Pri projektovaní nových poštových budov nech sú vzaté v prvom rade do programu okresné sídla okresov, ktoré boly najviac vojnou poškodené. Provizórne umiestnenie poštových úradov v týchto okresoch na východnom Slovensku je úplne nevyhovujúce. Vo veciach strojných, elektrotechnických a zvlášť v automobilovej službe podľa pána povereníka sú skutočne neutešené pomery. Tak napr. celkový stav 95 motorových vozidiel je absolútne nepostačujúci pre dopravu pošty a na udržanie telekomunikačných spojov. Zarážajúce je však pritom, že vysokí úradníci nie sú si toho vedomí. Stalo sa napr. v Košiciach, že vysoký úradník poštového riaditeľstva bol prichytený NB pri pašovaní tabaku a vína služobným motorovým vozidlom. Vo veciach organizačných a personálnych boly učinené citeľné zlepšenia pre zamestnancov, avšak nie dôkladne. Je veľmi nutné, aby organizačné oddelenie riaditeľstiev pôšt neúplne zamestnaných poštových poslov, pokiaľ to len miestne pomery dovoľujú, preradilo do kategórie úplne zamestnaných tým, že sa rozšíria cezpoľné doručovacie okresy.

Pri úradoch expedienských je nutné sledovať cieľ, aby tieto úrady boly preradené do úradov II. triedy. Pri tej príležitosti, schopných expedientov menovať úradníkmi III. služobnej triedy, pričom aby sa hľadelo upraviť jednotné úradné hodiny v telefónnej prevádzke. Je tiež možnosť prípadne slúčiť doterajšie obvody expedientských úradov v obvod jeden s rozšírením cezpoľným doručovaním. Na poli personálnej politiky uviedol p. povereník, že má Povereníctvo snahu uskutočniť v duchu terajšej doby zlepšenie platových pomerov zamestnanectva, pričom sa bude venovať v prvom rade pozornosť kategóriám nižším. Zlepšenie platov skutočne aj nastalo, u telegrafných robotníkov bolo prevedené od 1. januára 1946 podľa mzdových tabuliek zaradených v českých zemiach. Pán povereník uvádza, že podľa mzdových tabuliek českých boly upravené tiež platy upratovačiek. Vieme, že patria k najnižším kategóriám a predsa sa im tu čiastočne krivdilo. Upratovačkám boly zvýšené mzdy nie od 1. januára 1946, ale od 1. júla 1946, a to nie v takej výške, ako majú v Čechách. Je nutné, aby primerane preto boly odškodnené aspoň tým, že zvýšenie sa im prizná od 1. januára 1946, ako telegrafným robotníkom na Slovensku. Ostatné kategórie voči Čechám poberajú o niečo vyššie platy a u upratovačiek je to práve opačne. Kedže sa jedná v celoslovenskom merítku len o obnos cca 100.000.— Kčs, je potrebné toto aj previesť. Pri tejto príležitosti je nutné upozorniť pána povereníka, ako sa chovajú vyšší byrokratickí úradníci k týmto najnižším kategóriám. V Košiciach na riaditeľstve nútili všetky upratovačky bez rozdielu, či sú sezónne alebo nie, podpísať nasledujúce prehlásenie: "Podpísaná berie na vedomie, že je prijatá len dočasne a to na dobu potreby a jej služobný pomer môže byť prednostom služobného úradu alebo jeho zástupcom kedykoľvek zrušený bez predchádzajúcej výpovede a bez udania dôvodu."

Druhý taký markantný prípad je obchádzanie Oblastného podnikového výboru v Košiciach prípisom, adresovaným na všetky košické služobne, potvrdené prednostom pomocného úradu, kde vyzývajú zamestnancov, aby sa prišli pobaviť na večierok a doslovne uvádzajú, že pri tejto príležitosti osobné záležitosti, ktorých vybavenie by snáď nedosiahli ani kolkovými žiadosťami, budú si môcť vybaviť. Podotkol som, že vo veciach organizačných a personálnych opatrení boly urobené zlepšenia, ale nie dôsledné. Je nutné tiež utvorenie kategórie remeselných zriadencov, ako kategórie samostatnej, ktorá kategória nebola by na úkor v kategórii v službe dopravnej a prevádzkovej. Spravodlivo sa tiež na príklad domáhajú zamestnanci III. služobnej triedy automatického postupu do VI. platovej stupnice obdobne ako je to v krajoch českých, i na miestach subalterných.

