7. Zo stavebných hmôt boly behom vojny obhospodarované iba tehly všetkých druhov a škridlice z pálenej hliny. Prevádzanie stavieb bolo viazané na povoľovanie výnimiek. Tento systém ostal aj po oslobodení, len s tým rozdielom, že vzhľadom na veľké spustošenie, ktoré bolo spôsobené bojovými udalosťami na území Slovenska, javila sa potreba zaviesť viazanú distribúciu v ďalších stavebných hmotách: v cemente, azbestocementovej krytine, vápne, sadre, tabuľovom skle a v krycej lepenke, Distribúcia bola sprísnená, vďaka čomu sa v I. etape rekonštrukcie podarilo zaistiť stavebný materiál na opravné práce, najmä na rekonštrukciu dopravy, štátnych a verejných budov, priemyselných závodov a pokiaľ to možnosti dovolily, aj na opravy súkromných stavísk. Situácia sa v niektorých odvetviach stavebných hmôt tak rýchle konsolidovala, že bolo možné zrušiť viazanú distribúciu niektorých zo spomenutých stavebných hmôt, ako krycej lepenky, tabuľového skla a cementu, v tej istej dobe, keď k takémuto uvolneniu došlo aj v českých krajinách, aby sa takto aj navonok dal výraz jednotnému hospodárskemu systému na celom území Republiky. O zrušení viazanej distribúcie zbývajúcich stavebných hmôt na Slovensku nemožno predbežne vôbec uvažovať, lebo dvojročnica predvída prevedenie veľmi rozsiahlych stav. akcií na Slovensku. Preto je potrebné, aby doterajší distribučný systém zostal v platnosti.
Napriek tomu, že mnoho závodov na výrobu stav. hmôt utrpelo za frontových udalostí ťažké škody na výrobných zariadeniach, podarilo sa ich pomerne rýchle odstrániť a v r. 1946 pracoval už slovenský priemysel stavebných hmôt s vysokým využitím svojej výrobnej kapacity, hoci sa prevádzke stavaly do cesty značné ťažkosti pri obstarávaní paliva, surovín a pomocných hmôt a konečne pre nedostatok vozňového parku, potrebného pre expedíciu hotových výrobkov. Veľmi pekného úspechu dosiahol slovenský znárodnený cementársky priemysel, ktorý v min. roku vyrobil do 10. XI. 1946 285.000 ton cementu. Táto cifra svedčí o zdatnosti tohto nášho priemyselného odvetvia, vďaka čomu nenastalo v zásobovaní týmto tak dôležitým materiálom prakticky žiadnych porúch.
Výroba tehál bola v roku 1946 pomerne uspokojivá a až na najťažšie postihnutú oblasť - východné Slovensko - nevznikly pri zásobovaní týmto materiálom veľké ťažkosti. Nedostatok tehál v spomenutej oblasti snažilo sa Povereníctvo priemyslu a obchodu zmierniť dodávkami tehliarskeho materiálu z Maďarska v rámci jeho reparačných povinností k ČSR. Tieto dodávky sú už v behu. Do konca roku 1946 sa vyrobilo cca 102,000.000 tehál. Ďaleko ťažšia bola situácia v zásobovaní krytinou z pálenej hliny, kde výroba tohto materiálu nemohla kryť veľkú potrebu, spôsobenú vojnovými udalosťami. Doteraz sa vyrobilo cca 27,000.000 kusov. Naproti tomu situácia v azbestocementovej krytine bola omnoho priaznivejšia a obidva slovenské závody na tento materiál pracujú s plným využitím svojej kapacity. Plynulý beh tejto výroby závisí len od zásobovania azbestom, kde dodávky s SSSR spôsobilý značné uľahčenie.
V sektore stavebných hmôt s vďakou kvitujeme najmä pochopenie Ministerstva priemyslu v otázke tabuľového skla, kde sme sa po prechode frontu octli na Slovensku v ťažkom položení. Vďaka Ministerstvu priemyslu boly ešte za minulej zimy dodané také kontingenty tabuľového skla, že sme mohli previesť veľké opravné práce.
8. V obore výroby mydla prešli sme do obnovenej ČSR úplne bez zásob surovín i hotového mydla. Z tohto dôvodu sme boli odkázaní na výpomoc českých krajín a na dodávky z akcie UNRRA. Dodávky surovín do našich závodov sú veľmi malé, a preto je zásobovanie mydlom celkom nedostačujúce.
