Slovenská národná rada 1947

Stenografický zápis

o priebehu 10. zasadnutia pléna SNR, ktoré bolo dňa 30. septembra 1947 v Bratislave.

Stenografický zápis o priebehu 10. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 30. septembra 1947.

Začiatok: 15.05 hod. Koniec: 20.20 hod.

Prítomní: Podpredsedovia SNR pplk. Milan Polák, Dr. Ivan Horváth a Andrej Cvinček.

Členov: 87.

Podpredseda Sboru povereníkov Rudolf Fraštacký, povereníci Dr. Ivan Štefánik, Dr. Samuel Belluš, Dr. Ján Púll, Dr. Martin Kvetko, Kazimír Bezek, Jozef Lukačovič, Ing. Kornel Fillo a predseda NKD Dr. Fedor Thurzo.

Za neprítomného predsedu SNR Dr. J. Lettricha plénu predsedá podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Slávna Slovenská národná rada! Otváram 10. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa.

Oznamujem, že na návrh Klubu členov Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu nastaly v členstve výborov tieto zmeny:

V úspornom a kontrolnom výbore na miesto Mateja Bobríka, ktorý sa členstva v tomto výbore vzdal, nastúpil člen SNR generál Ján Ambruš;

v hospodársko-sociálnom výbore na miesto Ing. Teodora Lipčíka, ktorý sa člestva v tomto výbore zriekol, nastúpil člen SNR Miloš Rumann:

v rozpočtovom výbore na miesto Dr. Vladimíra Brežného, Jána Myjúca a Petra Škodáčka, ktorí si členstva v tomto výbere zriekli, nastúpili členovia SNU Ing. Teodor Lipčik, Belomír Sutoris a Michal Gáj a na miesto zomrelého člena výboru Ladislava Liptáka nastúpil člen SNR Ján Kovaľ.

Oznamujem ďalej, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 1 ods. 3 rokovacieho poriadku udelilo dovolenky členom Slovenskej národnej rady: Dr. Milanovi Pišútovi od 1. júla do 31. augusta 1947 a Matejevi Bobríkovi od 1. do 14 septembra 1947.

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna SNR ospravedlnili členovia SNR páni Pavol Čollák, Dr. Ján Beharka, Martin Kulich, Ján Kovaľ, Július Rácz, Eugen Hromada, Imrich Laurinec.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná tato tlač:

Expozé povereníka výživy a zásobovania Ing. Kornela Fillu.

Zpráva právneho výboru o návrhu porereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o predĺžení niektorých zmenkoprávnych lehôt.

Odpoveď povereníka sociálnej starostiivdsti Dr. Jozefa Šoltésza na interpeláciu členov SNR Petra Škodáčka a spoločníkov vo veci usporiadania pomerov v sociálnom poistení.

Interpelácia členov SNR Vincenta Kováča a spol. na povereníka vnútra vo veci obnovenia okresných správnych komisii v kraji južného slovenského pohraničia.

Interpelácia členov SNR Vincenta Kováča a spol. na povereníka priemyslu a obchodu vo veci nedostatku niektorých uvoľnených stavebných hmôt.

Návrh členov SNR Miloša Rumanna a spol. na rezolúciu vo veci distribúcie textílií.

Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Stenografický zápis o priebehu 9. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o verejnej pastvinárskej službe. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov m vydanie nariadenia o zrušení a premiestnení zariadenia niektorých poľnohospodárskych liehovarov. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 43/1945 Sb. n. SRN zmene a doplnení niektorých ustanovení o advokátoch. Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o usporiadaní niektorých finančných otázok súvisiacich s výkonom nariadenia č. 52/1945 Sb. n. SNR. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o organizácii poľnohospodárskeho výskumníctva na Slovensku. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o užívaní majetku na. ciele poštátnených škôl a internátov. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o právnom obnovení Činnosti telovýchovnej organizácie Sokol. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a kultúrnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o očiste firemných registrov a o obnove niektorých obchodných spoločnosti. Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o udeľovaní národných družstevných cien. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení niektorých zmenkoprávnych lehôt. Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti vojenského prokurátora v Bratislave o udelení súhlasu k trestnému stíhaniu člena Slovenskej národnej rady škpt. Viliama Šalgoviča.

