Pátek 27. června 1947

Ozbrojené skupiny hneď po oslobodení našej Republiky usadily sa v našom pohraničí, najmä na východe štátu, kde lúpily a terorizovaly obyvateľov. Tu musíme byť povďační nášmu bezpečnostnému sboru, ktorý spolu s československou armádou a s finančnou strážcu podnikal veľké akcie proti nepriateľom Republiky a ešte i dodnes tam poniektorí členovia sboru NB svedomite plnia svoj ťažký úkol.

V poslednej dobe ozbrojené skupiny prenikly hlboko na západ, pri tom sa pravdepodobne snažia prejsť do susedných štátov. I napriek tomu, že sa vyhýbajú stretnutiu sa s našimi bezpečnostnými orgánmi, naše orgány konajú svedomite svoje povinnosti, takže nedávno dvaja príslušníci NB v dôsledku tejto svojej horlivej činnosti zaplatili to svojimi životmi.

Dňa 17. t. m. na celoštátnej konferencii Sväzu zamestnancov SNB v Prahe o týchto veciach prehovoril i pán minister vnútra Václav Nosek, ktorý kládol dôraz na to, že musíme potreť benderovské tlupy, aby sme si zabezpečili hranice pre prípad, až jedenkrát odíde Rudá armáda na druhej strane našich hraníc. Akcia Benderovcov je veľkým nebezpečím pre bezpečnostné pomery v štáte a to jak po stránke verejnej, tak i po stránke politickej bezpečnosti. Žiaľbohu sme svedkami, že tu musíme bojovať nielen proti cudzím elementom, ale i proti naším ľuďom, ktorí pod rúškom benderovčiny páchajú organizované lúpeže. Úradne zistené boly 3 prípady a to jeden pri Michalovciach, druhý v okolí Ružomberka a tretí v oblasti Levoče, kde boli dňa 12. IV. 1947 uväznení 9 páchatelia. Interesantné je to, že u všetkých prípadov išlo o osoby príslušné do tej politickej strany, ktorá neustále obviňuje Demokratickú (stranu z protištátnej činnosti. Ba dokonca sa vyskytly i prípady, že tieto takzvané benderovské výpravy sa osnovovaly v sekretariáte spomínanej politickej strany. (Výkriky, hluk. ) Pýtam sa, kde títo páchatelia berú zbrane a Kto ich podporuje? Či toto neni podporovanie neporiadku, (výkriky: "Amerika!" "Ďurčanský!") brzdenie konsolidácie bezpečnostných pomerov a umožňovanie rozkvetu činnosti protištátnych elementov, čiže fašizmu a reakcie? čo si máme myslieť o tom, keď začiatkom tohoto mesiaca Národná bezpečnosť pri razii v komunistickej obci Lipt. Lužná zabavila 100 pušiek, 4 automaty, ručné granáty a za 4 nákladné autá voj. výzbroja? (Výkriky: "To je málo! To je demokratická obec!") Boli sme už svedkami viacerých prípadov, ako napríklad v Závadke, Šihle, Drábsku, Kysuci, a podobne. V tomto nedovolenom ozbrojovaní nevidia vedúci činitelia KSS ohrozovanie bezpečnosti Republiky? (Hluk.) Nielen, že nevidia, ale v každom prípade sa škodcov zastávajú, poskytujú im ochranu a proti tomu, kto háji záujmy zákona, ostré postupujú. Toto je obraz o tých, ktorí sa o považujú obviňovať niekoho z protištátnej činnosti. V posledných dňoch sme boli svedkami toho, že Okresný sekretariát KSS v Brezne n/Hronom znemožnil vypátranie zbrojní v tomto okrese. (Hlas: "Predseda ONV za KSS vyzýval, aby si schovali zbrane!" "Je písomný doklad!" "Ale, keby tak Demokrati mali zbrane a robili tak ako vy, to by bolo kriku!")