Takýto je stručný prehľad našej situácie v priemyslovej výrobe, našich úloh v dvojročnom budovateľskom pláne a našej situácie v distribúcii. Pretože sa táto zpráva mala týkať priemyslu, nezmienil som sa o problémoch, ktoré sa vyskytujú v našich obchodoch a remeslách. (Potlesk)
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Oznamujem, že podľa usnesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady rozprava o tomto expozé bude v najbližšom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady.
Oznamujem, že svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili členovia Slovenskej národnej rady, páni: - škpt. Július Kukliš, Dr. Ladislav Nádaši, Ľudovít Benada a Dr. Pavol Haljan.
Druhým bodom dnešného rokovania je zpráva právneho výboru o návrhu povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o obnovení firemných registrov a ich pomôcok, sbierok listín a firemných spisov, zničených alebo stratených v súvislosti s vojnou.
Zpravodajca je pán člen Slovenskej národnej rady Alexander Bogdanov. Dávam mu slovo.
Člen SNR Alexander Bogdanov:
Slávna Slovenská národná rada! Od prvých mesiacov roku 1945, t. j. od oslobodenia do dnešného dňa sú všetky súdy južného a východného Slovenska bez firemných registrov. V dôsledku toho chýba každá evidencia jestvujúcich obchodných podnikov na tomto území, obchodné spoločnosti vznikajúce podľa zákona len zápisom do firemného registra nie je tam možné platne založiť. Mnohé zmeny pomerov v obchodných podnikoch bez zaregistrovania sú podľa práva neplatné a neplatné sú aj právne jednania uzavreté alebo podpísané orgánmi obchodných spoločností, prokuristami a podobne, ktorí síce v podnikoch boli ustanovení alebo menovaní, ale do firemného registra nebolo možno ich zapísať. Nemôže byť pochybnosti o tom, že takto vznikajúci chaos nie je na prospech hospodárskemu životu a treba ho čim skôr odstrániť obnovením firemných registrov.
Spôsob, akým majú byť firemné zápisy uvedené do poriadku, ako sa zainteresovaná verejnosť dozvie o započatí obnovovacieho konania, ktoré právne pomery treba zapísať obligatórne a ktoré zápisy sa obnovujú len na žiadosť strany, kto okrem firmy je oprávnený podať žiadosť o obnovenie zápisu, aké sú následky nepodania žiadosti v predpísanej lehote, právne účinky obnoveného zápisu - tieto a iné právne otázky treba riešiť v súvislosti s reštaurovaním firemných registrov, a to sa môže stať len právnou normou, verejne publikovanou a vybavenou patričnými sankciami.
Na samotné obnovenie firemných registrov v užšom slova smysle, t. j. na založenie nových fólií a ich vyplnenie predpísaným spôsobom nie je, pravda, potrebné nariadenie a o tomto sa návrh ani nešíri, ponechávajúc túto stránku veci internej úprave postihnutých súdov. No, na obnovenie súdnych spisov a registrov hromadne zničených či už vojnovými udalosťami alebo inou katastrofou, nie sú v našom právnom poriadku žiadne právne predpisy, ktorých by sa na obnovenie firemných registrov dalo použiť.
Právny výbor osvojil si na svojej schôdzke návrh tohto nariadenia s nasledujúcimi zmenami:
V § 2 a v rade 9. sa slovo "súd" doplňuje na slovo "súdu", slovo "postráda" sa nahradzuje slovom "chýbajú".
V § 3 ods. 2 v rade 4. sa po slovách "podliehajúce zápisu" vsunie písmeno "a".
V § 5 v rade 4. po slove "zápisu" príde čiarka.
V § 10 v rade druhom slovo "nariadení" sa opravuje na slovo "nariadenia". V rade štvrtom tohto istého § sa po slove "podnikaní" vsunú slová "nariadenia s mocou zákona" a v tom istom § ods. 2 v rade prvom po slove "Dodania" príde čiarka a potom sa vsunú slová "protokoly, rozhodnutia a iné úradné úkony". A nakoniec
v § 11 sa vsunú slová "o nesporovom konaní vo veciach obchodných a zmenkových".
