V minulých rokoch. najmä v povojnových mesiacoch. videli sme vzornú spoluprácu. nebrzdenú kompetenčnými spormi, kedy bez ohľadu na potrebu civilného alebo vojenského letectva viedla všetkých jediná snaha - pomôcť letectvu.

Po oslobodení športové letectvo síce zaznamenalo značné pokroky, vďaka účinnej finančnej podpory, hliene so strany Povereníctva dopravy, avšak s doterajšími výsledkami nemôžeme byť spokojní.

Sú mi známe mnohé ťažkosti rázu materiálneho i odborne personálneho, ktoré brzdia žiadúci rozvoj športového letectva. Cestu k náprave vidím predovšetkým v zaistení dostatočných finančných pro striedkov a potom v zákonnom usmernení plánovania a výcviku v športovom letectve. Finančné obete, vyňaložené na športové letectvo musia byť použité tak, aby mohly byť ekonomicky využité v ostatných sektoroch letectva pre celkový prospech štátu. Bez plánovania nemôžeme docieliť účelnú kontinuitu vzhľadom na jednotlivé výcvikové stupne, počnúc od modelári cez bezmotorového a motoro vého športového pilota až k najvyšším pilotným kategóriám.

Predstaviteľom športového letectva na Slovensku je Slovenský národný aeroklub, ktorý sa stará o športový letecký výcvik a výchovu v rámci svojich odbočiek. Je tu však ďalšia organizácia a to "Sväz československých letcov", ktorý má za úkol tiež spolupracovať pri civilnej leteckej predvýchove.

Doposiaľ vybudované základy pre leteckú predvýchovu vo všetkých disciplínach športového letectva, ako aj športového parašutizmu môžu byť v budúcnosti s úspechom využité pre dalšie budovanie celého letectva, tak ako si to budúce plánovanie bude vyžadovať.

Povereníctvo školstva má možnosť získať si veľké zásluhy o rozvoj letectva u slovenskej mládeže tým, že na školách zavedie povinné modelovanie v rámci ručných prác. Vhodnou organizácicu, ktorou sa vyvolá zdravá súperivosť, môže podstatne podporiť rozvoj leteckej myšlienky a tým aj nášho letectva.

S potešením vyzdvihujem skvelé, až nečakané úspechy našich plachtárov i modelárov na domácich i zahraničných pretekoch. Dôkazom je niekoľko československých rekordov, ktoré boly v tomto a minulom roku vytvorené československými letcami slovenskej národnosti ako aj krásne úspechy vo Švajčiarsku.

Pre šírenie leteckej myšlienky javí sa nutnosť vydávať na Slovenku odbornopopulárny letecký časopis. Zánik mesačníku "Let", ktorý si získal veľmi dobré meno a dôstojne reprezentoval prácu a úsilie vedúcich pracovníkov športového letectva na Slovenska, by znamenal značnú stratu, ha možno povedať krok zpäť. Preto vítam snahu a pochopenie Povereníctva dopravy napriek finačným ťažkostiam vydávať tento časopis ďalej.

Význam civilnej leteckej dopravy v poslednej dobe stúpol nebývalou mieru, čo znázornia najlepšie nasledujúce číslice:

V roku 1946 nalietaly Československé aerolínie viacej ako poldruha milióna kilometrov, dopravily skoro 60.000 cestujúcich a tri a pol milióna t/km nákladu. Tohoročné výsledky len za prvých 8 mesiacov d'aleko prevýšily laňské celoročné výsledky. Do septembra t. r. proti celému roku 1946 čs. aerolínie nalietely o 83% km dopravily o 43% cestujúcich a 95% t/km nákladu viacej. Očakáva, sa, že v ďalších 4 mesiacoch prevádzka ČSA stúpne najmenej o 100% proti laňskému roku.

Dnešný organizačný poriadok ČSA. má previesť dočasné usporiadanie podniku až do uzákonenia premeny na národný podnik.

V složení správneho sboru ČSA majú byť zastúpení tak zamestnanci, ako i vedenie podniku V správnom sbore je však zastúpené príliš mnoho rezortov ministerstiev, zatiaľ čo podnik má len jedného zástupcu riaditeľstva a dvoch členov zo zamestnancov. Správne by mali byť členmi správneho sboru nielen vrchný riaditeľ a 3 námestkovia, ale medzi zástupcami zamestnancov mal by sa brať zreteľ na zastúpenie zamestnancov slovenských, aj keď by musel byť zvýšený počet členov správneho sboru.