Konsolidácii vnútorných pomerov v štáte najviac škodia ilegálne prechody pašerákov a rôznych bezdomovcov, ktorí sa skrývajú pred zákonom pre ich fašistickú minulosť. Títo pašujú, zapodievajú sa vyzvedačstvom. Boly urobené opatrenia, aby sa takéto osoby sústreďovaly na určitých miestach, odkiaľ sa majú vyhostiť zpäť do toho štátu, odkiaľ k nám prišli. Príslušníci sboru NB spolu s finančnou strážcu túto službu veľmi svedomite konajú, však sú zavše znechutení a prekvapení niektorými opatreniami VII. odboru Povereníctva vnútra, pri ktorých tento odbor nielen že hatil službu, alp podporoval ilegálne prechody. Ako dôkaz uvádzam tento prípad: Minulého roku stanica NB Bardejov zadržala 26 uprchlíkov z Poľska, hovoriacich výlučne po nemecky. Keď stanica Bardejov chcela uprchlíkov vrátiť zpäť do Poľska, resp. do Rakúska vo smysle predpisov, bola v tomto výkone hatená na základe rádiogramu býv. VI. odboru Povereníctva vnútra, ktorý nariadil spomenutých uprchlíkov eskortovať do Bratislavy. Keď eskorta prišla do Bratislavy, prednosta VI. odboru pán pplk. Viktorín nariadil veliteľovi eskorty, aby uprchlíkov odovzdal súkromnej osobe, istému Dr. Friedlovi, ktorý s Povereníctvom vnútra, ani s úradným výkonom nemal nič spoločného. Keď veliteľ eskorty odoprel tento rozkaz vykonať, asi po 4 hodinách čakania prišly 2 civ. osoby (nie zamestnanci VI. odboru), ktoré prevzaly eskortovaných na podklade predloženého potvrdenia, opatreného pečiatkou VI. odboru Povereníctva vnútra. Neskoršie, keď VI. odbor chcel brať ma zodpovednosť veliteľa eskorty, preto že zapríčinil útek 26 spomínaných uprchlíkov, veliteľ eskorty sa musel brániť a dokazovať, že on konal presne podľa služobných predpisov a že uprchlíkov prepustil VI. odbor Povereníctva vnútra.

Po skončení vojny zbytky fašizmu na celom svete horlivé vyvíjajú svoju činnosť, ktorá všade, i u nás smeruje proti štátu. Tejto protištátnej činnosti sa, najlepšie darí v ilegálnych organizáciách, ktoré sa zakladajú jak doma, tak i v cudzine. Tieto ilegálne organizácie u nás sa živia jednak nádejou na novú vojnu a túžbou po navrátení sa minulosti, alebo túžbou po odtrhnutí časti našej Republiky a jej privtelení k inej mocnosti. Túto poslednú činnosť vyvíjajú najmä na východnom Slovensku isté osoby, ktoré verejne slúžily aj Slovenskému štátu. Tu leží najväčšia zodpovednosť VII. odboru Povereníctva vnútra a jej orgánov. Pochybujem však, že by táto složka splnila svoj úkol s takými odborníkmi, akých má teraz k dispozícii a ešte k tomu, keď si v poslednom čase prepustila svoje najlepšie kvalifikovanie sily zo služieb. Okrem toho táto složka len vtedy bude konať svoje správne poslanie v záujme slovenského národa a, ČSR, keď sa bude vedieť povzniesť nad všetky politické strany a nie ako je tomu teraz.

Slávna Slovenská národná rada! Pri tejto príležitosti si považujem za povinnosť a potrebné objasniť i niektoré momenty okolo prípadu Kubíka v záujme hájenia dobrého mena sboru NB.

Meno kpt. Kubíka sa tak často objavuje či už v tlači alebo v parlamente a to vždy v spojitosti s NB. Prehlasujem, že Štefan Kubík nie je dôstojníkom NB, pretože do sboru nebol nikdy prijatý a jeho dekrét č. 363/45 prez. zo dňa 21. V. 1945 znie takto: Vážený pán Štefan Kubík, Košice. K prvým slobodným oslavám sviatku práce povyšujem Vás za mimoriadne zásluhy a prácu v boji proti Nemcom na kapitána, o čom upovedomujem Hlavné veliteľstvo NB. Za povereníka: Švikruha, v. r. (Výkriky, hluk.) O nedostatku toho. to dekrétu, ako aj o nedostatku podmienok prijatia u Kubíka podľa platového zákona sa dozvedelo svojho času i HVNB, ktoré na základe týchto skutočností koncom roku 1945 odoprelo Kubíkovi vyplácať služobný plat. Svojho času boly odhalené vraždy partizánov, najmä ruských, ďalej bezpečnostných orgánov a rôznych nevinných osôb. Podozrenie parilo okrem iných i na Kubíka. Z tohoto vzniklý veľké polemiky v tlači a veľké vyšetrovania a interpelácie v parlamente, činitelia KSS sa húževnaté ujali Kubíka a dokonca nemiestnym spôsobom napadli vojenského prokurátora, Ktorý konal len svoju povinnosť (Hluk.) Nie som k tomu povolaný, aby som zisťoval vinu alebo nevinu Kubíkovú, ale považujem (výkriky) za potrebné a za povinnosť tu oznámiť, že v prípade Kubíkovom sa dobrovoľne prihlásil jeden svedok a síce Ján Kaplač na stanici NB v obci Ves Rudlotice, okres Krnov, ktorý doslovne udal toto: "Sloužil jsem za, doby okupace v partizánské skupine Čapajev, odrad Pugačev od 4. srpna do konce listopadu 1944. Velitelem partizánske skupiny byl major Kukurelli. V této skupine sloužil istý Kubík. Asi v měsíci listopadu 1944 byli jsme vysláni na určitou akci směrem Dukla-Laborec-hora Kamjonka. V tomto vyslaném oddílu byl jsem já, major Kukurelli, major Kokin a Kubík. Asi o 7.30. když jsme šli dopredu, uviděl jsem, když dotyčný Kubík vytáhl pištoli škodovku 6.35 mm a vypálil proti majorovi Kukurelimu asi ze vzdálenosti 2 metru do levého spánku. Kukurelli upadl ihned mrtev. Pohřben jest u Habury-Ruská Cerkev a byl převezen pozdějí do Košic. Podotýkam, že jsem udal pravdu a žádam, aby vec byla vyšetrená a vinník byl potřestán." (Výkriky, hluk.)