Je nutné čím skorej vyriešiť honorovanie nadvýkonov a dobrých výkonov u remeselníckych zamestnancov aj v úradníckych kategóriách technického smeru. Je potrebné poukázať na vyššiu kvalitu mechanických služieb, v ktorých zamestnanci nemajú vedľiajšie pôžitky oproti zamestnancom u stavebných odborov. Je to možné vyriešiť ako honorovanie nadvýkonov, alebo poprípade zvýšenie osobitného príplatku. Tak napr. poštový zamestnanec, ktorý vykonáva veľmi ťažké práce v zime aj v lete po strechách vysokých činžákov v Bratislave, dostáva za túto nebezpečnú prácu denne príplatok len 10. Kčs. Sme informovaní že Povereníctvo pôšt v predmetnej veci podniklo už patričné prípravy, lenže sú ťažkosti u Povereníctva financií. Je nutné tu zdôrazniť, aby Povereníctvo financií takéto prípady neriešilo úzkoprse, nakoľko sú bo práve najťažšie a najnebezpečnejšie práce. V súvislosti s riešením výkonnostného je potrebné sa zmieniť o nariadení Sboru povereníkov zo dňa 15. apríla, 1946 o výkonnostnom honoráre pre centrálne úrady. Toto nariadenie postihlo neoprávnene výkonných úradníkov, ktorí sú dnes taktiež mimoriadne pracovne zaťažení. Rozšírením tohto nariadenia predišlo by sa mnohým ťažkostiam, s ktorými si denne stretávame.

V spojitosti s personálnymi vecmi zmienil som sa o nesprávnom postupe niektorých vyšších úradníkov na Riaditeľstve pôšt v Košiciach. Pomery na košickom riaditeľstve so dňa na deň sa zhoršujú vyostreným bojom medzi p. riaditeľom a oblastnou závodnou radou. Nedoruzumenia nastaly po odhalení defraudácie, ktorú previedol pán poštový tajomník Ignác Najdek. Na miesto toho, aby tí, ktorí defraudáciu odhalili, dostali pochvalné uznanie, sú denne terorizovaní predstavenstvom. Kvôli konsolidácii pomerov na Riaditeľstve pôšt v Košiciach prosím p. povereníka, aby celá záležitosť bola čo najprísnejšie vyšetrená a vinníci aby neušli trestu.

V svojom závere pán povereník zdôraznil, že Povereníctvo pôšt chce byť medzi prvými rezortami pri budovateľskom úsilí našej vlády a chce chrániť sverené mu morálne a hmotné statky našej verejnosti. Dúfam, že prednesené moje pripomienky a poznámky pomôžu pánu povereníkovi k splneniu tohto programu. (Potlesk).

Podpredseda SNR Karol Šmidke:

Ďalším rečníkom je pán člen rady Emil Rusko. Dávam mu slovo.

Člen SNR Emil Rusko:

Slávna Slovenská národná rada!

Rozhlasová časť expozé pána povereníka Lukačoviča je dostatočným dôkazom starostlivosti jeho rezortu v tomto dôležitom sektore nasej verejnej csety. Preto prichodí sa mi len s vďakou zmieniť o túto tému dostatočne vyčerpávajúcich rezultátoch technického charakteru, z ktorých vysvitá, že materiálna stránka, podmieňujúca úspešné zvládnutie duchovného, umeleckého, štátno-propagačného, výchovného a vzdelávacieho, poťažne informatívneho a rekreačného poslania rozhlasu je v dobrých povolaných rukách. (Potlesk).

No, nebolo by správne, keby sme sa dali uhojdať týmto optimistickým zaostrením svojej pozornosti a oprávneného záujmu o rozhlasové problémy. Pro domo sme konštatovali, že môžeme byť spokojní s technickými výsledkami, vlastnej, čiže domácej redakcie rozhlasovej výstavby, no v relácii celoštátnej nemôžeme sa obísť bez zdôraznenia určitého manca, ktoré nám už v blízkej minulosti zapríčinilo povážlivé morálne straty a v perspektíve československej štátnej, mravnej i hospodárskej problematiky môže ešte vždy hamovať náš rozbeh k plodnejším a pre štátnu myšlienku veľmi víťazným vyuzleniam. Konkrétne myslíme: kilovatová bieda slovenských rozhlasových staníc v prvých porevolučných mesiacoch bola umocnená našcu nemohúcnosťou zasiahnuť do boja o našich bratov v Maďarsku v rámci presídľovacej propagandy. Mali sme síce poruke budapeštiansku rozhlasovú vlnu, no na jej krídlach mohli sme prinášať našim rodným v Maďarsku nepomerne menej, ako by sa to bolo dalo robiť priamo z oboch slovenských metropolí, čiže z Bratislavy a Košíc Je potrebné zaznamenať, že takéto snahy boly, no nepostačily prekonať primitívne technické danosti. Je nám ľúto, že zatiaľ, kým mohly byť v českých zemiach vystrojené nové regionálne stanice na dôstojnú technickú úroveň, čiže s patričnou anténnou energiou, u nás museli sme vysielať pre záhumnia a plytvať hodnotnými duchovnými emóciami pre radosť hviezdam.

