, čo som ja nemohol urobiť. Vyhrážali mi, že rozpáleným železom ma ku tomu prinútia. Keď som toto počul s napnutím všetkých síl a za veľkých bolestí som sa prechádzal, pričom oni poukazovali, že ako dobre viem chodiť. Poznamenávam ešte ďalej, že pri výsluchu v trestnej veci proti nadporučíkovi Večerovi pri predvádzaní pred vojenského prokurátora tých čo ma vyšetrovali počas môjho zaistenia, poznal som niektorých, medzi nimi aj majora Baláža, ktorý ma tiež bil.

Nakoniec žiadam pána povereníka vnútra Dr. Ferjenčíka o nápravu a odpoveď na uvedené otázky. Verím, že náprava príde, lebo zákony obchádzať a zneužívať je trestné. A kto to urobil musí byť tiež potrestaný podľa platných zákonov a nariadení. Keby sa tak nestalo bolo by koniec nášmu dobrému menu, našej demokracii, nielen doma, ale aj y zahraničí. Bol by koniec spravodlivosti, koniec slobode pre ktorú srne Republiku československú utvorili a vlastnou krvou nášho národa obnovili. (Potlesk)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Ako ďalší rečník je prihlásený člen Slovenskej národnej rady pán Imrich Laurinec. Prosím aby sa ujal slova.

Člen SNR Imrich Laurinec:

Slávna Slovenská národná rada!

Vypočul som pozorne zprávu pána povereníka vnútra a musím s poľutovaním a s rozhorčením uznať, že sú u nás nenapraviteľní hazardéri, ktorí bez ohľadu na na nesmierne obete tejto vojny, bez ohľadu na zneuctenie národa slovenským kolaborantským režimom kujú spiknutie proti nášmu štátu a národu. Tragické na tomto spiknutí je, že si jeho osnovatelia neuvedomujú ako zneuctievajú pred svetom dobré meno Slovenska, keď sa pripojujú k tím, ktorí znovu chcú rozdúchať plameň vojny proti slovanským národom a pripraviť tak nový medzinárodný zločin.

Československá republika mala najlepšiu povesť vo svete, keď ju Hitler rozbil a najkrutejším spôsobom policajného teroru a hromadného vraždenia obyvateľstva ovládol, československá republika ako štát ľudovej socializujúcej demokracie sa oslobodila z pekla nacizmu a znovu piviedla k platnosti Masarykove ideály humanitnej demokracie. Naša humanitná demokracia však nemôže byť natoľko shovievavá, aby sama seba nebránila proti starým podrývačom a novým hazardérom. Preto patrí uznanie horlivosti pána povereníka vnútra, ktorý v zárodku podvratné živly zachytil a upozornil tak verejnosť na nebezpečenstvo.

Naša humanitná demokracia opierajúca sa o najkrajšie náboženské, národné a socialistické tradície odsudzovala vždy akékoľvek násilie vo svete, lebo vyrástla z poníženia, utrpenia i mučenia. Povinná je brániť si tieto tradície, lebo nesmie sa v tejto obrane sama seba znevážiť a zneuctiť. Nesmie nikdy použiť takých spôsobov, ktoré vždy odsudzovala, proti ktorým bojovala. Štáty trvajú na tých ideáloch, z, ktorých vzniklý. A ak by sme my naše tradície humanity a demokracie sami ničili a proti ním konali, ničili by sme náš štát a našu Republiku.

Obávam sa, že sa u nás dejú veci, ktoré stoja v ostrom protiklade s humanitnými zásadami našej demokracie, našej ústavy a nášho práva. Chcel by som upozorniť pána povereníka na tieto veci, lebo viem, že jemu záleží najviac na týchto mravných a duchovných základoch nášho štátu, že za ne bojoval s hitlerizmom, že v nich vyrástol, že tieto zásady nikdy v sebe nezapre a nedovolí, aby boly zneuctené a nezodpovednými ľuďmi rozrúcané pred našimi očami. Aká tragika by sa na nás privalila, keby tí, proti ktorým srne nasadzovali životy, mohli na nás ukazovať, kde je Vaša humanita a spravodlivosť, akým právom ste bojovali proti nacizmu. Preto v mene Klubu členov Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu dovoľujem si Vám pán povereník predložiť tieto otázky a skutočnosti:

1. Trestný poriadok v ods. 1 § 145 predpisuje, že policajný úrad je povinný vypočuť ním zadržanú osobu hneď, najneskoršie behom 24 hodín. VII. odbor Povereníctva vnútra celé týždne držal bez vypočutia mnoho zadržaných osôb, ako sa o tom možno presvedčiť zo súdnych spisov, ktoré som ochotný ešte bližšie označiť. Kto je za tento nezákonný stav zodpovedný a aké kroky podnikol pán povereník vnútra, aby jemu podriadené orgány dodržiavaly platné predpisy a zákony.

