Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi členovi Národnej rady Petrovi Škodáčkovi.

Člen SNR Peter Škodáček:

Slávna Slovenská národná rada! Je žiaľno konštatovať, že máme koniec novembra a novoutvorená Slovenská národná rada schádza sa ešte len po druhý ráz. Vyzerá to tak, ako by sme u nás, tu na Slovensku i keď celoštátny politický život je hodne rozvírený, ako by sme u nás na Slovensku nemali snáď otázok a problémov, ktoré by potrebovaly riešenia a o ktorých problémoch by Slovenská národná rada nemala čo hovoriť. Je smutným faktom a mám ten dojem, že sú to akési dozvuky dohody z 28. júna 1946, že niečo niekde niet v poriadku, niekde niečo musí viaznuť. Ja neviem, či snáď príčinou toho, že Slovenská národná rada v pléne svojom neschádza sa, či je príčina v našej legislatíve, že nie je dosť iniciatívna, či je snáď príčina vo výboroch, že tieto neprichádzajú tiež s návrhmi, ktoré by mohly byť v pléne Slovenskej národnej rady prejednávané, alebo konečne či je príčina centrálnej vlády pražskej, že tie návrhy Slovenskej národnej rady, ktoré legislatíva slovenská predpokladá vláde na schválenie v tom smysle, či nie sú celoštátneho významu, či niekde tam nezamrznú a tak hatí sa celá práca a život pléna Slovenskej národnej rady.

Vážení pánovia, my všetci, ktorí zaujímame tieto miesta bez rozdielu politickej príslušnosti, musíme si byť vedomí tej zodpovednosti, ktorú Slovenská národná rada na Slovensku má. Musíme si byť vedomí toho významu, ktorý si Slovenská národná rada vydobyla slovenským národným povstaním a bolo by veľkým hriechom a chybou na nás samotných a nehodnými by sme boli členmi Slovenskej národnej rady, ako nositelia vôle slovenského národa, keby sme sa či už svojou ľahostajnosťou, či svojou neschopnosťou alebo inými vecami zriekali tých práv a tých povinností, ktoré ako členovia Slovenskej národnej rady máme. Preto je veľmi naliehavá potreba, aby plénum Slovenskej národnej rady bolo svolávané častejšie. Nech neuplynie mesiac, aby plénum Slovenskej národnej rady nebolo svolané. Ja som presvedčený, že toľko otázok, a len špeciálne našich slovenských domácich otázok, o ktorých je čo možné hovoriť a iste by sme vedeli nájsť spôsoby akoby sa i pomery u nás na Slovensku po každej stránke konsolidačné vyvíjaly a tým, že by sme podporili a upevnili tiež našich zástupcov Slovenska vo vláde a v parlamente republiky Československej, keby sme sa vedeli nájsť a dokázať Slovensko a Slováci ako celok jednoliaty. Keď hovoríme dnešného dňa o rozpočte a finančnom zákone na rok 1947, tu tiež je nám žiaľno konštatovať to, že rozpočet tento vlastne sme dostali na videnie len alebo na vedomie, a to tiež len v posledný čas, takže nebolo možné, i keď sa už nedá nič na tomto rozpočte meniť a keď Slovenská národná rada nemá ani tej právomoci, aby do zostavovania rozpočtu a menenia jednotlivých položiek hovoriť čo mohla istotne, keby bolo viacej času k tomuto boly by sa našly podrobné pripomienky k jednotlivým položkám chystaného finančného zákona, ktoré by, i keby nemohly byť brané tohto roku, pre budúci rok do úvahy, mohly poslúžiť ako cenný materiál pre roky budúce. Všetko toto, slávna Slovenská národná rada, čo dnes tu bolo povedané, nech slúži k tomu, aby sme si vážne predsavzali povinnosti svoje, ktoré tuná máme. Lebo ja som presvedčený, keď Slovensko nájde samo seba, že tým i problém československý, ktorý problémom je, ktorý je tuná, ovšem problém, ktorý ako správne bolo predrečníkom povedané, problém, ktorý robí pražská ministerská byrokracia vo zvýšenej miere a to fakticky v ľude českom a slovenskom by sa tento nachádzal, že problém tento by sa takým spôsobom keby plénum Slovenskej národnej rady vedelo zaujať k otázkam zásadne slovenským jednomyseľné stanovisko, by vedel i utopiť hroty, ktoré vystrkuje pražská ministerská byrokracia a tým kazí a hatí celý vzájomný pomer spoločného žitia Čechov a Slovákov v jednotnom štáte, v republike Československej.