Ja k tomu chcem poznamenať len toľko, že u VII. odboru Povereníctva vnútra pozbavili Kubíka služby dňa 10. X. 1946 a napriek tomu mu učtáreň Povereníctva vnútra vyplácala plné požitky až do 1. mája 1947, čo je okrádanie štátnej pokladnice. Toto je najväčšie obvinenie proti Kubíkovi a prosím, aby bol prípad dôkladne a nestranne vyšetrený, aby sa s tým nezaspalo, ako s prípadmi zavraždenia partizánov Tkačenku a spol. napriek tomu, že to bolo komisionálne vyšetrené ešte v novembri roku 1946.

O tom, že na východnom Slovensku bol dušou a organizátorom partizánskeho hnutia mjr. Kukurelli, nepochybuje nikto a je preto našou svätou povinnosťou pričiniť sa o objasnenie prípadu. (Výkriky, hluk.)

Teraz najmä v dvojročnici je veľmi dôležité chrániť i bezpečnosť majetku a osôb v znárodnených podnikoch. Výnosom Povereníctva vnútra c. 7795/1946 zo dňa 6. VIII. 1946 boly zriadené závodné stráže, ktorých úlohou je chrániť štátny majetok. O organizáciu a výzbroj sa stará SOR. Výcvik a školenie stráží majú byť vedené v dohode s organizáciou NB. Keď. že ide o stráženie tak dôležitých podnikov a tiež ozbrojovania vo väčšom merítku, s hľadiska verejnej bezpečnosti je žiadúce, aby táto složka bola uzákonená.

Vojenská správa sa už viackrát sťažovala na neprístojnosti, ktorých sa dopúšťajú príslušníci závodných stráží v priemyselných podnikoch. Ako napr. hrajú karty, opíjajú sa a dopúšťajú sa iných deliktov.

Sme svedkami ďalších závažných nedostatkov súvisiacich so závodnými strážami a síce, že často nimi disponujú nekompetentné a nezodpovedné osoby. Napríklad v poslednom čase v závode Stollwerck v Bratislave predseda odborovej organizácie Ján Faban neoprávnene dal príkaz veliteľovi stráže Ignácovi Banárovi, aby na mieste vyhodil zo zavedú tajomníka Martinca a v prípade, že by sa tento protivil, nariadil, aby ho stráž zastrelila. (Smiech. ) Po tomto čine sa nevedela národná správa podniku zaručiť za osobnú bezpečnosť tajomníka Martinca. (Výkrik: "Včera som to vyšetroval na Povereníctve výživy a neni to pravda!") Načo sú potom závodné stráže? Kto s nimi disponuje a komu vlastne slúžia? či to má byť legálne ozbrojovanie istej skupiny ľudí, ktorí budú potom používaní na terorizovanie, presadzovanie neporiadkov do podnikov a na presadzovanie tak zvanej vôle ľudu? (Výkriky.) Prosím pána povereníka, aby i v tejto veci zjednal nápravu.

Prv než ukončím, musím tu z tohoto miesta! odsúdiť štvavý článok "Rudého práva", ktorým dňa 25. t. m. toto napadlo statočných pracovníkov z Povereníctva vnútra Viem, o čo ide súdruhom z "Rudého práva. " Odstrániť niektorých tých poctivých starých školených úradníkov, (smiech) ktorí majú ešte smysel pre svedomitú prácu a rešpektujú právny poriadok. Potom by si "Rudé právo" a jeho prívrženci namiesto nich nasadilo tam ľudí typu Večera, ktorým by nevadila ani gardistická legitimácia, ani mravná nespoľahlivosť. (Potlesk. Výkriky, hluk.)