A takto pozmenené, poťažne doplnené predkladá ho plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním na schválenie.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Nasleduje rozprava o odznelej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie zprávy pána zpravodajcu, nech zodvihne ruku.
Konštatujem, že je to väčšina, vyhlasujem tento návrh osnovy za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Prikročíme k prerokovaniu 3. bodu programu, ktorým je zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o nahradení stratených, a lebo zničených pozemkových kníh a pozemnoknižných podaní.
Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej Dr. Ján Beharka. Dávam mu slovo.
Člen SNR Dr. Ján Beharka:
Slávna Národná rada!
Následky prežitej vojny budeme ešte dlho pociťovať na mnohých úsekoch, dotýkajúcich sa záujmov jednotlivých občanov, ale i záujmov celku a verejnosti. Týka sa to najmä východného Slovenska, nášho južného pohraničia a vôbec krajov, kde sa prehnala vojnová víchrica. Prejednávaná osnova Sboru povereníkov dotýka sa zničených pozemkových kníh a k nim patriaceho písomného materiálu. Ako to hovorí dôvodová zpráva, sú pozemkové knihy, kde sa nezachoval ani len zdrap papieru. Čo znamenajú pozemkové knihy pre vlastníctvo, držby a vôbec pomery s ohľadom na pôdu a vôbec nehnuteľnosti, netreba vari pripomínať. Bez nich v modernej dobe sa jednoducho nedá zaobísť. Stojíme pred úlohou obnoviť ich, nahradiť materiál, ktorý má význam pre dnešné právne pomery držebnostné a vlastnícke. To znamená toľko, že týmto nariadením nemienime obnoviť zničené pozemkové knihy do pôvodného stavu, lebo by to ani nešlo. Listiny, materiál pozemkových kníh, dotýkajúci sa minulosti, bol tiež významným materiálom historickým. Po tejto stránke bohužiaľ už ho nik nebude vedieť nahradiť. I tak však zostáva veľkou úlohou podchytiť aspoň jestvujúce právne pomery a faktický stav vo vlastníctve a držbe nehnuteľností, a to bez ohľadu na to, či tieto boly už poznačené v zničených pozemkových knihách, alebo nie. Týmto dosiahne sa jedného kladu, že totiž nahradené pozemkové knihy budú skutočným obrazom vlastníckych pomerov nehnú teľnostných, lebo bohužiaľ nie všade je tomu tak, vinou najmä roľníctva, ktoré často nepokladá potrebnú váhu zápisom do pozemkových kníh.
Právny výbor Slovenskej národnej rady na svojej schôdzke dňa 18. jan. t. r. predmetnú osnovu prejednal a odporúča ju prijať s menšími štylistickými zmenami, s výnimkou § 28, v ktorom sa navrhuje vynechať odsek 3.
Odsek 2 tohto paragrafu totiž hovorí o oslobodení od kolkov a poplatkov všetkých podaní a zápisníc okrem sporného pokračovania, ak slúžia len na vykonanie tohto nariadenia, čím je jasne vyrieknuté, že iné právne úkony ohľadne pozemnoknižných prevodov posudzujú sa podľa platných predpisov i čo do kolkov, poplatkov a dávok a netreba to zvlášť zdôrazňovať v tomto nariadení.
Právny výbor odporúča navrhovanú osnovu prijať a schváliť ako nariadenie Slovenskej národnej rady.
Okrem toho, Slávna Slovenská národná rada, na základe usnesenia právneho výboru z 24. II. 1947 navrhujeme ešte ďalšie zmeny, ako vyplynuly z podania Predsedníctva vlády.
Ráčte si, prosím, tieto zmeny láskavé sami poznačiť:
V § 1 treba škrtnúť v treťom riadku posledné dve slová: "treba nahradiť", a namiesto nich treba vpísať "nahradia sa podľa ustanovení tohto nariadenia".
Na druhej strane v § 5 v ods. 2, v druhom riadku, čítam od začiatku: Vyhlášku (odsek 1) treba vyvesiť na návesnej tabuli súdu, príde čiarka, "a" sa škrtne, uverejniť v súdnom ústrednom oznamovateli a v dennej tlači a zaslať dotyčnej ako aj susedným obciam na zverejnenie spôsobom v mieste obvyklým. Ďalej treba vyhlášku poslať: príde "povereníctvami spravodlivosti", škrtne sa povereníctvu, takže bude "povereníctvam: spravodlivosti, financií, pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, priemyslu a obchodu, dopravy, techniky. " Povereníctvo sa všade škrtne.