Dovoľte mi vážení pánovia, aby som v súvise s prejednávaním v rozprave finančného zákona dotknul sa jednej veci, veci, ktorá iste každému, kto mal možnosť návrh finančného zákona dostať do ruky, padla do očí, vyzdvihnúť a povšimnúť si, že v rozpočte tomto preliminuje sa 9 miliárd 400,000.000.- na sociálnu starostlivosť a 1.700,000.000.- na starostlivosť zdravotnú. Zodpovedá to významu štátnej, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a je to i v shode s Košickým vládnym programom čo sa týka úhrady výdavkov sociálnej starostlivosti, najmä výdavkov na verejnoprávne sociálne poistenie. Pre tento mimoriadny význam sociálnej starostlivosti v našom štátnom živote musí mať štátna finančná správa eminentný záujem na spôsobe budovania národného poistenia, na voľbe jeho finančného systému a na jeho celkovej organizácii, lebo práve sociálne poistenie participuje v podstatnej miere na uvedených výdavkoch. Žiadalo by sa najmä preto, aby pán povereník financií zaujal stanovisko k otázke, či národné poistenie, ktoré bude zahrnovať asi 95% obyvateľstva a bude už v podstate štátnou starostlivosťou sociálnou a zdravotnou, nebolo by vykonané na hospodárskejšom základe, keby jeho výkon prevzal bezprostredne štát, tedy ponechaní samosprávy v merítku len nevyhnutne potrebnom. Umožnila by sa tým najmä delba úloh národného poistenia medzi príslušné rezorty štátnej správy tak, že by všeobecne požadovanú preventívnu liečebnú starostlivosť, spolu so starostlivosťou kuratívnou, vykonávala štátna zdravotná správa a že by sa celá manipulácia s príspevkami na poistenie, ako i predpisovanie, inkasovanie a vymáhanie sverila orgánom finančnej správy spoločne s manipuláciou s ostatnými verejnými dávkami. Národné poistenie stalo by sa tak pravdepodobne omnoho lacnejším i pre štát, lacnejším by sa stalo i pre poistencov a bolo by možno snáď zväčšiť rozsah i kvalitu národného poistenia.

Slávna Slovenská národná rada, ja končím tento svoj prejav s tým želaním, že v budúcnosti budeme sa schádzať častejšie a že otázky nás sa týkajúce stanú sa otázkami nášho svedomia, za ktoré si budeme môcť vždycky zodpovedať s dobrým svedomím pred tými ľuďmi, ktorí nám svoju dôveru dali. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Slovo má pán člen Slovenskej národnej rady Pšenička.

Člen SNR Arnošt Pšenička:

Slávna Slovenská národná rada! Pán povereník financií predniesol dnes plénu Slovenskej národnej rade expozé k osnove historického finančného zákona, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1947. Historický preto, nakoľko je to prvý krát v našich dejinách, že sa ľudu predkladá skutočne budovateľský rozpočet štátu, vypracovaný s hľadiska dvojročného plánu. Pán povereník pri tejto príležitosti predniesol aj výklad k jednotlivým časťám rozpočtu. Z výkladu osnovy zrejme vysvitá, že budovateľský rozpočet nášho štátu je znova len výrazom bratského pomeru Čechov a Slovákov. Týmto rozpočtom uskutočňuje sa spolupráca nielen na poli politickom, ale aj na poli hospodárskom a sociálnom. Bol som spomenul, že celý štátny rozpočet je budovateľským rozpočtom a tým všetky príjmy a výdavky sú určené z hľadiska dvojročného plánu. Z tohto vyplýva, že náš štátny rozpočet je nerozlučne spiaty s dvojročenkou. A tak ako plán dvojročenky neni len súvaha nejakých čísiel a kubatúr, nemôže byť ani štátny rozpočet len súhrnom suchopárnych čísiel. Je to vlastne iniciatíva a činná práca celého nášho pracujúceho ľudu. Naši roľníci, robotníci a technici dali našej vláde prísľub, že sa všetkými silami vynasnažia splniť dvojročný plán. Využívam zvlášť expozé pána povereníka financií, nakoľko najviac sa dotýka finančného rezortu, či budú využité všetky predpoklady k splneniu historického úkolu. Uskutoční sa plánovanie vlády, aby naše hospodárenie bolo usmernené tak, aby sa dosiahlo cieľa? Podľa doterajších praktických skúsenosti, práca povereníctva financií tomu tak nenasvedčuje. Neni mysliteľné, aby sme mohli riadne previesť spriemyselnenie Slovenska bez obnovy vojnou poškodených budov, a to zvlášť na východnom Slovensku. Ako boly preplácané válečné škody občanov na opravu hospodárskych a obytných budov. Nariadením č. 130/45 SNR bolo dňa 7. novembra 1945, teda už viac ako pred rokom uložené povereníkovi financií, aby poskytol preddavky na náhradu vojnových škôd jednotlivcom, najmä tým, ktorí boli najťažšie postihnutí, zničením hospodárskych a obytných budov a tým aj ohrožení na svojej existencii. Na ten účel boly aj zabezpečené peniaze. A tak poškodení občania čakali na urýchlenú pomoc, ktorú im zákon zabezpečil. Do konca roku 1945 táto akcia vôbec skoro nezačala. Ľudia však boli trpezliví. Bola to prvá zima po vojne a čakali. Žiadosti sa schádzaly z celého Slovenska na Povereníctvo financií. Žiadosti sa shromažďovaly na Povereníctve financií a občania nevedeli sa dočkať pomoci. Na rok 1946 bolo zabezpečené v štátnom rozpočte na preddavky vojnových škôd pre jednotlivcov 2 miliardy korún. Neni to suma veliká, aby všetko nahradilo, ale predsa dosť značná, aby umožnila aspoň dôstojný ľudský život v biednych chatrčiach. Z tohto obnosu malo použiť štvrť miliardy Povereníctvo sociálnej starostlivosti na podporu výstavby zničených domov a jednu a trištvrte miliardy mal vyplatiť povereník financií jednotlivým poškodeným občanom. Zo zprávy pána povereníka financií Dr. Josku v rozpočtovom výbore parlamentu sme sa dozvedeli, že Povereníctvo financií vyplatilo do konca septembra 1946 jednotlivcom asi 434 mil. korún a obciam 79,000.000.-, spolu 614,000.000.-. Za trištvrte roka malo povereníctvo vyplatiť aspoň 75% obnosu, tedy 1.300,000.000.-. Iste všetkým členom slávnej Slovenskej národnej rady je známe, ako chybuje každá koruna v zničených obciach a domácnostiach. Prichádza druhá zima a naši občania vo vypálených dedinách nachádzajú sa stále v zúfalej situácii. Na príslušnom oddelení Povereníctva financií vybavovanie žiadostí nebolo riadne organizované. Ľudia, ktorí sa domáhali nápravy potvrdia, že vo vybavovaní žiadostí o preddavky bol neporiadok. Z týchto skúsenosti je jasné, že Povereníctvo financií nezvládlo svoju úlohu, nesplnilo očakávanie poškodeného obyvateľstva, a dokonca nesplnilo ani zákon. Veľmi mnoho rečí sme počuli u nás o právnom poriadku a rešpektovaní zákona a pod., a to je práve príklad o nesplnení zákona. Stav na východnom Slovensku v prácach, týkajúcich sa obnovy v posledných týždňoch sa ešte zhoršil. V stavebnom obore určila dvojročnica hlavnú úlohu obnoviť vojnou zničené, poškodené budovy a súčasne stavbu nových obytných domov, najmä na mieste, kde to vyžaduje potreba priemyselného rozvoja. Neviem, či je známe Sboru povereníkov, že vyplatené preddavky jednotlivým poškodeným občanom ležia do miliónových hodnôt na Štátnom stavebnom úrade v Košiciach. Postihnutí občania nemôžu previesť sami ani tie najmenšie opravy na svojich budovách, nakoľko Štátna stavebná správa liknavo prepláca predložené účty postihnutým občanom. Už tretí mesiac skoro ani jedna žiadosť zo Štátneho stavebného úradu v Košiciach nebola postúpená príslušným povereníctvam na vybavenie. Takouto byrokraciou štátneho aparátu prirodzene roľníci dostávajú sa do zúfalej situácii.

