Spracovanie ovocia a zeleniny: Za 45 mil. Kčs, ktoré sa majú v tomto sektore investovať, má sa podstatne rozšíriť a zracionalizovať toto dôležité odvetvie priemyslu výživy. Podľa plánu majú sa nové podniky postaviť pri cukrovaroch v Nitre, Oroske, Trebišove ako doplňovacia výroba, ďalej v Sečovciach, Turzovke a Poprade a podstatne sa majú rozšíriť podniky v Moravskom Sv. Jáne, Krupine, Sabinove a Bardejove.

Rozostavané sú všetky plánované stavby. Strojné zariadenie, objednané v cudzine, má byť do nových podnikov dodané do začiatku budúcej sezóny, šiestim podnikom boly pridelené konzervovacie súpravy UNRRA. Dodávka strojov z domácej výroby prebieha plánovite.

Počet týchto podnikov vzrastie premiesťovacou akciou. Má sa premiestiť 15 podnikov, ktoré majú väčšinou len živnostenský rozsah a pridelia sa zväčša existujúcim podnikom, ktoré si nimi doplnia svoj strojný park.

Distribučné zariadenia.

Tržnice: Plánovaná veľkotržnica v Bratislave má byť postavená nákladom 35 mil. Kčs. Podľa oznámenia NV v Bratislave muselo dôjsť v poslednom čase k modifikácii plánov, čim sa započatie stavby oneskorí. Doposiaľ stavba nebola zadaná. Národný výbor práve vypisuje užšiu súťaž, ktorá skončí do konca septembra. Ešte t. r. chce vykonať zemné práce a vybetónovať základy.

Chladiarne a mraziarne: Regulačné chladiarne a mraziarne, ktoré sa majú postaviť v Bratislave a Prešove celkom za 130 mil. Kčs. nemohly byť dosiaľ započaté pre nevyriešené problémy organizačné. Stavebníkom má byť celoštátne monopolá spoločnosť "Československé chladiarne a mraziarne". O právnej forme a štatúte spoločnosti niet zatiaľ dohody. Stavby chladiarní a mraziarní ako slovenských, tak českých, musia byť presunuté pravdepodobne na r. 1948.

Jatky: Povereníctvo výživy plánovalo stavať jatky v Poprade (19 mil.), Zvolene (19 mil.), a Beluši (4,500.000.- Kčs). Započatie týchto stavieb naráža na finančné ťažkosti. V najpokročilejšom štádiu nachádza sa stavba jatky vo Zvolene. Stavebníkovi (NV vo Zvolene) bola z prostriedkov riadneho rozpočtu poskytnutá subvencia 8 mil. Kčs.

Pre stavbu jatiek v Beluši neskončily sa ešte prípravné práce.

Nerozhodnutá je stavba jatiek v Poprade, kde NV nemá stavbu zaistenú finančne.

Celkove postup investičných prác slovenských cukrovarov, liehovarov, pivovarov dáva nádej, že tieto sektory splnia svoj investičný program úplne. Investície v sektore výroby čokolády, cukroviniek a cestovín sú neveľké a budú bez ťažkostí uskutočnené. Podnik na spracovanie mäsa v Prešove začne už s výrobou, dostavba druhého podniku má všetky predpoklady pokračovať ďalej podľa plánu. Horšia je, ako som už spomenul, situácia pri stavbách mliekárenských a stavbách distribučných zariadení. Postup investičných prác v mliekárstve závisí od toho,do akej miery sa podarí zadovážiť prostriedky na financovanie investičného programu. Je už teraz isté, že celý program nebude môcť byť splnený. Realizácia plánu chladiarní a mraziarní sa oneskorila. Záleží na tom, ako rýchle sa odstránia ťažkosti najmä organizačné, znemožňujúce vykonávanie akýchkoľvek investičných prác.

Ceny.

Do pozornosti Povereníctva výživy spadá aj úradné určovanie cien tovarov a úkonov všetkého druhu, teda agenda, ktorú v českých krajinách vykonáva osobitný Najvyšší úrad cenový.