Je reč o expozé pána povereníka Lukačoviča. Z jeho číslic nevysvitá, do akej miery sa postarali duchovní, čiže nie technickí kormidelníci tento háklivého ústrojenstva o (ovplyvňovanie štátnej politiky v takej miere, aby sa meralo slabším prajnejšie a silnejším striezlivejšie. Som presvedčený, že pri zásahu najstarších nositeľov rozhlasovej kultúry v Čechách i na Slovensku bolo by sa našlo obom stranám prijateľné východisko, žiaľ, k meritórným jednaniam v prvých dňoch po oslobodení nepriznala -až na nepatrne výnimky-ani jedna zo zainteresovaných strán tak zvaných rozhlasových tradicionalistov v spoločnom československom chápaní. Následky tohto nesúzvuku s pravým poslaním, čiže s pravým poslaním rozhlasu znášajú dnes najmä Košice, ktoré odhliadnuc od primitívneho telekomunikačného spojenia, len nedávno ozdraveného zapojenia Košíc do diaľkovej siete, improvizujú najmä so stránky nahrávacej celý náš program s technickými prostriedkami analogickými z roku 1928. Košický vládny program hovorí o výstavbe všetkých sektorov smerom od východu na západ no doteraz nemohli sme konštatovať ani minimálnu dobroprajnosť v sektore mobilnejšieho vystrojenia Košíc, ktoré maly zaznamenávať najmä rekonštrukciu vojnou zničeného východného Slovenska, spojenú s mnohými oficiálnymi návštevami z ďalekého zahraničia, ba aj zo zámoria. Je veľmi smutné, keď sa dva roky po oslobodení Košíc hlási košický vedúci činiteľ ministrovi národnej obrany generálovi Svobodovi ako riaditeľ najžobráckejšieho rozhlasu v Československej republike s dodatkom, že idea spoluúčelnosti v štátnickom zameraní v rozhlase nie je dôstojne interpretovaná, naopak, je nulifikovaná. Je pravda, že Povereníctvo pôšt nemôže byť obviňované z omeškania v sektore celoštátnej rozhlasovo-technickej distribúcie, no nevedno, či by nemalo mocnejšie ovplyvňovať aj náš sektor informačný, ktorý má na starosti ideovú stránku rozhlasového podnikania.

Dnes by bolo rozhodne potrebné, aby sa obe kompetentné povereníctva dohodly aj o ideových problémoch rozhlasu, keďže sektor hospodársky a sektor technický v rozhlase nemožno hermeticky oddeliť od problémov duchovných. Povereníctvo pôšt zaznamenáva finančné rezultáty, vyplývajúce z presvedčivosti alebo mýlnosti našej rozhlasovej programovej štruktúry. To znamená, že musí byť voľky-nevoľky aj regulatívom spirituálnym, ak ideová kompetencia (Povereníctva informácií neprivodila vo svojich hospodárskych výsledkoch očakávané optimálne predpoklady ďalšieho rozhlasového gazdovania.