Prehlasujem, že my sa od "Rudého práva" a jeho prívržencov nebudeme učiť ako si máme zariadiť bezpečnosť na Slovensku. (Hlas: "Tak je!" Iný hlas: "Viď Kazár!'') Slovenský národ i v tomto smere dokázal svoju vyspelosť a to viackrát. Slovenský národ si je plne vedomý, že od vnútornej bezpečnosti, a to najmä teraz, závisí celý beh života v štáte. Keď je v štáte poriadok a zaručená bezpečnosť, vtedy je tam i požehnanie, práca, sloboda a pokoj. Slovenský národ složil skúšku politickej spoľahlivosti jak počas Slovenského národného povstania, tak i v nedávnych ťažkých dobách. Stálo ho to veľa, veľa trpel a veľa bojoval a bojovať bude i naďalej, nakoľko si je vedomý, že bojuje za demokraciu, za kresťanský svetonázor, za slobodu, za nedeliteľnú a šťastnú Republiku československú. (Potlesk.)

"Rudé právo" a jeho prívrženci takýmito písačkami znevažujú a znehodnocujú i namáhavú a zodpovednú prácu pána povereníka vnútra gen. Dr. Ferjenčíka a jeho spolupracovníkov, ktorí v ťažkých dobách nezradili, ba všemožne napomáhali politicky prenasledovaným občanom Republiky. (Výkriky.) Pán povereník sa všemožne usiluje o konsolidáciu bezpečnostných pomerov, čoho ovocím sú oveľa zlepšené bezpečnostné pomery u nás, ako boly predtým než prevzal tento rezort.

Slávna Slovenská národná rada! Demokratická strana vyslovuje za toto pánu povereníkovi vnútra gen. Dr. Ferjenčíkovi svoju najväčšiu dôveru a je kedykoľvek ochotná poskytnúť mu všemožnú podporu v jeho ťažkej práci, k čomu prejavuje tú najlepšiu vôľu. (Potlesk.)

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Andrej Cvinček.

Podpredseda SNR Andrej Cvinček: Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady Jozef Holička. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Jozef Holička:

Slávna Slovenská národná rada!

K expozé pána povereníka vnútra gen. Dr. Ferjenčíka by som chcel povedať niekoľko poznámok o tom, ako u nás na Slovensku mnoho ráz viazne konfiškovanie priemyselných i pôdohospodárskych majetkov nepriateľov štátu. Chcem prehovoriť o tejto otázke nielen s hľadiska sociálneho, ale predovšetkým s hľadiska štátnej bezpečnosti. I v tejto veci sa môžem, pripojiť k vyhláseniu nášho klubu, že naša štátna bezpečnosť závisí od plnenia vládneho programu, lebo je to jedine nás vládny program, ktorý - na základe našich trpkých skúseností z Mníchova a z rokov fašistickej poroby - zaručuje napredovanie slovenského a českého národa a aj pokoj a bezpečnosť Republiky.

Pokiaľ ide o konfiškácie, musím sa odvolať na dekrét č. 108/1945, Sb. ktorý vyhlásil za skonfiškovaný všetok majetok nepriateľských osôb a to Nemcov, Maďarov a kolaborantov, bez ohľadu na národnosť, ako i nemeckých, maďarských a kolaborantských spolkov, účastinných spoločností a družstiev. Nemusím znovu zdôrazňovať, aký význam to má pre Republiku a jej ľud, najmä tiež pre slovenský ľud, aby neostávaly majetky od ľudu získané v rukách jeho najväčších nepriateľov, ktorí tieto majetky zneužívali proti demokracii a Republike v časoch najkritickejších. Dekrét, ktorý som už spomenul, uložil okresným národným výborom a Povereníctvu vnútra, aby konkrétne zistily, ktoré sú tieto nepriateľské osoby, ktorým treba majetky skonfiškovať. Okresné národné výbory a Povereníctvo vnútra malý plniť túto povinnosť z vlastnej iniciatívy a z úradnej moci žiaľ, dnes musíme konštatovať, že sa to dialo veľmi nedostatočne. To uznalo konečne i samo Povereníctvo vnútra, keď až teraz navrhlo, aby sa odtiaľto z Bratislavy vyslaly do jednotlivých miest osobitné zisťovacie komisie, ktoré majú len teraz urobiť to, čo už malo byť dávno urobené, totiž zisťovať nepriateľské osoby, podliehajúce konfiškácii.