Problematika cien bola v tomto roku stredobodom pozornosti tak parlamentu a vlády, ako aj celej našej verejnosti. Hneď začiatkom tohto roku začalo sa s intenzívnymi úvahami o tom, ako zasiahnúť do vývinu našej cenovej hodiny, a najmä do vývinu cien životných potrieb tak, aby z toho mali citeľný osoh čo najširšie vrstvy spotrebiteľov. Motívy pre to boly rôzne. Problematika sa začala rysovať asi takto: Na jednej strane ukazovalo sa nutným vykonať určité korektívy smerom nahor. Vypuklé to bolo napr. v cenách železa, reziva, niektorých stavebných hmôt, celulózy, farebných kovov a pod. Na druhej strane ustavičné zvyšovanie rozsahu výroby v ostatných odvetviach viedlo mnohých k záveru, že sú už vo veľmi mnohých prípadoch viac-menej dané predpoklady k sníženiu cien, lebo sa vychádzalo z toho, že zvýšenie výroby nutne povedie k sníženiu najmä všeobecnej réžie. Po dlhých rokovaniach, ktoré sa nakoniec koncentrovaly v Ústrednej plánovacej komisii a v predsedníctve vlády, resp. vo vláde samej, dospelo sa k záveru, že bude najlepšie usporiadať vec takto: uskutočnia sa zvýšenia cien, ktoré sa ukázaly nevyhnutnými, a to v rozsahu ešte únosnom pre naše hospodárstvo. Tak sa zvýšily napr. ceny železa, farebných kovov, cementu atď. Na druhej strane vykoná sa súčasne sníženie cien. Pritom sa uznalo za vhodné snížiť tentoraz určité ceny cestou intervenčnou, t. j. tak, že namiesto určitého generálneho sníženia odčerpá sa podnikov určité percento z obratu do osobitného vyrovnávacieho fondu a z tohto fondu sa potom budú čerpať prostriedky, ktoré budú potrebné pre radikálne sníženie cien určitých dôležitých životných potrieb. Tak sa aj stalo. Najprv vládne nar. č. 34/1947 Sb. určilo, ceny ktorých tovarov a asi o aké percento sa snížia tak, že rozdiely cien snížených sa vyrovnajú z cenového vyrovnávacieho fondu. Stalo sa tak u celého radu potravín, najmä živočíšneho pôvodu, a potom u niektorých druhov textílií, obuvi, petroleja, poľnohospodárskeho náradia a pod. Príslušné konkrétne opatrenia sa aj hneď vydaly, a to shodne s úpravami českými a približne aj v tom istom čase. Ako dôležitú okoľnosť treba spomenúť, že pri tejto príležitosti sme konzumentské ceny hovädzieho mäsa snížili na úroveň českú, ale predbežne sme si (so súhlasom vlády) ponechaly vyššie výkupné ceny. Krátko nato parlament vydal zákon č. 51/1947 Sb., ktorým sa tento fond zriadil, a to tak, že ho dotuje priemysel 4%-ami, výrobné remeslá a maloobchod 0.5%, veľkoobchod a komisionári po 2% z dosiahnutej hrubej tržby a jednatelia 5, resp. 10%-ami z hrubej úplaty dosiahnutej za jednateľský výkon. Hneď v zákone sú uvedené výnimky, t. j. výroby oslobodené od platenia cenových vyrovnávacích súm. Je ich dosť (celá výroba poľnohospodárska, bane, kovopriemysel, väčšina potravinárskeho priemyslu atď. ). Ďalšie výnimky maly sa určiť osobitným nariadením, čo sa aj stalo, a práve tak sa aj vydaly smernice o tom, čo treba u remesiel považovať za podnik výrobný a čo za podnik iný, t. j. nevýrobný, čo je veľkoobchod a čo je maloobchod, čo je továreň a čo len podnik remeselný a pod. Nechceme na tomto mieste kritizovať, Či detaily týchto smerníc sú prísne objektívne, alebo nie. Práve tak bolo by varí predčasným, keby sme už teraz kritizovali celú koncepciu uskutočneného riešenia a jej vhodnosť pre celú Republiku a pre slovenských konzumentov zvlášť. Isté je, že aj tu sú určité nedokonalosti, a to najmä v tom smere, že ceny sme snížili, ale niet dosť tovarov za tieto snížené ceny. Aj v sektore potravín, najmä u hovädzieho mäsa boly v tomto ohľade určité nedostatky v prvých dňoch aprílových. No od tej doby, ako je vyššie uvedené, prídely mäsiarom sú už opäť normálne a tiež nároky na fond sú pomerne slušné. Horšie je to v sektore tovarov priemyslových, najmä textilu a obuvi. Týchto dôležitých tovarov dennej potreby je stále málo, takže tu sa, ako sa zdá, ani zďaleka nevyčerpajú predvídané sumy. Preto cenový intervenčný fond napr. pre roľníctvo znamenal doteraz celkom málo, tým skôr, že sa dosiaľ neuskutočnilo intervenovanie v takých priemyselných tovaroch, ktoré by u roľníka ozaj zavážily. Možností by bolo dosť. Spomeniem len taký malý detail. Čižmy sú pre nášho roľníka v mnohých krajoch pracovnou obuvou. Ich výroba nie je dosiaľ povolená, ale je notoricky známe, že na čiernom trhu sa ony zadovažujú. Treba ich výrobu povoliť a intervenovať ako u pracovnej obuvi.