Je otázkou, či sa dnes v rozhlasovom svete správne gazduje s tradíciou, kvalifikáciou, odbornosťou a predovšetkým a vernosťou k slovenskému a rodnému koreňu. Tento moment treba zdôrazniť najmä preto, že proti všetkým apolitickým tradíciám rozhlasu bol tak rozhlas český ako aj slovenský zpolitizovaný. Pán povereník Belluš vo svojom ostatnom expozé v informačnom výbore konštatoval, že rozhlas usmerňuje prepolitizovaný život slovenský. Nech mi je dovolené konštatovať, že pán povereník nevedome nadväzuje na tradicionalizmus, keďže za tkzv. slovenského štátu bol to práve program slovenského rozhlasu, ktorý odhliadnuc od politického programu Úradu propagandy, usmerňoval v duchu apolitičnom a tradične rodáckom náš verejný život. Pravda, tieto jeho ambície mohly vyznieť plnou slovenskou silou len tak, že sa rozhlasový aparát tak vo svojom vedení ako aj v širšom pracovnom kolektíve bránil všetkým politickým vplyvom a hlásal tézu, že rozhlas slúži hodnotám trvalým a večným, nezávisiacim na aktuálnej politickej moci, a najmä takým, ktoré národ nerozdeľujú, ale spájajú. V tomto svojom snažení bol rozhlas pracovne umocňovaný okolnosťou, že všetky jeho dôležité sektory ovládali ľudia, vyrastení na koreni najoddanejšieho rodoľubstva. Dnes nám vedenie rozhlasu v navyšších jeho hierairchických disciplínach takýmto nepripadá. Treba si raz pre vždy uvedomiť, že rozhlas nie je zábavkou, poťažne kratochvíľou narodia, ale je rodovým a kultúrnym svedomím, čiže v hierarchii osvetových disciplín rozhlas pri všetkom rešpektovaní moderného vývoja štátnych a sociálnych ideálov nemôže sa obísť bez nadväzovania za ideály našich otcov. Rozhlas slúži predovšetkým ľudu, preto aj jeho kormidelníci musia z neho pochádzať. A keď pán povereník konštatoval, že rozhlas usmerňuje prepolitizovaný život slovenský, mal zaiste na mysli, že celý rozhlasový aparát je natoľko apolitický a natoľko národný, ako bol aspoň v minulosti. Je mi nesmierne ľúto, že nemôžem s ním súhlasiť, keďže toto usmerňovanie prepolitizovaného života dalo by sa uskutočniť len renesanciou bývalých našich nepolitických, no na druhej strane nekompromisne slovenských a pokrokových duchovných zásad. Na rozhlas sa pozeráme v prvom rade ako na ústrojenstvo prísne osvetové a verejno-kultúrne, čiže na také, v ktorom sa majú pertraktovať predovšetkým distribučné otázky našich najrečitejších rodových, duchovných bohatstiev. Bolí ma, že dnes rozhlas na, Slovensku nie je vo svojej výsostnej výkonnosti determinovaný takýmito predpokladmi. Istá politická koncepcia vedela postaviť v hierarchii hodnôt na naskrze podradné miesto vek, rodovosť, odobrenosť a skúsenosť pred politickou legitimáciou. (Hlas: "chyba"). Konštatujem s plným vedomím všetkej zodpovednosti, že rozhlas, ako výsostná duchovná slovenská inštitúcia trpí pod redakciou ľudí, ktorí sa stránky rozumovej mali síce možnosť dopracovať sa k predstavám politickej štátnosti československej, no ako príslušníci nemšskej krvi nemali možnosť osvojiť si slovenské cítenie a myslenie. Ľud, ako večný prameň všetkých našich zameraní i všetkého nášho osvetového kalkulovania vidí v rozhlase blízky nástroj správnej politickej, no predovšetkým citovej orientácie (Hlas: "správne"). No, cestu k takejto orientácii môžu ukázať len ľudia, ktorí mali možnosť osvojovať si najsubtilnejšie rodové vlastnosti od reči, spevu slovenského, kroja našej pospolitosti až po jeho sociálnu biedu tak, ako to determinovala prissatosť k materinskému prsníku. Dnes tohto mravného poriadku v rozhlase nemáme (Hlas: "chyba").

Opakujem: hovorím o expozé pána povereníka pôšt Lukačoviča. Som nútený apelovať aj na jeho rezort, aby pomohol stvoriť konečne v rozhlase slovenský, národný a sociálny poriadok. Dnes sa razí cesta dialekticko-materialistickým heslám o akomsi duchovnom priemysle. Popiera sa tradícia a chce si nastoliť falošná pravda, že všetko to, čo bolo stvorené v rozhlase slovenskými rodoľubmi aj socialisticky verne v smysle dneška vyhranenými, je len diletantské rojčenie. Nadhadzujú sa proti zažitým pojmom o kultúre a duchovnosti heslá o programovej výrobe. Robí sa to analogicky s kódami technického spracovania fabrických surovín, kde hmotne vôbec nezáleží na tom, či je spracovaná na slovenskom sústruhu a rukami rodného brata. Zabúda sa, že rozhlasová kultúrna tvorba je predovšetkým duchovnou otázkou a až v druhom rade problémom politickým. Po spoľahlivom politickom výbere rozhlasových pracovníkov treba vytvoriť atmosféru šľachetného pretekania sa na základoch nedebatibilnej verností k ideálom humanitným a zásadám nášho nového a osvietenejšieho sociálneho poriadku. Štátny faktor ako výsostný kontrolný činiteľ má možnosť zaistiť si v programovom konaní rozhlasu svoj maximálny vplyv cestami prirodzenej s samozrejmej verejnej legislatívy. Preto nie je potrebné uplatňovať v rozhlase politický kľúč na škodu slovenskosti a v prvom rade uznanej a bývalým Radiojournalom vždy rešpektovanej odbornosti. (Hlasy: "Tak je". Potlesk).