Podpredseda SNR Dr. Horváth: (cengá)

Prikročíme k rokovaniu.

Prvým bodom dnešného rokovania bude rozpnava o expozé povereníka dopravy Kazimíra Bezeka, prednesenom dňa 28. júna 1947 v pléne Slovenskej národnej rady.

Otváram rozpravu o prednesenom expozé a žiadam členov Slovenskej národnej rady, ktorí sa hlásia o slovo. Pán člen SNR Dr. Brežný.

Člen SNR Dr. Vladimír Brežný:

Slávna Slovenská národná rada!

Na júnovom zasadnutí pléna predniesol pán povereník dopravy Bezek svoje prvé expozé. Nebolo to v skutočnosti prvé expozé povereníka dopravy, lebo prvú zprávu o stave dopravy na Slovensku predniesol v tomto zákonodarnom sbore ešte v roku 1945 vtedajší povereník dopravy Ing. Fillo, ktorý položil zdravé základy v rekonštrukcii a reorganizácii dopravy na Slovensku po oslobodení. Tieto základy boly zaručene dobré, keď na nich budovali potom aj ďaľší páni povereníci dopravy Vtedajšiemu povereníkovi Ing. Fillovi podarilo si i pri spolupráci všetkých svedomitých železničných a vôbec dopravných zamestnancov na Slovensku v krátkom čase zrekonštruovať takmer všetky hlavné trate štátnych železníc na Slovensku, tak že v- čase, keď opúšťal v septembri 1945 rezort dopravy maly sme už rýchlikové spojenie do Prahy, do Košíc, Prievidze a Zvolena, posledná sú Zlaté Moravce. Môžem celkom smele tvrdiť, že počas účinkovania Ing. Fillu, ako povereníka dopravy, tak asi za päť mesiacov bolo zrekonštruovaných okolo 70 % trati na Slovensku, ktoré boly počas vojny zničené. Za. toto veľké úsilie, ktoré sa vtedy vynaložila na urýchlené obnovenie skoro úplne zničenej dopravy na Slovensku, patrí najväčšia vďaka nielen vtedajšiemu povereníkovi dopravy Ing. Fillovi, ale všetkým dopravným zamestnancom, ktorí pracovali bez únavy, aby celému svetu ukázali, že Slováci sú elementom konštruktívnym a ako národ oddaný našej Československej republike. (Potlesk. ) Toto som pokladal za potrebné uviesť hneď na začiatku, keďže pán povereník dopravy Bezek asi omylom zabudol spomenúť toho povereníka dopravy, ktorý začal v najťažších časoch po zničujúcej vojne veľké dielo rekonštrukčné. Expozé p. povereníka Bezeka je v mnohých smeroch veľmi obsiahlé. Podrobne rozoberá skoro všetky rekonštrukčné práce, či už na vrchnej stavbe. či už na stavbách podzemných, na, opravách rušňov, vozňov, dorozumievacieho zriadenia atď. Expozé poskytuje aj širokej verejnosti j sny obraz o tom, ako to vlastne v doprave na Slovensku po prechode frontu vyzeralo. Treba by si bolo pritom porovnať sú v k 1. júnu 1945 so stavom k 1. júnu 1947. Z tohto porovnania by bolo ešte zreteľnejšie vidno, že akú priamo nadľudskú prácu vykonal slovenský národ v znovu vzkriesenej československej republike, 1 to je jasný dôkaz toho, že Slováci sú vernými a oddanými občanmi nádej drahej vlasti. Naši dopravní zamestnanci na Slovensku veru nezahambili v tomto mimoriadne ťažkom čase ani svoju vlasť, ani seba. Ukázi-li, že sú schopní súťažiť s hoci kým a že vedia svojou vytrvalosťou a usilovnosťou zvíťaziť v každej súťaži, škodu, že pán povereník nemohol u viesť presný stav vozidiel k 1. októbru 1938 a porovnať ho so stavom k 1. VI. 1945 a k 1. VI. 1947. Uviedol len percentuálne vyčíslenie.

Na tom by sa bol tiež videl ten skutočný výsledok práce a námahy našich dopravných zamestnancov.