Podobný stav je zvlášť na východnom Slovensku v cenovej hladine. Ako chceme, aby naši roľníci, robotníci a technici plnili iniciatívne dvojročný plán, keď sa na nás najelementárnejších denných potrieb nemôžu riadnou cestou dovolať. V poslednú dobu badať zvlášť na východnom Slovensku rapídne zvyšovanie jednotkových cien všetkých článkov dennej potreby. Ceny na čiernom trhu dosahujú fantastických čísiel. Textilný tovar, ktorého jednotková cena je 27-30 Kčs, predáva sa konzumentom po 200-300 Kčs. Ako je to možné, že distribučné články, ako je cukor, soľ a podobne, dostávajú sa po vagónoch na čierny trh. Ako je to možné, že po skladoch u veľkodistributérov hnije veľa vagónov čiernej múky a na trhu niektorí maloobchodníci predávajú konzumentom len bielu múku. Distribúcia ako aj ceny nie sú riadne kontrolované. Je možné, aby tieto astronomické ceny denných článkov platily a platil náš pracujúci ľud? Kontrolná služba je nedostačujúca. Hospodárska kontrolná služba má nedostačujúci kontrolný aparát, nedostatočne honorovaný a čiastka tohto aparátu je skorumpovaná. Stávajú sa prípady, že orgány hospodárskej kontrolnej služby prídu úplne opití na kontrolu do podnikov a obchodov. Je potom samozrejmé, že pod takou kontrolou kvitne na celom Slovensku čierny obchod.

Podobný stav, keď nie horší, je aj vo výkupe dobytka. Naši roľníci v poslednom čase sú v zúfalom položení a stále viacej a viacej sú okrádaní čiernymi vykupovačmi dobytka. Pri svodoch v okresných sídlach sa soženie 400-500 kusov dobytka, z čoho sa vykúpi len asi 50-100 kusov. Ostatní roľníci, ktorých dobytok nebol vykúpený a potrebujú nutne peniaze, nútení sú okolnosťami predať dobytok pod cenu čiernym vykupovačom, ktorí však ten istý dobytok v susedných okresoch predávajú za čierne, značne presahujúce normálne úradné ceny. Nedostatočná kontrola pri výkupe a špatná organizácia silne postihuje našich roľníkov.

Z uvedených matne vybraných prípadov jasne vysvitá, že distribučný systém a jeho riadna kontrola, je jedným z najdôležitejších predpokladov splnenia dvojročnice. Nedostatočná a ledabylá kontrola distribúcie zapríčiňuje oprávnenú kritiku nášho ľudu, nakoľko poškodzuje v prvom rade sociálne najslabšie vrstvy.

Podobné chaotické pomery sú aj v našom potravinárskom priemysle. Z väčšej čiastky náš potravinársky priemysel na Slovensku patrí k znárodnenej Sedliackej banke. Dnes je už aj verejnosti známe, že v týchto podnikoch sa riadne nehospodárilo. Skoro vo všetkých sektoch nášho priemyslu boly vymenované oblastné správy podľa dekrétu prezidenta republiky až na finančné ústavy a potravinársky priemysel. Preto dnes celkom právom naša vevejnosť sa pýta, či pán povereník financií urobil všetky opatrenia ohľadne vyšetrenia neriadneho hospodárenia v týchto podnikoch. Či boly prevedené Povereníctvom financií všetky opatrenia, aby si i naďalej nepoškodzoval tak dôležitý sektor znárodneného priemyslu. Naši roľníci a robotníci právom sa dovolávajú tejto nápravy, lebo keď chceme, aby dvojročnica bola úspešne skončená, je potrebné previesť nielen politickú očistu verejného života, ale aj očistu hospodárskeho života. Sme svedkami toho, že pokusy o túto očistu trvajú už vyše roka, ovsení bez kladných výsledkov. Na východnom Slovensku je nám známe, že 5-členná komisia úradných i neúradných revízorov vyšetruje neprístojnosti účastinárskej spoločnosti "Slovenské drevo". Z odborných kruhov vychádzajú pre zdĺhavosť tejto revízie najväčšie obavy, ktoré nám drevársku produkciu podlamujú. Pýtame sa pána povereníka, ako sa postará, aby revízny odbor v Národnej banke túto 9 mesačnú už trvajúcu revíziu dokončil? Dlho trvajúce revízie dávajú možnosť vinníkom uniknúť. Tento príklad je dokumentom, ako sa u nás revízie prevádzajú. Keď vidíme, že jedna revízia za 9 mesiacov sa nevie ukončiť, potom nech sa pán povereník nediví, že revízne orgány si žiadame od inakiaľ a to revízne orgány také, ktoré nebudú lenivé sa nazrieť aj do smutnej minulosti podobných podnikov.