Na strane tretej, v druhom riadku opraví sa na miesto: "Československej národnej banke", "Národnej banke Československej". A ďalej, oblastnému ústavu v Bratislave, príde namiesto čiarky: "a" "a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke". Ďalej sa škrtne: "Sväzu slovenských bánk" v dôsledku toho, že formálne neexistuje Sväz slovenských bánk.
Paragraf 6 na tej istej, strane v odseku druhom (pri písaní vznikla chyba) "na pojednávanie treba predvolať všetkých záujemcov, ktorých adresa je známa, s výzvou, aby predložily listiny, výpisy a odpisy nahradzovaných vložiek, zápisníc ako aj"; (a teraz doplniť) "listiny, vzťahujúce sa" (ostatné zostáva), "na nehnuteľností" a teraz na miesto čiarky sa dá "a" "a práva na nehnuteľnosti a práva".
V odseku 3 toho istého paragrafu: "Na začiatku pojednávania treba každému záujemcovi vysvetliť pomocou príručnej katastrálnej mapy a písomného operátu stav návrhu vložky zápisnice, vyhotoveného" opraviť (čisté gramatická chyba).
V odseku 4 toho istého paragrafu na konci za článok 11/1911 príde: "o občianskom sporovom poriadku."
Na strane štvrtej v § 7 ods. 2: "Vyhlášku treba vyvesiť na návestnej tabuli súdu, uverejniť v Súdnom ústrednom oznamovateli a v dennej tlači a okrem toho zaslať ju - a teraz škrtne sa "dotyčnej" a na miesto toho príde "obci, o nehnuteľnosti ktorej ide", a pokračuje: "ako aj susedným obciam."
V § 8 na tej istej strane: "po vypršaní 6 mesačnej lehoty", namiesto číslice slovami: "šesť mesačnej".
Na strane 6. v § 13 škrtne sa všade označenie strán pozemkovej vložky, tak napr. v druhom riadku na konci (B), v treťom riadku (C), v deviatom riadku (A), v druhom odseku, v treťom riadku (C) a všade, kde ide o tú istú vec, v zátvorke pomenovanie strany sa škrtá, pretože je slovom označená.
Na strane 7. § 16, v štvrtom riadku (budem čítať od tretieho): "ak poradie podania je poznačené v pozemnoknižnej vložké (zápisnici), ale podanie nie je "ešte", teraz "meritórne" škrtnúť a namiesto toho napísať: "vecne".
Na strane 10, § 22, v šiestom riadku, budem ho čítať celý: "lebo ináč súd po uplynutí tejto lehoty" škrtne sa: "nebude brať" a opraví sa "nevezme", "nevezme zreteľ".
§23 na tej istej strane opraví sa: "Sporový súd po skončení sporu začatého podľa § 22 ods. 1 z úradnej povinnosti postúpi právoplatné rozhodnutie vo veci pozemnoknižnému súdu. Pozemnoknižný súd potom pokračuje v nahradzovacom konaní, pričom: "sa spravuje" treba škrtnúť a opraví sa namiesto toho: "je smerodatný,, - "pri čom je smerodatný skutkový stav zistený týmto právoplatným rozhodnutím".
Na strane 11 § 26 v poslednom riadku: "opravným prostriedkom" "a tento" sa škrtne a namiesto toho sa dá slovo "ktorý", takže bude: "a ktorý bol poznačený v pozemkovej knihe".
V § 28 ods. 2 bude vyzerať takto: "všetky podania a zápisnice okrem sporného konania, ak slúžia len na vykonanie tohto nariadenia, sú oslobodené od kolkov" teraz sa škrtne "a" a dá sa čiarka, takže bude: "od kolkov, poplatkov" a doplniť: "a od dávok za úradné úkony".
V § 30 doplní sa jedno slovo, takže bude vyzerať takto: "toto nariadenie vykoná povereník spravodlivosti" a teraz príde: "v dohode so súčastnenými povereníkmi".