A pri tejto príležitosti musím verejne priklincovať ej to, že proti bývalým rozumným a úsporným zásadám československého rozhlasového podnik na vynárajú sa nám dnes pred očami kontúry ctižiadostivých hierarchických ambícií, Spojené s mamutími organizačnými napriek dobrému a osvedčenému raison d'étro hospodárnosti s verejnými, štátnymi prostriedkami. Keď sme sa vraj nevedeli pokonať pod zorným uhlom celoštátnych rozhlasových potrieb usmerňovaných správnym rozvrstvením technických a programových paušálov, treba sa pripraviť pre prípad slúčenia s českým rozhlasom, ako sa hovorí "partnersky", no naskrze odlišne od najelementárnejších princípov socialistického chápania funkcie rozhlasu so strany podobných spoločností. Lebo kým na príklad personálne výdaje bývalého politikou utláčaného rozhlasu činily len istý zlomok dnešnej predimenzovanosti, čiže len jedenástinu spomíneného budgetu z roku 1940, zatiaľ dnes pri personálnom štiave vyššom o celých 80 percent a pri kvantite programu o 15 percent nizšom vykazujeme dokonca aj program, ktorý je odlišne od náhľadu jeho autorov našu verejnosťou tak v Čechách ako aj na Slovensku prevážne záporne kritizovaný. Je otázkou politickej cti kormidelníkov zodpovedných sektorov nášho živote, aby pri liečení tohto slávu dali znovu platnosť slovu odborníkov, ktorí naozaj zaistia "usmerňovainie prepolitizovaného života na Slovensku", aby som užil slová pána povereníka Dr. Belluša. Naša poslucháčska obec je dnes len o pár sto početnejšie, ako bola pred Mníchovom a pred viedeským verdiktom. Nebolo by správne pripísať toto na vrub novým naším, hoci aj pomýleným rozhlasovým poriadkom. Celoštátna distribúcia rozhlasových prijímačov nie je Slovensku vždy percentuelne a tým menej účelové prajná. Keď to konštatujem, musím pripísať za tento stav priliehajúcu zodpovednosť aj rezortom, ktoré sa maly o nápravu nielen akademicky, ale aj bojovne stavať. (Potlesk).

Treba mi resumovať. Slávna Slovenská národná rada! Mám dojem, že pri určitej slabosti povedaných rezortov pestuje sa u nás politika Ivana Hrozného, ktorý dal vypichnúť oči staviteľovi slávneho chrámu v Moskve len preto, aby bolo zachované pred novými ctibažcami tajomstvo jeho diela. Nevypichávajme oči staršej a odbornejšej generácii len preto, aby tá nová, tradíciou neposvätená mohla povedať, že tých starších nepotrebuje, keďže jej dielo bude ideálnejšie a veľkolepejšie. (Potlesk). A zatiaľ, kým si, tento generačný problém vyrieši, sú nútení bohabojní vyznávači historických krás chodiť do kostolnej stavby bez svetla a bez okien. Nerazme cestu heslám proti starým a osvedčeným tradičným pojmom v duchu novej terminológie o "brigádach porozumenia" tam, kde sa treba odvolať len na našu slovenskú prirodzenosť a na vernosť dorozumeniu v rezóne nesmrteľných a večných Masarykových ideálov, preferujúcich ducha nad hmotu. Vráťme rozhlas národu, lebo tým ho vrátime Republike a posvätíme jeho najzákladnejšie postenie v službách hodnôt, v boji o moc politických frakcií naskrze neutrálnych a pre štát trvácnych a večných. (Potlesk).

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Andrej Cvinček.

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady Ján Laudár. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Ján Laudár:

Slávna Slovenská národná rada!