Tieto chaotické pomery prenášajú sa aj na naše peňažné ústavy. Pozerajúc bilanciu finančných ústavov najmä ľudových, ustaľujem, že je ešte stále mnoho peňažných kancelárií v jednotlivých mešitách. Keď máme s českými ústavmi na jednej úrovni úrokového rozpätia obstáť, ako vysvetlí pán povereník budúcnosť troch alebo aj viacej peňažných ústavov, v ktorých dnes úrokový výnos bude činiť priemerne najviac ročite 40.000 Kčs. Pre tieto neporiadky v peňažníctve s poľutovaním ustalujeme tú okolnosť, že sa vkladatelia vyhýbajú ústavom. Z čoho chce pán povereník financovať, nie snáď výlučne a jedine z Národnej banky? Preto žiadam energicky sľučovanie peňažných kancelárií a nie povoľovanie nových. Zaujímalo by nás tiež, kedy už budeme vidieť a cítiť v hospodárskom živote ohraničené funkcie v ľudovom peňažníctve peňažných ústavov a účastinárskych obchodných bánk, dnes znárodnených. Bol som spomenul, že práve tým, že neboly menované oblastné správy do potravinárskeho priemyslu, môžu sa diať také veci okolo podnikov patriacich Sedliackej banke. Žiadame dôrazne, nakoľko dnes je už to známe, že sa v týchto podnikoch šafári nehospodárne, aby boly dané do rúk skutočne roľníkom a robotníkom. Žiadame, aby boly združstevnené a to na základe skutočne družstevnom a nie tak, ako boly činené pokusy, dostať ich pod kepienok RVP. Prečítal som stanovy Roľníckych vzájomných pokladníc a nenašiel som nikde medzi úlohami a funkciami tohoto sväzu oprávnene držať vo vlastníctve účastiny. Ako nám vysvetlí pán povereník predpokladané legálne vlastníctva účastín Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, keď toto nenachádzame v stanovách. Tieto veliké machinácie okolo Sedliackej banky poškodzujú celý národ. Preto sme presvedčení, že celá záležitosť neostane len novinárskou diskusiou, ale že požiadavkám nášho ľudu ohľadne združstevnenia Sbor povereníkov aj vyhovie. Takto budeme mať záruku, že náš roľník a robotník bude s láskou plniť dvojročenku aj v tomto sektore. A je to tiež v záujme konsolidácii hospodárskych pomerov a zavedenia právneho poriadku v našom hospodárstve. Neni mysliteľné, aby sme sa s takými chaotickými pomermi v našom potravinárskom priemysle a bankovníctve pustili do dvojročnice, nakoľko predpoklady, ktoré máme, nebudú splnené. Žiadame pána povereníka financií o rigoróznu nápravu.

Napokon za východné Slovensko máme dve závažné požiadavky, a to dobudovať a opraviť dve najdôležitejšie železničné úseky. Je to Prešov-Strážske a PodolínecOrlov. Zvlášť úsek Prešov-Strážske je pre celý tamojší kraj životnou otázkou. 12 okresov je odkázaných len na autobusové spojenie a bolo by iste nehospodárne, keby sa v roku 1947 v prácach nepokračovalo. V okrese vranovskom je plánovaná výstavba drevokombinátu a je tiež nemysliteľné, aby podnik tak dôležitého rázu nemal priameho vlakového spojenia na hlavnú trať.

Sme presvedčení, že tým predloženým naším požiadavkám tak Sbor povereníkov ako aj naša vláda kladne vyhovie, čím značnou mierou prispeje sa k zlepšeniu životnej úrovne našich občanov. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Udeľujem slovo pánu členovi SNR Jurajovi Pavlíkovi.

Člen SNR Juraj Pavlík:

Slávna Slovenská národná rada!