Slávna Slovenská národná rada! Odporúčam, aby tento návrh stal sa nariadením Slovenskej národnej rady tak, ako som ho navrhol i so zmenami. (Potlesk).
Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Karol Šmidke.
Podpredseda SNR Karol Šmidke:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve právneho výboru. Kto sa hlási k slovu? Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto súhlasí s osnovou, ktorá bola prednesená pánom Dr. Jánom Beharkom, nech zdvihne ruku! To je väčšina. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila nariadenie v predmetnom znení so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boly prednesené.
Nasleduje štvrtý bod programu, ktorým je zpráva právneho, rozpočtového a kultúrneho výboru o návrhu povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o Štátnom podagogickom ústave.
Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Rudolf Brtáň. Dávam mu slovo.
Člen SNR Rudolf Brtáň:
Slávna Slovenská národná rada!
Netreba vysvetľovať, ako sa slovenské školstvo macošsky zanedbávalo za bývalého Uhorska. Vieme, akými štádiami prešlo po roku 1918 a po roku 1938. Ani dnes nie je ešte na vrcholnom bode a preto mu treba umožniť ešte krajší vývin, aby nezaostalo za českomoravskými školami a neostalo bez pomocných výskumných ústavov ani vtedy, keď máme už profesorov pedagogiky a pomaly aj celú pedagogickú fakultu. Ale práve preto, že my dnes iba začíname tam, kde Česi a iné európske národy majú už stáročnú tradíciu, treba nám bez dlhých škrupulí už v terajšej dvojročnici venovať zvýšenú pozornosť a podporu navrhovanej inštitúcii - Štátnemu pedagogickému ústavu.
Dosiaľ sa pedagogický výskum konal, častejšie vôbec nekonal, iba amatérsky a úryvkovite, z čoho nemali osoh ani rodičia, ani žiaci, ani učitelia a profesory, počínajúc od materských školiek až po vysoké školy. Ak chceme zlepšiť vychovávacie a vyučovacie metódy, ak máme uľahčiť prácu žiakom a pedagógom, ak chceme získať cenné poznatky o schopnostiach a záľubách dieťaťa a presné údaje o sklonoch študovaného dorastu, ak máme napokon aj ekonomicky a rozumne regulovať príliv alebo odliv odborníkov v určitých úsekoch svojho verejného života na Slovensku, nesmieme ostať bez pedagogického ústavu a tak zaostať za Čechami, Moravou a Sliezskom.
Doterajšie pedagogické úsilie, čiastočne koncentrované na filozofickú fakultu a okolo matičného pedagogického sborníka, nemalo želaných výsledkov a nezvládlo najmä mnohostranné úlohy, preto prihovárame sa za prijatie návrhu o Štátnom pedagogickom ústave. Odporúčame to tým viacej, že Povereníctvo školstva a osvety pamätalo naň už v rozpočte na budúci rok 1947 minimálnou sumou 3 miliónov korún. Ráčte uvážiť, že na podobný Pražský výskumný pedagogický ústav Jána Amosa Komenského, dotovaný 30 miliónmi a na podobný ústav brnenský, dotovaný 20 miliónmi, našli sa i ľudia i peniaze, takže sú v činnosti už vyše roka. Neváhame povedať, že sme aj na začiatok 3 faktickými a 10 požadovanými miliónmi pomerne príliš skromní, ale práve preto, aby sme prácu začali a nezaostali za ostatným kultúrnym svetom, prihováram sa v mene výborov právneho, rozpočtového a kultúrneho dôrazne za prijatie návrhu o prepotrebnom Štátnom pedagogickom ústave.
Slávna Slovenská národná rada! Návrh nariadenia Slovenskej národnej rady o zriadení Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorý vypracovalo Povereníctvo školstva a osvety, prešiel už pripomienkovými pokračovaniami. Výbory právny, rozpočtový a kultúrny prerokovaly ho už 15. novembra 1946 na spoločnej schôdzke za účasti zástupcov Povereníctva školstva a osvety a Povereníctva financií. Po referátoch a dlhej debate, po uvážení všetkých eventualít a nejasností, najmä v odseku druhom v § 2, ktorý odpadá, a po dlhšej debate o § 6 odsek 1, rozhodly sa výbory pozmeniť a doplniť § 6 ods. 1 pôvodne takto: "Na čele ústavu je riaditeľ, ktorého ustanovuje povereník školstva a osvety na návrh filozofickej fakulty Slovenskej univerzity z vedeckých pracovníkov v odbore pedagogiky".