2. Trestný poriadok v 4 ods. § 145 predpisuje, že policajný úrad je povinný dať dopraviť zadržaného hneď po výsluchu, najneskoršie behom 48 hodín vyšetrujúcemu sudcovi.

3. VII. odbor Povereníctva vnútra i 6-8 týždňov držal po vypočutí mnoho zadržaných osôb u seba a nedopravil ich vyšetrujúcemu sudcovi, ako sa o tom možno presvedčiť zo súdnych spisov, ktoré bližšie označím.

Čo podnikol pán povereník vnútra, aby VII. odbor jemu podriadeného povereníctva neporušoval v tak kriklavej miere predpisy zákona.

4. Má pán povereník vnútra vedomie o tom, že policajná väznica v Bratislave, ktorú používa VII. odbor Povereníctva vnútra pre vyšetrovancov je tak zamorená hmyzom, plošticami, blchami, ba i všami, že je tam pre človeka pobyt neznesiteľný. Že sú cely väzňov špinavé, tmavé a nevetrané, že väzni nemajú na posteliach ani len slamníky a prikrývky, že sú väzňom nie prístupné ani sprchy, ani kúpele, takže nie je postarané ani o tie najelementárnejšie požiadavky čistoty a hygyeny a že je väzňom i celé týždne zamedzený prístup a pobyt na čerstvom povetrí, takže sú tieto pomery na hanbu Republike. Aké opatrenie hodlá urobiť pán povereník, aby v tomto smere nastala potrebná náprava?

5. Trestný zákon v § 477 kvalifikuje ako prečin trestným väzením do jedného roku, vyjavenie alebo uverejnenie úradného pokračovania o ktorom nadobudnul vedomosť, vo svojej úradnej hodnosti, vediac, že ide o úradné tajomstvo, Povereníctvo vnútra priebehom vyšetrovania odhalených protištátnych činov hneď od prvého dňa viac razy použilo túto zásadu vydávaním tendenčné, ba až senzačne podávaných úradných zpráv, ktoré sa potom politicky využívaly, takže nezaujatý pozorovateľ nadobudol presvedčenie, že tu išlo o snahu živiť kampaň, ktorá nemala za cieľ chrániť štátne záujmy tým, že by sa výsledky z prevádzaného vyšetrovania boly tajily, alebo že by sa bola verejnosť objektívne informovala len o takých skutočnostiach, ktoré sú nezvratné zistené. Na čí pokyn, z akých príčin sa tieto zprávy predčasne vydávaly a to dokonca knižne vo forme detektíviek? Prečo bezpečnostné orgány nepracovaly radšej na spracovaní sosbieraného materiálu a trestného oznámenia, ktoré súdu podaly až po uplynutí dvoch - troch mesiacov.

6. Trestný zákon v § 195 ustanovuje, že ak verejný úradník zneužije svoju úradnú moc a niekoho protizákonne zatkne alebo dá zatknúť a drží ho vyše mesiaca vo väzbe, dopusti sa zločinu porušenia osobnej slobody, ktorý sa trestá káznicou do 5 rokov.

VII. odbor Povereníctva vnútra v nevembri 1947 zatknul poslanca Ústavodarného národného shromaždenia Dr. Jozefa Stašku bez toho, aby bol býval Ústavodarným národným shromaždením vydaný k trestnému stíhaniu a držal ho proti zneniu § 24 ústavnej listiny vo väzbe až do 16. decembra 1947, kedy bol pozbavený imunity. Zakročil pán povereník vnútra presne a disciplinárne proti páchateľovi tohto zločinu? A čo podnikol, aby jeho podriadené orgány v budúcnnosti pri výkone ich úradu nepáchaly ťažké trestné činy a neporušovaly predpisy Ústavy a iných zákonov? Ako budú za týchto okolností chránení napr. členovia Slovenskej národnej rady, ktorí majú tiež imunitu pred zneužitím úradnej moci bezpečnostnými orgánmi.

7. Trestný zákon v § 447 hovorí, že žalárom do 5 rokov má byť potrestaný verejný úradník, ktorý preto, aby od obvineného vynútil odpoveď alebo osvedčenie užije alebo dal užiť nezákonného donucovacieho prostriedku proti niektorému z nich.

1. Dňa 3. decembra 1945 orgán VII. odboru Povereníctva vnútra, poručík národnej bezpečnosti Karol Baroš vyšetroval Tibora Benkoviča z Nitrianskej Stredy, Štreichera učiteľa z Nemčíc, Jozefa Babjaka z Ludaníc, Oskára Raka, úradníka z Topoľčian, Dezidera Doboliho, úradníka Miestneho národného výboru z Topoľčian, Ottu Bodku, holiča z Topoľčian, vysokoškoláka Mačku z Hrabian, takým neľudským surovým spôsobom, že Tibor Benkovič ešte v ten samý deň na stanici Národnej bezpečnosti v Topoľčanoch zomrel a ostatní vyšetrovaní po prepustení na slobodu museli byť lekársky ošetrení. Mŕtvolu Tibora Benkoviča, poručík Národnej bezpečnosti Karol Baroš dal odviezť do Nitry, kde bola pochovaná. Ostatní spoluvyšetrovaní počas vyšetrovania orgánmi VIL odboru Povereníctva vnútra, najmä poručíkom Národnej bezpečnosti Barošom mali vzadu sviazané ruky a tak boli bití pastami, žilou a nejakou reťazou. Poručíkovi Národnej bezpečnosti Barošovi ako vrahovi Benkovičovmu a jeho pomáhačom bolo umožnené beztrestne zostať na slobode, uniknúť trestnému stíhaniu a spravodlivému trestu.

2. Zo súdnych spisov, ktoré som ochotný bližšie označiť, medzi iným možno zistiť takéto skutočnosti:

a) Jeden z obvinených tvrdil, že ho orgány VII. odboru Povereníctva vnútra bitkou nútily k doznaniu. Najprv ho jeden udrel päsťou po oku až odpadol a potom ho odniesli do inej miestnosti, kde mu orgán hovoriaci český dal asi 10 zaúch a viac úderov dostal do rebier a pŕs. Iný orgán mu rozkázal, aby sa vyzliekol z kabáta a nohavíc a nechal na sebe len košeľu, pričom sa mu vyhrážal, že má 32 metód bitia a že mu predvedie ukážky z nich. Nato mu priviazal izolovaným drôtom elektrického vedenia na pohlavný úd okolo samého koreňa poza vajíčka asi 3 cm hrubú dosku rozmerov asi 40X30 cm, takže mu ovisla ťarchou až na zem. Rozkázal mu vystúpiť rozkročmo na dve pri sebe postavené stoličky, aby doska vysela dolu vo vzduchu. Túto rozhojdal a potom ju otáčal okol svislej osi, takže sa drôt okolo pohlavného údu špirálovitým skrútením sovrel a vyšetrovanému bolestne sťahoval pohlavný úd v korení. Okrem toho bil vypočúvajúci slovensky hovoriaci, vyšetrovaného po pohlavnom úde tenkou latkou až od bolesti spôsobenej svieraním pohlavného údu a bitím po pohlavnom úde vyšetrovaný omdlel a svalil sa so stoličky na zem. Prebral sa tak, že cítil, že obaja vyšetrujúci ho udierajú päsťami popod bradu a do rebier. Potom pokračoval vyšetrujúci slovensky hovoriaci tak, že vyšetrovanému rozkázal posadiť sa na zem a bil ho uvedenou latkou po pohlavnom úde, kým neomdlel od bolesti. Keď sa prebral, bil ho izolovaným drôtom po holých pätách a okrem toho vynucoval priznanie od neho aj tým, že mu oviazal okolo prstov pravej ruky u ich koreňov spomenutý izolovaný drôt a pritom vložil mu medzi ukazovák a tretí prst a medzi tretí a štvrtý prst dve tužky a v ruke mu silno stískal prsty k sebe a s druhou rukou ho silne búchal do chrbta.

b) Druhý obvinený udal, že mu orgány VII. odboru Povereníctva vnútra nadávali a bili bo päsťami po ľavej tvári a po nose, takže krvácal a omdlel.

c) Tretí obvinený tvrdil, že ho orgány VII. odboru Povereníctva vnútra sprisahali, bili rukou po sluchách a po uchu, stúpali mu topánkami po bosých nohách až omdlel.