Bol nám predložený zvláštny návrh, ako príslušný návrh rozpočtu a finančného zákona na rok 1947 tak ako nám bol predložený, výbec z našej stránky návrhom možno nazvať. Je to návrh, o ktorom môžeme debatovať - rokovať, ale o ktorom sa usnášať a hlasovať nakoniec nebudeme, lebo celý tento návrh tak ako je, patrí do kompetencie Ústavodarného národného shromaždenia. Keďže naše vývody k rozpočtu, alebo k jednotlivým jeho kapitolám môžu byť brané len ako poradný hlas, nebudem sa "podrobnejšie zaoberať samotnými číslicami v rozpočte. K tým mám len jednu jedinú poznámku. Sú vo výdavkoch príliš vysoké, máme veľmi drahú štátnu správy. Zdá sa, že si tak my tu na Slovensku, ako i v celej republike nie dosť uvedomujeme tú ťažkú hospodársku a finančnú situáciu, v akej sa nachádzame po ťažkej ničivej vojne. Slová pána prezidenta Dr. E. Beneša "schudobneli sme, budeme museť šetriť", je nám treba uvádzať i do života.

Dovoľte mi však zaoberať sa podrobnejšie stavom a príčinou, ktorá viedla k nemu, že totiž dnes slovenské samosprávne orgány nemajú vlastného finančného hospodárenia. Je to prinajmenšom trochu podivné, ba až zarážajúce, lebo až posiaľ bolo zvykom, že každý samosprávny orgán viedol si sám svoje hospodárenie. Každá sebamenšia obec, každý okres sostavujú svoje rozpočty a predostierajú MNV alebo ONV na schválenie, a hľa, tu stojí zákonodarná inštitúcia Slovenská národná rada bez hospodárskej právomoci. A neviem si v budúcnosti dostatočne predstaviť prácu v Slovenskej národnej rade a v Sbore povereníkov, ak rozpočet bude Ústavodarným národným shromaždením prijatý celkom tak ako je navrhovaný, že totiž o všetkých rozpočtových položkách na Slovensku rozhoduje sám minister financií.

Je mi boľastné spomenúť na tomto mieste, že Slovenská národná rada nemá dnes ani tej právomoci, ktorú malo voľakedy bývalé Krajinské zastupiteľstvo a že už i dnes sa jej práca znevažuje tým, že sa jej nedáva možnosť jednania. Schádzame sa dnes po temer trojmesačnej prestávke a ešte k tomu rokujeme o rozpočte, o ktorom sa usnášať nebudeme. Apelujem však na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby plénum v každom prípade pravidelnejšie svolávalo. Je pravdou máme tu veľa vecí celoštátnych, ale je tu i mnoho vecí čisté slovenských. Spôsob sostavenia rozpočtu je tým udivujúcejší, že zem Česká i zem Moravskosliezská budú mať okrem svojich položiek v celoštátnom rozpočte i samostatné rozpočty zemské, o ktorých budú rozhodovať a usnášať sa sami v Zemskom národnom výbore. Či nie sme v jednom a jednotnom štáte, v štáte demokratickom, kde sa musí merať každému rovnako, kde každý má nielen rovnaké práva ale aj rovnaké povinnosti? Od oslobodenia stále sa u nás spomína Košická dohoda, podľa ktorej v republike bude pre Čechov i Slovákov platiť zásada rovný s rovným. Ja, úprimne vraviac, nerád spomínam Košickú dohodu, aby sa Košickej dohody neznevažovalo niekedy tak a neužívalo tak, ako naši autonomisti užívali v minulosti dohody Pitsburgskej. Považujem však za samozrejmé, že v spravodlivej demokratickej republike, akou chceme mať i našu republiku Československú, bude sa opravdu každému merať rovnako a to prípadne i bez dohody. Verím v spravodlivé demokratické počínanie našich vládnych činiteľov a preto i keď tie nedostatky, ktoré tu dnes sú, verím, že i keď takto nám je predkladaný rozpočet, Slovensko predsa ukrátené nebude, nebude ukrátené v svojich právach politických, kultúrnych i hospodárskych.