K oddielu expozé pán povereník. "Vlastná doprava" chcel by som sa v krátkosti zmieniť o niektorých nedostatkoch, ktoré sa dajú prípadne aj snadno odstrániť. Každý, Kto cestuje po železnici, vidí, že ešte nie sme v otázke čistoty vo vlakoch a na staniciach tam, kde sme boly v roku 1938. Verím, že i na železniciach platí zásada "čistota pol zdravia'. Bolo by preto dobré venovať tejto otázke mnoho väčšiu pozornosť, než aká sa jej venuje dnes. Naše vozne, keď už nie sú pre nedostatok rozličného materiálu tak pekne vystrojené, ako bývaly kedysi, môžu byť aspoň čisté, lebo veď čisté vozne i keď nie reprezentačné, ukazujú cudzincom na to že aký máme doma poriadok. Ak je tomu na vine cestujúce obecenstvo, treba ho pekným spôsobom mať na to, aby samo dbali na čistotu a ak by pekný spôsob nestačil, sú tu aj aukcie, na ktoré pamätajú železničné normy, ktoré sú pre ces-tujúce obecenstvo záväzné, železničné osobníctvo či už sprievodcov, alebo čističov vozňov treba na čistotu na železniciach častejšie upozorňovať. Práve sa chcem všeobecne zmieniť o pozdnom pristavovaní súprav rýchlikov a osobných vlakov pred ich pravideľným odchodom z východnej stanice, najmä na, hl. nádraží v Braslave. Nie je predsa žiadúce, aby vlak, ktorý vychádza z Bratislavy hl. nádražia meškal len preto, že súprava bola oneskorene pristavená a to mnohokrát bez závažnejšej príčiny. Taktiež chcem upozorniť na veľký rozdiel, aký je medzi súpravami osobných vlakov v krajinách českých a na Slovensku.

Tam je radosť pozrieť si súpravu, lebo, je poväčšine sostavená s vozňov tej istej výroby. A naj Slovenku, až na nepatrné výnimky vyzerá to všelijak. Domnievam sa, že by Povereníctvo dopravy mohlo v tejto veci urobiť nápravu, keby rokovalo o tomto nedostatku s Ministerstvom dopravy. Veď ministrom dopravy je tiež Slovák, ktorý by iste s najväčšou ochotu išiel v ústrety v tejto veci. Pri tomto chcem poukázať aj na, to, zo takmer každý vlak prepravujúci osoby, okrem rýchlikov, má dosť veľký počet nákladných vozňov, v ktorých sa vozia cestujúci. Nuž a pritom sa stále zdôrazňuje nedostatok nákladných vozňov a robia sa rozličné opatrenia na krátenie nakladacích a vykladacích lehôt. Viem, že máme všeobecne tiež veľký nedostatok osobných vozňov, ale potom prečo sa nevyrábajú vo väščom počte, keď sú tak eminentne potrebné. Tu je niekde chyba, ktorú treba napraviť. Som presvedčený, že sa táto chyba odstrániť dá i keď to nepôjde narez. Nákladných vozňov sa v posledných dvoch rokoch vyrobilo pomerne dosť. Prečo sa potom nevenovala náležitá pozornosť aj osobným vozňom? Mám pritom dojem, že mienka odborníkov sa dostatočne nerešpektovala. Pán povereník vo svojom expozé sa takmer vôbec nezmieňuje o tarifách, ktoré boly a sú predmetom diskusie našej verejnosti. Snáď to vynechal preto, lebo tarifná politika, podľa dohody vlády a Predsedníctvu SNR z 1. júna 1945 je vecou spoločnou. Myslím, že by nebolo škodilo, hoci aspoň čiastočne, letmo sa o nezmieniť. Bolo by bývalo skôr prospešné, keby bol povedal, že Povereníctvo si aktívne zúčastni na tarifnej politike i keď jej usporiadanie patrí do právomoci Ministerstvu dopravy. I vtedy by bolo osožné, keby sme boli počuli, že na, každej tarifnej konferencii, či už domácej alebo zahraničnej je Povereníctvo dopravy svoj im delegátom zastúpené. Takto sa môže naša verejnosť právom domnievať, že tieto konferencie sa konajú bez účasti zástupcov Povereníctva Veď dokonca aj "Budovateľ" v júli t. r. priniesol článok, že do sväzových tarifov nie sú zapracovávané mnohé slovenské stanice, následkom čoho sú slovenskí prepravci vylúčení z možnosti použiť sväzovú tarifu. V tomto prípade sám sa osobne presvedčil na komerčnom odbore Povereníctva dopravy, že chyba nie je na tom mieste, na ktoré myslel "Budovateľ", ale u iných hospodárskych činiteľov. Povereníctvo dopravy, ak je zastúpené na niektorej tarifnej konferencii, dostatočne sa stará o slovenské záujmy. Je len otázkou, či je vždy pozvané a či sa mu vždy umožní účasť na tarifných konferenciách. Dopočul som sa, že zamestnancom Povereníctva dopravy, ktorí sa majú zúčastniť v zahraničí na nejakej konferencii. nevydávajú sa osobitné cestovné pasy, ako zamestnancom Ministerstva dopravy, ale riadne cestovné pasy, ako pre každého iného občana a tu sa údajne robia na úradoch zbytočné prekážky, keďže sa požadujú od štátneho zamestnanca, delegovaného ústredným úradom, zbytočné formality. Bolo by na mieste, keby sa Povereníctvo dopravy snažilo o to, aby jeho zástupcovia boji bezpodmienečne prítomní na každej tarifnej kónferencii.