V bohatom expozé pána povereníka Lukačoviča prednesenom v pléne Slovenskej národnej rady dňa 24. II. 1947 dostali sme úplný obraz vykonaných prác a snahu po uskutočnení plánov, ktoré si poštová správa vzala za úkol presadzovať, aby poštové zariadenie, ktoré bolo vojnou zničené, bolo opravené a čím skorej dané do služieb verejností. Pri kladení základov novej Československej republiky uvedomovali sme si všetci, ako aj pri budovaní Republiky uvedomujeme si, že sa uplatňujú nové hľadiská na náš vnútropolitický život, na našu hospodársku a obchodnú politiku. Vojnové udalosti na Slovensku spôsobilý, že poštová doprava bola úplne ochromená, zničená, telekomunikačné zariadenie zo služieb verejnosti úplne vyradené. Je samozrejmé, že k rozhýbaniu verejného a zvlášť obchodného života je potrebné, aby poštové úrady na území Republiky pracovaly bezvadné. Táto práca je len vtedy zaručená a možná, keď poštová správa stopercentne má vystrojené poštové úrady ako po stránke technickej, tak po stránke osobnej. Československá pošta až do roku 1938 bola chlúbou každého občana republiky československej, nielen vnútro štátu, ale aj naše pohraničie v sektore bolo vybudované bezvadné. No, Mníchov a viedenská arbitráž postarala sa o zničenie týchto národných hodnôt a po vojne menovite na bývalom obsadenom území našli sme z tohoto národného majetku len trosky. Vďaka Povereníctvu a menovite patrí vďaka všetkému úradníctvu a personálu poštovej správy, že z tých trosiek pomerne v krátkom čase vybudovali a obnovili poštovú službu. (Potlesk). Známe sú nám všetky ťažkosti, na ktoré naša poštová správa narážala pri obnovení poštovej služby. Naša verejnosť pozorne sledovala všetky úsilia vynakladané poštovou správou na budovaní Verejnej poštovej služby a expozé pána povereníka je doplnkom a potvrdením o vykonaných prácach, no zároveň aj plánovaním budovania verejnej poštovej služby na Slovensku.

Nakoľko páni predrečníci zaoberali sa všeobecne otázkami poštovej služby na Slovensku, ja si dovoľujem niekoľko slovami dotknúť sa telefónnej automatiky.

Z predneseného expozé sme mohli získať aj štatistické dáta o reparáciiach a nových prácach, prevedených v telekomunikačnom zariadení.

S uznaním musíme prijímať ďalekosiahle výsledky pri opravách telefónnych spojov a sietí, pri zriaďovaní nových telefónnych služobní a pri zavádzaní telefónu i do najzapadlejších obcí Slovenska.

Pri ohodnocovaní týchto uznaniahodných výsledkov poštovej správy musíme sa predovšetkým pozastaviť i nad tou skutočnosťou, že telefón dnes spojuje už aj najzapadlejšie dedinky s celým svetom a približuje nám veľké mestá a štáty skoro na dosah ruky, čo je umožňované práve snahou poštovej správy, aby práve v tomto sektore zjednala čo najväčšie možnosti pre účastníkov telefónnych staníc, ktorému účelu slúžia telefónne ústredne, vystrojené telefónnymi automatikami, ktoré za mesiac manuálne ústredne sprostredkujú blízke aj vzdialené spojenia dvoch účastníkov ako najlepší roboti. Týmto poštový rezort snažil sa umožniť rýchlejšie a spoľahlivejšie hovory, ako to kedysi umožňovala manuelná telefónna ústredňa. Predsa však i pri tejto snahe poštovej správy, ktorá novými zariadeniami chce lepšie poslúžiť svojim abonentom, stretáva sa s nepochopením v tom smere, že mnohí tí, ktorí netušia ťažkosti, spojené so zriaďovaním a udržaním telefónnych spojov a ktorým nekonvenuje, že poštová správa neobracia sa na jednu alebo na druhú stranu, ale venuje sa všetkými silami a úsilím na obnovu a na nové zriaďovanie, že títo prejavujú svoju neľúbosť nad občas sa vyskytujúcimi technickými poruchami a neuznanlive sa dovolávajú okamžitých opráv. Neuvedomujú si mnohokrát, že tieto chyby sú zapríčiňované nie poštovým personálom, ale že tkvejú v nedostatku patričného materiálu a že často sú zapríčinené aj nimi samými. Skutočnosť je tá, že poštová správa, nakoľko o týchto ťažkostiach telefónu vie, snaží sa z vlastnej iniciatívy, a to aspoň preventívne zjednať nápravu a mimo toho i držať krok so svetovým vývojom, zdokonaľovaním, zariadením a zavádzaním osvedčených noviniek v tomto smere. Preto poštová správa plánuje aj v tomto smere a zavádza v najväčšej miere automatické zariadenia. Musíme si však uvedomiť pri tomto jedno. Každý stroj je dimenzovaný ma určitý presne definovaný výkon, musí byť vyrobený zo surovín presného chemického složenia a musí pracovať v určitom presne definovanom prostredí. A tu by sme boli i u koreňa veci, pokiaľ sa jedná o ťažkosti s automatickou ústredňou v Bratislave, ktorá je dimenzovaná na kapacitu 6000 účastníkov. Výkon strojov je primeraný pre obsluhu týchto, dnes už skutočne zapojených 6. 000 účastníkov. Lenže výkon ústredne sa tu snižuje tým, že účastníci v Bratislave konajú enormne dlhé hovory, Čím došli sme vlastne k druhej prekážke, ktorá sťažuje dosiahnutie želateľných výsledkov pri zlepšovaní telefónnych hovorov. Je to práve nedisciplinovanosť našich abonentov, ktorá spočíva v zdĺhavých telefónnych hovoroch, v nepripravenosti telefónneho čísla a pod.