Prečo však takéto jednanie, prečo takáto hra s nami? Myslím, že toto všetko vyviera len z nedorozumenia alebo prípadne zo zlého pochopenia jedných i druhých. Vo všetkých prejavoch a stále všade v Čechách ako na Slovensku zdôrazňuje sa jedno a nedeliteľnosť republiky. Áno, republika je nám Slovákom zrovna tak drahou a milou ako Čechom. Za znovuobnovenie, za vybudovanie jej tiekla zrovna tak slovenská krv ako česká krv. Uvedomujeme si príliš jasne, že bez slobodnej demokratickej republiky Československej, neni slobodného života Slovákov ani slobodného života Čechov. Viem však ale, že sú separatisti na oboch stranách, tí sú škodcami, nech žijú oni na západe alebo na východe republiky. S republikou žijeme, bez republiky živoríme, ba umierame jedni ako druhí. Tu by som si dovolil poznamenať. Tak často a veľmi často sa hovorí o Slovenskej národnej rade a Sbore povereníkov ako o výdobytkoch národného povsta nia. Ja by som ale povedal viac. Výdobytkom Slovenského národného povstania je slobodná demokratická republika Československá. Slovenské národné povstanie vedené bolo, slovenská krv tam tiekla za slobodnú republiku Československú. Československá štátna hymna zavznela po prvýkrát slobodne od marca 1939 na území Slovenska, v Banskej Bystrici. Nuž prečo dnes ukracovať v právomoci samosprávne orgány slovenské? Tie orgány, ktoré začaly svoju činnosť oslobodzovaním republiky, a ktoré sú tu na to, aby republiku dnes budovaly. (Potlesk). Slovenské národné povstanie verím odčinilo všetky krivdy, ktorých sa fašistickí vodcovia tzv. Slovenského štátu dopustili na bratoch Čechoch, lebo v tomto povstaní dokázali Slováci, že majú pevnú dôveru v jediný pre nich štát, v Československú republiku a vo verné v nej bratstvo s Čechmi.

Tieto slová adresujem dnes tak na stranu českú ako i na stranu slovenskú, lebo niekoľko nepremyslených a unáhlených novinárskych článkov a rečí v Čechách i na Slovensku značne skalilo v poslednom čase bratské spolužitie a toto, tieto reči a tieto slová naháňajú dnes vodu na mlyn niekoľko málo reakcionárskym živlom. Slovenský národ v celku tak ako je nikdy republiku Československú nezradil a preto chce v republike Československej žiť s národom Českým ako rovný s rovným. Nakoniec volám ku všetkým ľuďom dobrej vôle, a to tak v Čechách ako na Slovensku: Ak chceme mať opravdu silnú a jednotnú republiku, ak chceme zamedziť na jednej strane snahy centralistické a na druhej strane snahy separatistické, nehrajme sa na schovávačku a vytvorme vo všetkom i dokonalú politickú jednotu, t. j. nech sa v jednotnom štáte vytvoria iba celoštátne politické strany, aby z nich každá mala rovnaký záujem na budovaní Čiech ako na budovaní Slovenska. (Potlesk).

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Ďalšie slovo má pán člen SNR kap. Viliam Šalgovič.

Člen SNR kap. Viliam Šalgovič:

Slávna Slovenská národná rada!

Keď pristupujem ako rečník k rozprave o expozé povereníka Dr. Josku pred toto slávne plénum, nevidím jeho složenie z príslušnosti k jednotlivým stranám podľa výsledku volieb, ale vidím zástupcov v tomto slovenskom zákonodarnom sbore len príslušníkov národného odboja, veď podľa nariadenia Slovenskej národnej rady a podľa dohody Národného frontu majú byť všetci členovia Slovenskej národnej rady príslušníkmi národného odboja, nezaťažení službami pre vládu fašizmu na Slovensku. Tak chcem hovoriť i ja, ako jeden z príslušníkov národno-oslobodzovacieho boja na Slovensku. Odbojové organizácie Slovenska, Československá obec legionárska, Sväz partizánov, Sväz vojakov Slovenského národného povstania, Sväz politických väzňov poriadali dňa 16. a 17. novembra prvú celokrajinskú pracovnú konferenciu v Žiline, kde sa zaoberal tou samou otázkou, ktorou bol ovlivňovaní i štátny rozpočet, o ktorom mal expozé pán povereník Dr. Josko, dvojročný pracovný plán. Zástupcovia odbojových organizácii na tejto konferencii skúmali možnosti ako najúčinnejšie by sa mohli na tých príslušníkov, ktorí stáli v prvom šiku bojovníkov v druhej svetovej vojne začleniť do prvých radov, budovateľov krajšieho zajtrajška našej vlasti. Je to symbolické, že prví bojovníci za slobodu chcú sa zapojiť prví do budovania a preto nech je mi dovolené aby som v mene ich povedal niekoľko pripomienok, čo ich k tomu viedlo.