Dnes ešte nemožno povedať, aká je celková finančná bilancia intervenčného fondu. Podniky platily ešte len za jeden kvartál. Snáď jednoročný odstup poskytne nám už úplnejší obraz, natoľko, že vláda i parlament budú si môcť urobiť patričné závery.

Intervenčné sníženie cien boly len časťou, aj keď veľmi významnou, celkového snižovania cien. Vykonaly sa totiž okrem toho aj viaceré sníženia priame. To všetko sa patrične prejavilo u snížení indexu tak veľkoobchodných cien ako aj indexu životných nákladov robotníckej rodiny. Index životných nákladov klesol v auguste aj na Slovensku na 291. 7. Nad to možnosti v tomto smere sa skúmajú aj ďalej, lebo veríme, že zlepšovanie sa pomerov môže za určitých okolností vytvoriť ďalšie predpoklady pre prípadné korektúry smerom nadol No, otázky tieto nie sú tak jednoznačné. Je tu celý rad hospodárskych súvislostí, ktoré sa musia rešpektovať pri podobných príležitostiach. Okrem toho prichádza u nás do úvahy aj cenová situácia na zahraničných trhoch. To je významné najmä pri nákupe pre nás nezbytných surovín. Našim úsilím bude ceny predovšetkým znižovať všade tam,, kde zistíme pre to reálne predpoklady a okrem toho ceny tieto stabilizovať, aby výroba i obchod aj v tomto smere mohly plánovať a podľa plánu pracovať. Jedno i druhé vyžiada si hodne obozretnosti a svedomitosti tak u rozhodujúcich úradov ako aj v príslušných podnikoch. Zretele tieto musí rešpektovať aj naša mzdová politika. Tu by sme ozaj nemali pripustiť, aby jedna, povedzme pravá ruka nevedela, čo robí ruka ľavá. Veď v podstate je to nakoniec vždy jeden a ten istý hospodársky problém.

Opakujem: naše úlohy v relácii cenovej politiky zostávajú veľmi vážne. Vplývam na ne aj také udalosti, ako je tohoročná katastrofálna neúroda. Jej dôsledky vláda rieši jednak príplatkami k cenám tovarov, ktoré odovzdáva náš roľník a jednak priamymi podporami. Či chceme alebo nechceme, budú z celého tohto dôsledky, pokiaľ pôjde o výkupné ceny aj v nasledujúcom hospodárskom roku. A práve tak nemožno podceňovať dôsledky, ktoré už teraz vyplývajú pre konzumentské ceny z titulu zvýšenia niektorých spotrebných daní. Cenové relácie sa porušujú a bude treba hodne úsilia, aby sa opäť docielil želaný súlad. (Potlesk)

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľte mi jeden krátky záver. Dovoľte mi, aby som teraz nehovoril ani ako partajník ani ako povereník, ale hovoril ako človek, ktorý vidím tú celú veľkú problematiku, ktorá pred nami stojí. Dovolím si tvrdiť, že to, čo teraz a v budúcich mesiacoch a snáď rokoch budeme prežívať je najťažší problém, ktorý sme od revolúcie resp. od oslobodenia mali.