Otázku cestnej dopravy motorovými vozidlami, rozobral pán povereník dopravy len veľmi stručne. Uviedol niekoľko dát o automobilovej doprave ČSD. Nezmienil sa vôbec o prideľovaní aut, či už osobných Alebo nákladných, súkromným podnikateľom, hoci verejnosť je právom zvedavá na to, že koľko sa ročne pridelí osobných i nákladných automobilov súkromnému sektoru. I keď je dnes vedenie cestného odboru v rukách statočného a svedomitého úradníka, predsa by len nebolo škodilo, aspoň v krátkosti sa zmieniť aj o tejto v našom hospodárskom živote tak dôležitej veci. Bola by to bývalo potrebné najmä preto, lebo verejnosť nebola po rozličných zprávach o prideľovaní aut spokojná s účinkovaním cestného odboru pod bývalým vedením. O tom, či verejnosť právom a či neprávom kritizovala činnosť cestného odboru Povereníctva dopravy, budeme sa môcť presvedčiť, myslím aj tu, keď Najvyšší kontrolný dvor predloží svoju zprávu o revízii cestného odboru. Nemám iného želania, len aby úsporný a kontrolný výbor SNR prebral ju dôkladne a vecne a kde uvidí nesprávne počínanie, nech vynaloží všetko úsilie, aby chyby boly napravené a vinníci spravodlivo potrestaní. Pri tomto musím, hoci som to nechcel urobiť, zmieniť sa o veľkom počte osobných automobilov, ktoré sú majetkom ČSD a ktoré stávajú pred budovou Povereníctvo dopravy na Klemersovej ulici. Dnes ich tam môžete vidieť 5 až 6, hoci za prvej republiky nestálo tam ani jedno. Služobné auto osobné patrí len pánu povereníkovi, ktorého z tohto miesta prosím, aby si v tomto pomere urobil nápravu, lebo ináč by bol nútený zapodievať sa aj touto vecou úsporný a kontrolný výbor SNR. Pokladám si za povinnosť trvať na tejto náprave, už aj vzhľadom na to, že pri sostavovaní rozpočtu na rok 1948 upozorňovali kompetentní činitelia na vysoké štátne výdavky, ktoré bezpodmienečne treba snažiť.

Otázka československej Dunajplavby je osobitnou kapitolou našej dopravy, škoda, že aj tu nemohla, SNR vypočuť napred zprávu Najvyššieho kontrolného dvora o vykonanej revízii v československej Dunajplavbe. Mali by sme hneď ďaleko presnejší obraz ako z rozpravy pána povereníka, ktorý bol v tejto otázke veľmi skromný a že nezainteresovaný pozorovateľ mal by dojem, že v Dunajplavbe je všetko v najlepšom poriadku. Lenže problémov v Dunajplavbe je veľa a preto by bolo bývalo v záujme veci, keby pán povereník vo svojom expozé bol okrem konštatovania počtu plavidiel, opráv ich lodeníc a krátkej zmienky o preprave tovaru v roku 1945 až 1946 rozobral obšírnejšie stránku finačnú, obchodnú, tarifnú, osobnú atd'.

Ako je známe československá Dunajplavba má značné dlhy, ktoré snáď už prekročily 160.000.000 Kčs. Len úroky z tejto sumy dosahujú veľkej výšky. Aké sú vyhliadky na splácanie týchto dlhov? Myslím, a celkom smelo môžem tvrdiť, že pri dnešnej situácii nie je to nijako utešené. Boli by sme radi počuli, ako chce Povereníctvo dopravy ako dozorný úrad tieto veľké finančné problémy riešiť. Boli by sme povďační pánu povereníkovi dopravy, keby nás hol oboznámil so stavom, aký bol v Dunajplavbe v rokoch 1945 až 1946 a o ktorom sa mnoho hovorilo a mnoho popísalo. Sme zvedaví, z čoho povstaly tie veľké dlžoby a kto a prečo ich zapríčinil. Taktiež sa musím opýtať, že prečo sa na vedúce miesta dostali ľudia, ktorí nemajú patričných odborných vedomostí. Veď aj správna rada nebola sostavená tak, ako bývala za prvej Československej republiky, kedy býv. Ministerstvo železníc delegovalo do správnej rady len takých predstaviteľov štátnych železníc, ktorí aj vo svojom úrade mali čo do činenia s vodnou dopravou. Vedúci činitelia v podniku majú sa výhradne venovať problematikám podniku, ktorý potrebuje dnes, nakoľko jeho situácia nie je práve utešená, len prvotriedne odborné sily. O tarifnej politike Dunajplavby sme nepočuli vôbec nič. Podnik, ktorý prichádza do styku s tak rozličnými záujmami jednotlivých podunajských štátov, pričom má hájiť záujmy našno hospo dárstva, musí robiť premyslenú tarifnú politiku. Sme zvedaví na to, či podnik má schopných ľudí v tomto odbore, či sú jeho zástupcovia zúčastňujú na tarifných konferenciách a či ich požiadavky sú rešpektované pri robení medzištátnych obchodných smlúv.

O personálnej politike Dunajplavby popísalo sa už mnoho v novinách a hovorilo sa aj veľa vo verejnosti. Preto pán povereník dopravy mal sa zmieniť aj o nej a rozoberať ju obšírnejšie. Iste by nebolo škodilo, keby nás bol informoval o tom, kto rozhoduje o personálnych veciach, aký personál je prijatý, kto je posielaný na agencie do zahraničia atď.