A keď by sme o telefónnej automatike hovorili s odborníkom, iste by nám uviedol ako ďalšiu záhadu tú vec, že izolačný materiál, ktorý je dnes bežne používaný pri stavbe telefónnych zariadení, je i pri svojej dokonalosti predsa len do určitej miery odvislý od striedavej vlhkosti vzduchu. Toto je ovšem všeobecne známy zjav, proti ktorému poštová správa čelí klimatických zariadením, ktorým sa vlhkosť vzduchu v telefónnej automatike keď aj síce pevne neustáli, ale aspoň sa stlačí do tých medzí, že kolísavosť vlhkosti sa stane menej škodlivou. Je teda len pochopiteľné, že po takýchto klimatických pomeroch, ktoré mimoriadne sa vyskytujú práve v Bratislave, je nie možné a ani nie je v moci personálu ústredne, laby stroje ústredne, ktoré sú citlivé na tieto výkyvy, mohol udržať trvalé v bezvadnej funkcii a vznikajúce chyby na trvalo odstraňovať.

Okrem týchto vnútorných porúch zápasí sa však s veľkými ťažkosťami vo vonkajšom vedení, pot'ažne pri kábeloch, ktoré tiež podliehajú externému vplyvu vlhkosti a mrazom a tu sme u druhého článku v reťazi ťažkostí. Vonkajšie vedenia majú tiež svoje poruchy. V zime napr. námraza, ktorá popretrháva vzdušné vedenia a v lete dažde, ktoré zhoršia izolačné vedenia, takže účastník je neraz bez telefónneho spojenia. Toto sú poruchy spojené s atmosferickými pomerami a postihujú vzdušné vedenia.

Vidíme teda, že i pri týchto ťažkostiach nemožno brať na zodpovednosť poštový personál, ktorý aj túto prekážku snaží sa pod vedením svojich odborníkov odstrániť kladením nových kábelov z lepšieho izolačného materiálu a takto predísť prípadným poruchám Posledným článkom tejto reťaze porúch v telefonických hovoroch býva i účastník sám. Ako som spomenul, i v minulosti dávala poštová správa pokyn, ako sa má účastník spravovať pri voľbe čísla pri telefonovaní atď. Dovoľte mi teraz aspoň malé prirovnanie. Predstavte si človeka, ktorý neovláda dobre riadenie auta a vbehne na veľmi frekventované námestie a je ešte nedisciplinovaný a neriadi sa dopravnými predpismi. Čo všetko môže zapríčiniť týmto druhým, ktorí sa pohybujú na tom istom mieste? A taký istý je aj telefónny účastník. On je riadičom a ústredňa je frekventovaným námestím, nemôže nič robiť proti predpisom, aby tým nepoškodil ostatných účastníkov.

S podobnými ťažkosťami sa iste stretáva poštová správa aj pri medzimestských rozhovoroch. Ani tu nemožno hľadať chybu v personále, ale znovu iba pri nedostatočnom zariadení, ktoré sa technicky nedá odstrániť. Medzimestské hovory by sa iste lepšie uskutočňovaly, keby telefónni účastníci vhodnejším časovým roztriedením ich medzimestských hovorov odstránili nával prihlásených a odhlásených hovorov v určitých dopoludňajších hodinách, čím by umožnili dokonalejšiu prácu telefónnych manipulantiek. Ovšem, že podstatné zlepšenia by nastalo, keby i v tomto ohľade bolo dostatočného a vhodného materiálu a prostriedkov.