Katastrofálna neúroda, ktorá nás postihla a ktorú správne nazval minister Majer a myslím i minister zemedelstva Ďuriš národným nešťastím, sa nám ukáže v celej svojej nahote až v budúcom hospodárskom roku resp. v tohoročnej zime. Preto by som apeloval na všetky složky nášho národa, na miestne a okresné národné výbory a na všetkých zodpovedných činiteľov, aby chápali i pochopili túto situáciu a aby svojim pričinením pomohli nám túto ťažkú dobu zdolať. Je isté, že my pre verejné zásobovanie musíme podchytiť každý kilogram obilia, každý kilogram chleba, každý kilogram zemiakov, každý kilogram masti, každý kilogram mäsa. Preto musíme zaviesť drakonické a drastické opatrenia, aby týmito národnými hodnotami, ktoré majú nám zachovať hlavne našu mlaď a náš národ do budúcnosti, nikto nehazardoval. Každý, ktorý s tým hazarduje, ktorý zakryje, na čierno odpredá je zločinec a podľa toho budeme s ním aj nakladať. (Potlesk) Nechce to byť vyhrážka, ale nemôžeme pripustiť, aby tí, ktorí na to majú mohli si za hriešne peniaze nakupovať zásoby a na druhej strane, aby naša mládež, naši robotníci, naši zamestnanci štátni a verejní museli si uťahovať opasok.

Ja tvrdím jedno, že nie distribúcia, distribučný systém je špatný, ale že distributéri sú špatní, lebo keď je poctivý distributér môže byť akýkoľvek distribučný systém distribúcia bude vždy v poriadku. Nie v systéme, ale v ľuďoch je chyba. A preto treba nie systém kritizovať, ale ľudí a pranierovať každého, ktorý dnes túto našu biedu zneužíva. O nič iného by som Vás neprosil, poneváč to dnes neni kauza ani Komunistickej ani Demokratickej strany. To čo pred nami stojí to je kauza celého národa a jestli v tejto skúške neobstojíme, priatelia, tak neobstojíme nikdy.

Dovoľte, aby som Vás poprosil, aby ste ako Slováci ako národovci dbali, aby každý kto poruší distribučné predpisy bol okamžite oznámený, každý, kto sa dopustí čierneho obchodu bol okamžite odovzdaný na patričné miesta a takto, keď každý z nás, každý spotrebiteľ bude súčasne robiť aj kontrolu, verím, že tieto ťažké časy prekonáme. Musíme ich prekonať, lebo tak nám káže naša povstalecká česť a budúcnosť nášho národa. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Oznamujem, že podľa usnesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady rozprava o tomto expozé bude na najbližšom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady.

Nasleduje tretí bod programu, ktorým je zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení niektorých zmenkoprávnych lehôt. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Alex Bogdanov. Dávam mu slovo.

Člen SNR Alex Bogdanov:

Slávna Slovenská národná rada!

Plénum Slovenskej národnej rady na zasadnutí dňa 28. júna 1947 odhlasovalo nariadenie Slovenskej národnej rady č. 60/1947 o predĺžení niektorých zmenkoprávnych lehôt. Podľa tohto nariadenia lehoty na uplatnenie nárokov zo zmeniek znejúcich na pengö a vystavených do 26. júna 1945 na časti územia Slovenska, ktorá bola dočasne okupovaná Maďarským štátom, sa predlžily do 30. septembra 1947. Predpokladalo sa, že daná vec bude medzičasom riešená celoštátnou normou. Táto celoštátna norma bola síce Ministerstvom spravodlivosti v Prahe pripravená, ale dosiaľ Ústavodarným národným shromaždením nebola odhlasovaná. Je preto potrebné, aby zmenkoprávne lehoty predĺžené nariadením č. 60 boly s účinnosťou od dňa 1. októbra 1947 opätovne predĺžené.