Pred nejakým časom zaoberal sa Sbor povereníkov kúpou námorných lodí z Nó rska pre Dunajplavbu. Nevieme nič o tom, ako ďaleko táto vec pokročila. Isteže všetci máme záujem na tom, aby naša Dunajplavba, podľa vzoru iných plavieb, dostala sa aj do zámoria, aby aj tam šírila naše dobré meno. Pri tomto súčasne chcel by som poukázať aj na to, že sme nepočuli nič o tom, či Dunajplavbu dostane niečo z Maďarska v rámci reparácií, na účet ktorých ešte v roku 1945 snažili sme sa dostať nejaké lode, ktoré by boly náhradou za lode potopené, alebo za lode ešte nevrátené. O vrátení resp. zabraní lodí sa zmienil pán povereník tiež, ale neuviedol nám kde sú a prečo sa nám nevracajú. Pán povereník dopravy skoro na konci svojho expozé sa zmienil aj o personálnej politike štátnych železníc. Kým pán povereník spravodlivosti rozobral personálnu politiku svojho rezortu obšírnejšie, zatiaľ pán povereník dopravy venoval tejto otázke len niekoľko málo chvíľ. Táto otázka iste veľmi zaujíma nielen dopravných zamestnancov, ale celú našu verejnosť. Bolo by iste bývalo na mieste, keby sme boli počuli aspoň pár slov o tom, ako prebiehalo preverovnie, koľko zamestnancov bolo preverených, koľko bolo nepreverených atď. Preverovacie komisie podľa nar. č. 99/1945 Sb n. SNR dokončily svoje práce riadne predkladaly podľa cit. nariadenia svoje návrhy pánu povereníkovi na schválenie. Pred týmto schvaľovaním od jesene 1945 mala sa údajne o niektorých týchto návrhoch vyjadriť ešte nejaká preverovacia komisia, ktorá mala byť údajne akýmsi poradným orgánom pána povereníka dopravy. Návrh komisie malo spraviť oddelenie na čele ktorého stál vtedajší kanc. pomocník na cestnom odbore, pán Hrebíček, ktorý ako bývalý staničný pomocník zo stanice Bratislava-Nové Mesto, zdal sa, niekomu najschopnejším človekom, aby asi ako najlepší odborník a práva znalý zamestnanec, mohol prevziať vedenie inak veľmi dôležitého oddelenia. Pán Hrebíček sotva mohol vedieť, i keď sa cítil veľmi schopným, aspoň tak o sebe výkladal, že preverovacie pokračovanie i preverovací dekrét je správnym pokračovaním nesprávnym aktom, ktorý musí mať aj určité náležitosti. Aký človek stál na čele toho oddelenia, také boly aj správne akty. Aké boly následky? Preverovacie dekréty vydané na základe rozhodnutia preverovacej komisie boly právne chybné, musely byť stiahnuté a muselo sa začať znovu. Prečo sa veci nezriadily hneď tak, ako sa to urobilo pozdejšie, keď sa videlo, že úradovanie od buka do buka je pre štát škodlivé. Kto zaplatí škody, keď vzniklý štátu? Mali by ich zaplatiť všetci tí, ktorí ich svojou neschopnosťou a nerozvážnosťou zapríčinili.

Pán povereník dopravy zmienil sa tiež o mimoriadnom povyšovaní zamestnancov podľa nariadenia č. 99/1945 Sb. n. SNR Vraj celé povýšenie bude v najbližšej budúcnosti úspešne vykonané. To nás môže všetkých len tešiť. Mnohých z rás a mnohých železničných zamestnancov by zaujímal prípad Štefana Vendleka, t. č. vlakvodiča vo výslužbe. Štefan Vendlek v prvej ČSR bol politicky organizovaný v Čsl. nár. soc. strane Bol človekom, ktorý vždy bol verným ČSR. Za túto vernosť odvďačil sa mu fašistický režim tak, že ho suspendoval, pozbavil služby vlakvodiča a dal do skladišťa, kde musel zametať a sbierať papiere. Bol niekoľkokrát preložený z Leopoldova, ale vždy sa to podarilo pomocou dobrých ľudí prekaziť. Dostal aj politickú disciplinárku, na základe ktorej bol odsúdený. Po rokoch takéhoto ponižovania dočkal sa obnovenia Československej republiky, za ktorú by bol aj život položil. A v tejto obnovenej republike, po ktorej toľko túžil, dostal odmenu, čo myslíte, že čo to bol? Ak by ste so domnievali, že bol povýšený podľa nariadenia 99/1945 Sb. n. SNR, hoci bol navrhovaný, lebo si to zaslúžil, tak by ste sa mýlili. Pred voľbami, v ktorých bol kandidovaný za DS do ÚNS, bol z Leopoldova preložený, vraj zo služobných príčin a 1. mája t. r. daný do penzie. Mal dostať povýšenie za zásluhy o obnovenie ČSR, a dostal vyhazov. Nuž toto nemôže ostať nepovšimnuté. Vendlek mal sa údajne previniť tým, že neoprávnene poberal dopravný paušál, hoci službu vlakvodiča, ako predsedu miestneho podnikavého výboru nekonal a ani nebol od tejto služby oslobodený. Sotva by sa mu dalo niečo takého vyčítať, lebo na jeho žiadosť z 3. IX. 1945 povolilo riaditeľstvo št. železníc v Bratislave výnosom zo dňa 18. apríla 1947 čís. R-4309/1-VII/I-1947 cestovný paušál na mesiac apríl 1945 až marec 1946 t. j. na čas, po ktorý Vedlek vykonávaj funkciu predsedu MžPV v Leopoldove a to na základe § 6 odseku 2 doč. predpisu pre ŽPV a v smysle rozkazu č. 15-VII/1-1947. Týmto úradným aktom je jasne dokázané, že sa Vendlek neprevinil, lebo nepoberal neoprávnene paušál. Medzi iným sa mu tiež vyčítalo, že mal prijímať úplatky za prijímanie zamestnancov z ulice. Bolo podané na neho trestné oznámenie na NB, ale trestné pokračovanie muselo byť zastavené, lebo bolo zistené, že Vedlek nespáchal žiaden trestný čin a zostal preto bezúhonným človekom. Všetky tvrdenia o Vendlekovi sú obyčajnou ohováračkou. Keby pán povereník si bol dal vec riadne zreferovať a bol by sa presvedčil o pravom stave veci, iste by sa bol sám o to postaral, aby Vendlek pred odchodom do penzie bol býval povýšený. Dúfam, že pán povereník sa postará o to, aby napravil krivdu, ktorá sa Vendlekovi stala. (Pov. K. Bezek: "Kriminálny prípad povereník nevybavuje.") Odpoveď Dr. Brežného na poznámku pov. K. Bezeka: "Mám doklady o tom pán povereník aj od súdu."