Teda z predneseného je zrejmé, že telefón a telefónne vedenie podobá sa ľudskému zdraviu, podliehajúcemu jak vnútornému, tak aj vonkajšiemu vplyvu a že je len vecou odborného liečenia, aby bola stanovená správna diagnóza. Nie je teda vecou nezasvätených, aby svojou neobjektívnou kritikou znechucovali a znemožňovali prácu technických odborníkov, ktorí boli povolaní na to, aby odstránili vady a chyby v telekomunikačnom zariadení podľa svojho najlepšieho vedomia, čo ako je zrejmé z expozé pána povereníka pôšt, aj uskutočnili, aj uskutočňujú v rámci možností materiálnych, finančných i personálnych.

Je teda miestne poskytnúť čo najväčšia uznanie poštovému rezortu za práce, ktoré prekonal v rekonštrukčnom procese a na poli novozriadenia telefónnych staníc a všetkých zariadení potrebných pre zaručený chod poštovej dopravy, lebo pri uvedomení si toho, že front zasiahol veľkými údermi celú poštovú správu Slovenska, že svojimi vojnovými zásahmi spôsobil značné rany i v tomto sektore hospodárskeho života, bolo umením dosiahnuť toho cieľa pri takých predpokladoch a pri takom nedostatku materiálu, ako poštový rezort na Slovensku dosiahol. Pri tomto ohodnocovaní musím spomenúť i morálnu výšku poštového zamestnanectva, ktorá v tak malej miere sa vyskytuje u mnohých z ostatných našich rezortov. Verím, že keby poštová správa na Slovensku mohla docieliť želateľných materiálnych i finančných prostriedkov, že by širokej našej verejnosti vyhovela vo svojich službách lepšie a dokonalejšie.

Snahu poštovej správy o ztelefonizovanie vyššieho počtu obcí, ako jej to bálo uložené za povinnosť dvojročným budovateľským plánom vlády československej republiky, ktorú snahu pán povereník pôšt tlmočil vo svojom expozé v pléne SNR dňa 24. februára 1947, slovenská verejnosť kvituje s uznaním.

Keďže poštová správa nemá dostatok potrebného materiálu, prístrojov, ale aj primeraných finančných prostriedkov presplnenie tejto úlohy, nakoľko musí plniť aj mnohé iné jej sverené úlohy, hlavne výstavbu budov, modernizáciu a zdokonalenie, ako aj zhustenie miestnych a medzimestských telefónnych sietí, treba, aby iné rezorty štátnej správy, pokiaľ je to v ich moci, podpor ovaly ju všemožne v tejto snahe.

Pre zvýšenie investičného úveru potrebného pre telefonizáciu slcvenského vidieku bolo by treba na jednotlivých rezortoch pamätať na prípadné presuny rozpočtových úverov dostatočne nevyčerpaných vlastnou činnosťou alebo vlastnými investíciami na investície poštovej správy na Slovensku.

Zvýšenie finančných prostriedkov ako aj dodávok potrebného materiálu prístrojov pre tento cieľ je plne odôvodnené, pretože s doterajším počtom ztelefonizovaných obcí na Slovensku, t. j. s jednou tretinou obcí, nemožno sa nijako uspokojiť. Avšak verím optimizmu pána povereníka ktorý sa opiera o usilovnosť, svedomitosť a iniciatívnosť svojich zamestnancov, že poštový rezort dosiahne priaznivých výsledkov v budovateľskom programe v rámci dvojročnice. Bolo by šťastím nášho vidieka, keby heslo pošty stalo sa čím skorej skutkom - do každej obce telefón - (Potlesk).

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Ďalší rečníci nie sú prihlásení tým je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

7. plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady bude zajtra 15. marca 1947 o 9. hodine. Oznamujem, že podľa usnesenia Predsedníctva SNR na programe zajtrajšieho zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady sú okrem už oznámených návrhov ešte tieto návrhy:

1) Zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka vnútra na vydanie nariadenia o utvorení a obce Vysoké Tatry.

2) Zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o opatreniach v oblasti filmu na Slovensku podľa § 2 dekrétu prezidenta republiky č. 50/1945 Sb.

3) Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o zriadení Úradu hospodárskej kontrolnej služby.

4) Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa menia niektoré ustanovenia nariadenia č. 48/1945 Sb. n. SNR o zriadení štátneho plánovacieho a Štatistického úradu.

Dnešné zasadnutie zakľučujem.