Po prerokovaní tejto formulácie s pánom povereníkom školstva na včerajšom spoločnom zasadaní výboru právneho, rozpočtového a kultúrneho pozmenil sa § 6 ods. 1 takto: Na čele ústavu je riaditeľ, ktorého ustanovuje povereník školstva a osvety po vypočutí sboru Filozofickej a pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity z vedeckých pracovníkov v odbore pedagogiky".
Podľa dohody s vládou vypúšťa sa úplne § 9: "Dary, venované na ciele ústavu, sú oslobodené od daní, dávok a poplatkov. " Tým sa aj ostatný § 10 prečísluje na 9.
Slávna Slovenská národná rada! Spojené výbory sa usniesly predostrieť takto preštylizovaný návrh plenu Slovenskej národnej rady a ako zpravodajca prosím, aby ste túto osnovu s týmito zmenami schválili. (Potlesk.)
Podpredseda SNR Karol Šmidke:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Hlási sa pán člen rady Juraj Pavlík.
Člen SNR Juraj Pavlík:
Slávna Slovenská národná rada! Niekdajší významný legionársky pracovník v prvej svetovej vojne, pobočník nášho národného hrdinu gen. Dr. Milana Rastislava Štefánika a neskoršie prednosta Referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave Ferdinand Písecký razil heslo: "Čo meč vybojoval, škola zachová!"
Aj v poslednej hroznej svetovej vojne stáli sme znovu v spoločnom boji na strane tých mnohých národov a štátov, ktoré statočne bojovaly za národnú a štátnu slobodu, za slobodu človeka, za demokraciu, humanitu, pokrok, i za všetky ideály mravnosti. Je nám preto i dnes potrebné nielen toto heslo hlásať, ale usilovať sa v prvom rade tiež o to, aby naša škola stala sa takou, aby ho mohla aj plniť. Nech pričinením našej školy všetky tie krásne ideály, za ktoré tiekla krv našich najušľachtilejších a opravdu najlepších synov, i krv našich slavianskych bratov na východe a verných spojencov na západe, nech tieto ideály stanú sa trvalým vlastníctvom každého československého občana.
Predložený nám bol návrh na zriadenie Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave. Návrh na zriadenie inštitúcie, ktorá má byť najmocnejšou oporou nášho slovenského školstva pri plnení jeho ťažkej, ale zodpovednej úlohy. Je nesporné, že dôležitosť a význam ústavu sú každému dostatočne známe a sú takého rázu, že naše prijatie predloženého návrhu bude iste jednomyseľné. Ja by som len jedno ešte doplnil, že k tým slovám univerzity malo by prísť i slovo veľkého nášho pedagóga Jána Amosa Komenského, ktoré meno univerzita naša právom nesie. Dovoľte však, aby som celkom v krátkosti poukázal aspoň na niektoré podstatné úlohy, splnenie ktorých od ústavu očakávame a ktoré musí splniť, ak má slúžiť svojmu poslaniu.
Slávna Slovenská národná rada! Dobrá škola, a našu školu iste dobrou chceme mať, charakterizovaná je dosiahnutím dvoch cieľov - cieľa výchovného a cieľa učebného. A akokoľvek dosiahla naša škola vysokej úrovne pri splnení cieľa učebného, nemožno to povedať o složke výchovnej. Z našej školy vychádzajú žiaci s pomerne značnými vedomosťami v porovnaní so žiakmi iných štátov, ale po stránke výchovnej sú v mnohom za nimi.
Najmohutnejší rozmach nášho školstva zaznamenali sme od prevratu r. 1918. Od toho času uskutočnili sme v školstve rôzne prospešné reformy. Boly to však ponajviac reformy v školskej organizácií, v náplni učiva a v spôsobe jeho podávania. A môžeme s pýchou a so sebavedomím prehlásiť, že po tejto stránke dosiahlo naše československé školstvo svetovej úrovne. No musíme však tiež priznať, že nevenovala naša škola zrovna takú pozornosť i druhej, výchovnej složke, ktorá je práve tak dôležitá ako složka učebná.