Rozhodne je záujmom tak celoštátnym ako aj slovenským, aby civilná letecká doprava bola koncentrovaná v jednom jedinom podniku, takže investície na zloženie leteckého podniku sú mnohomiliónové, pri čom technika v stavbe lietadla je vystavená stálemu pokroku a prevádzka leteckej dopravy je rentabilná len na dlhých transkontinentálnych a transoceanských tratiach. Tuzemská letecká doprava, oproti diaľkovej doprave, je stratonosná. Preto je treba budovať silnú jednotnú celoštátnu leteckú spoločnosť, ktorú máme v podniku ČSA, ktorej prirodzeným sídlom je Praha so všetkými technickými, cbchodne-administictívnymi a prevádzkovými inštitúciami a zariadeniami. Musíme nástojiť na, tom, aby všetky letecké linky smerujúce na juh a juhovýchod, zastavovaly v Bratislave, už v záujme cudzineckého ruchu našich krásnych slovenských kúpeľov. (Potlesk.) Aby sme to docielili, musíme venovať veľkú pozornosť vybudovaniu letišťa pri Ivanke, aby čim skôr bolo moderne vybavené s modernými tvrdými štartovacími dráhami.

S hľadiska dopravného letectva je otázka letíšť bohužitaľ veľmi žalostná, lebo na Slovensku nemáme dosiaľ ani jedno moderné letište, kde by mohlo pristáť veľké 4-motorové lietedlo, takže nám hrozí nebezpečenstvo, že Bratislava nebude zapojená do medzinárodnej leteckej dopravnej siete.

Taktiež ostatné letištia musia byť vybudované moderne, aby mohly na nich pristávať a štartovať moderné dopravné lietadlá. Ide o Piešťany, Sliač, Tatry, Žilinu, Prešov a Košice. žiadame, aby z uvedených príčin boly letištia Bratislava, Ko šice a Tatry vybudované s najväčším urýchlením.

Následkom vysokých cien benzínu je naša vnútrozemská letecká doprava vysoko pasívna. Ač práve všade v cudzine napomáhajú leteckej doprave nízkymi cenami benzínu, refundáciou cla, daní a štátnych dávok, u nás bohužiaľ musí naša letecká spoločnosť platiť vysoké ceny benzínu, čím sa stáva nerentabilncu, takže dokonca sa uvažovalo o úplnom zastavení vnútrozemskej civilnej leteckej dopravy, čo by v prvom rade postihlo Slovensko. A preto my Slováci musíme v prvom rade nástojiť na tom, aby letecká doprava bola zaistená a žiadať v Prahe, aby bolo vyhovené potrebám ČSA, jednak radikálnym snížením cien benzínu pre leteckú dopravu, ale i pre športové letectvo a jednak refundáciou cla, štátnych dávok a daní. Veď funkcii leteckej dopravy je v podstate tá istá, ako funkcia exportného priemyslu, ktorý má zabezpečený dovoz surovín bez cla.

Každý z nás iste bude podporovať snahu ČSA, aby zakúpením t. č. najmodernejších 4-motorových lietadiel Locheed-Constellrtion, alebo DC 4: -M, mohly zahájiť zaoceánsku dopravu a takto uskutočniť spojenie našich krajanov s ich starou vlasťou, najmä v r. 1948 pri príležitosti všesokolského sletu.

Nové riaditeľstvo ČSA, ktoré rozhodnutím vlády bolo dosadené do tohto jednotného celoštátneho civilného leteckého podniku, a kde medzi 4 členov riaditeľstva dostal sa na jedno z miest námestníkov vrchného riaditeľa Slovák, sleduje možnosť zamestnania čím väčšieho počtu Slovákov u ČSA. tak v službe leteckej n technickej, ako aj obchodnoadministratívnej. Tieto kroky podniká riaditeľstvo hlavne preto, že dľa stavu zamestnanec v u ČSA koncom mája t. r. bolo z 1. 000 všetkých zamestnancov len 79 Slovákov, čiže ani nie 8% a ta tak v pozemnej službe, ako aj u lietajúceho personálu. Dnes majú ČSA

46 pilotov z toho 8 Slovákov,

23 rádiotelegrafistov z toho 4 Slovákov,

20 palub. mechanikov z toho 4 Slovákov,

18 stevardiek z toho 1 Slovenka.

Ako vidíme, dosiaľ ešte nie na všetkých rozhodujúcich miestach sú ustúpení Slováci.