Chcem sa predovšetkým zastaviť u Nemcov, ktorým mal byť ako úhlavným nepriateľom nášho národa a štátu skonfiškovaný majetok. Okresným národným výborom muselo byť známe, ktoré osoby sú v ich okrese nemeckej národnosti a maly samy z vlastnej iniciatívy zaviesť konfiškačné pokračovanie proti nim.

Na ktorého Nemca sa má vzťahovať výnimka z konfiškačného dekrétu, to už nie je vecou okresného národného výboru, ale predovšetkým samého Nemca, aby sa o výnimku a tým tiež o zachovanie československého štátneho občianstva uchádzal. Pravda, túto výnimku môže úspešne uplatniť len ten Nemec, ktorý dokáže, že nikdy neporušil vernosť k Československej republike, k českému a slovenskému národu a že okrem toho činne bojoval za oslobodenie Československej republiky, alebo trpel pod fašistickým terorom.

No, podľa pravdy musím vyhlásiť, že na mnohých miestach terajší predstavitelia okresných národných výborov zavinili, že tieto naše ľudové orgány sa odchýlily od svojho správneho poslania a svoju úlohu nesplnily. V takýchto prípadoch mnohé okresné národné výbory samy veci riadne nevyšetrily a často sa uspokojily rôznymi,, bumáškami", podľa ktorých Nemci údajne kdesi-čosi dali partizánom, hoci tí istí Nemci boli prv alebo aj ozaj za povstania členmi Deutsche Partei a iných fašistických organizácií a aktívne podporovali nemecký fašistický režim. Okresné národné výbory, ktoré pod vplyvom istých svojich predstaviteľov nebraly dosť vážne Štátny a národný záujem, vydávaly tiež tzv. osvedčenia "B", t. j. potvrdenia o tom, že niektorý nemec podal odôvodnenú žiadosť o zachovanie štátneho občianstva a preto nepodliehal konfiškácii, osobám zrejme celkom nehodným. Takéto osvedčenie dostali aj Nemci, o ktorých tie isté národné výbory potvrdily, že boli členmi Deutsche Partei, ako ho dostal napr. Fridrich Holeček od ONV v Žiline. Také osvedčenie dostal dokonca aj Nemec, odsúdený ako aktívny nacista ľudovým súdom - napr. Oskár Petz od MNV v Bratislave.

Ešte horšie je to s konfiškáciami u kolaborantov, ktoré sa na Slovensku takmer vôbec neuskutočnily, a to aj u takých osôb, ktoré hraly význačnú úlohu vo fašistickom režime tzv. Slovenského štátu. Konfiškácie sa v mnohých prípadoch nedotkly dokonca ani takých osôb, ktoré boly za svoju zradcovskú činnosť odsúdené a ktoré treba už aj v dôsledku rozsudku úradne považovať za kolaborantov.

Vyrábajú sa úplné zázraky v premieňaní Nemcov na Maďarov a prípadne na Slovákov. Ľudia, o ktorých je nielen verejne známe, ale aj úradne potvrdené, že boli Nemcami, naraz vystupujú ako nezávadní Slováci. Takýto zázrak sa stal napr. s Hitschom a Alexym v Poprade. O Hitschovi oblastné veliteľstvo Národnej bezpečnosti potvrdilo, že bol zapísaný y sozname členov Deutsche Partei, ten istý Hitsch bol odsúdený okresným ľudovým súdom za podporu nemeckého vojnového úsilia a predsa dostal osvedčenie o štátnej, národnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti a Povereníctvo vnútra mu toto osvedčenie potvrdilo. A tomu istému Hitschovi potvrdil okresný národný výbor a potvrdilo i (Povereníctvo vnútra, že jeho majetok konfiškácii nepodlieha. Je veľmi nevysvetliteľné, ako môže byť spoľahlivý človek, ktorý bol len nedávno odsúdený okresným ľudovým súdom, bol členom DP a pritom dokázateľne zväčšil svoj majetok za existencie tzv. Slovenského štátu na štvornásobok dodávkami pre nemeckú armádu a rabovaním slovenských lesov.

V poslednom čase robotníctvo niektorých priemyselných závodov na Slovensku muselo sa ohlásiť a protestovať dokonca aj demonštračnými štrajkmi proti tomu, aby už skofiškované ich podniky neboly vrátené zahraničným kapitalistom a nepriateľom štátu. V týchto prípadoch - ako to bolo v prípade fy Frank v Seredi, v prípade dioseckého cukrovaru n najnovšie v prípade popradského pivovaru - robotníctvo oddané svojej vlasti sa právom rozhorčilo a aj s tohto miesta musíme mu len ďakovať za to, že sa, postavilo na "obranu národného majetku.