Právny výbor predkladá slávnej Slovenskej národnej rade návrh, ktorý tento úkol plní s odporúčaním, aby bol prijatý s tou zmenou, že lehota na uplatnenie nároku sa predlžuje nie do 31. decembra 1947, ale do 31. marca 1948 s čím už aj vláda vyslovila podľa čl. I. Dohody z 28. júna 1946 súhlas.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Poneváč sa k slovu nikto nehlási, dávam hlasovať o návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o predlžení niektorých zmenkoprávnych lehôt.

Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánom zpravodajom prednesený nech zdvihne ruku. Ďakujem, to je väčšina. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Nasleduje štvrtý bod programu. Zpráva imunitného výboru o žiadosti vojenského prokurátora v Bratislave o udelenie súhlasu k trestnému stíhaniu člena Slovenskej národnej rady škpt. Viliama Šalgoviča. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Ľudovít Benada. Dávam mu slovo.

Člen SNR Ľudovít Benada:

Slávna Slovenská národná rada!

Vojenský prokurátor v Bratislave obrátil sa so žiadosťou na Slovenskú národnú radu, aby podľa § 50 nariadenia 57/1945 Sb. n. SNR udelila súhlas k trestnému stíhaniu škpt. Viliama Šalgoviča, člena Slovenskej národnej rady pre podozrenie zo zločinu zneužitia služobnej moci podľa § 380 vojenského trestného zákona, prečinu ľahkého ublíženia na tele podľa § 680 vojenského trestného zákona a pre podozrenie prečinu proti kázní a poriadku podľa § 269 písm. c) vojenského trestného zákona.

Škpt. Viliam Šalgovič mal sa uvedených trestných činov dopustiť spolu s inými dôstojníkmi a vojakmi dňa 6. decembra 1945 v Nitre, kde údajne v podnapilom stave vyvolal bitku s Gejzom Országhom a prítomnými civilnými osobami. Uvedeného Gejzu Országha nechal zatknúť vojenskou hliadkou a držal ho v zaisťovacej väzbe do druhého dňa, t. j. do 7. decembra 1945. Menovaného údajne na strážnici v budove vojenského veliteľstva viac krát udrel do tváre, čím mu spôsobil ľahšie zranenia.

Imunitný výbor sa žiadosťou vojenského prokurátora v Bratislave zaoberal na svojich schôdzkach dňa 14. apríla a 16. septembra 1947. Prizierajúc k spisovému materiálu a k svedeckým výpovediam usniesol sa imunitný výbor navrhnúť plénu Slovenskej národnej rady, aby neudelilo súhlas k trestnému stíhaniu škpt. Viliama Šalgoviča, člena Slovenskej národnej rady pre prečiny uvedené v podaní vojenského prokurátora v Bratislave dňa 17. marca 1947, pod číslom 0-958/46-II.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Otváram o prednesenej zpráve rozpravu. Kto sa hlási k slovu? Poneváč sa k slovu nikto nehlási dávam hlasovať. Kto súhlasí s návrhom imunitného výboru tak, ako ho predniesol pán zpravodajca t. j., aby pán Člen Slovenskej národnej rady škpt. Viliam Šalgovič nebol vydaný k trestnému stíhaniu, nech zdvihne hore ruku. To Je väčšina. Zisťujem, že Slovenská národná rada podľa § 51 rokovacieho poriadku nedala súhlas k trestnému stíhaniu člena Slovenskej národnej rady škpt. Viliama Šalgoviča.

Týmto je program dnešného plenárneho zasadnutia vyčerpaný. Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Slovenskej národnej rady svolá Predsetníctvo národnej rady písomne. Zakľučujem zasadnutie.