Bude preto prednou a prvoradou úlohou Štátneho pedagogického ústavu, aby hľadal spôsoby a cesty, ako zlepšiť výchovu našej školy, ako doplňovať a upevňovať výchovné zásady spoločnosti. Bude to úloha nad iné zodpovedná, lebo obzvlášť dnes cítime, že hrozných 6-7 rokov vojny a germánskej okupácie narobily nielen nedozierne škody na majetkoch, ktoré umom a prácou rúk odstránime, ale priamo bolestná je otázka, či v jednej generácii odstránime škody na mravných hodnotách človeka. Odstrániť tieto mravné kazy bude hlavne úlohou školy, ktorej má Štátny pedagogický ústav v tomto podať svoju pomocnú ruku. Je v záujme nás, v záujme celého národa i štátu, aby z našej školy vychádzali ľudia nielen s rozsiahlymi rozumovými vedomosťami, ale aj ľudia pevného, nezdolného, čistého charakteru a nezvratného československého vlasteneckého cítenia. A ak sa toto žiada od tých prostých ľudí, tým viac sa to žiada od tých, ktorých si ľud vyvolil ako svojich zástupcov do zákonodarných sborov. Dejiny 14. marca 1939 sa nesmú u nás nikdy viac opakovať, že totiž tí, ktorí prisahajú vernosť Československej republike, jej ústave, v ktorej bolo nad iné jasne vyslovené, že územie Republiky tvorí jednotný, nedeliteľný celok -, že títo zrušili svoju prísahu a dali tak základ k výchove pokrivených charakterov. Neobstojí tu žiadne ospravedlnenie na ťažkosť situácie, lebo prisahá vernosti viaže vždy a za každých okolností a obzvlášť v časoch zlých. A my dnes vidíme, že ani táto zrada na Československej republike neuchránila nás Slovákov od ťažkých životných i materiálných škôd, ale ešte k tomu, čo je zvlášť bolestné, spôsobila nám nedozierne škody mravné, že veru ťažko bude tieto odstraňovať.
Čistota a pevnosť charakteru a úprimné československé vlastenecké cítenie musia byť ďalej vlastníctvom tých, ktorí sú povolaní tieto vlastnosti u druhých formovať, tvoriť, t. j. u vychovávateľovučiteľov, lebo ak kde, tu 100% platí latinské príslovie "Exempla trahunt - príklady tiahnú". Výchove a výučbe učiteľov, profesorov musí venovať štát obzvláštnu starostlivosť. Myslím, že môžem prehlásiť, že platí zásada: "Aký je dnes učiteľ, taký bude v budúcnosti národ. " Nech mi je však dobre rozumené. Výchova a výučba učiteľa nekončí štúdiom, ale že na ňu veľmi značne vplýva život. Zdá sa, že sme sa ešte nevyprostili celkom zo starého názoru na dôležitosť a potrebu dobrého učiteľa, lebo i dnes ešte viac pozornosti venuje sa rôznym menej významným inštitúciám, ako škole. Ak včera veľmi správne vyhlásil p. povereník spravodlivosti, že nestrannosť a neodvislosť sudcov vyžaduje spravodlivého honorovania ich práce, - čo plne kvitujem, - tým viac sa však žiada, aby tak podobne práca učiteľa v škole bola tak podobne honorovaná, aby učiteľ mohol sa opravdu pokojne venovať tomuto svojmu povolaniu a nehľadať žiadne iné vedľajšie zamestnanie.
Taktiež žiada sa, aby práca v škole bola honorovaná len podľa skutočných kvalít učiteľa a nie podľa žiadnych iných hľadísk. Nevychovávajú sa iste učiteľské charaktery, keď sa pri domáhaní svojich práv pýta nadriadený školský úrad raz na náboženstvo, potom zas na politickú príslušnosť učiteľa.
Chceme mať neodvislé štátne školstvo, ale chceme, aby škola naša slúžila len a len Republike. Chceme, aby na každého nášho občana a tým viac na učiteľa našej školy vzťahovaly sa slová Kuzmányho básne: "Kto si stojí v slovu, čo priam shrkne svet, komu nad statočnosť venca v nebi niet, koho dar nesvedie, hrozba neskloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní." (Potlesk.)