V prípade fy Frank v Seredi Povereníctvo vnútra nepostupovalo správne. Veľmi starostlivo skúmalo údaje, ktoré zdanlivo hovorily proti konfiškácii, ale nepostaralo sa o riadne úradné vyšetrenie ktorým by nestranne zistilo dôkazy, hovoriace za konfiškáciu. Povereníctvo vnútra mohlo predsa vlastným vyšetrovaním zistiť, v akej reči viedla fy Frank korešpondenciu a knihy, ako sa vedenie firmy správalo za existencie Slovenského štátu a aký vplyv mala na vedenie rodina Frank. No, Povereníctvo vnútra v tomto mysle vôbec nevyšetrovalo a uspokojilo sa s dôkazným materiálom, ktorý predložili odvolatelia, t. j. zahraniční kapitalisti.

Ani v prípade dioseckého cukrovaru nemala sa vec ináč. Tu sa okresný národný výbor spokojil jedine s tvrdením, s ktorým vystúpil advokát zahraničných kapitalistov, a na tomto podklade zrušil konfiškáciu, pričom nepreskúmal a nevyšetril celú vec, najmä nemal na zreteli všetok dôkazný materiál, ktorý hovoril za konfiškáciu.

V oboch prípadoch - i v prípade fy Franck, i v prípade dioseckého cukrovaru - ide o veľký majetok. Vzhľadom na to a tiež vzhľadom na pokus o zásah z cudziny malo Povereníctvo vnútra vec samo riadne a podrobne vyšetriť a malo samo rozhodnúť ešte v prvej stolici. TO sa nestalo ani v jednom, ani v druhom prípade.

Rovnako sa vo veľmi mnohých prípadoch nesprávne postupuje - aj keď ide o konfiškáciu pôdohospodárskych majetkov. Prejavuje sa aj tu línia, ktorá naskrze nevyhovuje štátu a jeho bezpečnosti. Mnohé veľkostatky, ktoré už dávno malý byť konfiškované, aby sa dostaly do rúk slovenského ľudu, sú ešte aj dnes v rukách Nemcov, Maďarov, zradcov a dosiaľ konfiškované neboly. Takto mal byť, ale nebol dosiaľ skonfiškovaný majetok nemeckej spoločnosti Negotium, kde takmer všetky účastiny sú v rukách Nemení Hirtscha. Podobne nebol dosiaľ skonfiškovaný majetok Kataríny Szombathelyovej a mnoho iných. Zarážajúca je najmä skutočnosť, že nebola u nás dosiaľ skonfiškovaná pôda ostrihomského arcibiskupstva, hoci ostrihomským arcibiskupom je známy reakcionár Mindszenthy a hoci majetok tohto arcibiskupstva v Maďarsku bol už rozpalcelovaný. Na Slovensku má tento majetok výmeru 50. 000 katastrálnych jutár. Doteraz nebol podaný ešte ani len návrh na konfiškáciu, hoci v smysle nariadenia Slovenskej národnej rady 104 ma! už byť skonfiškovaný a rozdelený medzi slovenských roľníkov. Je aj mnoho iných prípadov, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dosiaľ nepodalo Sboru povereníkov návrhy na konfiškáciu. Stalo sa tiež v mnohých prípadoch, že zástupcovia Povereníctva pôdohospodárstva v konfiškačných komisiách dostali pokyny, aby predložili na prerokovanie konfiškácie, o ktorých už rozhodlo svojho času Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. A pod vplyvom týchto zástupcov Povereníctva pôdohospodárstva konfiškačné komisie skutočne aj zrušily vo viacerých prípadoch konfiškačné rozhodnutia Predsedníctva SNR. Je jasné, že i tým všetkým sa poškodzujú záujmy štátu a jeho bezpečnosť, ale vnáša sa aj neistota a nepokoj medzi roľníkov, podlamuje sa ich pocit majetkovej istoty, čo tiež naskrze nepodporuje hospodársku konsolidáciu štátu.

Zmätok, spôsobený rušením konfiškačných rozhodnutí umožnil, že miestami bola proti roľníkom dokonca zneužívaná i Národná bezpečnosť. (Výkriky. ) Stalo sa to napr. v prípade Leonardyho, kde miestna roľnícka komisia v Šarfii pridelila inventár a, statok uchádzačom a, kde boli potom členovia tejto komisie obvinení z krádeže tohto inventáru a statku. V prípade Emödyho v Šurankách pri Nitre zase dostali členovia Národnej bezpečnosti príkaz, aby odobrali roľníkom dobytok, ktorý im pridelila miestna roľnícka komisia. Povážlivým. spôsobom zakročovala Národná bezpečnosť aj v prípade Majlátha-Pokomého vo Veľkých Chrašťanoch, okres Zlaté Moravce. Tu sa stalo, že veliteľ národnej bezpečnosti v Dolných Slažanoch navštívil Kolomana Valkoviča vo Veľkých Chrašťanoch, spytoval sa ho, kto kázal roľníckej komisii pôdu maďarského veľkostatkára rozdeliť a prikázal mu, aby dal kolíky označujúce prídely vytrhať.