Musíme nástojiť na tom, aby aj pre technickú službu v leteckej doprave hlásil sa dostatočný počet slovenských inžinierov, technikov a mechanikov a títo boli prijatí a zaradení na patričné miesta funkčne aj platove.

V obchcidno-administratívnej prevádzke civilnej leteckej dopravy je potrebné, aby menovite naši slovenskí absolventi obchodných akadémii a poslucháči Vysokej školy obchodnej boli jednak obchodne-komerčne a zároveň jazykové dobre skolení Preto musíme napomáhať, podporovať a umožňovať štúdium všetkých cudzích jazykov. Letecká doprava, ktorá je dnes najrýchlejším druhom dopravy, spája všetky svetadiely a bez rečových znalostí, menovite jazyka anglického, francúzskeho a ruského, nemôže sa v nej nikto uplatniť.

Riaditeľstvo ČSA urobilo výzvu v tlači, ako aj rozhlasom, aby sta Slováci s p trebnou kvalifikáciou hlásili do služieb podniku. Taktiež obrátilo sa riaditeľstvo na všetky slovenské obchodné akadémie, Sväz priemyslu a obchodné komory na Slovensku s tou istou žiadosťou. Bohužiaľ, len veľmi málo žiadostí došlo do dnešného dňa od slovenských uchádzačov.

Dovoľujem si tiež upozorniť, že pri prijímaní Slovákov do služieb ČSA vyskytlo sa zaujímavé ponímanie možností zamestnávania Slovákov v Čechách, lebo na Morave. Riaditeľstvo ČSA bolo odkázané na dohodu Povereníctva sociálnej starostlivosti s Ministerstvom soc. pečlivosti. Podľa tejto dohody môžu pracovné sily za Slovenska nastúpiť do zamestnania v Čechách a na Morave len v nasledujúcich odboroch:

1. zemedelstvo a lesníctvo,

2. banský a hutný priemysel a

3. výroba stavebných hmôt.

Je predsa v záujme celoštátnom, aby ČSA, ktoré sú jednotným celoštátnym leteckým podnikom, uplatnili sa Slováci plnoprávne, samozrejme podľa svojich schopností a odborných a morálnych hodnôt. Zaujímavá je tiež mienka určitých kruhov pražských, ktoré zastávajú stanovisko, že vraj pri umiesťovaní uchádzačov, resp. zaplňovaní prázdnych miest, nemá sa brať zreteľ či je uchádzač Čech alebo Slovák, a že 1/3 pre Slovákov neni nikde číselne fixovaná. Dúfam, že zodpovedné kruhy v Čechách budú vždy podporovať snahy Slovákov, aby v ČSA boli vo všetkých stupňoch primerane zastúpení.

Želám ČSA, aby s úspechom prekonaly prvotné ťažkosti, s ktorými sa stretávajú a aby vybudovaly v čo najkratšom čase silné, moderné a bezpečné čsl. dopravné "letectvo a tik, aby sa staly pýchou a cenným majetkom každého občana nášho štátu. Tvrdenie, že "vzduch je naše more" sa stáva čím ďalej tým viac skutočnosťou. Význam letectva, či už ako činiteľ a hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä mocenského, rastie každým dňom. Je preto povinnosťou každého čs. občana, keďže chceme plne využiť jedinečnej možnosti, ktoré nám letectvo ponúka, podporovať jeho rozvoj v záujme štátu a národa. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je člen Slovenskej národnej rady pán Michal Chudík. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Michal Chudík:

Slávna Slovenská národná rada!

Veľké diela rekonštrukcie železeníc a dopravy vôbec je dielom našich slovenských technikov, robotníkov, úradníkov a ostatných zamestnancov. V harmonickej spolupráci podarilo sa im obnoviť našu dopravu v rekordnom čase. Rekonštrukcia, ba myslím, že pomery v našej doprave na Slovensku vôbec, sú symbolickým ukazovateľom správnej cesty k cieľom, ktoré usiluje naše ľudovodemokratické zriedenie.