Keď sa na Povereníctve dopravy povrávalo o zavedení disciplinárneho alebo trestného pokračovania proti jednému zo zamestnancov od dopravného úradu v Leopoldove, nastal tu pravdepodobne omyl v osobe. Snáď to disciplinárne pokračovanie malo byť zavedené proti pánu Dominikovi Šiatkovskému, vlakmajstrovi v Leopoldove, na ktorého podalo okresné veliteľstvo NB v Hlohovci trestné oznámenie Pre zlé šafárenie s verejnými prostriedkami. Tento pán, rád by odstránil z Leopoldova všetkých statočných železničiarov, organizovaných v DS. Prečo sa ich bojí? Len preto, že oni sú čistí a on nie. Keby pán Šiatkovský nemal krátku pamäť, spomenul by si, ako naháňal do služby za časov nemeckej okupácie, kedy bol komandujúcm, ktorým je aj dnes, dobrých slovenských železničiarov a vyhrožoval im, ak nechceli ísť, že ich dá prepustiť, lebo, ich dá sobrať Gestapom. Toto moje tvrdenie dokážu Jozef Kupčík, vlakvedúci. Štefan Markovič, vlakvedúci, Štefan Vendlek, vlakvedúci a iní z Leopoldova. V Leopoldove sa mnoho hovorí aj o tom, že pá" Šiatkovský sa postaral tiež o to, aby nebol schválený návrh preverovacej komisie na prepustenie Teod ra Pestúna, výpravcu vlakov v stanici Rišňovce, ktorý za Slovenského štátu išiel dobrovoľne na východný front bojovať proti ČA. Pán Šiatkovský kryje údajne tiež bývalého správcu stanice Eugena Justusa, ktorý bol preverovacou komisiou navrhnutý n penziónov nie so snížením penzie o 33%. Musím pri tomto poukázať aj na to ako sa pán Šiatkovský pred niekoľkými mesiacmi vyslovil o pánu predsedovi SNR Dr. Lettrichovi. Pred dvoma svedkami povedal, že Dr. Lettrich je darebák, ktorý nikomu nič dobrého neurobí. Pýtam sa pána povereníka dopravy, či je ochotný okamžite preložiť pána Šiatkovského z Leopoldova a tak vniesť pokoj medzi statočných zamestnancov v Lepoldove a či vie o tom, že skupine troch železničných zamestnancov z Leopoldova pán Zelenay a spol. prepadla pred niekoľkými mesiacmi na moste pri Hlohovci večer domov sa vracajúceho Vendleka a do krvava, ho sbila tak, že Vendlek bol vyše 21 dni chorý. Takto spáchala táto skupina železničných zamestnancov zlý čin ťažkého ublíženia na tele. NB podala na, páchateľov trestné oznámenie.