Toto obchádzanie vládneho programu, zákonitých ustanovení a zásad Slovenského národného povstania znepokojuje, ako som už povedal, slovenský ľud. Náš ľud sa domáha nápravy, ako to vidíme v Seredi a v Poprade a ako to dosvedčuje aj jasne vyslovené želanie slovenských dedín. Pokladám za svoju povinnosť vyhlásiť, že Komunistická strana Slovenska podporuje a bude i naďalej v plnej miere podporovať požiadavky slovenských robotníkov a roľníkov, aby už prestoly neprístojnosti v súvislosti s konfiškáciami nepriateľského majetku. Budeme túto požiadavku slovenského ľudu i naďalej podporovať v záujme štátnej bezpečnosti a aj preto, aby sme zabezpečili pokojný hospodársky vývin na Slovensku, aby nič nebránilo ľudu venovať sa budovateľskej práci a uskutočňovaniu dvojročného plánu. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Hlási sa k slovu ďalší rečník, pán člen Slovenskej národnej rady Michal Chudík.

Člen SNR Michal Chudík:

Slávna Slovenská národná rada!

Myslím a zdá sa mi, že fantastické detektívky členstvo Národnej rady viac zaujímajú, ako konkrétne prípady nášho slovenského pracujúceho ľudu. Podľa toho, ako to vyzerá teraz. (Potlesk.)

S výsostného hľadiska štátnej bezpečností a konsolidácie pomerov je dôležité, aby boly do dôsledkov a čím rýchlejšie doriešené tie problémy nášho vnútroštátneho života na Slovensku, ktoré svojou závažnosťou a vleklosťou brzdia budovateľské úsilie nášho národa a zpravidla sú platformou pre činnosť reakčných štátu a národu nepriateľských elementov Musíme si preto bedlivé všímať všetko, čo by mohlo nepriaznivé ovplyvniť dôveru nášho ľudu v pevnosť a trvanlivosť Československej republiky, jeho vieru v pevnosť a trvanlivosť mieru, zaisteného nám spojeneckým Sovietskym sväzom a ostatnými. slovanskými národmi, ako aj jeho presvedčenie, že naše priateľstve k ostatným demokratickým štátom celého sveta je úprimné a poctivé.

Jedným z takýchto problémov našej národnej revolúcie, ktorým sa aj p. povereník vnútra vo svojom expozé podrobne zaoberal, je dokončenie odsunu Nemcov.

Nášmu ľudu bolo zrejmé už priebehom poslednej vojny, že spolužitie s Nemcami v jednom štáte po vojne nebude možné a bolo vrúcnym želaním celého slovenského národa raz navždy očistiť Slovensko od domácich nacistov a karmazinovcov. Toto želanie zmenilo sa priebehom národného povstania a po ňom, v dňoch najtvrdšieho zápasu Slovákov o svoju národnú si československú štátnu existenciu v pevné a tvrdé odhodlanie, raz navždy zúčtovať s nespratným a slovenskému ľudu nepriateľským nemectvom. A ten fakt, že naše účtovanie s mnohonásobnými vrahmi slovenských partizánov a povstelrov, slovenských bezbranných žien, detí, a starcov dialo sa formou nekrvavou takou cestou, ktorá by každému kultúrnemu národu robila česť, svedčí o mravnej a ľudskej čistote a výške si o mohutnej duchovnej istote a sile celého slovenského národa.

Otázka odsunu zvyškov domácich Nemcov stala sa skutočne záležitosťou širokých más pracujúceho ľudu a pri riešení úloh s touto akciou súvisiacich mohly sa bezpečnostné orgány pevne opierať o pomoc a podporu u všetkého slovenského obyvateľstva. Aj s tohto miesta treba s vd'akou kvitovať namáhavú a obetavú činnosť Národnej bezpečnosti a ostatných bezpečnostných orgánov, ktoré so svedomitosťou a dôslednosťou im vlastnou vykonaly všetko, čo bolo v ich moci, aby sa odsunu nevyhol nikto, kto tam patril.