Elán, ktorým boly prekonávané ťažkosti technického charakteru, úžasné vedomie zodpovednosti dopravných zamestnancov pri zdolávaní úloh či v osobnej či v nákladnej doprave a tiež nie menšieho významu prekážky sociálneho charakteru ako zastaralé a odsúdenia hodné služobné pomery zamestnancov, nedostatok potrebných článkov, obuvi, odevu a tiež demagogické štvanie pracujúcich nezodpovedným i ľuďmi, to všetko výstižne charakterizuje pomery, v ktorých sa obnovovala doprava. Áno, za týchto okolností rodilo sa najskvelejšie dielo pooslobodzeneckého života. A myslím, že má to byť zodpovedná pôda Slovenskej národnej rady. kde majú odznievať na jednej strane konštruktívne kritiky celého složitého hospodárskeho a politického života na Slovensku, na strane druhej ale na tejto pôd. slávnej Slovenskej národnej rady držme si za povinnosť vyzdvihnúť všetko, čo je kladným prínosom v našom snažení o lepší zajtrašok slovenského národa a tiež verejne poďakovať sa tým činiteľom, kto rí sa o úspech najviac zaslúžili.

Pri príležitosti rozpravy k expozé pána Povereníka dopravy Dr. Kazimíra Bezeka nech mi je dovolené menom širokej slovenskej pokrokovej verejnosti vysloviť vďaku všetkým zamestnancom dopravy počnúc sezónnym zamestnancom cez smluvných a pomocných zamestnancov, cez výhybkárov, prednostov staníc, technických úradníkov a inžinierov, sprievodcov vlakov, strojvedúcich a kuričov až po všetkých ostatných spolupracovníkov.

V diele týchto štátnych zamestnancov, kde musíme vyzdvihnúť najmä harmonickú spoluprácu technických úradníkov s robotníkmi, ktorá spolupráca ukazuje nám perspektívu budúceho socialistického kolektívneho tvorenia hodnôt stáva sa nám takto vzorom ďalšieho nášho konania, v diele týchto zamestnancov dopravy vidíme vzor nielen pre tvorenie hospodárskych hodnôt, ale aj vzor pre to, ako sa správne má riešiť - napriek všetkým povojnovým ťažkostiam - sociálna problematika zamestnancov.

Boli to zamestnanci dopravy, na ktorých služobnom pomere môžeme najvýraznejšie demonštrovať prechod od otrockého smluvne-zamestnaneckého pomeru bez práva, k zodpovednej sociálnej politike k správnej štátnej spravodlivosti o každého pracujúceho jedinca. Štát, ako zamestnávateľ ide tu príkladom ako odmeňovať statočnú a namáhavú prácu pre celok a ďalej ako vytvárať pre pracujúcich šťastné a pokojné pracovné prostredie, aby sa ich tvorčia sila mohla rozvinúť v plnom tempe, keď pátnásťtjsícom tých služobne najhoršie postavených pra covníkov dostáva sa práv pragmatikálnych zamestnancov. Tento revolučný krok prináša do nášho života precedent ako nie peknými rečami a demagógiou a sľubmi, ale konkrétnym a zodpovedným činom pomôcť rýchle, natrvalo a účinne tým, ktorí pomoc najviac potrebujú. Nech nie je, prosím považované za sebechválu, keď zdôrazním, že boli a sú to práve činitelia Komunistickej strany, ktorí sa snažia úspešne vyriešiť ťažké postavenie štátnych a verejných zamestnancov. A sú to kategórie všetkých složiek štátneho a verejného zamestnanectva, ktoré s vďakou kvitujú momentálne únosné riešenie a starostlivosť štátu o ich životný štandart.

Vláda, vedomá si toho, že len cieľ vedomá finančná politika môže zabrániť tomu, aby aj naša Československá republika nebola dejiskom divých inflačných orgií, riadi osudy našej dnes už pevnej koruny tak, aby to bolo na prospech v prvom rade širokej pracujúcej verejnosti. Nepripúšťa, lineárne zvyšovanie miezd a platov, čo by malo za následok znehodnotenie tak perne vydobytej stability našej meny. Správna a jedine únosná je terajšia finančná politika, kde sa mzdy a platy zhodnocujú snižovaním cien a podobne, čím sa reálne zvýši hodnota mzdy.

Napríklad sníženie dane zo mzdy a platov pomohlo podstatne bez rozdielu pracovného zadelenia alebo tej-ktorej kategórie všetkým zamestnancom, najmä ženatým. Nechcem opakovať číselný efekt tohto účinného sociálneho opatrenia našej vlády, ale treba zdôrazniť, že to bol už druhý veľmi úspešný krok na ceste reálneho zhodnotenia miezd a platov, dokonca krok taký, že jeho účinok a význam nemohla ovplyvniť ani rozbujnelá šmelina. Ďalším veľkým činom skutočnej a opravdivej pomoci štátnym a verejným zamestnancom, ale aj širokej obci zamestnancov súkromných, bolo rozhodnutie vlády snížiť ceny najdôležitejších produktov dennej potreby, najmä požívatín. Je bohužiaľ pravda, že u nás na Slovensku cieľ bol dosiahnutý len z časti, lebo doteraz si Povereníctvu výživy nepodarilo podchytiť distribúciu ani tých najdôležitejších spotrebných statkov jeho sektoru. V tomto mori dezorientácie zásobovacej politiky na Slovensku, utopily sa poväčšine aj desiatky miliónov korún slovenského úradníka a robotníka, poskytnuté mu vládou vo forme sníženia cien. Účinným a skutočne poctivým bojom proti šmelinárom a politickým kupcom s biedou a nedostatkom pomôžeme štátnym a verejným zamestnancom o veľa viac, ako ich demagogickým podpichávaním a dráždením ktorého sme svedkami v posledných dňoch.

My komunisti sme najradikálnejšími zástancami platového zrovnoprávnenia štátnych a verejných zamestnancov, so zamestnancami súkromnými. V krátkom čase budeme o týchto otázkach hovoriť už konkrétnejšie. Tiež je to správna politika komunistického ministra financií. Dolanského, ktorý vedel viesť štátne financie tak, že dnes môže vláda bez väčšieho nebezpečia prikročiť k výplate jednorázovej výpomoci pre každého štátneho zamestnanca, a síce pre slobodného 800 Kčs, pre ženatého 1.000 Kčs a príplatok na každé dieťa po 200 Kčs. A Komunistická strana osvojila si tiež ďalšie stanovisko Revolučného odborového hnutia, v ktorom si požaduje, aby štátni a verejní zamestnanci dostali vianočné a síce slobodní 1.000 Kčs, ženatí 1.500 Kčs a na každé dieťa po 300 Kčs. To znamená dať vo forme sociálnej výpomoci štátnym a verejným zamestnancom dovedna 2 miliardy 160 miliónov korún.

Toto je cesta, ktorou sa musí ubierať zodpovedná finančná politika nášho štátu a zodpovedné chápanie zlepšovania sociálnej úrovne pracujúcich, že je to politika správna a úspešná, svedčí najlepšie zpráva medzinárodného úradu práce, ktorý nás v mzdových a platových tabuľkách pred poslednou vojnou uvádzal na 17. mieste a dnes vďaka našej správnej mzdovej j a platovej politike sme na 4. mieste hneď za Angliou, Švajčiarskom a Švédskom, pokiaľ sa týka životnej úrovne obyvateľstva a kúpnej sily miezd a platov.

Štátne a verejné zamestnanectvo vedomé si správnosti doterajšej politiky vlády vo veci miezd a platov, odmieta demagogické u licitačné námluvy niektorých politických činiteľov. Vie dobre, že tieto senzačné návrhy sú zamerané len a len na blýskanie sa pred voličstvom. Odmieta podobných ochrancov svojich práv a spravodlivých nárokov, lebo dobre vie, že je to interes vyrátaný len a len na politický efekt v čase, kedy určité politické vedenia nevedia dobre čeliť spontánnej požiadavke českého a slovenského ľudu, aby roľnícke príplatky znášali milionári. Treba zdôrazniť, že robiť demagogické útoky v snahe podkopať finančnú rovnováhu nášho štátu a robiť to s plným vedomím zodpovednosti a zámerne, je čin o nič menej poškodzujúci našu republiku ako spiklenecké machle protištátnych elementov.

Ja sám, ako štátny zamestnanec môžem vari najlepšie povedať a zhodnotiť; čo pre nás znamenalo a počítanie vojenskej služby, úprava dovoleniek, sníženie dane zo mzdy, prídavky k výchovnému. A chystané zpragmatizovamie všetkého štátneho a verejného zamestnanectva, ktoré navrhuje Komunistická strana v prospech 170.000 smluvných zamestnancov, bude ďalším veľkým prínosom k zlepšeniu ich životnej úrovne.

Na tejto línii musíme pokračovať usi lovne aj v budúcnosti. Musíme zákonnými zásahmi dvíhať reálnu hodnotu mzdy. Musíme sa starať o rýchle likvidovanie čierneho obchodu, aby sníženie cien pocítil aj slovenský štátny zamestnanec.

Slávna Slovenská národná rada!

Keď dnes hodnotíme výsledky úmornej práce 50.000 zamestnancov dopravy, keď dnes kritizujeme tie zjavy, ktoré by sme v budúcnosti už nechceli vidieť v našom verejnom živote na Slovensku, ži dá sa zdôrazniť tú skutočnosť, že je to naše nové ľudovodemokratické zriadenie, ktoré sa stará o vytváranie nových hodnôt, prospešných obyvateľstvu celého štátu a zároveň odstraňuje všetky nesváry a zlá, ktoré predchádzajúce režimy v tak hojnej miere nakopily. Zlepšovanie sociálneho postavenia štátnych a verejných zamestnancov účinne pomôže aj modrej armáde slovenských železničiarov, ktorej patrí naša vďaka za to, že doprava na Slovensku je na prvom mieste v plnení dvojročného plánu. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

K slovu sa hlási pán člen rady Miloš Rumann. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Miloš Rumann:

Slávna Slovenská národná rada!

K expozé pána povereníka Kazimíra Bezeka dovoľte, aby som urobil niekoľko poznámok. Najmä poznámky, ktoré v expozé boly vynechané.

1. Výdajne potravných skladísk Československých štátnych železníc.

Riaditeľstvo čsl. štátnych železníc v Bratislave a v Košiciach v rámci svojej vlastnej činnosti v oddelení tkzv. sociálnom, vykonáva nákup a distribúciu článkov dennej potreby pre svojich zamestnancov. Ide tu teda o vlastnú organizačnú službu ČSŽ, ktorá sa popri všeobecných ustanovení, platných pre Ministerstvo dopravy, riadi ešte osobitným štatútom, ktorý má najmä umožniť obchodnú činnosť jednotlivých výdajní. Tieto výdajne podľa našich záznamov sú: v Bratislave na Bukureštskej ulici č. 4. Lazaretskej č. 35 a na zriaďovacom nádraží, v Humennom, v Liptovskom Sv. Mikuláši, v Nitre, v Prešove, v Spišskej Novej Vsi, v Trenčianskej Teplej, v Trnovci, vo Zvolene, v Krásne nad Kysucou a v Prievidzi, spolu teda 13. Nejde tu o družstvá alebo o jedno družstvo, ale celá činnosť sa prevádza i finančne v rámci vlastnej správy tohto úradu, čo však znamená, že všetky nákupy sa robia priamo za štátne peniaze a celá činnosť ide na riziko štátu.

Je nesporné, že táto činnosť svojou povahou nijako nezapadá do vlastnej agendy Povereníctva dopravy a má všetky znaky podnikateľskej činnosti. Tá jediná okolnosť, že nie je pri tom sledovamý cieľ zárobkový, výhradne nevylučuje ešte charakter podnikania Takáto činnosť tohto orgánu, s ohľadom na záujmy svojich zamestnancov, bola azda ešte odôvodnená v prvých časoch po oslobodení nenachádzame dzame však dnes pre ňu hospodársku odôvodnenosť. Táto činnosť ďaleko presahuje rámec takzv. závodných kuchýň. Sám štátny orgán, ako to bolo určené vo výnose býv. Ministerstva hospodárstva zo dňa 23. marca 1944, číslo IV/b-14941/3/44, nemá spôsobnosti byť subjektom práv podľa § 3 živn. zákona Preto vznášam prosbu na Povereníctvo priemyslu a obchodu, aby upravilo Povereníctvo dopravy, poťažne zakázalo túto obchodnú činnosť, keďže takéto nelegálne podnikanie Poškodzuje záujmy živnostníctva a nie je prípustné ani s hľadska distribúcie.

Širokú verejnosť zaujíma dokedy sa ešte bude trpieť tento protizákonný stav a súčasne osobitne dovoľujem si upozorniť na túto nelegálnu obchodnú činnosť Najvyšší kontrolný dvor a úrad Hospodárskej kontrolnej služby.

Pri tejto príležitosti zvlášť pripomínam článok pod titulom "čo bude s vydajniami ČSD?", uverejnený v živnostenských novinách zo dňa 16. augusta 1947 a pod nie Obchodnej a priemyslovej komory v Bratislave na Povereníctvo priemyslu a obchodu v predmetnej veci zo dňa 21. februára 1947 č. 21.138.

2. Nakladacie a vykladacie lehoty.

Veľmi krátke nakladacie a vykladacie lehoty, vyvolené snahou, čo najviac urýchliť obeh nákladných vozňov na železnici, ako i platenie držného, resp. pokút za ich nedodržanie, sú v terajšom čase tiež jednou z najbolestivejších stránok dobrého pomeru železnice k prepravcom.

Podľa spoločnej tarify čsl. železníc (článok 60) musí byť naklaďme tovaru odosielateľom ukončené v lehote, ktorá sa stanoví výveskou v stanici (nakladacia lehota). Nakladacia lehota sa začína prichystaním vozu k miestu, kde má byť tovar nakladaný, nie však skôr, ako začiatkom denných hodín, pokiaľ odosielacia stanica výveskou alebo od prípadu k prípadu inak neurčila.

Obdobné ustanovenia platia tiež o vykladacej lehote; stanoví sa výveskou, začína sa okamžikom, keď sa považuje zpráva, o príchode zásielky za uskutočnenú, resp. prichystanú k odberu, pravda opäť až a: začiatkom denných hodín.

Dĺžka všeobecných nakladacích a vykladacích lehôt nie je teda v spoločnej tarife československých železníc stanovená. Nie je stanovená ani v dekréte prezidenta republiky z 21. IX. 1945 Sb. č. 77/45. Vo vyhláške Dopravného vestníka 19/45 uvedené sú len všeobecné zásady pre stanovenie vykladacích a nakladacích lehôt jednotlivými stanicami (podľa, obsluhovacích možností tak, aby sa vozeň v stanici zdržal čo najmenej), podľa ktorých maly byť rozvrhy ložných lehôt pre vlečky a složištia novo upravené.

Podrobnejšie pokyny pre stanovenie ložných lehôt vydávajú jednotlivé riaditeľstvá štátnych železníc pre stanice svojich obvodov. Tieto pokyny nie sú však vždy jednotné a to ani čo do stanovenia všeobecnej (najkratšej, najdlhšej, základnej) dĺžky ložných lehôt. Pri tom ponechávajú staniciam väčšiu alebo menšiu právomoc pri ich úprave. Preto sú 1 žne lehoty stanovené v jednotlivých staniciach rôzne, rozličné, nejednotné. Odporúčam, aby základná dĺžka nakladacích a vykladacích lehôt boli, stanovená pre celý obvod československých železníc jednotne a tiež, aby boly vydané jednotné pokyny pre ich skrátenie alebo predĺženie v určitých prípadoch pravda až po stanovenú najmenšiu a najväčšiu hranicu. Riaditeľstvá železníc by potom už len schvaľovaly tieto kratšie alebo dlhšie ložné lehoty.

3. Nepravidelná nákladná preprava.

Vyskytuje sa veľa ponôs, že preprava tovarov po železnici tuk lanského roku, ako aj teraz v tomto roku, nepravidelne funguje, čo zapríčiňuje prepravcom značné hospodárske straty.

Konkrétne uvádzam tieto prípady: Do dávateľ mliečnych výrobkov fy. Peter Makovický, bryndziareň Ružomberok, podal na železničnej stanici Plešovce-Sásu dňa 7. mája 1946 nákladným listom číslo 515 ako zrýchlený rýchlotovar k doprave osôbným vlakom podľa článku 41 železničného prepravného poriadku 17 kus v šuflov, ktorú zásielku železnice, podľa citovaných ustanovení železničného prepravného poriadku, malý dopraviť najbližším vhodným osobným vlakom a po príchode vlaku pripraviť k sberu najneskoršie do jednej hodiny po príchode vlaku.

Zásielka došlo do Ružomberka 11. máj 1946 o 19. hod. Adresátovi bola oznámená len dňa, 13. mája 1946, pričom bola, adresátom prevzatá s námietkou, že následkom zdĺhavej prepravy úplne bolo skazené 200 kg hrudkového ovčieho syra a 70 kg tvarohu v cene 10.195 Kčs.

Druhý prípad. Rudolf Michalík pedál na adresu fy. Peter Makovický, bryndziereň Ružomberok, v železničnej stanici Pliešovce-Sása dňa 16. júla 1946 nákladným listom č. 3/141 ako zrýchlený rýchlotovar k preprave osobným vlakom podľa článku 41 železničného prepravného poriadku, 11 kusov šuflov a jednu debnu s cvčím syrom, tvarohom a kravským syrom. Túto zásielku železnice boly povinné podľa citovaného ustanovenia dopraviť najbližším osobným vlakom a po príchode vlaku pripraviť k odberu najneskoršie do jednej hodiny po príchode vlaku. Zásielka došla však do Ružomberka len dňa 20. júla 1946 o 9. hodine, poťažne vtedy bola patričnej firme ohlásená. Pri jej prevzatí zistené bolo, že zásielka bola čiastočne zničená a síce tým, že čiastka z nej, v množstve 48 kg bola úplne zhnitá a neupotrebiteľná. Takto vynikla firme škodcu v sume 2.0l6 Kčs.

Tretí prípad Jozef Michalík podal na adresu fy Peter Makovický, bryndziareň Ružomberok, železničnej stanici Kriváň dňa 13. júna 1946, nákladným listom č. 4/284 ako zrýchlený rýchlotovar k preprave osobným vlakom podľa článku 41 železničného prepravného poriadku 10 šaflov, poťažne debien s ovčím syrom, kravským syrom a vzorkami syra. Túto zásielku boly povinné železnice podľa citovaného ustanovenia prepraviť najbližším osobným vlakom a pripraviť ju pre uvedenú firmu k odberu najneskoršie za hodinu po príchode vlaku Uvedená zásielka však došla do Ružomberka len dňa 16 júna 1946 o 4. hodine a bola pripravená k odberu len dňa 17. júna 1946 o 10. hodine. Po prevzatí zásielky bolo zistené, že zaslaný syr je zhnitý. Skazilo sa 120 kg syra v hodnote 4.704 Kčs.

Podobne poslal Jozef Michalík z Detvy uvedenej firme nákladným listom č. 3/222 zo stanice Kriváň dňa 15. júla, 1946 kravský a ovčí syr a vzorky syra ako zrýchlený rýchlotovar, ktorý mal byť doprave. ný osobným vlakom, avšak došiel do Ružomberka a k odberu bol pripravený len dňa 20. júla 1946 o 9. hodine. Následkom zdĺhavej prepravy vyšlo na skazu 42 kg syra, čím vznikla škoda 1.561 Kčs.

Pri tejto príležitosti pýta sa povedať, že poškodená firma Peter Makovický Ružomberok, podala žalobu na Československú republiku (Riaditeľstvo štátnych železníc v Košiciach), zastúpenú Finančnou prokuratúrou v Bratislave, žiadam Povereníctvo dopravy, resp pána povereníka, aby sprostredkoval nápravu do nákladnej prepravy.

4. železničiari povýšení na základe politickej protekcie v stanici Zvolen.

Najkrikľavejšie prípady povýšenia bez zásluh, bez znalostí a skúšok a bez minimálnej strávenej doby u železnice, sú tieto:

Karol Tischler, pom. zamestnanec II. služobnej skupiny, povýšený na vlakvedúceho, Ján Vrbovský, povýšený na vlak vedúceho, Ján Škriniar, povýšený na vlakvedúceho, František Jankovič, povýšený na vlakvedúceho, Ján Belička, povýšený na vlakvedúceho

Títo ako dôvod k mimoriadnemu povýšeniu udávali zásluhy a mimoriadny bo jový výkon v pancierovom vlaku za Slovenského národného povstania, ale podľa tvrdenia ostatných železničiarov, túto službu vôbec nekonali.

Bez skúšok boli povýšení: Juraj Béreš, pomocný zamestnanec II. tr. povýšený na vlakvedúceho, taktiež Tibor Ertl, Ondrej Fašanga, Ondrej Hric, Augustín Hrčka, mal činnosť povstaleckú, Juraj Jakubík. Ján Láska, Viktor Maruška, Pavel Necpal, Anton Neuschel, Ondrej Nemec, Róbert, Otiepka, Arpád Kurinský, Pavel Trebula, Ján Trnka, Jozef Tuharský, Ján Vajda II., Július Veréci, Pavel Zuška, Florián Skala, Ján Bvoc.

Zo sprievodcu na vlakvedúceho bez skúšok boli povýšení:

Matej Danko, Ondrej Gonda (vykázal činnosť v odboji), Ján Halaj (vykázal činnosť v odboji), Ján Chovanec (vykázal činnosť v odboji), Alexander Palkovič, Ondrej Belička, Ondrej Kulich, Ján Vanka III, Pavel Kis, Ján Koneracký, Štefan Líška (vykázal činnosť v odboji), Ján Lieskovský, Juraj Mihal, Ján Marguš (vykázal činnosť v odboji), Pavel Paška (vykázal činnosť v odboji), Juraj Necpal, Jozef Pohanka, Juraj Pohorelec, Ján Rybár, Peter Šuták. Štefan Sorkovský, Jozef Škamla.

Zo sprievodcov na vlakvedúcich boli bez skúšok povýšení:

Ján Siekela, Martin Trnka, Ján Vajdel, Ján Zaharec, Vojtech Vágner, Martin Virguľa.