Pravda, ako pri každej inej príležitosti, tak aj pri odsune Nemcov ukázaly svoju pravú tvár mnohé národne chabé alebo priami zradcovské živly. Pokúšaly sa dostať z odsunu veľaraz takých Nemcov, ktorí v svojom okolí boli piliermi nacizmu, že to neboli drobní, bezvýznamní ľudia, netreba zdôrazňovať. Ba v niektorých obciach Spiša ako v Hobgarde, Gniazdach atď., kde váha odbojových složiek a pokrokového občianstva. bola menšia, podarilo sa ochrancom Nemcov urobiť z odsunu paškvil a na čas ich "zachrániť" pre Slovensko. Tiež úsilie jednotlivcov, ktorí za úplaty vymáhali Nemcov z odsunu, bolo časté a široká verejnosť sa právom nad počínaním takých "vlastencov" pohoršovala. Veríme, že pán povereník vnútra bude si považovať za svoju historickú a národnú povinnosť zbaviť slovenský ľud aj od zbývajúcich Nemcov, bez ohľadu na falošné jojkanie a nepravý humanizmus intrigánov.

Skončením odsunu Nemcov bude uzavretá jedna z najtrápnejších kapitol histórie Slovákov.

Do širokého rámca národnej revolúcie zapadá tiež okrem odsunu Nemcov, výmeny obyvateľstva s Maďarskom, súdenia zradcov a kolaborantov aj preverenie každého občania slovanskej národnosti nášho štátu s hľadiska štátnej, národnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti. Správne bolo usúdené hneď v prvých dňoch po oslobodení, že po vojnovej povíchrica a po toľkých politických zmenách, ktorým bolo obyvateľstvo celej Republiky vystavené, je nutné, aby bola skúmaná štátna spoľahlivosť najmä tých ľudí, na ktorých spočíva bezpečnosť ľudovodemokratického zriadenia nášho štátu. Boly k tomu určené okresné preverovacie komisie a pri štátnych úradoch komisie pri každom centrálnom úrade. Tí, ktorí obstáli v tejto ťažkej životnej skúške po každej stránke, môžu na základe vysvedčenia o štátnej, národnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti zastávať akúkoľvek zodpovednú funkciu v našom verejnom a spoločenskom živote, pre ktorú stačia ich vlohy, vzdelanie a prax.

My Komunisti sme nepriateľmi umelého vytvárania ovzdušia permanentného preverovania. Táto kapitola by bola už dávno za nami, keby myšlienka preverenia nebola denne znehodnocovaná reakčnými kruhmi, ľuďmi za bakšiš ochotne slúžiacimi aj zradcom a falošnými prorokmi humamizmu. Ako ilustrácia činnosti reakcie v tomto smere nech slúži vydanie štátnej, národnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti Okresným národným výborom v Poprade Nemco-Maďarovi odsúdenému Okresným ľudovým súdom v Poprade, členovi Deutsche Partei pánu Ing. Hitschovi, štyrma hlasmi členov rady ONV nezúčastnených v odboji, proti trom hlasom medzi nimi jednému hlasu z Demokratickej strany, občanov, ktorí sa povstania a odboja proti Nemcom zúčastnili. (Výkrik: "Dať to povereníctvu a toto rozhodne!") Bohužiaľ bolo sa. treba až hore dovolávať tej pravdy. Tak isto a na základe chlórom sfalšovaných sčítacích listín - to je fakt a dokázané bezpečnostnými orgánmi - aj továrnikovi Nemcovi Richardovi Alexymu. Pravdaže, štamperlíkové priateľstvá v cestovných, rýchlikových jedálnych vozňoch tzv. lepšej pánskej spoločnosti hrajú vždy dôležitú rolu pri týchto protiľudových, (výkrik: "Politická spoľahlivosť vydaná predsedom KSS!") protinárodných a protištátnych aktoch. A povstalci a partizáni, ilegálni pracovníci a politickí väzni, od vás je "aktom nezodpovednosti", keď reagujete na také výčiny už prismelých kupcov v chráme národnej čistoty. tak ako káže Vaša odbojárska česť. (Výkriky.)

No, snahy znehodnotiť preverovanie dokazujú jasne, že akú dôležitú úlohu hrá vydávanie vysvedčenia o spoľahlivosti alebo preverovací dekrét v organizácii nášho slobodne sa rozvíjajúceho hospodárskeho, politického a spoločného života Preto žiadame Povereníctvo vnútra, aby otázke vydávania osvedčení o štátnej, národnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti, venovalo v budúcnosti náležitú pozornosť. A nielen to! Je nutné, a, by Povereníctvo vnútra ako dozorčí orgán okresných národných výborov stíhalo každého úradníka úradu ONV alebo člena ONV, ktorý sa proti predpisom v tomto smere vydaným akýmkoľvek spôsobom prehrešia.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP